Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Červená knižnica - 9. kapitola

12.04.2012 (08:00) • • FanFiction na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 2769×

„Meníš štýl oblečenia?“ ozvalo sa z kuchyne a moja nádej, že sa moja najlepšia kamarátka nachádza pod vrstvou perín, sa tým rozplynula.

„Páči sa ti to?“

„Myslela som, že sme najlepšie kamarátky,“ fňukla Adele a do úst si nahnevane vrazila ďalšiu lyžicu preplnenú čokoládovými vločkami.

„Veď sme,“ povedala som sebaisto. Adele je moja najlepšia kamarátka už minimálne z dôvodu, že ľudia sa netrhajú o to, aby sa mohli priateliť práve so mnou.    

„Ale nesprávaš sa tak! Tie najväčšie tajomstvá si vždy nechávaš pre seba... A o mne vieš ty, moja najlepšia kamarátka, aj farbu nohavičiek, ktoré mám práve na sebe...“ konštatovala vyčítavo a ja som radšej začala skúmať kachličky na zemi. Boli naozaj trestuhodne drahé, ale vyplatilo sa. Také obloženie má malo ktorá vila...

„Nosíš tangá,“ podotkla som horko, „nohavičky si prestala nosiť, odkedy si sa prvýkrát pobozkala s chalanom... Vravela si, že keby náhodou na to prišlo, musíš byť pripravená a to do najmenších detailov.“

„Vidíš? Vieš všetko a ja neviem ani len s kým si sa večer vyparila.“

„Adele, prišlo mi zle z toho hluku, tak som sa len išla prejsť a podarilo sa mi obliať si nohavice, tak som šla domov... Ale bola som veľmi unavená a zaspala som, keď som sa zobudila, rýchlo som si obliekla prvé čo bolo po ruke, a to bolo náhodou Charlieho. Naozaj v tom nehľadaj nič viac...“

Má pravdu, som hrozná kamarátka, ale niektoré veci sa nehovoria, aspoň nie hneď a ak by o tom vedela, nezmierila by sa s tým. Zbytočne by pútala pozornosť a to v tomto prípade naozaj nie je najlepšia možnosť.

„Aha, takže Charlie nosí tričko, kde je dokreslené ženské poprsie a značkové tepláky,“ fľochla po mne trpko.

Áno, uznávam, improvizácia zjavne nie je mojou silnou stránkou. To tričko mala byť podľa všetkého narážka na veľkosť mojich čerešničiek, ktoré sa teraz zdesene krčili za veľkými oranžovými kruhmi v ktorých strede sa vystavovali svetu na obdiv červené bodky znázorňujúce... veď my vieme čo. Avšak to, že to bolo nakreslené najprimitívnejšie, ako to išlo, tomu odoberalo na vulgarite.

„No, nenosí to, ako si si všimla, ale v skrini to...“

„Prečo mi jednoducho nepovieš pravdu?“ osopila sa na mňa.

„Pretože nechcem, aby si tú pravdu vedela, vieš... ide o to...“ Moje šróbiky v hlave teraz pracovali bez obednej prestávky a snažili sa vymyslieť niečo, do čoho by tá moja potvorka už viac neštuchala.

„S tým chalanom som sa dnes rozišla, začal si dovoľovať no a... Boli sme uňho doma, roztrhol mi šaty... tak sme si povedali zbohom a nechal mi oblečenie, aby som nemusela ísť nahá.“ Ak už toto nezaberie, tak som v...

„Rozišla si sa s chalanom a on ti dovolil vziať si jeho oblečenie?“ Jedno obočie mala opäť zdvihnuté v neveriacom geste a ja som zo seba vymámila najkrajší úsmev z môjho repertoára.

„Bolo to v dobrom, uvedomili sme si, že už to aj tak nemá zmysel, bolo to len dvojdňové poblúznenie.“

A tak to pokračovalo ešte asi desať neuveriteľne dlhých minút, kým som ju úplne presvedčila. Vyzerala celkom spokojne, pretože aj keď som jej to nepovedala, tak ako nikomu inému, chodila som s niekým, a keď sa mi znovu začnú smiať, že mi rozkrok už určite zarástol pavučinami, bude sa im môcť v duchu smiať.

Ako som sa dozvedela, nejako extrémne horšie to bezo mňa nebolo. Aké prekvapenie. Väčšinou sa párty po mojom odchode, keďže som párty levica zo všetkým, čo k tomu patrí, skončí. Vraj Matt nie je až tak neznesiteľný a dokonca už pravidelne chodí do posilňovne, čo sa vraj priaznivo odrazilo na jeho deltovom svale. Keby ja vedela, čo je to deltový sval.   

Ani som sa nenazdala a víkend bol v čudu. Avšak, aj keď som jeho drvivú väčšinu strávila u Adele, mala som niečo nové. A to nehovorím o nanovo namaľovaných červených nechtoch, ktoré si aj tak o chvíľočku ohryziem, ale o piatich úplne nových kapitolách, ktoré len tak pretekali vášňou aj keď moja Kamasútra = biblia ostala ležať bezpečne pod posteľou.

