Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Asistentka II - 2. kapitola

Asistentka II - 2. kapitolaNiektoré zmeny prichádzajú nenápadne zvoľna. Iné prídu náhle ako cunami nezanechávajúc za sebou nič len chaos...

Zrazu nervózne prestúpila z nohy na nohu a uprene pozrela na špičky. Stiahol som obočie. „Ešte niečo?“

Zhlboka sa nadýchla, zdvihla rýchlo pohľad a rýchlo vychrlila. „Pán Cullen, nechcem byť trúfalá, ale chcela by som sa uchádzať o miesto vašej asistentky.“ 

 

Edward:

Pozerala na mňa a čakala na odpoveď. Prekvapene som zažmurkal, akoby ma práve niekto prefackal.

„Počúvajte, Lori,“ šepol som a vošiel si rukou nervózne do vlasov.

„Lillian,“ opravila ma trochu podráždene ale svoju reakciu rýchlo ovládla. Niekto tu má sebavedomie do neba.

„Lilian,“ opravil som sa a ovládol nutkanie, aby som na ňu neprevrátil oči. „Ja nepotrebujem asistentku.“

Toto bolo hrozne priehľadné. Ten idiot sa mohol aspoň viac snažiť. Ale na druhej strane, čakať od Jerryho činy na intelektuálne vyššej úrovni, som sa dávno odnaučil. Takže prečo meniť zvyky.

Očami som prebehol prvú stranu hlásenia. Dobrá myšlienka. Sám som už premýšľal nad tým, že zbrojársky priemysel pustím k ľadu, ale zatiaľ boli príliš silné tlaky americkej lobby. Drahá vlasť a zasratí mafiáni. 

Personálnu otázku som považoval za ukončenú, ale táto mladá slečna sa očividne nehodlala vzdať len tak. Prešlapovala pár krokov dopredu a dozadu, ako sa hecovala k činu. Tváril som sa, že si to nevšímam. Ale dosť ma to vytáčalo. 

Kurva, koľko jej Jerry asi zaplatil?

V čítaní ma prerušilo jej odkašlanie. Zdvihol som pohľad a prekvapene si ju premeral. Očividne na odmientnutie bola pripravená, vystrela plecia a oprela sa o môj gauč. Správala sa suverénne, počiatočne rozpaky zmizli ako mávnutím čarovného prútika.

Z ktorého pekla tohto diabla Jerry vytiahol?

„Pán Cullen, som presvedčená, že moje pracovné odporúčania sú vynikajúce, pracovala som ako projektová manažérka pre japonsku automobilovú spoločnosť skoro päť rokov. Preto si dovoľujem tvrdiť, že som ako stvorená pre pozíciu vašej asistentky. Môj životopis nájdete hneď pod podkladmi pre financovanie...“ chcela ďalej pokračovať, ale ja som okamžite zhrozene prelistoval podklady. A v skutočnosti som tam mal nenápadne vložený curriculum vitae.

„Vy ste mi podstrčili svoj životopis?“ povedal som podráždene. Tá ženská bola neskutočne vtieravá. Bol som nasratý a zároveň prebudený z letargie. Bola ako osa v zadku.

Zložku zo správy som hodil na stôl. Strany sa rozleteli po stole. Strčil som demonštratívne ruky do vrecka a spýtavo na ňu pozrel. Čakal na vysvetlenie.

Prevrátila oči a svoje dlhé blond vlasy prehodila za chrbát. Žiadne ospravedlnenie za svoj doterný čin.

Čakal by som, že sa začervená a zakusne si do spodnej pery. Tak ako to robila Bella...

Spomienka mnou preletela nečakane a bez varovania. Moje vnútro sa silno zachvelo.  Otočil som sa na podpätku smerom k presklenenému oknu, aby som získal čas na ovládnutie svojho výrazu. Moja Bella tu nie je, namiesto toho sa o jej miesto pokúša Hitler v sukni. Ultra krátkej sukni.

„Pán Cullen, prosím, netvárte sa, že ste pohoršený. V dnešnej dobe musí byť človek vynaliezavý, ak sa chce uchytiť,“ hlas sa jej mierne nervozitou zachcel. Pravdepodobne jej napadlo, že si tým odpílila konár. „Dobre si uvedomujem, že práca vašej asistentky je náročná a doteraz ju zvládala len jedna osoba, ale ja som ešte lepšia, dokážem pracovať oveľa vytrvalejšie a húževnatejšie.“

Zalapal som po dychu. Hrdlo sa mi zovrelo a okraje mojej diery sa rozvibrovali.  

Zanietenosť jej hlasu ma zarážala. Ale čo ona, kurva, vedela o Belle! O tom, či bola málo snaživá?! Prečítala si možno nejakú pojebanú personálnu zložku v Cullen Industries. Nič viac! Akým právom sa s ňou porovnáva?

Dočerta, čo si táto ženská o sebe myslí? Čo ona vie o mojej asistentke a o tom, že pracovala málo. Mal som chuť napraviť jej mylné názory na svet, ale iba som sa zhlboka nadýchol, aby som sa trochu upokojil. Znova a znova. 

Hľadal som tie správne slová, aby som túto ženskú osobu nejako netraumatizoval a zároveň si jasne vyznačil územie – Nevstupovať. Kurva, odstúp a drž si dištanc!

Zhlboka som sa nadýchol, aby som sa upokojil.

„Mrzí ma to, ale ja asistentku mám. Ale ak máte záujem o prácu tohto zamerania, spýtajte sa Jerryho Farwella. O asistentke sníva celé roky,“ povedal som trpko s pohľadom stále upretým na jazero.

To, že zaškrípala zubami som si iba predstavoval. Počul som ale, ako opätky klopkali o podlahu smerom ku mne. Mierne som natočil hlavu na bok a zbadal, ako stojí len pár krokov odo mňa a premýšľa. Váhala. Opäť. Po minulej skúsenosti som čakal ranu. A nemýlil som sa.

„Ale vaša asistentka už pre vás nepracuje,“ povedala obozretne. Zásah do čierneho. Bingo. Výhra v súťaži korunovaného idiota. Kurva!

„Vráti sa,“ šepol som ráznym hlasom, nepripúšťajúcim žiadne diskusie. Odstúpil som tak, aby som sa vrátil k stolu.

Odsunul som kreslo, sadol si k stolu a začal si čítať spis. Zostala nehybne stáť s pohľadom upretým na mňa. Nachvíľu stíchla, odhadoval som ale, že nie nadlho. Ona sa nehodlala vzdať. Zaradenie spiatočky ju evidentne v autoškole nenanučili.

Pristúpila k stolu a oboma rukami sa oprela o jeho okraje. Trochu sa naklonila a mne tak umožnila pohľad na jej, pravdepodobne štvorku výstrih.

Ignoroval som ju. Ale v duchu som zatváral toho gentlemana v sebe pod zámok. Mal som ju chuť poslať do horúcich pekiel, tam odkiaľ prišla.

„Naozaj veríte, že sa vráti?“ šepla ticho. Jej hlas zrazu znel inak. Zmenila taktiku. Na malú chvíľu som mal pocit, že ona vie...

Zdvihol som oči.

„Áno. Vráti.“ A ak sa nevráti, tak ju nájdem a pritiahnem aj násilím. Ja neprehrávam a nehodlám s tým začať teraz. Nemám ani v najmenšom úmysle sa zmieriť s prehrou tohto rozmeru. Pokiaľ ide o Bellu.

Vyšpúlila pery, akoby o niečom premýšľala. Zrazu si ma premerala tým pohľadom, ktorým ženská hodnotí chlapa.

Dočerta, o čo jej ide?

„A ste si istý, že ak sa vráti, bude u vás chcieť zostať?“ povedala s pozdvihnutým obočím.

„Čo tým myslíte?“ položil som papiere na stôl a snažil sa z jej výrazu zistiť, čo za pojebanú hru to hrá. Lakťami som sa oprel o dosku stola a naklonil sa k nej bližšie.

„Neurazte sa, ale vyzeráte ako riadna troska. Ak ste teda tak presvedčený, že sa vráti, tak vás prinajlepšom ani nespozná,“ ukázala na mňa prstom. Na moje strapaté vlasy a pár dňové strnisko. Osobná starostlivosť teraz nepatrila medzi moje priority. „Tam odkiaľ pochádzam, máme také príslovie – Ak čakáš na dážď, najskôr naňho musíš svoje polia pripraviť.“

Padol som naspäť na operadlo. Jej slová mi rezonovali v ušiach. Pološialený, prázdny výraz, ktorý ma sprevádzal kedykoľvek som náhodou prechádzal okolo zrkadla ma samého desil. Nechcel som sa však ničím rozptyľovať. Bol som taký zahrabaný do pátrania, že som na nič iné nechcel myslieť. Vyzeral som ako stroskotanec z minulého storočia. Teda ak si človek odmyslel všetku tú technológiu, čo ma obklopovala.

„Naozaj máte ten pocit?“ spýtal som sa zoskočene. Mala však pravdu.

„To teda rozhodne,“ povedala a spokojná sama so sebou prikývla. Odstúpila od stola a zložila si ruky na hrudi.  

