Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Cez tanec k láske - 16. kapitola

natáčení


Cez tanec k láske - 16. kapitolaEdward si musí u Belly vyžehliť jednu vec. Akú a ako sa to rozhodne spraviť? To sa dočítate až v samotnom článku. :D

16. kapitola

Z dolného poschodia som začula obrovský hluk. Sťažka som sa postavila na rovné nohy a pomalou chôdzou sa dopotácala k dverám, ktoré viedli z mojej izby na chodbu.

„Edward, nestalo sa ti nič?" zvolala som do útrob domu mierne rozochveným hlasom. Pohodlne som sa oprela o zárubňu dverí a čakala na uistenie, že sa vôbec nič nedeje, čo by ma prinútilo opäť sa rozvaliť do teplučkých perín. Avšak odpoveď neprichádzala.

„Edward Anthony Masen Cullen, okamžite odpovedz!" Môj hlas bol o poznanie hlasnejší a každým slovom podfarbený stále väčšou a väčšou dávkou strachu. Nervózne som si začala podupkávať bosou nohou po ľadových kachličkách, až som sa nakoniec odhodlala pre cestu dole.

Nebolo vôbec ľahké doteperiť sa po schodoch až do obývačky, avšak z nej to už do kuchyne išlo celkom ľahko.

Keď som prekročila prah dverí, zostala som šokovane stáť na mieste. Prekvapene som zalapala po dychu, ktorý sa mi tentokrát dral do pľúc omnoho ťažšie, než kedykoľvek predtým. Ruka mi mimovoľne vyletela na ústa, čím mi zabránila v srdcervúcom výkriku.

Priskočila som k Edwardovmu nehybnému telu, okolo ktorého, a na ktorom sa rozprestierala tmavočervená krv. Uprostred obrovskej kaluže ležal kuchynský nôž.

„Preber sa, Edward! Počuješ?" Z očí mi začali stekať lesklé potôčiky sĺz, ktoré jedna po druhej dopadali rovno do krvavej mláky vedľa neho.

Trasúce sa prsty som priložila na miestočko, kde by sa teoreticky mala nachádzať Edwardova tepna, no akokoľvek som sa snažila, pulz som mu nahmatať nedokázala. Keď som si hlavu priložila k jeho hrudi a nezačula som žiadny tlkot jeho srdca alebo nepocítila aspoň plytké dvíhanie hrudníka, pritisla som si na jeho hrudník dlane a začala už dávno mŕtve srdce prebúdzať k životu. No nedialo sa absolútne nič...

„Ty nesmieš zomrieť, nesmieš!" Zakrvavenou rukou som ho pohladila po lícnej kosti. Pod mojim dotykom ostávala na jeho snehovo-bielej pokožky krvavá stopa.

Vedela som, že je koniec... Nemalo ďalej zmysel plakať, nemalo zmysel postaviť sa a zavolať políciu. Veď k čomu by to všetko asi tak bolo? Aj tak by ho už nikto nezachránil.

„Milujem ťa, Edward. A navždy budem," zašepkala som mu do ramena tichým hlasom a pritúlila sa k jeho nehybnému telu. Cítila som, ako sa mi krv z jeho tela vsiaka do nohavíc, ako sa mi z nej lepia vlasy... Bolo mi z toho všetkého zle, no nedokázala som odísť, nemohla som ho predsa len tak opustiť.

Akoby si moje srdce až teraz uvedomilo, že je preč... Zaliala ho taká prázdnota, až som si myslela, že sa spolu s ňou prepadnem do tej najhlbšej priepasti a už nič na svete ma z nej nedokáže dostať. Ale bolo mi to jedno... Prečo sa vlastne trápiť niečim takým, ak jediný človek, ktorého milujete, vás navždy opustil a vy ste mu to prekliate milujem ťa nestihli povedať?

„Veselý Halloween, láska!“ zaštebotal Edward. Zrazu sa domom rozliehal len môj vystrašený piskot a Edwardov veselý smiech. Pohotovo som sa od neho odsunula, až som chrbtom narazila do kuchynskej linky. Dívala som sa naňho s vytreštenými očami a neslušne otvorenými ústami až dokorán, no stále som nemohla uveriť tomu, čo vidím. On žije. Ale ako je to, do riti, možné? Veď len teraz... Ach môj Bože...

„Bella, je ti niečo? Bol to len vtip.“ Edward ku mne s jemným úsmevom na perách natiahol ruku a napäto čakal na moju ďalšiu reakciu. Lenže ja som sa nezmohla ani na to, aby som zaklipkala očami. Ostala som sedieť na mieste ako obarená.

Keď som hodnú chvíľu odmietala reagovať na Edwardove slová a do hlavy si snažila vsugerovať len to, že všetko to, čo sa práve stalo, bol len obyčajný sen a ja sa z neho onedlho zobudím do reality s kvapkami potu na čele.

Avšak Edwardov nesmelý dotyk na mojom ramene ma uistil o tom, že toto všetko je realita. Zrazu ma pohltil taký hnev, že jediné, čo som dokázala, bolo zhlboka nasať kyslík do pľúc.

„Belli, anjelik, ja som nevedel, že ťa to tak vydesí. Mal to byť len obyčajný žart.“ Prisadol si ku mne a objal ma okolo ramien. „Ale asi to bol veľmi chorý nápad,“ zamrmlal si ešte viac-menej sám pre seba.

Zrazu som sa nahnevane postavila priamo nad neho a začala ho prepaľovať pohľadom.

„Si len jeden obyčajný debil!“ S týmito slovami som sa otočila na päte a rozhodla sa zabuchnúť sa do izby, kde by viacej už Edward nemal prístup.

On ma však včas chytil za ruku a pritiahol si ma naspäť k sebe.

„Prepáč mi to, ja som netušil, že ťa to až tak vezme.“

„Ty si netušil, že ma vezme, ak ťa nájdem ležať mŕtveho uprostred kuchyne?“ Vyvalila som naňho oči a pokrútila hlavou. Ten chlap asi vážne nemá rozum. Áno, bola síce pravda, že som nikde nezbadala žiadne povrchové zranenie, ktoré by mohlo zapríčiniť jeho smrť, no koho to asi tak napadne, keď vidí mŕtvolu uprostred kuchyne?

„Ja viem, bolo to odo mňa hlúpe, ale už mi, prosím ťa, odpusť.“ Končekmi prstov mi zodvihol tvár na úroveň tej jeho a očami ma uväznil vo svojom topásovom pohľade. Síce som sa hlavu urputne snažila urazene sklopiť naspäť smerom k zemi, mierny tlak jeho ruky mi nedával ani len tú najmenšiu šancu.

Letmo sa perami dotkol tých mojich a ruky si zaplietol do vodopádu vlasov. Keďže sa tá obrovská vlna hnevu nehodlala len tak vypariť z môjho vnútra, do bozku som sa snažila zapájať čo najmenej, ako to len vzhľadom k situácii šlo.

„Nemysli si, že ma jedným bozkom prinútiš, aby som ti odpustila. Ja nie som až taká blbá,“ posmešne som si odfrkla.

„A dvoma?"

Záporne som pokrútila hlavou

„A čo tak malé prekvapenie? To by snáď mohlo zabrať, nemyslíš?“ opýtal sa ma veselým hlasom a pozorne pozoroval, ako sa mi kútiky úst vytiahli do úsmevu a v očiach začali plápolať šťastné iskričky.

Pre dnešok mu bolo definitívne odpustené. Nech si však nemyslí, že aj nabudúce mu to prejde tak ľahko!

