Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Asistentka II - 14. kapitola

Asistentka II - 14. kapitolaPovídka se umístila na 3. místě v anketě o Nej povídku července, proto ji dáváme na titulní stranu. Gratulujeme!
„O tom nemienim diskutovať. Ako tvoj šéf si tvoju prítomnosť vyžadujem."
Nové pravidlá, ale Edward bojuje po svojom.
Na konci kapitoly čaká prekvapenie.

Bella:

Bol to náročný víkend. Pre upíra je emocionálna hladina veľmi stabilná, neplytváme vzrušením ani strachom. Po objavení večnej lásky som ale bola úplne mimo.

Ak som si myslela, že to bolo kritické, neviem ako nazvať to, čo prišlo potom. Chronické? V porovnaní s tým, čo ma čakalo v priebehu ďalších dní a vlastne celého pracovného týždňa, to bol len zácvik pre amatérov.

Rozhodla som sa pre vzťah šéf a jeho asistentka. Jasné pravidlá a hranice. Navonok bezproblémový pracovný prístup a vo vnútri hotový Bermudský trojuholník. Neprebádaná oblasť, kde stroskotá každá loď.

Z racionálnej stránky to malo silnú perspektívu. Obaja môžeme očakávania držať na uzde vďaka rozdielnemu postaveniu v hierarchií. Tak ako predtým. On ako šéf a ja jeho asistentka. Problém minulosti, na ktorý by som teraz mala stodvadsaťšesť riešení.

Teraz to bolo iné. Ja som upír a on človek. Dva druhy na rôznom stupni evolučného vývoja. Záver je však rovnaký. Kompatibilita nemožná.

Možno som mala predsa zvoliť niečo iné, keďže ani vtedy sa tento variant neukázal ako úspešný. Ale to som bola len človek. Nie upír s úžasnou silou vôle. Takže jedna nula, pre túto verzia. Na druhej strane som ale ani nebola do svojho šéfa zamilovaná večnou upírou láskou. Vidím verziu Asistentka 2.0 odsúdenú na zánik rovnako ako verziu 1.0.

Skutočné utrpenie nastalo po mojom príchode do práce. Aj keď to bolo presne, čo som chcela. Edward rešpektoval moje hranice. Dal mi to, o čo som ho žiadala.

Ako odpoveď na jeho prosbu som mu odpísala krátku správu.

 

V poriadku, pán Cullen. Nerobte si starosti. Vidíme sa v pondelok v kancelárií.

 

Vecný štýl správy hovoril za všetko. Dlho som na ten text pozerala, kým som stlačila zelené tlačidlo na odoslanie. Alea iacta est. Kocky sú hodené.

Svoje utrpenie som mohla rozdeliť do niekoľkých samostatných kategórií. Najťažší bol samotný kontakt s Edwardom. Predstierať, že sa nič nestalo a že toto je presne to, čo som chcela. Správal sa ku mne ako kedysi. Milo, pozorne a sem tam podpichoval. Ale o nič ďalšie sa nepokúšal. 

Od nášho podivuhodného rozhovoru ubehol už týždeň a ja som mala pocit, že sa dobrovoľne prihlásim na psychiatriu. Ale upír, ktorý prišiel o rozum, ešte po svete nechodil, takže ponuka bola nulová. 

Kedysi som počula, že platí isté staré pravidlo. Zvažuj svoje modlitby, lebo sa môže stať, že ťa Boh vypočuje. Prvýkrát som sa presvedčila na vlastnej koži, že platí toto príslovie aj v praxi. V tomto prípade bol Edward dôkladným vykonávateľ želania. A ja som nemohla nič povedať. Iba horieť v mojom pomyseľnom pekle.

Čas nestál, ani nebežal. Jednoducho plynul.

Chcela som byť v jeho prítomnosti, no nie? Splnilo sa mi to. Mala som byť spokojná. 

Takto je to skvelé. Naozaj.

Uvedomovala som si to. Len moje srdce sa to rozhodlo ignorovať.

Ďalším stupňom môjho utrpenia bola paradoxne Edwardová prítomnosť. Bola som naladená na jeho frekvenciu. Keď nebol práve so mnou, sledovala som jeho kroky a svoje okolie vnímala iba z časti.

Profesionálny prístup to mal celé uľahčiť. Vymedzenie hraníc a čistá radosť z jeho prítomnosti. Vedela som, že potom, čo som sa doňho zamilovala ma pohľad naňho bude taviť zaživa. Nemala som inú možnosť. Ako umierajúci feťák. Načo si odoprieť poslednú dávku heroínu, keď to má aj tak spočítané?

Bola som pripravená, že to nebudem mať ľahké. Bola som dosť silná, aby som sa usmievala v tú správnu chvíľu, prehodila vtipnú poznámku, keď situácia začne vibrovať napätím a skryť v očiach svoju zúfalú túžbu po jeho dotyku neprejavovala zreteľne.