Niečo na nej bolo. Niečo, čo ma iritovalo a nedokázal som to ignorovať. Bol som ale vďačný, že som sa konečne prebral. Takto by som naozaj Bellu nebol schopný vidieť. Pravdepodobne by som sa zrútil a dával dokopy ďalších niekoľko dní na psychiatrickom oddelení, že moja misia sa konečne podarila.

Vystrel som sa a spojil svoje ruky na doske pracovného stola. 

„Tak s tým niečo budeme musieť spraviť,“ povedal som rozhodne a môj hlas bol oveľa pevnejší. Dôležitá bola však ešte jedna vec. Vymedzenie teritória. „Miesto mojej asistentky je obsadené. Na tom sa nič nemení. Ale môžete mať na starosti styk s verejnosťou.“

Oči sa jej rozžiarili a nadšene prikývla. „Samozrejme. PR bolo vždy moje hobby.“

Skôr ako sa postavím tým kreténom, ktorí zničili celý môj svet, tak si budem musieť dať sprchu. A začať opäť s tréningom.

 

 

 

Bella:

Hltavo som pila a hrdlo sa mi zvieralo primárnym reflexom každého savca.

Prisať sa a cucať. Zubami som prerazila krčnú tepnu ako penové marshmallow, len s tým rozdielom, že tekutina, ktorá práve prúdila dolu mojim krkom bola oveľa sladšia a opojnejšia.

Počula som hlas trúbiacich áut a tak som sa podvedome so svojou korisťou stiahla do rohu slepej ulice pri kontajneroch. Nebolo to pohodlné. Niesli sa odtiaľ  pachy starého nábytku, myší ohľodávajúcich rozpadávajúci molitán, ale bolo teraz som bola v svojej bubline. Do nosa mi vo vlnách udierala lahodná, koncentrovaná vôňa a pomalé bublotanie valiace sa z jeho krku.

Nestihol poriadne ani vykríknuť a jeho srdce už pomaly prestávalo tĺcť. Už nemalo čo poslať do krvného riečištia. Žiadnu tekutinu. Bolo zbytočné.

Zdvihla som svoje večne vysmädnuté pery a zaklonila hlavu. Mŕtve telo som stále držala v rukách, ako milenka svojho milého, ktorý pokojne spí.

Z úst mi stekali pramienky stále teplej krvi, ktorá rýchlo chladla. Pokojne som zavrela oči a nadýchla sa. Okamžite som zacítila svojho večného prenasledovateľa. Jej pach naberal na sile a jasné skoky hovorili, že sa blíži po streche. Míla? Dve? 

Výstražne som zavrčala v reakcií brániť svoju korisť. Aj keď vlastne už nebolo čo brániť. Neuvoľnila som ostražitú pozíciu. Očami som sledovala, keď sa na protiľahlej budove objavila malá strapatá hlava a prenikavo ma sledovala.

Nenávidela som to. Vždy vedela čo sa stane. Jediné, čo bola moja výhoda bolo to, že som bola rýchlejšia ako ona.

Pozrela sa na telo v mojich rukách so zvláštnou ľútosťou. Prekvapilo ma to a úplne vyviedlo z ostražitosti.

Upíry nemajú emócie. Ja som žiadne nemala. Žiadne okrem nikdy nekončiaceho smädu. Ale to nebola emócia, len pud silnejší ako čokoľvek iné.

Žiadne emócie nedokázali preniknúť cez túto moju kamennú kožu.

Zdvihla som svoje ruky, akoby som sa chcela uistiť, či stále je jej povrch taký pevný. Biela, mramorová pokožka bez jedinej chyby a červená tekutina na nej ostro kontrastovala. Niekde z hĺbky vedomia sa mi vynoril obraz Snehulienky. Mojej najoblúbenejšej rozprávky. Pokožka ako sneh a pery ako krv.

Pohľadom som prebehla po mojich zakrvavených rukách. Keby ma niekto uvidel, napadlo by ho, že som zranená. A chcel by mi pomôcť. Možno zavolať záchranku.

Bola by to však jeho posledná myšlienka, lebo len čo by som ho zacítila a započula tlkot jeho srdca, ovládol by ma inštinkt a vysala by som ho skôr, ako by stihol v šoku vykríknuť.

Zrazu mi tá predstava vmietla neriedenú pravdu priamo do tváre. Moje vnútro sa pohlo silou vnútorného otrasu niekoľko stupňou Richterovej stupnici. Stalo sa nemožné. Keď som nedýchala, moja myseľ bola akoby na chvíľu naozaj moja a ja som pocítila záchvev starého ja, ktoré malo byť spálené pri premene.

„Som monštrum,“ šepla som plačlivo. Hlas sa mi strácal do úplného šepotu. Prebudenie z opojenia nastalo skôr a v celej svojej drvivej sile.

„No to si,“ prikývla na súhlas Alice a zoskočila zo strechy. Ostražito ku mne pristúpila. Keď si všimla, že som ponorená do svojich myšlienok, potiahla mŕtvolu chlapa z mojich rúk. Ako pierko ho zdvihla a hodila do kontajnera. V ruke mala bandasku s benzínom, ktorým ho rýchlo obliala. Svižne vytiahla z vrecka zapaľovač a opatrne ho tam hodila. Otočila sa na mňa s prázdnym výrazom. „Identifikujú aspoň jeho chrup a budú môcť vyplatiť jeho rodine životnú poistku. Ustúp, nech sa nechytíš.“

Jej hlas bol bez výrazu. A ja som sa podvedome prikrčila, ako keď rodič karhá svoje neposlušné dieťa. Počúvla som bez odvrávania. V mojom vnútri sa prebudil drak svedomia a nejako sa nechcel nechať umlčať... Prekliata šelma.

Bola zo mňa sklamaná? Mal ten muž deti?

V hlave sa mi spustilo množstvo doterných otázok, na ktoré som nemala žiadnu odpoveď.

Z hrdla sa mi vydral hrozný chrapot. Oprela som sa o protiľahlú stenu a na plecia mi dopadol prah z omietky. Rukami som si obľapla hruď a snažila sa zastaviť ten rev.

Stalo sa zo mňa krvolačné monštrum, ktoré vraždilo všetko s tlčúcim srdcom. Všade okolo mňa bubnovali v neodbytnom rytme serenády, ktorá ma volala do tanca. Spev sirén, ktorý zvábi každého námorníka. Neexistovalo nič iné iba nikdy nekončiace pálenie v krku.

Teraz, keď som bola nasýtená a nedýchala, bolo to jednoduchšie. Relatívne. Len sa nesústrediť na ten všadeprítomný zvuk. Bum-bum. Bum-bum...

„Prepáč,“ ozval sa tichý hlások.

Zdvihla som oči a videla, ako Alice kľačí kúsok odo mňa. V očiach ma vpísaný smútok a bezradnosť.

„Nechcela som, aby si bola nešťastná, ja som len nedokázala nečinne čakať na tvoju smrť,“ hlas sa jej zlomil.

Nikdy sme sa o tom nerozprávali. Celý ten čas bol vlastne len o tom, ako sa mi Alice snažila vysvetliť základné pravidlo – nebyť videná a chytená. Snažila sa ma učiť ako loviť a upratať po sebe. Vyhýbať sa horľavinám a ohňu.

Áno mami, nie mami.

Nie, nemalo to žiadny účinok. Ako náhle ma pochytil inštinkt, nedokázala som na nič myslieť, iba na svoj smäd a túžbu po krvi.

Cítila som, že sa obviňuje. Musela som niečo povedať. Nadýchla som sa a vôňa krvi na mojich rukách mi udrela do nosa. Stratila som niť. Páľava v mojom vnútri sa opäť rozhorela. Ťažko sa ju ignorovalo. Ale nebola to čerstvá a teplá krv. Zhnusene som pokrčila nos sama nad sebou. Bolo to zvláštne. Skôr reflexívne ako vedomé gesto.

„Prosím, neobviňuj sa, Alice,“ šepla som váhavo. Vlastný hlas mi znel strašne cudzo. Ako spev árie v opere. „Si skvelá kamarátka, ktorá spravila pre mňa všetko čo bolo v jej silách.“

Áno. Kamarátka. Aj keď spomienky z môjho ľudského života boli ako zastreté hustým závojom.

 

 

„Naozaj?“ šepla s nádejou v hlase a zdvihla sa na pätách a načiahla ruku ku mne.

Všetky moje zmysli sa napäli a z hrdla sa mi opäť vydralo varovné zavrčanie. Alice sa zastavila uprostred pohybu, ale ruku nestiahla.

„Iba ti zastrčím vlasy za ucho,“ povedala potichu a sledovala uprene moju strnulú pozíciu.

Chcela som sa zhlboka nadýchnuť, aby som sa upokojila, ale uvedomila som si, že to by iba zostrilo moje zmysly a zvýšila sa pravdepodobnosť že vybuchnem. Nepatrne som prikývla. Nechcela som jej odtrhnúť ruku. Najmä ak kúsok od nás horel kontajner.

Smrad spáleného mäsa sa začínal šíriť uličkou. Čoskoro to pritiahne niečiu pozornosť, ale ja som teraz bola sústredená iba na ten približujúci sa okamih nadchádzajúceho fyzického kontaktu.

Alice sa nahla a pomaly, celkom zľahka, mi zastrčila pramienok vlasov za ucho. Z končekov kvapkala krv na zem a ja som ten čľapkot mohla poskladať to sylabotonického  veršového systému.

V stotine, ako sa ma Alice dotkla, záblesk spomienky, jej chladného dotyku, ktorý som cítila kedysi dávno.

„Teraz máme rovnakú telesnú teplotu. V našom tele neprúdi krv, preto ti aj ľudia prídu taký teplí,“ šepla jemne a stiahla svoju ruku späť.

Prikývla som, že rozumiem.

Naklonila hlavu a pobavene sa na mňa pozrela. Bola skvelá. Čo bolo, bolo a vždy mi dala novú šancu. Krčovito som jej úsmev opätovala. Bolo mi to cudzie.

„Myslím, že by sme ťa mali najskôr umyť. Budeme musieť kúpiť nejaký dom ďaleko od ľudí, aby si sa mohla začať trochu učiť bežnému správaniu. Bože, vyzeráš ako divožienka, keby ťa videl Edward..“ začala sama bľabotať a zrazu sa zasekla.

Edward.

Nedobytná myšlienka tvoriaca celé moje bytie. Zadalo sa heslo do chráneného neprípustného súboru a zložka spomienok sa začala komprimovať do môjho upírieho mozgu. Bolo to však útržkovité a nedokonalé. Len niečo, čo som mala z ľudského života.

Vyskočila som na nohy a prekvapene rozšírila oči.

„Edward,“ šepla som ako modlitbu.

Nejasné a hmlisté spomienky z môjho života, na ktoré som sa snažila vidieť, akoby som pozerala cez miestnosť plnú fajčiarskeho dymu. Oči ma skoro štípali a hlava ma príšerne rozbolela.

Rozbolela? Bol to ten správny pojem? Trieštiace sklo uprostred mojej hlavy bol výstižnejší pojem.

Alice vyskočila na nohy a opatrne dala ruky hore v zmierlivom geste.

„Bella, prepáč, som prostoreká...“ nedokázala som sa sústrediť a očami behala po tmavej uličke, akoby som dúfala, že ho niekde nájdem. „Nie Bella, nie je tu.“

Prekvapene som sa pozrela na ňu. „Prečo si naňho neviem poriadne spomenúť?“

Hlas mi bolestivo rozvibroval hruď a otriasla som sa v nemom plači. Edward. Muž, ktorý ma chránil, ktorý ma miloval. Na ktorom mi záležalo viac ako na vlastnom živote a od ktorého som tak hlúpo utiekla.

Alice na mňa len smutne pozerala.

„Prečo si ho nepamätám?“ zopakovala som zničene.

„Premena je príliš silná a vymaže väčšinou všetky ľudské spomienky. Ak niečo zostane, sú to zvyčajne nejaké silné emotívne momenty,“ povedala ľútostivo.

Ako môže tak náhle a zrazu človek zabudnúť na dôvod svojho života?

Človek. Kľúčový problém definície.

Ja som už človek nebola. A nezaslúžila som si právo na šťastie po jeho boku. Bolesť v mojom vnútri sa šírila ako žieravina.

Alice na mňa skúmavo pozerala. Zrazu prižmúrila oči, akoby o niečom premýšľala.

„Niečo pre teba mám, ale... pôvodne som ti to chcela dať o takých desať, dvadsať rokov, keď sa budeš vedieť lepšie ovládať a začneme pracovať na tvojom vrátení do ľudského sveta, aby si našla svoju ľudskosť,“ rozprávala rýchlo a ja som hltala každé slovo, prísľub niečoho, čo ma vytiahne z priepasti, na záchranné lano, plán B. „Poď, mám to odložené na bezpečnom mieste.“

 


Tak toto bolo pre mňa nové. Písať túto stránku Bellinho života. Je však novorodená, ktorá o upíroch nemala doteraz nijaké tušenie, takže Alice je na ňu krátka. Dúfam, že sa mi to podarilo zachytiť dobre.  

Úprimne sa priznám, pôvodne mala mať "to niečo" Alice pri sebe. Ale keďže neznášam reklamy typu - Prací prášok a tá ženská to vytiahne spoza chrbáta -, tak si to odložíme na ďalšiu kapitolu.  