♥♥♥

Začínala som mať pocit, ako by sme tým lesom šlapali už celé dni. A to sme boli, aspoň podľa Edwarda, len na samom začiatku. Vždy, keď sa mi podarilo zakopnúť o nejaký koreň stromu, Edward vybuchol do hurónskeho smiechu a v tej chvíli mi nepomohlo ani to, že som po ňom strelila nahnevaným pohľadom. Každým krokom som si začínala zvykať na nové podmienky prežitia, a tak som sa pomaličky prestávala cítiť ako veverička na Sahare, ktorá v záplave piesku hľadá zblúdilý oriešok.

Asi tak po hodinovej chôdzi som si začala myslieť, že ma Edward len vodí za nos a táto cesta naozaj nikam nevedie. Rezignovane som sa posadila na jeden zo zvalených stromov a s argumentom, že od operácie neprešiel ešte ani len mesiac a vonku čochvíľa napadne prvá dávka snehu, som sa rozhodla nepokračovať v ďalšej ceste, čím som si vydobyla svoje a Edward ma vyhodil na svoj chrbát.

Dokonca ma obišli aj všetky možné výčitky svedomia, pretože ak sa tu Edward trepať chcel, tak nech za to patrične zaplatí. No a tak som si zvyšok cesty presedela na Edwardovi, pričom som sa chopila možnosti kochať sa nádhernou prírodou navôkol mňa. Dokonale som si to užívala.

V momente, keď ma Edward pohotovo postavil na zem, a očami som zakmitala z jedného konca lúky k druhému, otočila som sa na Edwarda s nechápavým pohľadom.

On len mimovoľne pohodil ramenami a akoby mi čítal myšlienky, povedal: „Nepozeraj sa tak na mňa, tá chata patrí vážne mne!“ Čo som sa mu rozhodne nechystala uveriť.

Keď sme si s Edwardom vybalili všetku batožinu a ja som Charlieho uistila, že všetko je v absolútnom poriadku, prirútila som sa do našej spoločne izby, v ktorej sme mali stráviť celý, celučičký víkend.

Posadila som sa na posteľ a obdivne skúmala každý kúsok nábytku, ktorý bol v izbe symetricky rozmiestnený. Bola som do toho taká zahĺbená, že som si ani nevšimla, kedy sa Edward so šálkou horúceho čaju vrátil naspäť ku mne.

„Si nádherná,“ zašepkal mi do ucha a ruky si obmotal okolo môjho pása. Usmiala som sa a spokojne mu zavrnela do košele.

Nechala som sa Edwardom vyzdvihnúť do obrovskej postele a vychutnávala si každý jeden dotyk na svojom tele.

 


Všetkým vám veľmi pekne ďakujemeza nádherné 8. miesto v Naj poviedke mesiaca. Naozaj si to veľmi vážime. :)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Cez tanec k láske - 16. kapitola:

« Předchozí   1 2 3 4
20.11.2011 [17:32]

ShindeenEdwardeee!!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Ach... Bella na něj je příliš hodná. Já bych ho na jejím místě přinejmenším přizabila, aby aspoň měl důvod na zemi v té krvi ležet. Emoticon
Teenuše, víš jak jsi mě vyděsila, když jsi mi posílala tu ukázku? Víš, že jsem celou dobu v hlavě spřádala jednu možnost za druhou, co by se asi tak mohlo stát, když tam byla krev a mrtvý Edward? A víš, že jakmile jsem si přečetla to "Veselý Halloween", málem jsem se počůrala smíchy a zapřísáhla se, že jakmile budu mít tu příležitost, umlátím tě baseballovou pálkou? Emoticon Emoticon Emoticon
Ach, ta kapitola byla naprosto dokonalá. Tak Edward má chatičku, jo? Emoticon Emoticon Emoticon No copak se v ní asi tak může dít? Emoticon Emoticon Emoticon Áááá! Moc se těším na další kapitolu. Emoticon Emoticon Emoticon
Holky, tu vaši povídku mám radši čím dál tím víc. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
A moc gratuluji k umístění v nej povídce! Zasloužily jste si to! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

« Předchozí   1 2 3 4

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!