Jediné, na čo som nebola pripravená, bola jeho bolesť, ktorú som si všimla vždy, keď si myslel, že sa nepozerám. To bol pre mňa vrchol pyramídy pekla. Inferno. O tom sa ani Dantemu nesnívalo v najhoršej nočnej more.

Edwardov prístup sa navonok zdal bezchybný, no ja som vedela, že je to len hra. V skutočnosti sa mu v mojej prítomnosti vždy zrýchlil tep a zaťal ruky v päsť, akoby hľadal duševnú silu. A ja som ju hľadala spolu s ním. Celá som sa vo vnútri chvela a túžila sa k nemu viac priblížiť.

Po práci som vždy skočila na lov a plávala v Atlantickom oceáne, mimo dosahu radarov, až kým sa nezačalo brieždiť a ja som sa musela otočiť naspäť k brehu. To sa stalo mojím rituálom. Alice mi nachystala šaty, ktoré som si bez odvrávania obliekla. Na moje počudovanie vôbec nespomenula, že som sa zamilovala a ona ma varovala. Bola ale nešťastná z mojej bolesti.

„Neobviňuj sa,“ prihovorila som sa jej po niekoľkých dňoch, keď som si to v hlave sama urovnala.

Bola hlboká noc a my sme sedeli na úpätí skaly severne od Greenportu a čakali, kým Emmett nájde svojho vytúženého medveďa v štátnom parku.

„Mala som ťa chrániť, nie uvrhnúť do večnej beznádeje,“ pozerala na hviezdy a hlas mala zastrený.

Zamyslela som sa. Nebola som na tom ideálne, ale potom ako vstúpil Edward do mojej existencie znovu, všetko malo zrazu iný zmysel.

„Beznádej? Tak by som to určite nenazvala,“ šepla som potichu, „ale nebolo to každopádne v tvojej moci. Mám ťa rada, Alice. Ale to, čo sa má stať, nezvrátiš.“

Nevedela som si svoj svet predstaviť bez Edwarda. Najradšej by som s ním opäť bývala ale v súčasných pomeroch to bolo ťažko realizovateľné. Stále som však zvažovala svoje možnosti.

„Načo mám potom ten prekliaty dar?“ trpkosť v jej hlase ma zasiahla. Nechcela som, aby sa trápila.

„Nevidela si to, boli dve cesty a ja som si sama vybrala.“ Rozhodne som nechcela, aby sa zožierala vinou za moje rozhodnutie.

„Teraz trpíš!“ nedala sa presvedčiť. A ja som jej nemohla protirečiť.

„Nemohla som byť bez neho, už vtedy. Sama vieš, v akom som bola stave.  Len ja mám zodpovednosť, za svoje vlastné rozhodnutia. To, že si ma varovala a neobviazala lanami z teba nerobí spoluvinníka,“ snažila som sa zľahčiť situáciu a poštuchla ju.

„Keby to bolo možné, ver, že by som to spravila,“ usmiala sa, ale hlas mala stále smutný. „Škoda, že na nás kríže, svätená voda ani striebro neúčinkuje.“

„To by sa ti tak hodilo,“ žmurkla som na ňu a obe sme sa zasmiali.

Neexistovala sila, ktorá by ma udržala od Edwarda. Jedine potreba ochrániť ho. Pred všetkou bolesťou a trápením. A zlým v jeho dosahu. Takže aj pred sebou. Pred nami...

Zostali sme v tichu a sledovali z diaľky Emmettov zápas s medveďom. Rád sa hral so zvieratkami. Veľké dieťa. Vždy keď som sa naňho pozerala, úsmev mi mimovoľne zdvihol kútiky úst. Nevedela som si život bez môjho veľkého brata predstaviť.

„Vedela si, že bude Emmett patriť do našej rodiny?“ spýtala som sa jej so záujmom po chvíli, aby som jej rozhovor zviedla iným smerom. Priviesť ju na iné myšlienky bolo bezvýchodiskové. Najmä v pozícií upíra s úžasne rozvinutou kapacitou mozgu.

Skúmavo naklonila hlavu nabok a chvíľu mlčala. Potom sa mi pozrela rovno do očí a šibalsky sa usmiala.

„Boli tu také náznaky. Vlastne to bolo skoro hneď ako ste sa po prvýkrát rozprávali. Chce nás chrániť.“ Obrátila sa jeho smerom a zamyslene ho sledovala.

Hoci bol vzdialený od nás dobrú míľu, samozrejme, že nás počul. Otočil sa k nám a poriadne sa zazubil.

„Tak to si píš. Mať také roztopašné sestry sabotujúce vlastné šťastie, to je zodpovednosť.“ Bol hravý, akoby sme sa bavili o novom zápase v baseballe.