Ďakujem za krásne komentáre pri prvej kapitole, a že máte so mnou pochopenie. V práci to bude ešte do 30. 3. 2013 taká na zabitie, ale snažím sa. :) Padla aj otázka, koľko bude mať druhá séria kapitol. Priznám sa, netuším. Závisí to od veľa vecí -, ale tak odhadujem, +/- dvadsať. (Ak ma nenapadne niečo šialené...) :D


« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Asistentka II - 2. kapitola:

 1 2 3 4   Další »
26.06.2014 [21:46]

anissskaPáááni! Tak tohle bylo teda něco. Je to teda pořádně zamotané, doufám, že Bella svou krvelačnost překoná.. kvůli Edwardvi Emoticon

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

37. Petronela webmaster
01.02.2013 [18:29]

PetronelaTak jo, konečně jsem se dostala k přečtení další kapitolky i ke komentáři, který ti zrovna sepisuju.
Co bych ti tak k této kapitole řekla? Musím se nad tím pořádně zamyslet, jelikož posledně se mi nepodařilo pořádně vysvětlit mé dojmy a nakonec z toho tak trochu vyplynula kritika, což jsem rozhodně nechtěla. Takže - jak vyjádřit mé pocity z této kapitoly?
Asi - Jsem unešena Emoticon Emoticon. Hrozně se mi to líbila. Nejdřív ten pohled Edwarda na dotěrnou sekretářku, která pomalu neví, kdy by se hodilo zařadit zpátečku - čož na jednu stranu je fajn, v dnešním světě se bez trochy té kuráže neobejde, ale tady se mi vůbec nelíbí!!! Ona se nám snaží nahradit Bellu a snad zaujmout i její místo po Edwardově boku!! Emoticon Co si to ta čůza dovoluje! Tohle tedy rozhodně ne - jedinné plus, které k ní můžu napsat je to, že donutila Edwarda k tomu, aby se sebou začal něco dělat. O zanedbaného chlapa nestojí žádná ženská - a zvlášť ne taková, na které je v tuhle chvíli všechno dokonalé Emoticon. Tedy jasně, opět zapomínám na tu jejich vzájemnou lásku, ale ta je u Belly teď tak trochu potlačená, takže se není čemu divit. Navíc to bude ještě trochu trvat, než se uvidí - co? Nemám snad pravdu? Nebo než překonají všechny problémy a rozdíly, které je zrovna teď dělí?
Tak, teď jsem se vyjádřila k Edwardovu pohledu a trochu tím nakousla i ten Bellin, ačkoliv opravdu jenom trochu, takže bych to měla teď napravit, když mám tu trochu času a pořádně se rozepsat Emoticon.
Co bych ti asi tak měla říct k Belle? Pohed na ni jako novorozeného upíra, který za sebou má velmi těžký první rok byl opravdu super. Ten popis, jak ji všudypřítomná krev jenom dráždí byl perfektní. Jak nedokázala srozumitelně myslet, když se nadechla do nosu ji uhodil její pach. Všechny ty její emoce, roztržitost a věčná žízeň - dokonale si mi popsala upíra, který má první rok své přeměny za sebou a za to ti moc děkuju. Hrozně se mi to líbilo. Teď jsem už jenom zvědavá, jak si s ní Alice poradí, aby se Bella dala na správnou - její - cestu a aby se z ní stala vegetariánka. Podle těch jejich plánů, co zatím měla to totiž vypadá tak, že Alice neplánovala Bellin návrat do lidské společnosti moc brzo, takže by nakonec ani nebyla s Edwardem, kdyby to tak dopadlo. Ale já si myslím, že přes počáteční obtíže, kdy možná ještě párkrát uklouzne se jí to podaří a ona se s ním nakonec setká mnohem dřív, než za deset let, kdy by na ni už asi musel přestat čekat. Emoticon Takže, Alice by měla trochu hejbnout kostrou, aby se z Belly co nevidět stal vegetarián, který přece jenom chvíli určí svou žízeň na uzdě a nevyjede po člověku v okamžiku, kdy ucítí jeho krev - přestože ji nepůjde přeslechnout.
V tuhle chvíle se tedy už moc těším na další dílek. Doufám, že z mého komentaře opět nějakou nešťastnou náhodou nevznikla kritika, protože to by bylo opravdu smutné, když se ti to tu snažím vychválit přímo až do nebes Emoticon. Bylo to opravdu perfektní, hrozně moc se mi to líbilo (to je jenom tak na okraj, kdyby přece jenom předchozí slova vyzněla trochu kriticky) Emoticon Emoticon

36. Ronnie
01.02.2013 [18:10]

Ahoj. Nepísala som ti už tak dlho komentár a pritom som posledný diel prvej série prečítala hneď, ako vyšiel. Niekoľkokrát predtým som i sledovala, či nevychádza, ale ako to býva zvykom, vždy to bolo pomalé. Ale nekomentovala som. Nevedela som, čo napísať, pretože som absolútne neočakávala, že sa stane... TOTO. Emoticon Obraz Edwarda ako skormúteného Robinzona a Belly, ktorá sa nevie udržať a loví ľudí ako novorodený upír... Emoticon Nečakala som to. Myslela som si, že sa to bude držať rámca - smrteľný svet, aj keď mi v kútiku duše bolo jasné, že ak sa v príbhu nachádza záhadná Alice, ktorá nedokáže zniesť krv a odchádza skôr, ako by mala podľahnúť, tak to nebude smrteľný príbeh Belly a Edwarda.
Nevadí. Preniesla som sa cez to. Prešla som si posledný diel prvej série, zmierila sa so smrťou Belly a pochopila, že ju Alice zachránila... trošku iným spôsobom, ako by mala, ale nevadí. Beriem. Emoticon
Teraz som si prečítala tieto dva diely a... V podstate sa nič nestalo, len obaja sú na dne svojej existencie. Uvidím, ako sa to vyvinie a úprimne, som maximálne zvedavá, ako toto chceš dopísať. Bella je upírka, on je človek. Ešte stále to chceš viesť v rovine, že sú zamilovaní? Momentálne by som ti rada videla do mysle Emoticon a prečítala si v nej aspoň ďalšie dve kapitoly. :) Som neuveriteľne zvedavá. Teraz sa to zamotalo tak, ako sa najviac mohlo, ale verím, že ty v tom máš jasno a máš plán, podľa ktorého to bude perfektný príbeh. Veď ak jednotka bola úžasná, tak prečo by nemohla byť aj dvojka? Emoticon Emoticon Rozhodne pilne pracuj! :)
A jedna maličkosť: Lilien (či ako sa volá) sa mi nepáči. Nie je Bella. Emoticon

PS: Ospravedlňujem sa, že som tak dlho nekomentovala. ALe hádam ti tento komentár objasnil, prečo som to nerobila. Emoticon

01.02.2013 [16:58]

KikketkaTak úplně prvně musím říct, že Lilian je opravdu neodbytná mrcha! Jasně, pere se o místo, ale dovolila bych si trvdit, že se snaží dostat i do Edových kalhot... Alespoň tímhle dojmem na mě působila. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Ale Edward to s ní na druhou stranu uhrál perfektně. Dokonce byla i spokojená! Emoticon Vážně jsi mi udělala radost, že už se Ed nehoní za ženskýma, ať už jen na oko nebo doopravdy - vzhledem k tomu, že už Bellu hledá pěkně dlouho -, a konečně se mi začíná opravdu líbit. To jak se svojí minulé asistentky zastával, to bylo tak sladké! "Vrátí se." On je naprosto k zulíbání. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Škoda jen, že mu některé věci nedošly dřív... A konečně s ním taky můžu soucítit (tak trochu, protože jsem mu pořád neodpustila to, že chtěl vztah, ale na oko hrát playboye! TSSSSSS!). Emoticon
A BElla? Emoticon Je mi líto, že to s tím vegetariánstvím jde tak pomalu a ona nám spapkala človíčka. Emoticon co mě ale nejvíc štve, že si skoro nepamatuje Edwarda... Emoticon Emoticon Emoticon Jak to, že ne? Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Snad ji ale Alice dá něco, co jí ho připomene! Emoticon Nezbývá než doufat, že se za ním pak hned nerozběhne, když ujíždí na AB pozitivní, nebo jaká to vlastně je.. Emoticon To by pak z Edwarda nemuselo taky nic zbýt. Emoticon Emoticon Emoticon Kapitolka byla jako vždy prvotřídní. Četlo se to samo, to ostatně u tebe vždycky. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

29.01.2013 [18:01]

N1I1K1O1LAch ne, její vzpomínky vážně vybledly? A její city? Emoticon Emoticon Emoticon Panebože, s tím se musí něco udělat! Ty s tím musíš něco udělat, prosím! Emoticon Emoticon
Ta Lilian je děsná. Emoticon Sebevědomá a paličatá až to bolí. Emoticon Já chci zpátky Bellu. Nelíbí se mi, že se Edward kouká na někoho jiného, než je naše Bella. Emoticon Co když se mu bude líbit? Nebo hůř - co když se do ní zamiluje? A Bella se už nevrátí? Emoticon Emoticon
Ne a ne a ne!
Co jí vůbec chce Alice ukázat? Snad to bude něco o Edwardovi! A pokud skutečně ano, tak jsem ráda, že jí to dá teď a ne až za těch 20 let. To by bylo na můj vkus trošku pozdě. Emoticon Emoticon
Skvělá kapitola. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

29.01.2013 [10:51]

daslli141 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

29.01.2013 [0:11]

BadLovelyLucyNo teda. Mám toho v hlavě zase tolik a nevím co dřív. Emoticon Každopádně tě musím v prvé řadě pochválit. Bylo to naprosto super, a začínám mít pocit, že ti někdo pomáhá, protože neni možný aby stejný člověk psal dva pohledy tak odlišně. Bylo to úžasné. Edwardův pohled mě zase dostal do kolen, vždy jsem z jeho utrpení tak strašně na dně.On je můj miláček a nemůžu se dívat jak moc ho trápíš, ale zase na druhou stranu, tu jeho šílenou trýznivou bolest dokážeš tak perfektně vystihnout, že se na tebe nedokážu zlobit. Emoticon

Lilian, je teda pěkně cílevědomá potvůrka. Hlavně ty klacky co házela Edwardovi pod nohy v podobě otázek na Bellu. To bylo fakt krutý. Emoticon A ještě ho chudáka vydeptat, že by ho pak nechtěla kdyby ho viděla v tak zuboženém stavu. No fuj! Emoticon Ale zase moje druhá stránka řve! BRAVO! EmoticonMáš to prostě dokonalé vymyšlené a ještě snad líp napsané. Emoticon

A pohled Belly? Zaujal mě. Je to něco jiného a vůbec neni vidět, že by ti chyběla zkušenost s něčím takovým. A zase je tu moje rozpolcená osoba. Je mi líto, že to neni tak jednoduché a nemůže Edwardovi skočit upíří rychlostí kolem krku. Aby mohli být spolu a případně vysávat chlupaté obyvatele amerických lesů, už navěky. Emoticon Ale ten tvůj útrpný pohled nové Belly je úžasný. Emoticon Nedokážu si představit ten pocit co prožívala při vyslovení jeho jména. Muselo to být mučivé. Aspoň, že má Alice. Tak jí snad pomůže. Jen doufám, že se opravdu nevrátí do civilizace až za dvacet let. Neříkám, že by se mi Edward jako pán v nejlepších letech nelíbil. Osobně si myslím, že to je stejný typ jako George Clooney, Emoticon ten taky zraje jako víno Emoticon Ale zase bych byla docela ráda, aby třeba pak neměl vnoučata nebo tak něco Emoticon Promiň, blázním. EmoticonAspoň vidíš co semnou děláš. Moc se těším na další dílek a děkuji za pěkné překvapení. Nečekala jsem, že budeš tak rychlá. Emoticon A nesmím zapomenout, ti pochválit zase hudební výběr. Jako vždy se ti povedl. Jako ostatně vše! Emoticon Emoticon Emoticon

28.01.2013 [22:15]

domcamerciTak jsem tu. Málem jsem na to v důsledku dnešních, veselejch událostí zapomněla. Naštěstí jsem si to uvědomila. Emoticon

Bojíš se? Bojíš... No, bojíš se oprávněně, Mári, lebo... Kecááám! :D Emoticon
Bylo to super, super, super, super! Ani jedno zaškobrtnutí... Snad jen bolící hlava, nebo-li střepy. Emoticon To znělo fakt dost pofidérně. Emoticon

Dobře, takže nyní tě vynášim do nebes za Edwardův pohled a musim ti říct, že má podpora Lilian se rozpadla a obrátila v prach potom, co předvedla v týhle kapitole. Protože teda nasypala sůl do rány s ďábelskym smíchem. Dost jsem to prožívala s Edwardem díky tvýmu popisu a vyjádření, takže ji tam nasypala i mně a bolelo to. Při tý větě - dokážem pracovať oveľa vytrvalejšie a húževnatejšie.“ som myslela, že se zvednu ze židle, a to doslova. Zasyčela jsem, jakože au a čekala, co bude. Upřímně řečeno jsem čekala zhroucení. To posrala děvenka. U mě teda na plný čáře. Bejt Edwarde, vyhodim ji nohama napřed krávu. Jak mu tohle mohla říct? Urobit? Emoticon Emoticon Emoticon A ten debil ju tam nechá.... vrrrr Emoticon Bože, nasrala ma tim víc, než jeho.

No, a přichází na řadu Bellin pohled. Už jako první mě dostala analogie s bonbónama a v tu chvíli - hned na začátku - mi bylo jasný, že ty to máš v ruce a zvládneš to na jedničku... Tak, že se bude stříkat. Emoticon Emoticon Emoticon
Konečně někdo, na kom je vidět, že četl originál a nedělá z Twilight upírů něco, co vůbec nejsou. Třeba ty lidský, ožralý trapny... Bleee Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Takže aleluja, že si mi dala to, co tak ráda čtu a mám po tom absťák, když neni nová VR.
Tudíž řikám, že to bylo perfektní a já se nemůžu dočkat trojky, až Bella dostane svoje suprise, který sice vim, ale jsem zvědavá, jak na něj bude reagovat. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

28.01.2013 [8:31]

Danka2830 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Podľa mňa si tú Bellu opísala ukážkovo !!! Len dúfam, že nebude čakať 20 rokov, kým pôjde za Edwardom Emoticon Emoticon Emoticon

29. Verru
27.01.2013 [23:24]

Verru Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2 3 4   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!