Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Červená knižnica - 10. kapitola

Červená knižnica - 10. kapitola   „Naozaj musím...“ povedala som tak presvedčivo, ako sa dá po tom, ako strávite naozaj príjemný čas s najkrajším chalanom, akého ste kedy videli osamote v naozaj zaujímavej pozícii, ktorú vysielajú len vo filmoch pre dospelých.
„Prídem za tebou na obed,“ odplatil mi rázne po tom, ako svoje ruky skrúšene spustil vedľa svojho tela.

Užívala som si ten dokonalý pocit, keď bolo moje telo pevne zovreté v jeho objatí a nechala som ho, aby sa plne odviazal. Vrčal mi do ucha a aj keď mi to prišlo divné, nepozastavila som sa nad tým ani na sekundu a opäť som spojila naše pery práve v tej chvíli, keď jeden z tých jeho dlhých hebkých prstov našiel svoje uplatnenie v mojom...

„Edward, naozaj... musím... hodina...“ vzdychala som, kým zvonček ohlasoval začiatok ďalšej hodiny. Avšak nezdalo sa, že by to mojej pijavičke nejako vadilo, pretože práve teraz si pre seba uzurpoval všetky intímne miesta, ktoré skrývam pod spodnou bielizňou. 

„Naozaj musím...“ povedala som tak presvedčivo, ako sa dá po tom, ako strávite naozaj príjemný čas s najkrajším chalanom, akého ste kedy videli osamote v naozaj zaujímavej pozícii, ktorú vysielajú len vo filmoch pre dospelých.

„Prídem za tebou na obed,“ odplatil mi rázne po tom, ako svoje ruky skrúšene spustil vedľa svojho tela.

„To si nemyslím,“ zakazovala som, zatiaľ čo som na sebe upravovala oblečenie, aby som mohla výjsť medzi ľudí.

„Prečo nie?“ pýtal sa znova. Som odporná, ale on je tu ten, ktorý ma za chvíľku pošle k vode, pretože obdobie pomáhania looserom pre neho skončí.

„Som Bella Swanová, ktorá ti len nedávno trafila loptou do hlavy, ktorej na skrinku píšu naozaj skvostné básne a tá, ktorú pri každej príležitosti strkajú do stien,“ ozrejmila som mu túto problematiku a chystala sa na odchod, keďže za niekoľko sekúnd by už mala byť v triede.

„Porozprávam sa s nimi, prestanú s tým...“ začal Edward ale ja som ho zarazila. Predsa len... je to Edward. Toto celé nemyslí vážne. Je to len ďalšia z jeho hier na to, aby sa zabavil. No a ja som mala to šťastie... alebo nešťastie na to, aby som mu vbehla na návnadu, no musím uznať, že je to hriešne pokušenie.

„Nie, Edward, keď budem chcieť, aby si sa s nimi porozprával, poviem ti, ale musím ísť na hodinu a potom sa ďalej môžeme tváriť, že sa nič z tohto nestalo.“ Rýchlo som otvorila dvere a vybehla na chodbu do davu ľudí, ktorí sa, ako vždy, neskoro náhlili do svojich tried.

Našťastie ešte po profesorských topánkach neboli v triede ani stopy, tak som nemusela počúvať o tom, aké je dôležité chodiť na čas.

Mnoho ľudí si to neuvedomuje, ale sú na škole dva najhoršie posty. Ak si obľúbený, alebo ako ja... lúzer, z ktorého si všetci robia srandu. Asi je každému jasné, prečo sa nikto netrhá o tú moju pozíciu, no čo je zlé na tom byť populárny? Ľudia vám vidia aj do nohavičiek, každý o vás všetko vie, je to ako byť celebritou... Až na to, že o vás tie debiliny nepíšu v novinách, ale šuškajú sa po chodbách.

A najhoršie je, že vo Forks sa všetci navzájom poznajú, takže je ešte trápnejšie zistiť, čo si o vás myslia susedia a známi. Čo v praktickom živote znamená, že ak sa niekto chce dostať na vašu pozíciu a rozchýri, že ste napríklad tehotná, v očiach celej spoločnosti, od spolužiakov, cez susedov až po rodičov a predavačky v obchode, to tak je. A ak sa ani po nejakom čase vaše brucho nezväčší povie sa, že ste si dali bábo vziať a teraz už nebudete len štetka, ale aj vrahyňa v očiach každej jednej bezvýznamnej osoby. 

A mne nanajvýš stačí moje postavenie v tejto inštitúcii, bohužiaľ, predstava, že by som mala zasvätiť najkrajšie roky života o bezvýznamné snaženie dosiahnuť nejaký titul napríklad kráľovnej plesu. A už vôbec nepotrebujem, aby sa mi niekto hrabal v súkromí za účelom nájsť na mňa nejakú špinu. Som si totiž istá, že by o mne mohli nájsť zaujímavé veci.

Ostatok dňa som sa snažila Edwardovi vyhýbať. Vlastne ani neviem prečo, len som sa mu nechcela pozrieť do očí a ukázať mu, čo si myslím o tom, v akej vrstve sa nachádza a tak. 

Na obede som si dala dvakrát taký pozor. Proste som ho nechcela stretnúť na verejnom priestranstve, pretože aj keby sa rozhodol nezničiť si so mnou reputáciu, alebo by si zo mňa chcel pouťahovať, nie som si istá, či by som sa dokázala tváriť ja nič, ja muzikant.

Adele sa na mňa len zvedavo pozerala, avšak asi moje čudné správanie priraďovala rozchodu s imaginárnym gentlemanom, ktorý bol vlastne Frankensteinovým monštrom všetkých romantických filmov, aké som mala za môj život šancu vzhliadnuť. Taký... Di Caprio, alebo môj trójsky Achilles Brad Pitt! No pravdaže som ho musela ešte upraviť na podobu, ktorej existenciu dokázala považovať za možnú.

„Aj tak nepovažujem Frolla za zápornú postavu,“ lamentovala som, aj keď som si bola vedomá toho, že tejto mojej úvahe Adele nevenuje o nič väčšiu pozornosť ako novej farbe rúžu, ktorý si teraz za chôdze nanášala na pery.

„Je koniec vyučovania... Ideme domov... komu sa chceš páčiť? Vankúšu?“ zaujímala som sa s úškrnom na tvári.

„Nikdy nevieš, čo ťa postretne... napríklad Dan je už možno na parkovisku.“ Len ľahostajne pokrčila plecami, na čo som ja reagovala pokrútením hlavy.

Pravdaže Dan aj so svojimi uctievačmi boli v hlúčiku okolo najdrahších áut na parkovisku, kto by to bol čakal. Edward tam stál s nimi. Partia populárnych. V krku mi narástol knedlík, takže som sa rozhodla nepokračovať v úvahe a len mĺkvo kráčať za Adele.

Rýchlo som nasadla na miesto spolujazdca a tvárila sa, že neexitujem. Moja najlepšia kamarátka sa ešte chvíľu predvádzala v obtiahnutých džínsoch, čo malo zamaskovať to, že hľadá niečo v kabelke, keď konečne nastúpila. Kľúčik zapadol na miesto a Ad ním ladne pokrútila, avšak nič sa nestalo... znova a znova, ale nič. Moja šoférka naberala červenú farbu, zatiaľ čo skupinka naj sa na tom dobre bavila. Pochopila som, že niekto z nich sa pohral s motorom.

„Pokoj, to sa spraví,“ zašepkala som Adele s rukou na jej pleci, aby sa upokojila. Neposkytneme im predsa divadlo, ktoré tak veľmi potrebovali, že boli ochotný zašpiniť sa od oleja.

„Náklonnosť mi môže prejaviť aj inak!“ zavrčala a vyšla z auta. Nemo som ju nasledovala a robila jej spoločnosť, keď otvorila kapotu a nahla sa k nej. Áno, Dan bude mať takto na jej pozadie úchvatný výhľad.

„Nevyznáš sa do áut,“ poznamenala som, keď som sa zamyslene dívala na zmes hadičiek a trubičiek, na ktoré sa mi naskytol pohľad.

„Za chvíľku bude pršať. Nepôjdeme pešo.“

„Bývam pár blokov odtiaľto, ak sa poponáhľame, stihneme to a potom ťa zveziem,“ ponúkla som sa, keďže hádka s našimi pánmi dokonalými proste nemá význam. Ich rodičia zásobujú školu prostriedkami, čo im zaručuje aj skvelé známky a absolútnu ochranu pred hnevom učiteľov. Ak by sme sa išli sťažovať, vyšli by sme z toho za zlé my.

„Do riti!“ zakliala Adele a venovala svojmu milovanému autíčku poriadny kopanec.

„Pomôžem?“ ozvalo sa za nami až som sa mykla.  


Ahojte. Takže, máme tu naše prvé guľatiny. :)

Avšak v poslednom čase som si všimla úbytok komentov, bohužiaľ, ak to pôjde stále horšie, budem nútená pozastaviť túto poviedku. Pretože takýmto tempom už v 15. si na mňa nikto nespomenie. :(


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet



Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!