Mierne som sa obávala školy. Ale nie ako inokedy, keď to beriem mierne flegmaticky. Bála som sa Edwardovej reakcie. Predsa len, netuším, čo od neho mám očakávať a pochybujem, že má na pláne privítanie s kvetmi a otvorenou náručou. Len som dúfala, že nebudú po celej škole plágáty, kde som nahá a vzdychám rozkošou.

„Máš poslednú šancu prezradiť mi meno toho tvojho Casanovu,“ zatrilkovala Adele, keď sme vychádzali z auta pred školou. Len som sa uškrnula a vyhodila si na chrbát tašku, ktorá bola ťažšia, ako vyzerala.

Môj pohľad sa na mizivú sekundu stretol s tým Edwardovým, ale skôr, ako mi stihli líca nabrať červenú farbu zamerala som svoju pozornosť na učebnicu literatúry.

Ani som nevedela ako prešla literatúra, ale mohla som si po štyridsiatich piatich minútach pokojne vydýchnuť. Keďže s Dorianom som nemala veľa spoločného, netúžila som, aby kocky, ktoré zakaždým náš vždy nabudený profesor hádže, ukázali moje číslo.

Našťastie sa tak nestalo a ja som si teraz spokojne vykračovala poloprázdnou chodbou k svojej skrinke, keď ma dve silné ruky zatiahli do malinkej miestnosti, kde očividne uskladňovali naše ulievačky metly a čistiace prostriedky.

Chcela som vykríknuť, zaprotestovať, proste niečo... Ale jedna z tých rúk mi nanajvýš efektívne prikryla ústa a natlačená na stene pod mužským telom a v úplnej tme som bola dokonalo bezradná.

„Pst...“ šepkali tie pre mňa tak známe pery a ja som sa prestala vzpierať. Jedinou útechou mi bolo, že aj na ostatné dievčatá pôsobí tak hypnoticky. Hoci som sa za to fackala... pravdaže len v duchu.

Prikývla som na jeho požiadavku a bola rozhodnutá nevydať ani jediného zbytočného hláska. Bola som na vážkach, či niekde nestriehnu ostatní, aby si zo mňa zas a znova tentoraz pomocou Edwarda spravili srandu. Ale ak by si zo mňa naozaj len uťahoval, mal oveľa zaujímavejšie príležitosti, ktoré nevyužil, za čo som mu bola patrične vďačná. Bohužiaľ, aj keď som sa kvôli tomu cítila taká labilná, jediný pohľad na jeho tvár, ktorú som stále rozoznávala len veľmi ťažko, ma presvedčil, že by som spravila čo chce aj keby tu boli nastavené kamery.

„Dobré dievča,“ pochválil ma a ruku mi dal z úst dolu, aj keď by som ju uvítala, keďže som bola z tej nanajvýš trápnej pochvaly namäkko, čo, bohužiaľ, v mojom prípade znamenalo červená až na zadku.

„Musím ísť na hodinu,“ pípla som a pokúsila som sa dostať od Eda čo najďalej, aj keď na mňa za to jačalo celé moje podvedomie.  

„Máme celých desať minút,“ vzdychol mi do ucha a už okupoval môj lalôčik. „Čo hodláš robiť takú večnosť?“

„Opakovať si učivo.“ No moje slová nevyzneli ani z polovice tak odhodlane, ako som mala v úmysle. Ale to je chyba tej jeho ruky, ktorá stále šmátra kde nemá. Kto to má ako vydržať?

„Čo keby sme si zopakovali niečo iné?“

V takejto situácii je jasné, čo by som, ako slušne vychované dievča, mala povedať. Rázne nie! Ale uvedomila som si, že USB na kľúčoch jasne dokazuje, že nie som až tak vychované dievča. A čo otec nevie... to mu neublíži.

Zaplietla som si ruky do jeho vlasov, pričom som pustila tašku, a pritiahla si jeho tvár k mojej. Nikdy predtým som sa nebozkávala, ale bola som si istá, že Edward je naozaj skúsený a vedela by som to, aj keby sa každú chvíľu nehovorilo o nejakom jeho úlovku. Jeho pery a jazyk hrali v takej súhre, až mi z toho vzlietli motýle v podbrušku. Každý jeho dotyk mi spôsoboval páliaci chlad a aj keď som sa snažila, nedokázala som vždy utíšiť túžobné vzdychy, ktoré sa mi drali na povrch.

Jeho prsty si rýchlo našli cestu k rozopínaniu mojich nohavíc, na ktorom, pravdaže, zotrvali mizivú chvíľu, ktorú som si ani nestihla uvedomiť, keď po mojom miestočku prešli jeho ľadové prsty. Naskočila mi husia koža a hlavu som zaklonila dozadu. Edwardove bozky sa presunuli na krk, kde mi kreslil krúžky a oblúčiky, zatiaľ čo ja som tam en tak vzdychala a snažila sa byť čo najtichšie.

Užívala som si ten dokonalý pocit, keď bolo moje telo pevne zovreté v jeho objatí a nechala som ho, aby sa plne odviazal. Vrčal mi do ucha a aj keď mi to prišlo divné, nepozastavila som sa nad tým ani na sekundu a opäť som spojila naše pery práve v tej chvíli, keď jeden z tých jeho dlhých hebkých prstov našiel svoje uplatnenie v mojom...  

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet