Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Asistentka II. - 27. kapitola

Asistentka II. - 27. kapitola"Jediné, čo dokážu tí, ktorí sa neodvážili riskovať, je tešiť sa z porážok iných." Paulo Coelho

Edward:

„Čo si to, kurva, povedala?“

V ušiach mi bzučala ozvena jej ľadového hlasu. Na sucho som prehltol. Nie, toto je príliš absurdné, aby to bola pravda. Toto musí byť nočná mora.  Ak silno zavriem oči, možno... Nech som zovrel viečka akokoľvek silno, ten pocit ma však neopúšťal. Tak nič.

„Ja... vy nemôžete,“ zajachtala Rose, keď ju premohol šok z tejto situácie a toho, čo povedala. Začal som zvažovať možnosť, že vtipy o blondínkach možno nie sú až tak ďaleko od pravdy. Ale v danej situácií asi nie je na mieste vynášať nejaké všeobecné empirické závery z pozorovania.

Nancy sa vyrovnala a zlostne sa rozkročila. Premeriavala si Rose, akoby jej venovala poriadnu pozornosť po prvýkrát. Nôž v ruke stisla silnejšie, až jej zbeleli hánky. Naklonila hlavu na stranu a čakala, kým dokončí svoju zmätenú myšlienku. No Rose sa už pozerala priamo na mňa, akoby zabudla na všetko okolo.  Nechcel som si ani predstaviť, ako asi vyzerám. Zreničky sa jej rozšírili a zalapala po dychu. V očiach sa jej mihlo toľko emócií, že som mal problém zachytiť jedinú z nich.

Vedel som, že  sa chcela ku mne rozbehnúť, no zarazila sa. Akoby jej mozog pomaly spracovával celé svoje okolie. Nechcel som, aby sa o mňa bála. Chcel som, aby odtiaľto vypadla a zachránila sa.

„Edward?” šepla Rosalie slabo, akoby úplne zabudla na to, že práve stúpila do jamy levovej, z ktorej nie je úniku. Silnejšie som zovrel viečka, skôr som cítil ako vedel, že na mňa uprene pozerá a svoje modré oči má vyvalené od hrôzy.

Chcel som len otvoriť oči, prikývnuť a uškrnúť sa. Povedať jej bez zaváhania, že som v poriadku, že sa nie je čoho báť, nech sa láskavo otočí a vypadne z tejto všivavej diery. Ale nič z toho som nebol schopný, lebo práve teraz som upadol do stavu popierania. Ale toto som si predsa nemohol dovoliť!

Vedel som, čo bude nasledovať a napriek tomu som nemal žiadnu možnosť tomu zabrániť. Dobre, doriti, netušil som, čo sa stane. A najradšej by som to ani nikdy nezistil.

Zavrtel som hlavou, akoby mi to mohlo pomôcť zahnať démonov z reality naspäť do starých skríň a pod detské postele.

Cítil som každý doráňaný sval, každé narušené nervové vlákno. Celé telo sa zvieralo ako v kŕči, ale ja som len zaťal zuby. Nie! Nesmiem sa poddať! Pomaly som otvoril oči a dúfal som v nemožné. Ale márne. Stále tam stála, opretá o zárubňu dverí a v očiach mala vpísaný absolútny šok.

„Rose?“ hrdlo som mal úplne vyschnuté a bezmocnosťou sa mi zlomil hlas. Silno som sebou trhol. „Čo tu, kurva, robíš?“

Hlúpa otázka. Vedel som veľmi dobre, prečo je tu. Lebo som ju do toho svinstva zatiahol. Lebo bola v nesprávnom čase, na nesprávnom mieste, s nesprávnym človekom.

Shio sa za mnou nervózne ošil. Okrajovo som vnímal, ako uvoľnil svoje zovretie a odstúpil o krok odo mňa.

 „Počula som ťa kričať,“ prekvapene zažmurkala Rose, akoby to všetko vysvetľovalo túto situáciu.

Nancy si posmešne odfrkla. Vystrela ruku s nožom a otočila sa priamo na Shia, ktorý stál stále kŕčovito za mnou.

“Prečo si ju sakra nepriviazal?” zavrčala na Shia a ja som sa zarazil.

Spravila krok smerom k Rose a potom sa stalo niečo, čo som nečakal ani v najabsurdnejších snoch. Shio sa inštinktívne pohol smerom k nej, aby sa dostal medzi ňu a Rosalie. Celý som sa napäl. O čo mu sakra išlo? Nancy sekundu zmätene zažmurkala naňho a ustúpila o krok.

„Chcem si ju nechať,” povedal chrapľavo so silným prízvukom a ja som sa na stoličke napäl.

„Zabudni, ty sviniar!“ zavrčal som cez zuby, ale ani sa na mňa nepozrel. Prudko som sebou trhol a preklínal povraz, ktorým som bol zviazaný. 

„Si hádam nekrofil?” oborila sa naňho Nancy stále bojujúc so šokom a ja som len periférne zazrel, ako sa Shiovi vytratila krv z tváre, ale tváril sa stále zvláštne odhodlane.

Na moment som celý ustrnul. Takže to bolo definitívne? Má to Rosalie spočítané? O, Bože! Srdce sa mi rozbehlo ako o preteky. Ale, o čo potom išlo Shiovi? Čo mu preskočilo? Vzdorovať Nancy kvôli žene, čo to má spočítané? A vtom ma to napadlo!

Čo ak má Shio protilátku na tú zázračnú halucinogénnu extázu, ktorou Rose predávkovali? Jej výskum pochádza z Japonska, možno... Nech sú jeho úmysly akokoľvek úchylné, mal o ňu záujem. A rozhodne nechcel, aby bolo Rose ďalej ubližované. To bolo zjavné. Prehltol som na sucho a snažil sa uprieť naňho skúmavý pohľad. Mohol by niečo také vlastniť bez toho, aby Nancy o tom vedela? Počítal s tým, že jej nemôže veriť?

Nancy si všimla jeho vzdorovitého výrazu rovnako ako ja. Rýchlejšie ako som si to stihol uvedomiť, sa z prvotného šoku z jeho odporu spamätala. Vystrela sa a spravila krok priamo k nemu. Bez varovania mu vylepila silnú facku, až sa mu hlava otočila bokom.

„Kroť sa ty nadržaný kretén. Viem, že blondínku si videl iba v porne a salóne madam Ri, ale nerob zo seba magora,” ostro naňho štekla. „Drž Cullena a ja sa postarám o túto.“

Pomaly sa chytil za červenajúce líce a v očiach mu zaleskla hrozba, ktorú ona vôbec nepostrehla. Chvíľu tam stál, akoby zvažoval, že jej vykrúti krkom. Prižmúril oči a nebadane sa prehupol na pätách.

Nancy prižmúrila zlostne oči.

„Čo tu stále stojíš? Prišiel si kvôli nemu!“ prstom ukázala dozadu na mňa a Shio nasledoval jej pohľad. Uprel na mňa tmavé oči a mohol som počuť, ako mu v hlave šrotujú kolieska.

Neposlúchol ju hneď a Nancy sa z toho nervózne zamrvila. Zrazu jej došlo, že bez jeho podpory by bolo v riti. „Rob na čom sme sa dohodli. A ja sa posnažím tvoju blonďavú Júliu poslať priamo do tvojho náručia v stave, s ktorým budeš... stotožnený.“

Okamžite som spozornel. Čo to sakra má byť? Žeby plánovala...

Nemohol som sa však svojím myšlienkam venovať ďalej, lebo Shio rázne prikývol na súhlas a ustúpil stranou, aby jej uvoľnil cestu. Nancy sa v očiach mihla iskra pohŕdania. Kývla hlavou smerom ku mne a Shio znovu prikývol. Venoval Rose pohľad a ona sa znechutene otočila. Pozrel som sa ustarane na ňu a snažil sa odhadnúť, v akom je stave. Dúfal som, že teraz aspoň trochu ľutovala, že sem vpálila ako neriadená strela. Skôr, ako som jej stihol niečo povedať, alebo nadviazať očný kontakt, Shio mi zastrel výhľad.

„Je tu, kvôli tebe,“ povedal ľadovo a prižmúril oči. Telom sa mi prevalila vlna nevoľnosti. Zaťal som zuby a zdvihol pohľad.

Chcel som mu niečo odvrknúť a umlčať ho. Ale mal pravdu. Aj keď mám pocit, že oboch nás to žralo z úplne odlišného dôvodu. Zavrel som oči a snažil sa vyrovnane nadýchnuť. Ale nešlo to. Rana, ktorú som schytal do rebier, ma príšerne zvierala, akoby sa mi hrudný kôš snažil roztrhnúť. Zrazu mi na bruchu pristál jeho pravý hák a vyrazil mi dych. A potom ďalšia a ďalšia rana.

„Nie!“ vykríkla Rosalie a počul som, ako zalapala po dychu.

Ako v hmle som vnímal, ako sa na ňu Nancy otočila a uškrnula sa.

„Pohoršuje ťa to, bábika? Čo si čakala, že uvidíš, keď si sem vošla? Nejaké BDSM hry?“

Žalúdok sa mi snažil skrútiť, no nebolo, čo vyvrátiť. Hlava sa mi zatočila. Nechcel som, aby do tých svinstiev zaťahovala Rose. Musel som sa pozbierať.

Chcel som otvoril oči a bojovať. Snažil som sa nadýchnuť, ale dych sa mi zadrhol v krku. Hlava mi spadla dopredu a hrtan sa mi zovrel. Z vnútra sa mi dral silný kašeľ a ja som sa naklonil toľko, koľko mi putá dovolili. V ústach som cítil krv. Veľa krvi. Moju hruď zvierali žeravé okovy bolesti. Začal som prudko kašlať a nevedel sa zastaviť. Na nohách mi pristáli červené kvapky krvi.

Hlava mi oťažela a nevládal som ju zdvihnúť. Oči sa mi privreli a mal som pocit, že sa opäť po mne načahuje temnota. Periférne som zazrel, ako sa Shio presunul za mňa a chytil sa kresla. Začala sa ma zmocňovať otupenosť. Chuť krvi v mojich ústach som prestal vnímať. Pri balansovaní medzi temnotou a realitou som zachytil Rosaliin vystrašený hlas.

„Neubližujte mu!“ snažila sa povedať vyrovnane, ale jej hlas sa triasol pod náporom adrenalínu a stresu. „Kto ste a čo chcete? Peniaze? Informácie?“

„Pomstu,“ povedala Nancy potichu a počul som, ako pristúpila ku mne. Nevládal som sa ani pohnúť, nie to protestovať proti jej dotyku. Preto, keď mi rukou prehrabla vlasy, skoro som to ani necítil. Naklonila sa ku mne bližšie a prudšie za ne zaťahala. „Vždy ma zaujímalo, aký vlasový gél používaš, Edward. Aj v extrémnych podmienkach, zostávajú rovnako neposlušné a strapaté ako po sexe. To by bola reklama.“

Podal som sa jej tlaku, vyvrátil hlavu hore a s námahou otvoril oči.

„To vážne? Pýtaš sa ma na vlasy? Tak ma pusť, a ja ti zbehnem poňho do mojej hotelovej izby hneď potom, ako zavolám políciu.“

V očiach sa jej zráčila zvláštna zmes pobavenia a rozhorčenia. Pustila moje vlasy a hlava mi trochu padla. Podarilo sa mi ju ale tento krát udržať vzpriamenú.

„Pomstu? Preto mučíte pána Cullena? Určite by sme sa mohli nejako dohodnúť...“ skúsila vyjednávať Rose, celkom zabudnúc na urážky, s ktorými odštartovala svoje antréé. Chcela spraviť krok do miestnosti, ale ja som na ňu uprel pohľad, aby som ju zastavil. Zavrela ústa a len na mňa hľadela s očami rozšírenými od hrôzy.

„Toto môže skončiť iba jedným spôsobom. Slzami Isabelly Swanovej,“ Nancy šepla jedovato, no jej hlas sa v tichej miestnosti ohlušujúco ozval.

Zvuk Bellinho mena vo mne vyvolal čistú nenávisť, voči tejto psychopatke. Prudko som sebou trhol a stolička sa trochu nahla. To ale Shio reflexívne vystrel ruky a zatlačil ma ramenami späť.

Nancy urobila krok odo mňa a zasmiala sa. „Šetri sily, tigrík!“

Celé moje telo sa triaslo napätím. Sledoval som, ako Nancy prešla k stolu, kde mala porozkladaný celý arzenál.

Pohľad sa mi stretol s Rose. Stála stále opretá o rám dverí. Jej modré oči boli naplnené strachom, ale mohol som zreteľne vidieť, ako sa ho snaží potlačiť a na povrch sa prediera jej prirodzená bojovná povaha. Neviem, čo to spôsobilo. Či bezmocnosť, frustrácia, môj stav alebo zmienka o Belle. Ale vedel som, že si dávala dokopy všetky dostupné súvislosti. Ruky zaťala v päsť a prišlo mi to absolútne nepatričné. Premeral som ju pozornejšie.

Rosalie, som poznal niekoľko rokov a vedel, že má jej osobnosť veľa stránok. Vždy zodpovedná a decentne oblečená, starajúca sa o vzťahy s verejnosťou Cullen Industries. Distingvovaná a premýšľajúca vždy niekoľko krokov dopredu. Nemilosrdný vyjednávač ale aj láskavá sestra. Raz starostlivá ale i nemilosrdne uštipačná, ak bolo potrebné. Každopádne, na míle vzdialená tomu obrazu, čo som mal práve teraz pred sebou.

Kostým, ktorý mala oblečený, bol celý špinavý a jeho pôvodnú belasú farbu išlo len ťažko spoznať. Sukňa bola roztrhnutá a na pančuchách mala oveľa viac dier, aby to ešte aj súčasná liberálna móda, považovala za trend. Ale neupútalo ma jej zničené oblečenie. Sústredil som sa na jej trasúce kolená a kŕčovité držanie tela.

„Neviem kto ste, ani nemám tušenie, čo vám spravila Isabella, ale skôr ako ste sa do tohto rozhodli pustiť, mali ste si navštíviť odborníka a vypýtať si tlmiace antidepresíva či sedatíva a odporúčanie na okamžitú hospitalizáciu na psychiatrickú kliniku,” jej hlas bol slabý, ale pevný. Kolená sa jej však chveli a napriek tomu, že sa snažila vyzerať silno a zastrašujúco, ledva sa držala vzpriamene. Chytila sa silnejšie jednou ruku dreveného trámu, aby získala späť balans. Zhrozene som sa pozrel na slabú Rose, ako sa snaží odlepiť od rámu dverí. Vedel som, že chcela vkročiť do miestnosti rázne a odhodlane, ale nohy ju zradili a jemne sa zapotácala.

Shio za mnou zmeravel a už som necítil tlak jeho zovretia tak, ako pred chvíľou. Vlastne, ani netuším, kedy tie svoje ruky zo mňa spustil. Absolútne ma to ale nezaujímalo. Rýchlo som strelil očami po Nancy, ktorá prekvapene otvorila ústa. Čas sa akoby zastavil. Nevedel som, čo mám čakať. Chcel som sa rýchlo dostať medzi ňu a Rosalie, kým jej stihne ublížiť. No zrazu Nancy vyvrátila hlavu dozadu a zasmiala sa. Hystericky a šialene. Prešiel mi mráz po chrbte.

„Si rozkošná,“ povedala medzi záchvatmi smiechu a mal som pocit, akoby som zachytil aj stopu uznania v jej hlase.

Rosalie sa zamračila a Shio za mnou nechápavo prestúpil z nohy na nohu. Všetci traja sme sledovali Nancy, ktorá to mala v hlave dokonalo rozhádzané. Mohol som toto vyrušenie využiť na odpútanie pozornosti? Zvraštil som obočie starosťou a hnevom. Prešla mnou náhle silná vlna zúfalej zlosti. Rose tu nakráčala, ako živý terč a ani si to neuvedomovala.

„Vypadni odtiaľto!” precedil som cez zuby na Rose, ktorá odtrhla nechápavý pohľad od tej psychopatky. Prižmúrila oči a odrážalo sa v nich nečakane odhodlanie. Spravila krok do miestnosti a videl, ako jej telom prešiel kŕč.

„Nie,” šepla pevne, „spolu sme sa sem dostali a spolu aj sa spolu z toho dostaneme.”

„Už ti niekto povedal, že si príšerne tvrdohlavá?” zavrtel som frustrovane hlavou a rozmýšľal, akoby som Nancy prehovoril, aby si ju nevšímala. Skôr, ako som stihol nejaký plán dať dokopy, Nancy sa prestala smiať a pozerala na Rose s prižmúrenými očami.

Rose na ňu pozrela tvrdo, ako si zvykla premeriavať protivníka pri jednaní. Tu ale nemala rovnocenné postavenie. O čo jej sakra išlo? Nikdy nebola impulzívna a bola to práve ona, kto ma za tie roky, kto ma varoval pred nerozvážnymi rozhodnutiami.

Mohol som dúfať v zázrak?

Unikalo mi niečo? Mala niečo v pláne, čo mňa nenapadlo? Vedela, ako nás odtiaľto dostať? Bola v tej vedľajšej miestnosti sama, pravdepodobne nespútaná. Ale bol by Shio taký kretén, že by jej nechal dostupnú nejakú zbraň na obranu? Znovu som prebehol pohľadom po Rose, ale tento krát hľadal, či nemá niekde schovanú zbraň alebo nôž, pátral v jej očiach po nejakom pláne B, ktorý by nás z tejto šlamastiky dostal. Snažil som sa nenápadne skenovať a zachytiť možné náznaky.

Moja nádej sa ale rozplynula presne v momente, ako som sa jej pozrel do očí. Mala v nich odhodlanie a guráž. Ale žiadny plán na únik. Snažil som sa ubrániť strašnému sklamaniu, ktoré ma zaplavilo.

„Skôr by som povedala, že je naivná,” prerušila náš očný kontakt Nancy a stále bolo badať doznievajúci neúprimný smiech ako sa oprela o stôl, “najmä ak si myslí, že vy dvaja máte šancu odtiaľto odísť.”

Zaťal som zuby a vnímal Nancy ako ohrozu len na okraji svojho zorného pola. Snažil som sa odhadnúť, na čo Rose myslí.

Stála pár krokov od dverí a mala ruky spustene pozdĺž tela. Slabá a bez možnosti sa brániť. Samozrejme. Ako som mohol zabudnúť na to najcharakteristickejšie z jej osobnosti? Bola síce racionálna, ale jej ochranársky inštinkt bol silnejší. Preto chcela pomôcť malým deťom postihnutým vojenskými konfliktami, preto tlačila do výskumu na prepravu pitnej vody. To bola celá ona. Mala pocit, že ma musí zachrániť. Nepremýšľala do dôsledkov. Jej prehnaná potreba chrániť utláčaných a svoju rodinu, bez ohľadu na následky…

Ľútosť zovrela moje srdce a pohľad mi na okamih znežnel. Áno, Rose, bola pre mňa ako sestra, ktorú som nikdy nemal. Nikdy som jej nedal najavo uznanie ani vďačnosť, že tu bola počas tých najhorších rokov. Asi ani sám si to po celé tie roky neuvedomoval.

Mal by som pocítiť úľavu a radosť, alebo niečo vzdialené pocitu bezpečia a domova, že mám svoju verziu rodiny, ktorá ho berie takého aký je. No nič z toho neprišlo. Doľahla na mňa obrovská ťažoba viny, že sa ocitla v takomto nebezpeční.

Ako som sa mal cítiť lepšie, keď tu mala dnes zomrieť kvôli mne? Kvôli tejto psychopatke? Zovrel som ruky v päsť a zatlačil za povrazy, ktoré sa mi prudšie zaryli do zápästí.

“Počuj, Postrová!“ hlas sa mi zachvel zlosťou, ale snažil som sa to ovládnuť. Otočila sa na mňa a prižmúrila svoje tmavé oči tak, že vyzerala ako mačka pred skokom. „Slečna Hallová s touto záležitosťou nemá nič spoločné. Pripravovala materiály na konferenciu. Máš problém so mnou. Takže nie je dôvod, aby sa tohto zúčastnila. Zamkni ju v tej vedľajšej miestnosti, ak je treba. So mnou si rob, čo máš v pláne, ale ju vynechaj z toho.“

„Nie! Edward! To nemôžeš...“ Rose vykríkla a chcela protestovať. Pozrel som sa na ňu chladne a potlačil všetky emócie, ktoré sa snažili dostať na povrch.

„Nemáte pocit slečna Hallová, že ste tu navyše?“ precedil som cez zuby. Zastavila sa v pohybe, akoby som jej dal facku.

Nancy si založila si ruky cez prsia a skúmavo na mňa pozerala. Nôž v jej ruke nebol už viac kŕčovito zovretý. Zvažovala môj návrh? Mohol by som na ňu uplatniť logické argumenty?

Našpúlila zamyslene pery a pozrela na Rosalie, ktorá stále stála na mieste, ako priklincovaná. V očiach mala výraz, ktorý som nedokázal definovať. Nanešťastie, Nancy si ho vysvetlila po svojom. Pomaly sa otočila a ja som vedel, že všetko je márne.

„Rada by som, Edward. Vážne,“ povedala pomaly, ale jej falošný výraz hovoril za seba. A jej ďalšie slová to len potvrdili. „No evidentne si nemôže slečna pomôcť a nechce pomaly umierať v tichosti na podlahe. Radšej sa namiesto toho bude nám miešať do plánov. Ako tak uvažujem, asi je to s ňou skončíme skôr, ako bolo v pôvodnom pláne. Nemám srdce, ju nechať umierať samú, ty snáď áno?“

Prudko som sebou trhol a nevšímal si bolesť, ktorá sa mi začala nemilosrdne šíriť telom.

„Ona je moja,“ zavrčal Shio za mnou a ja som cítil, ako sa celý napäl.

„Samozrejme,“ pretočila očami Nancy a položila nôž na stôl.

Zavrčal som a snažil sa prudko zatiahnuť za povrazy a uvoľniť si ruky. Márne. Kurva! Musím sa z toho nejako dostať! Čo je to z karbytových vlákien? Nie, samozrejme! To bolo eso, uložené v najbezpečnejšom sektore výskumného oddelenia. Začal som na tom pracovať iba nedávno a chcel to predstaviť na ďalšej vedeckej konferencií. Ako projekt novej generácie, nový uhlíkový reťazec, ktorý je trikrát pevnejší ako diamant. Čo by sa stalo, keby z toho boli postavené priehrady v záplavových oblastiach? Keby sa to mohlo použiť na výstavbu bezpečnostných krytov? Dával som tomu veľkú prioritu a pracoval do úmoru na odhalení aplikácie a využitia. Teraz sa mi to všetko zdalo ako najväčšia absurdita. Na ničom z toho už nezáležalo. Na výskume, na peniazoch, na záchrane. Keď ide život do ohrozenia, všetko ide bokom. Všetky snahy a sny.

„Nancy, počúvaj ma. Vieš, že takto to nemusí byť. To ja som ťa pretiahol a potom vyhodil z firmy, lebo som našiel v tvojej zaheslovanej pracovnej zložke plány na reorganizáciu, kde by si sa stala finančná riaditeľka Cullen Industries. Vedel som, že sa ma budeš snažiť zmanipulovať a ideš po prachoch a preto som nechal na personálnom správu, o tvojom prepustení,“ povedal som bez dychu a videl, ako prekvapene otvorila ústa.

„Klameš,“ hlesla a viditeľne na chvíľu na mňa šokovane pozerala.

„Nie, je to pravda,“ pozrel som sa jej priamo do očí a snažil sa, aby sa mi hlas nezachvel. „Ak si chceš s niekým vyrovnávať účty, tak som to ja. Nie Bella, ani Rose.“

Nebolo to až také klamstvo veľké. Našiel som jej to v počítači, ale som dostatočne tvrdohlavý, aby ma nejaká ženská sukňa dokázala ovládať v biznise. Padáka dostala preto, ako sa správala potom, čo nás Bella našla v kancelárií.

Ten jej výraz pohŕdania. Teraz som tomu rozumel. Vtedy to bola ale z mojej strany podvedomá snaha ochrániť Bellu od ponižovania, ktoré si nezaslúžila. Z rokovania sa mala vrátiť oveľa skôr, keď neprišla, myslel som, že sa vrátila domov alebo... vlastne nemyslel som. Keď vtedy Nancy napochodovala neskoro večer do mojej kancelárie, aby mi priniesla aktuálny prieskum trhu a v rámci komunikácie povedala, ako všetci vedia, že si to s Bellou rozdávam, proste... Preplo mi. Musel som to nejako vyvrátiť. Odvrátiť pozornosť. A spravil som to najhlúpejšie rozhodnutie v mojom živote. Strčil jej tam vtáka ako názornú odpoveď. Bože, ako sa za to nenávidím! Keby som jej povedal, že ju neplatím za klebetenie alebo ak by som chcel informácie podobného typu, stačí mi vypočuť si záznamy z kamier po budove. Ale teraz mi nebolo nič platné, žeby som dokázal vymyslieť iné riešenie.

Posral som to. A kráľovsky.

Rose prešla dva kroky do miestnosti a ja som netušil, o čo jej sakra ide. Nechcel som na ňu ale pritiahnuť pozornosť. A ani som nemusel. Postarala sa o to sama, keď prehovorila.

“Naozaj si myslíš, že by ti toto mohlo prejsť? Uniesť konateľa Cullen Industries uprostred konferencie, na ktorej mal mať prednášku? Nemyslíš, že ho už teraz hľadá celé oddelenie? Ak nás ale pustíš, nikde to nenahlásime.”

Frustrovane som zavrel oči.  Neviem, či toto je správny koniec priepasti, na ktorý ju treba posúvať. Aby konala viac impulzívne.  Prečo ju provokovala?

Nancy sa znova zasmiala.

„Považuješ ma za naivku? A nie je to prvýkrát, keď sa Edward Cullen neukázal na nejakom podujatí, nikomu to nebude podozrivé,“ zlomyseľne sa uškrnula a pozrela na mňa, „však že?“

Možno by sa s ňou dalo vyjednávať a zamestnať jej pozornosť. Možno by to chcelo vymyslieť rýchlo nejaký plán a smer konverzácie, na ktorú by skočila. Nejaká pomyselná ľútosť a nespravodlivosť osudu. Shio bol dostatočne rozptýlení Rosalie, takže tá by mohla upriamiť svoju pozornosť naňho.

Plán, ktorý by...

Skôr ako som stihol reagovať, Rosalie sa hodila na Nancy a snažila sa jej zablokovať ruky so zbraňou. Nancy prekvapene vykríkla. Rose jej strelila silnú facku a obe pri tom zavrátovali. Nebol čas na rozmýšľanie a sledovanie priebehu boja. Rýchlo som sa snažil uvoľniť svoje spútané ruky, pritiahol som prsty k sebe a zúrivo sa ich snažil uvoľniť. Bezúspešne! Takže inak!

Žiadny plán!

Čistá improvizácia!

Zaprel som sa o vratké nohy stoličky a v momente, keď sa Shio prihrnul, aby mi zovrel trup, som sa postavil na chodidlá a ignoroval bolesť zo zraneného hrudníku. Toto je možno jediná šanca, ktorú máme. Nesmie ma bolesť zastaviť. Zacítil som, ako sa jeho pevné tlapy zvierajú, okolo mojich pliec. Malými ale prudkými krokmi som začal cúvať, a vrazil mu ramenom do hrude. Kurva! Definitívne mám rameno vykĺbené! Stratil rovnováhu a obaja sme spadli na zem. Stolička sa pod tým tlakom zlomila. Nohy kresla sa roztrieštili a ja som zostal priviazaný o spodnú časť, ktorú som podšuchol. Shiovi to vyrazilo dych a hrozne zachrapčal. Opierka stoličky sa mi zaryla do boku a ja som vykríkol ako zviera. Nemohol som sa však zastaviť. Rýchlo som sa odvalil, ale to sa už začal zbierať a načiahol po mne rukami. Mal som stuhnuté celé telo, ale nemohol som sa zastaviť. Nie teraz. Nie, kým to neskončí! S vypätím síl som si prevliekol zviazané ruky cez nohy pred seba. Ramená zaprotestovali ale bolesť som už nedokázal vnímať. Adrenalín sa hnal mojimi žilami a zrazu som mal pred sebou možnosť, že sa dostanem z tejto šlamastiky.

„Prestaňte!“ skríkol ľadový hlas a ja som zdvihol pohľad a videl, ako Nancy zablokovala Rose na kolenách a mieri na ňou odistenou zbraňou.

Na moment som skamenel a zostal nehybne sedieť na dlážke s prevlečenými rukami. Moje srdce však bilo tak silno, že sa mi jeho tlkot odrážal v ušiach. Shio vedľa mňa chraptivo zakašlal a ja som sa strhol. Snažil sa po kolenách prisunúť k Rose a skôr, ako som mu stihol v tom zabrániť, Nancy mu zatarasila cestu.

„Ešte žije! Pozbieraj sa, ty chumaj, lebo ak ma budeš ešte chvíľu srať, tak to tak na dlho nezostane,“ štekla po ňom a on sa stiahol. Nič nepovedal a to ma prekvapilo. Skrivil tvár do podivnej grimasy a chytil sa stehna. Kus dreva sa mu zaryl do svalstva. Ale nebolo to hlboko. Nedokázal som sa naňho dlhšie pozerať.

Rosalie sa črtala modrina pod pravým okom a hoci mala teraz zavreté oči, videl som, ako sa jej viečka chvejú v agónií a nápore bolesti. Ak by nebolo zdrogovaná, verím, že by sa nevzdala. Ale takto? Nancy mala vlasy rozcuchané a z dolnej pery jej tiekla krv. Stála však pevne nad Rose a voľnou rukou ju držala pod krkom, pričom v druhej zvierala zbraň.

Nebolo to ale to jediné, čo ma zarazilo. Dych sa mi zadrhol v hrdle a zreničky sa rozšírili. Mal som pocit, akoby sa všetko zastavilo.

Očami som skenoval malú nenápadnú zbraň, ktorú Nancy vytiahla pravdepodobne z krytého puzdra. Nie toto nemohla byť pravda! Chcel som zavrieť oči, ale nemohol som pohľad odtrhnúť od malorážneho poloautomatu.

Sucho som prehltol. Áno, neexistovala na svete zbraň ako táto. Vedel som to s úplnou istotou. Prečo? Lebo som ju sám vyrobil a upravil na mieru.

Vnímal som ako sa Rose sťažka nadýchla. Zdvihol som pohľad a skúmavo na ňu pozrel. Bola na tom horšie z minúty na minútu. Nancy do nej strčila a ona tak mohla dosadnúť na päty. Zaťal som zuby a znovu sa pozrel na zbraň.

Áno. Bola to ona. Spoznal som Sigmu SX, ktorú som kedysi dávno dal prerobiť pre Bellu, aby ju nosila na ochranu. Mohlo to znamenať len jedno. Mal som to vedieť od začiatku.

Nancy si všimla môjho pohľadu a potešene sa uškrnula. Napätý výraz v jej tvári sa postupne uvoľnil.

„Poznáš tú zbraň?“ pootočila ňou v ruke a nadstavila mi ju tak, aby som ju lepšie videl. Neprestala ale mieriť na Rose.

Náhle sa mi pred očami zliala minulosť aj prítomnosť. Áno, bolo to dávno. Mal som to nechať byť. Nebol som rozhodne v situácií, kde by som mal byť ja ten podráždený a tlačiť na Nancy. Mal som držať hubu a snažiť sa nejako odtiaľto dostať. Prehovoriť Shia, aby dal Rose liek, ak ho má. Potreboval som zabrániť Nancy, aby natočila to video. Napriek všetkému, môj mozog vypol.

Nemohol som si pomôcť.

Všetko išlo na malý záblesk spomienky bokom. Aj po tých dlhých rokoch som si vedel presne vybaviť všetky tie momenty presne, ten silný pocit bezmocnosti a straty spred piatich rokov. Na ten večer, keď som Bellu nechal odísť na letisko, aby trochu vychladla po našej hádke s vedomím, že neskôr si to všetko vysvetlíme. Nevedel som, že je to posledný krát, čo ju vidím v sídle Cernay, keď som ju pri odchode zovrel v náručí a dúfal, že neodíde.

 

„Musím ísť,“ šepla potichu a odtiahla sa odo mňa. V očiach sa jej odrážala bolesť. Vedel som, že sa jej môj návrh na tajný vzťah vôbec nepáčil. A preto teraz utekala. Rozumel som jej. No to neznamenalo, že som chcel, aby odišla. Napriek tomu som povedal niečo iné.

„Viem,“ stále som ju zvieral, využívajúc svoje posledné chvíle s ňou a čudoval sa, ako je možné, že nevie, aký som do nej blázon. Možno to tak bolo lepšie. Bezpečnejšie. Pre ňu.

 

Ani som netušil, ako veľmi som sa mýlil. 

Veril som, že to vyriešime. Myslel som, že neskôr jej vysvetlím situáciu a poviem o nebezpečenstve, ktoré vyžaduje, aby sme svoj vzťah skrývali. Chcel som jej vysvetliť, že mi ale na nej záleží viac, ako si dokáže predstaviť a dúfal, že to pochopí.

No neskôr nebola príležitosť. Uniesli ju a ja som nemal možnosť ju nájsť. Vlastne, nikdy som ju už nenašiel. Ona si našla mňa. Pred pár mesiacmi, keď sa vrátila späť do mojej kancelárie práve v momente, keď som sa zvažoval možnosť predaja Cullen Industries.

Napriek tej všetkej bolesti, tých bastardov, ktorí uniesli moju Bellu,  som nenávidel na pokraji ľudských možnosti. Vzali mi ju a potom sa to zosypalo ako domino. Všetko mohlo vyzerať úplne inak.

Čo by sa stalo, keby sme sa stretli v pondelok po návrate z Paríža u mňa v kancelárií? Prekonal by som jej počiatočný odstup a chlad, oprel ju o stenu a presvedčil ju všetkými dostupnými prostriedkami, že to nie je len telesná vášeň a príťažlivosť? Dokázala by tolerovať vzťah, v ktorom by som ju musel chrániť ešte dôkladnejšie ako predtým? Zvládol by som, držal náš vzťah v tajnosti a držať na uzde svoje city?

Mohlo to byť sladké a omamné. Nebezpečné no napriek tomu vzrušujúce.

Ale to už ale nikdy nezistím. Napriek tomu som potreboval zistiť, kto bol za tým. Kto mi vytrhol srdce a dušu bez možnosti zocelenia.

„Odkiaľ máš tú zbraň?“

Nancy na mňa skúmavo hľadela a ja som netušil, čo si myslí. Bol som zabraný vo svojich myšlienkach a túžbe po spravodlivosti. Okrajovo som si všimol, že Rosalie konečne chytila dych a Shio sa pomaly staval na nohy. Nič som z toho ale poriadne nevnímal. Upieral som oči na Nancy a čakal na odpoveď. Predstierane ľahostajne len mykla plecom, akoby to bola nejaká haraburda z blšieho trhu, čo našla. Dobre ale vedela, prečo ma to tak vykoľajilo. Poznal som to podľa tej zlomyseľnej iskry v očiach. Jej odpoveď som začal tušiť skôr, ako ju vyslovila.

„Spoznávaš ju?“ spýtala sa posmešne.

„Patri Belle,“ šepol som slabo a až neskoro som si uvedomil, že som v hlase nedokázal potlačiť city. Prehltol som a pozrel sa na ňu. „Bola ukrytá v jej topánkach.“

Ani v najbláznivejšej nočnej more som netušil, že až natoľko budú moje obavy založené na pravde. Ako mi toto mohlo unikať? 

„Patrila. Teraz je moja,“ povedala jedovato, ale v očiach sa jej mihol výraz ublíženia. Odmlčala sa a ustúpila od Rosalie, ktorá zbierala sily na dlážke. Mykla plecom na Shia a posunkom mu naznačila, aby ma zobral. Sledoval som to ako vo vzdialenom paralelnom svete sa vyškriabal na nohy a zdrapil ma za golier.  Kríval na ľavú nohu, ale stále bol jeho stisk pevný. Privliekol ma pred Nancy a ja som sa tak ocitol oproti Rosalie, vzdialený od nej asi na tri metre. Oči mala stále zavreté a hrudník sa jej pomaly nadvihoval neistými nádychmi.

„Ako si sa k nej dostala?“ dopadol som na dlážku a snažil som sa kľačať vystretý. Bolesť v ramenách a rebrách to však komplikovali. Uprela na mňa nedôverčivý pohľad, akoby zvažovala, čo sa stane, ak mi to prezradí.

„Chceš to vedieť?“ spýtala sa zlomyseľne.

„Horím zvedavosťou,“ precedil som pomedzi zuby, ale skôr ako som to stihol dopovedať, Shio mi vpálil päsťou medzi rebrá. Bolesť sa bleskovo začala šíriť z pravého boku. Predpokladal som, že ak telo presiahne určité množstvo bolesti, prestane ju vnímať. Ale márna nádej. Stratil som rovnováhu a dopadol na päty. Nancy sa spokojne usmiala a mal som pocit, že bola so Shiovou reakciou viac ako spokojná.

„Poviem ti, ako som dostala tú zbraň. Je to vlastne to posledné, čo môžem pre teba urobiť.“ Znovu sa falošne usmiala a prešla okolo Rose, ktorá bola stále z predchádzajúceho útoku paralyzovaná. „Beriem to ako tvoje posledné želanie.“

Dramaticky sa odmlčala a možno čakala, že niečo poviem. Prižmúril som iba oči a snažil som sa zakryť akékoľvek známky bolesti, ktoré sa chceli na mojom tele prejaviť. Chvíľu bola ticho, ale keď videla, že nič nepoviem, len silno stisla pery. Postavila sa za Rose, aby mala nás oboch pod kontrolou. Alebo možno troch. Prestal som si byť istý Shiovou lojalitou. A tak isto asi aj ona.

„Keď Oliver pri tej akcií s únosom Swanovej zomrel, niekto považoval za povinnosť vziať zbraň, ktorou ho pravdepodobne tá mrcha zabila. Neviem, kto to bol, lebo skoro všetci jeho ľudí zahučala pod tou zrúcaninou skladu. Zásahová jednotka ich odrovnala, a z klanu nezostalo nič. Keď sa tá zbraň dostala k Sebastiánovi... povedať, že bol na mňa príšerne naštvaný je slabé slovo. Neschvaľoval tú akciu od začiatku, aj keď vlastne možný obchodný prínos sa mu rozhodne neprotivil. Rozumel, prečo sa tej mrche chcem pomstiť a poskytol nejaký starý sklad, kde nebol signál a nachádzal sa v nenápadnej zastrčenej lokalite. Ale všetko sa zmenilo. Keď zomrel pri tom útoku Oliver, úplne mu preplo. Všetky tie roky, keď sa o mňa staral pohltila čierna diera. Narval mi tú zbraň do ruky, aby som našla v sebe hrdosť našej rodiny a zabila sa. Keď som odmietla, naložil ma do osobného lietadla a vyložil na neznámom japónskom ostrove, nechal ma zdrogovať a vzal mi doklady aj pas. Odišiel skôr, ako som stihla prísť k sebe. Jediné, čo nechal na tom špinavom stole bola zbraň a odkaz, že buď budem trpieť do konca života ako kurva, alebo to zoberiem skratkou cez čiernu hlaveň. Vybrala som si vlastnú možnosť.“

Ako hovorila, otvoril som prekvapene ústa. Takže tu bola tá spojitosť, ktorú som nevidel? Pamätal som si na ten večierok veľmi hmlisto. Alice ma tam nútila zostať a predstierať záujem o obchodných partnerov. Toho, ktorého Nancy spomínala, tam bol tiež… ale to by predsa nemohol byť ten istý! Hádam nie!

„Oliver a Sebastian Nicolsoví?” neveriacky som vypleštil oči. „To oni sú tí tvoji bratranci, u ktorých si bývala?”

Šokovane som ešte viac otvoril ústa a hľadel na ňu, akoby jej narástla druhá hlava. Ako mi mohla uniknúť spojitosť medzi ňou a bratmi Nicolsovými? Sebastián sa snažil stať mojím obchodným partnerom roky, ale bol to bezduchý bastard, ktorý sa z toho obchodu snažil len vytĺcť, čo najviac peňazí a využíval na to rôzne nekalé praktiky. Nebolo ho ťažké prekuknúť už na prvom jednaní. A jeho brat Oliver? Ten bol v čiernom obchode so zbraňami ako doma a bol hlava menšieho mafiánskeho klanu v Brooklyne.

Trpko sa zasmiala.

„Lepšie povedané boli. Jeden je mŕtvy a druhý je vlastne pre mňa mŕtvy tiež. Ale v podstate máte pravdu. Celkom Vám to páli, pán Cullen! Ale trocha neskoro, nemyslíte?”

„Takže za únosom Belly si bola ty? Intrigovala si hneď, ako som ťa vyhodil?“ šepol som slabo a nečakal na jej odpoveď. „Samozrejme! Po celú tu dobu si to plánovala.“

„Nie tak presne. Chcela som len, aby si ju odkopol a spoznal, aká je to kurvička. Preto som ti poslala aj tie fotky z jej narodeninovej oslavy. Ale čo si spravil ty? Namiesto toho, aby si si niekde vyrazil a nabrnkol nejakú štetku, vletel si do baru ako samec v ruji,“ povedala bezfarebne a ja som stratil pôdu pod nohami. „Takže keď môj prvý plán nefungoval, predala som ten článok novinám. A o ostatné sa postarala ziskuchtivosť Olivera a Jerryho.“

„Jerryho?“ šepol som a zažmurkal. „Falwella?“

Do akej miery sa to svinstvo infiltrovalo do môjho okolia?

Prikývla a prižmúrila oči. Mlčala a skúmavo ma sledovala. Zmätene som sa pozrel okolo seba, akoby mi to mohlo pomôcť nájsť odpoveď. Vedel som, že Jerry ide po mojom mieste, ale Bella sa mu páčila roky. Pomáhal mi ju hľadať, keď ju uniesli a bol vystrašený ako ja. Ako to mohol predstierať?

„Čo s tým má Falwell?“ spýtal som slabo a mal pocit, že som bol obklopený samými nepriateľmi.

Prešla pomaly ku mne a naklonila sa tak blízko, že som mohol cítiť jej prisladký parfém. Zavrátil som hlavu dozadu a chcel sa pohnúť dozadu, ale narazil som do Shiovho chrbta, ktorý zarazil snahu o môj ústup.

„Všimla som si na poradách jeho horúce pohľady, ktoré vrhal na Swanovú, takže nebolo ťažké vzbudiť jeho záujem. Chcel, aby som mu pomohla odlákať tvoju pozornosť od asistentky. Pár krát sme si to rozdali v archíve, ale ako milenec za nič nestál. Myslel si, že on využíva mňa, ale nemal potuchy, že sa neuspokojím len s jej odlákaním. Chcela som ju zničiť. Bol to zakomplexovaný idiot, ktorý asi vždy chcel mať tvoje hračky, inak si jeho záujem o Isabellu neviem vysvetliť. Ja som chcela teba, aby som ju zničila. To sa ale prerátal. Rozdelenie úloh napriek tomu bolo jasné. On bude milý a šarmantný. A ja zvodná. Všetko išlo skvelo, až na to, že si ma vyhodil skôr, ako som stihla svoj plán začať realizovať,” pozrela mi priamo do očí.

„Akú úlohu v zohral v Bellinom únose?“ oplatil som jej priamy pohľad, ale najradšej by som ju poslal do horúcich pekiel.

„Nič mimoriadne. Iba mi dal overený typ, že ste sa s Bellou pohádali a mám skvelú šancu ťa nájsť, aby som ťa zviedla. To ale netušil, že ty si bežal za ňou. Mne to bolo ale jasné hneď. A potom keď ju uniesli z príletovej haly? Mal si ho vidieť, ako mi vyvolával, keď zmizla!“ zasmiala sa a ja som naklonil hlavu na stranu. Nechápavo som zvraštil čelo. „Všetko som poprela, ale nepresvedčila som ho. No nakoniec som sa usvedčila sama. Vedela som, že ten nápis v srbštine na stenu skladu bola strašná hlúposť. Vtedy to vedel už na isto. Bola to moja pochabosť.“

Pobavene zavrtela hlavou, akoby sa bavila na súkromnom vtipe.

„Prečo ten odkaz v srbštine?“ šepol som sa, akoby to mohlo dať zrazu väčší zmysel, ale to bolo vylúčené. Pamätal som si to veľmi dobre.

Draho zaplatíš.

„Vážne?“ spýtala sa zarazene a ja som po prvýkrát v jej očiach zazrel neistotu. Ustúpila o krok a premerala si ma tak, akoby to mal byť chyták.

Zavrčal som a ona sa rozosmiala.

„Moji rodičia emigrovali zo Srbska, to si nevedel? Jerry bol po tom odkaze ako besný v správach, čo mi nahral do odkazovky, ja som bola však dobre skrytá, takže ma nenašiel,“ zasmiala sa a pozrela sa posmešne na mňa z vrchu. „To si si vážne nedal dokopy?“

Zem pod mojimi kolenami prestala podliehať gravitácií a mne sa celý svet začal pod dlaňami rozpadať.

Gravitácia je mrcha, ktorá vždy zaručene prestane fungovať v momente, keď potrebujete najväčšiu oporu. Prvý Cullenov zákon relativity.

Naozaj to bolo také triviálne? Cítil som sa ako idiot! Prečo som to nevidel vtedy? Dokonca aj ten kokot Jerry to pochopil! Prečo mi to Jerry nepovedal? Mohli sme stopu chytiť skôr. Keby som vedel, že tá správa je v rodnom jazyku Nancy, preklepol by som si jej rodinu, našiel Nicolsových a prehral databázy skladov a opustených priestorov. Ten magor sa ale chcel hrať na rytiera a nie na bastarda, ktorý zradil Bellu a naletel Nancy.

Cítil som, ako som zbledol. Pretočil som sa na kolená a chytil za brucho. Bolo mi na zvracanie. Shio sa vedľa mňa pohol a vytiahol ma späť na nohy. Nemohol som sa mu ale brániť. No kolená sa mi podlomili a ja som dlaňami pristál na zemi, aby som rovno nepadol na hubu. Ako som to mohol mať celú dobu pred očami a nevidieť to? Myslel som si, že ju uniesla srbská mafia. Zlyhal som na plnej čiare.

Rozmazane som videl, ako sa Rosalie odtlačila od dlaní a posadila na päty. Dych mala plytký, ale snažila sa získať stabilitu. Nedokázal som jej pozrieť do očí, ale cítil som jej ustarostený pohľad.

„Jednému, ale nerozumiem,“ šepol som naliehavo a chcel dať aspoň Rose viac času na získanie sily. „Prečo si na Bellu poštvala celú hordu zabijakov, ktorí ju strážili a nás si tu zajala sama s nejakým všivavým nadržaným kreténom.“

Zrazu sa Shio ocitol predo mnou a na bruchu mi pristala pevná rana medzi rebrá. Znova sa napriahol a skôr ako som stihol privrieť oči, prišla nová rana z druhej strane. Tento krát ma udrel pravačkou a hlavu mi vytočilo dozadu. V ústach som pocítil nával krvi. Privrel som oči. Bože. Toto je zlý sen.

„Drž hubu!“ kopol ma ešte do kolena a mne v ňom bolestivo zachrupčalo a stratil som rovnováhu. Vystrel som ruky pred seba a snažil sa stlmiť ten pád.  

Nancy len sledovala túto výmenu bez komentára. Oči sa jej leskli zlostnou radosťou. Shio sa postavil za mňa a ja som upieral pohľad do špinavej drevenej dlážky a zvažoval možnosť, že sa nepostavím. Obrátil som hlavu na stranu a pozrel sa na Nancy, ktorá mala v očiach toľko zloby, že som zrazu nechcel vedieť odpoveď na svoju otázku.

Dokelu! Kurva! Myslel som na tie udalosti nespočetne krát, ale nikdy som nemal odvahu sa to priamo Belly spýtal. Nemohol som. Nechcel som jej privolávať spomienky, ktoré by jej ublížili a mňa asi rovno zabili.

„Odpoveď je celkom jednoduchá. Prekvapuje ma, že to nevidíš,“ povedala falošne sladko a sklonila sa ku mne. „My sme iba dvaja, lebo barbie je zdrogovaná a ty si priviazaný. Bella je tisíce míľ odtiaľto a je úplne bezmocná. Nič mi nehrozí. Dnes večer to skončíme. Ty budeš mŕtvy a ona zničená s vedomím, že ťa nezachránila.“

„Ale to nevysvetľuje, prečo si ju nechala uniesť celou gardou zabijakov,“ zasyčal som slabo a snažil sa rukami zaprieť, aby na mňa nepozerala tak z hora.

„Vedela som, že si vplyvný muž. Pracuješ v zbrojárskom priemysle, máš ostrú ochranku, samé hračky so špičkovou citlivosťou na stopovanie,“ šepla škodoradostne a ja som s každým jej ďalším slovom mal pocit, že sa nado mnou sťahuje slučka. „Pripravila som niekoľko strategických únikových ciest, aby si ju nevystopoval. Verila som, že potrebuje silnú ochranu na to, aby ju úspešne uniesli. Ani vo sne by ma nenapadlo, že zlyháš. Že ju nezachrániš.“

Udrelo to do mňa ako baranidlo a stratil som v rukách silu. Oči sa mi prekrížili a prišlo mi zle. Moje srdce tĺklo do rebier a cítil som, ako sa vlna bezmocnosti preháňa celým mojím telom. Bezmocnosťou z vlastného zlyhania v minulosti a jeho neodvratnosti v prítomnosti.

Nezachránil som ju. Nedokázal som tomu zabrániť vtedy a ani teraz. Nechal som ju samu napospas psychopatovi ako je Nancy. Znova som zlyhal.

Otvoril som ústa, no neprenikol ani hlások. Naprázdno som ich zavrel.

Druhý Cullenov zákon paradoxu? Veľkosť zlyhania je vždy úmerná hĺbke citov voči osobe, ktorú som sklamal. A nie metaforicky. Ale empiricky a skurvene hlboko. Bella, jediná, ktorej som nikdy nechcel ublížiť. Robil pre to všetko, čo som vedel, aby som ju ochránil... ale nie dostatočne. To ma privádza k Tretiemu Cullenovmu zákonu neodvrátiteľnosti. Ak sa pohybuješ po tenkom ľade, je len otázkou času, kedy sa pod tebou prelomí.

Nancy sa spokojne usmiala. „Smutné však? Možno som tvoje city voči nej precenila. Rozhodne však viem, že jej city voči tebe som odhadla správne.“

 

Niekde v oblasti hraníc Californie a Oregonu:

Nebolo možné prísť na čas. Nezvládnu to! Nech sa snažila akokoľvek a bežala rýchlejšie, ako kedykoľvek predtým. Vízie, ktoré jej prichádzali boli jedna strašnejšia ako druhá. Vidina reality a strašnej budúcnosti sa jej zlievali v jeden obraz. Nemohla však spomaliť. Nemohla dopustiť, aby sa vízie neplnili. Nemohla to vzdať a otočiť smerom naspäť k Mexickým plážam Acapulco.

Nohy sa jej ledva dotýkali povrchu zeme. Bežala rýchlejo a snažila sa bežať ešte rýchlejšie. Nemohla sa ani rozprávať s Jasperom, aby mu celú situáciu vysvetlila. Sústredila sa celou svojou rozšírenou kapacitou na vízie a rýchly beh. Ak sa otočí a opustí ju, nemohla sa zastaviť, aby ho presvedčila o opaku. Musela to risknúť.

Napriek tomu cítila stále Jasperove pravidelné kroky vedľa seba. Nič sa jej nepýtal. Nič jej nevravel. Iba s ňou držal krok a snažil sa nedýchať. Sústredil celú pozornosť na ňu. Alice to vedela. Všetky jej emócie mohol cítiť, akoby sa rozprávali ten najdôvernejší rozhovor. Boli spolu iba krátko, no napriek tomu sa medzi nimi vytvorilo puto porozumenia rýchlejšie, ako Alice ani nedúfala. Hoci mu boli vzťahy, ktoré zdieľala so svojími súrodencami neznáme a jej bolesti nerozumel, snažil sa ju upokojiť a povzbudiť. Bola mu vďačná za jeho podporu, ale napriek tomu si nebola istá, či je správne, že je s ňou. Po všetkých tých rokoch čakania, prečo teraz? Ako sa ukáže pred svojimi súrodencami, keď im bude musieť povedať, že Edward a Rose sú mŕtvi? Ako im pozrie do očí a vysvetlí im, že nevidela víziu dostatočne skoro, aby tomu dokázala zabrániť? Bolo to tím, že sa sústredila na Jaspera, alebo tým, že Nancy Postrová, nemala plán?

Ani teraz nevidela jej činy presne. Jednotlivé vízie sa menili rýchlejšie, ako stihla tá predchádzajúca skončiť. Jedno však mali vízie spoločné.

Stane sa to o dnes.

Prvá zomrie Rosalie. Ranou zo zbrane, ktorú Edward vyrobil na ochranu Belly.

A dvadsaťosem minút na to, zabije Nancy Edwarda.

Nestihne prísť. Nestihne ich zachrániť. 

Z hrdla sa jej vydal tichý vzlyk bezmocnosti.

Keby sa im podarilo odpútať jej pozornosť na dve hodiny, Alice by stihla prísť a zachrániť ich. Ale vedela, že Rosalie to nezvládne. Jej organizmus síce bojoval s predávkovaním, ale nával adrenalínu iba rýchlejšie rozháňal jed do žíl.

Predstavila si Emmetta, jej veselého veľkého brata, ako mu povie, že láska jeho existencie zomrela, lebo nedokázala prísť v čas.

Predstavila si Bellu, ktorá bola premenená iba pred piatimi rokmi. Jej sestričku, ktorá celý svoj nesmrteľný život premenila na boj za to, aby mohla znovu byť v Edwardovej blízkosti. A teraz, keď ho znovu našla, stratí ho, lebo Alice sa rozhodla byť sebecká a hľadať Jaspera.

Možno, keby bola s nimi, nič z toho by sa nestalo. Rose by sa neporezala a Bella by nestratila kontrolu. Odcestovala by do Seattlu s Edwardom, a Nancy by sa k nim nemala ani šancu priblížiť, aby im ublížila.

„Nie je to tvoja vina,“ šepol Jasper a váhavo natiahol ruku k Alice, aby ju zovrel v jeho veľkej dlani. Za iných okolností by tento prejav náklonnosti prinútil jej srdce znova biť a hoci to stále vnímala ako ten najkrajší a najúprimnejší dotyk vo svojej existencií, nemohla sa zbaviť obavy z budúcnosti, ktorej nemohla zabrániť.

Pozrela naňho smutnými očami, pričom sa snažila nespomaliť. „Nie som si tým taká istá.“

„Miluješ svojich súrodencov,“ povedal citlivo a bolo vidieť, ako je z tých slov rozpačitý, ale silnejšie jej zovrel ruku, aby jej dal najavo, že je pri nej.

„Áno,“ šepla, akoby ho svojim priznaním zrádzala. „Nemôžem o nich prísť. Spravila by som čokoľvek, aby...“

Zrazu sa zastavila a uvedomila si, že je tu niečo, čo nemohla spraviť. Prisahala, že to nespraví a nikdy by to nebola porušila. No teraz nejde o to, že jej slovo stratí váhu. Nerobí to pre seba, ale pre nich... Prišla vízia v momente, ako sa rozhodla. Jasper prudko zastavil, otočil sa a prekvapene na ňu pozrel, keď si všimol zmenu jej emócií. Skôr ale ako sa niečo spýtal, len sa povzbudzujúco usmial.

Alice vytiahla mobil a bez zaváhania vytočila číslo, ktoré nepoužila viac ako osem rokov. Číslo, ktoré kedysi používala denne a potom sa zaprisahala, že ho nikdy nevytočí znovu. Nemala istotu, či to vyjde. Nevedela, či ju vypočujú a budú chcieť pomôcť. Nie potom, čo sa stalo. Musela počkať na ich rozhodnutie.

Telefón zazvonil a ona skamenela. Uprela pohľad do diaľky a snažila sa pripraviť na to, čo bude nasledovať.

„Alice?“ ozval sa prekvapený známy hlas na druhej strane linky.

„Potrebujem tvoju pomoc, mami.“

 

 


« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Asistentka II. - 27. kapitola:

 1 2 3   Další »
21. danje
02.09.2014 [22:33]

Mami? Emoticon A ani zmínka o Belle? Emoticon A kde je Emmet? Že není v kontaktu s Rose? Emoticon A nemá o ni strach? Emoticon
Nemůžu se dočkat další kapitoly!y Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

20. M
28.08.2014 [15:06]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

19. aaali
28.08.2014 [7:53]

Emoticon Emoticon Emoticon skvělý konec kapitoly Emoticon je to napínavé, už se těším na pokračování

18. Kejt
27.08.2014 [22:57]

Doufam, ze se Edwarda s Rose podari vcas zachranit...

Tesim se na pokracko Emoticon

17. Danka2830
27.08.2014 [19:26]

Parada!!!!!! Boze ja som uz dufala, ze sa tam Bella s Emmetom objavi a to este nie????? To je teda trapenie....ja by som tej suke Nancy teda ukazala!!! Dufam ze im nalozia ako sa patri.... Emoticon Emoticon Emoticon

16. Kala
27.08.2014 [18:28]

KalaEmoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Děkuji Emoticon

15. winna
26.08.2014 [23:40]

tak jsem tuto kapitolku precetla asi po milionté.. je fakt fenomenálně napsaná a nevím jak vyjádřit můj neskonalý obdiv. A ta hudba..vše dokonalé, dokonalé, dokonalé. Myslím, že Stmívání, být tvým orginálem a tímto příběhem je dvakrát tak úspěšným bestsellerem.

26.08.2014 [20:05]

anissskaNakonec by to bylo asi zbytečné psát do schrnutí, když to můžu napsat sem, žejo. Emoticon Emoticon

Takže začátek s Rose.. opravdu, ta ženská má kuráž a musela být ještě mimo z těch drog, co do ní nacpali. Víš, ten pokus o útěk absolutně bez plánu, jak v sobě Edward našel ještě poslední zbytky sil, úplně jsem si říkala, jak to musí vyjít. A Shio s Rose? To se asi Emmettovi nebude moc líbit. Emoticon Emoticon Víš, Shio by vůbec nemusel Nancy poslouchat. Mohl by se na ní pěkně vykašlat, sbalit Rose a jít. Neříkám, že chci, aby to tak bylo, jen tak filozofuju. Emoticon

A Sigma SX, tak to už je vážně dost úchylný, ta ženská je fakt magor do pomsty, kterou si vysnila. Ještě si to natočí, aby si to mohla pouštět po večerech s vínkem nebo popcornem. Samozřejmě ještě pošle kopii Belle, aby toho nebylo málo.

Ale co mě nejvíc dostalo, jak dokážeš i v tak vyhecovaných situacích využít Edwardův smysl pro humor. Cituji: „Prečo si na Bellu poštvala celú hordu zabijakov, ktorí ju strážili a nás si tu zajala sama s nejakým všivavým nadržaným kreténom.“ – I když vím, že Shiova angličtina asi není nejlepší, tak tenhle komentář ho musel dost naštvat. A mě každopádně pobavil. Emoticon

A teď k druhé části kapitoly... Jasper je úžasnej, cítí všechny ty emoce, na nic se neptá a prostě běží. Já vím, že o těch dvou píšu pořád, jak mě strašně baví jejich vztah a povahy, ale to se prostě nedá – nemít je ráda. Emoticon

Ale důležitější je to „mami“. Takže teď mi laskavě řekni.. Alice asi nezná Esmé, nebo snad jo? Prostě mi to teď vrtá hlavou, ale pokud se všechno stihne dát dokupy, je mi celkem jedno kdo bude hlavní zachránce.
Btw, příště už poslední kapitola? Nechceš to ještě nějak rozdělit? :D :D Já vím, dva roky.. ale první série 30 kapitol a druhá jen 28 + epilog? (+ možná ještě bonus?) Já se sice těším na ten konec, ale ještě nemusí být tak brzy, ne? Emoticon Emoticon Emoticon

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

13. Petronela webmaster
26.08.2014 [17:34]

PetronelaTak, jak jistě víš, kapitolu jsem četla průběžně během dne a přibližně před pár hodinkami jsem ji dočetla. To, že komentář píšu až teď je jenom proto, že jsem opět musela všechno vstřebat - tentokrát mi to netrvalo tak dlouho jako posledně, co? Emoticon

Já vím, obvykle jsem si s komentáři dávala na čas, ale teď to chci napravit a proto jsem se na něj vrhla hned. Jak už jsem se ti zmínila na fb, kapitola se mi opravdu velmi líbila. Byla dokonale popsaná, úplně jsem to před sebou viděla, jako bych se snad dívala na nějaký film, nebo co. Tak dokonale jsi to dokázala popsat a vtáhnout mě do děje - přiznávám, do hlavní postavy jsem se nevžila, ale to jenom proto, že jsem se tomu fakt pořádně bránila, to co zažíval on, bych nikdy zažít nechtěla.

Edwardovo prozření byl mazec. Na malou zbraň ukrytou v Bellině podpatku jsem popravdě úplně zapomněla. Konec A1 byl takový, že jsem se prostě nestarala, co se stalo se zbraní a navíc to tam asi ani nebylo zmíněno, ne? Ale jsem hrozně ráda, že jsme konečně úplně nahlídli do celého toho zákulisí, které jsi tak složitě splétala zatímco my, čtenáři, se kochali tou dokonalou krásou před oponou.

Opravdu. Vůbec jsem nečekala, že se Rose zachová tak odvážně a přitom i trochu hloupě, ale tak co - plně jsi vystihla její pravou podstavu. Konečně někdo dá plně vyniknout postavám, které v originále moc nebyly a nechá je zazářit. Takovouhle Rose jsem snad z žádné povídce nezažila. O tohle je tato povídka originálnější - kvůli tou přístupu k postavám Emoticon.

Jak už jsem se taky zmínila, popis Edwardova mučení mi připomněl jednu scénku ze seriálu, co jsem nedávno viděla - až zjistím, v které to bylo epizodě, dám ti vědět, ale trochu mě znepokojuje Alice. To co se dělo na konci... A kdo je, zatraceně (promiň, že jsem sprostá), ta její matka?! Emoticon Jak jsi, prosím tě, mohla takhle ukončit kapitolu? Doufám, že další dílek se tu objeví co nevidět, ať můžu zjistit, kdo ta nová postava je. Samozřejmě mám pár tipů, ale i tak. Ať je tady ta kapitola co nejdřív, ju? Emoticon Emoticon

12. RC
26.08.2014 [13:42]

Úžasná kapitola!!! Nemôžem Sa dočkať ďalšej časti a hlavne som zvedavá na ten koniec si jedna z ja spisovateliek aké Tu píšu!!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2 3   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!