Vedela som, že Emmett nesabotoval náš plán v bare úmyselne. Ako dokonalý pár by sme pôsobili aj bez horúcich dotykov. Stačilo byť vedľa seba, dvaja modely ako z magazínu. Každý by nás dával dokopy.

Viem, že mi chcel pomôcť. Teraz však, keď by sme ďalej predstierali, že spolu chodíme, dotklo by sa to jeho Rose. A to on nebol schopný pripustiť. A ja by som to od neho ani nežiadala. Sama som teraz bola dobrovoľný martýr, keď som videla bolesť v Edwardových očiach. 

Medveď využil toho, že sa Emmett otočil chrbtom a chmatol po jeho ramene drápmi. Tie sa však po jeho pokožke len neškodne skĺzli. Posledná zúfalá snaha o záchranu svojho života. Zúrivo zreval.

„Moment, ospravedlňte ma dámy,“  zdvihol Emmett pravý ukazovák, vyhrnul vrchnú peru a bleskom sa vrhol na svoju večeru. Medveď nestihol ani zareagovať a vysloviť svoje posledné želanie.

Zmienka v Emmettovom odovzdanom predslove vo mne vyvolala zrazu túžbu odhaliť Alicine tajomstvo. Teraz sme na jednej lodi všetci traja. Beznádejne zamilovaní, ale pokiaľ viem, tak u nej by nemal byť medzidruhový rozdiel.

Využila som chvíľu sesterskej vrúcnosti a úprimnej atmosféry.

„Keď o tom už začal Emmett hovoriť, ako sa vlastne volá?“ otočila som sa čelom k Alice a uprela na ňu sústredený pohľad.

Ustrnula a úplne zvážnela. Akoby niekto použil čarovný prútik a v priebehu zlomku sekundy ju premenil na kameň. Sedela bez pohybu s očami upretými na juh.

Prižmúrila som oči. Žeby sa nachádzal tam?

„Alice, síce nedokážem si predstaviť hĺbku tvojej bolesti, ale prečo nejdeš za ním? Prečo sa s ním neskúsiš porozprávať?“

Triafala som na slepo. Vôbec som nevedela, čo sa stalo. Iba z tých pár náznakov, čo mi povedal Emmett. Ale ani ten vlastne nemal dosť informácií.

Oči mala zastreté, akoby skúmala budúcnosť. Akoby ani ona sama nevedela nájsť odpoveď. V tú chvíľu som bola vďačná, že nemám taký dar. Vidieť budúcnosť a nemôcť sa rozhodnúť podľa seba. Dať šancu a bojovať najlepšie ako vedieť. Bremeno budúcnosti mi zrazu prišlo ako kotva, ktorá ťa drží späť.

Otočila sa a v jej očiach bola bolesť, ktorú som poznala.

 „Jasper, volá sa Jasper. A ešte stále nie je pripravený,“ šepla zlomene. Ale keď vyslovila jeho meno, hlas jej znežnel.

Zachytila som ako Emmett zahrabáva medveďa a sekundu na to šplhá po útese k nám. Vyšvihol sa ako atlét a spravil kotúľ vo vzduchu. Pristál potichu a ladne ako mačka za našimi chrbtami. V inej situácií by som uznanlivo zdvihla palec, ale teraz som sa sústredila na utrápený pohľad mojej sestry.

„Alice?“ oslovil ju Emmett a upieral na ňu rovnako starostlivý pohľad ako ja.

„Mala by si si premyslieť, ako budeš vykonávať svoju prácu asistentky, lebo o osem dní sa počasie zlepší a cez deň bude svietiť slnko,“ povedala bezvýrazne, akoby nás predtým ani neregistrovala.

„Ale, čo tvoj...“ začala som namietať, no prerušila ma.

„Si v centre diania, musíš na to myslieť. Vedela si, že to príde,“ šepla a zrazu vyskočila na rovné nohy.

Zdvihla som oči a skúmavo na ňu pozerala. Vedela som, že v New Yorku zostať nemôžeme. Aj keď sa mi náš nový dom páčil. Žiť ale iba po západe slnka, ako skutočný upír, sa mi vôbec nechcelo. Najmä kvôli obmedzenému kontaktu s Edwardom.

„Vidíš, sama vieš, že je to priorita,“ povedala ako potvrdenie mojich myšlienok, ktoré videla ako rozhodnutie v svojej hlave. „Pôjdeme s tebou, len musíš premyslieť, čo povieš Edwardovi, aby ho to nedostalo do rúk psychiatra.“

„To ale nemá nič spoločné s tebou, Alice,“ zamiešal sa do toho Emmett. „Či je potrebné presťahovať sa z New Yorku alebo nie. Stále si nešťastná.“

„To počká,“ šepla ledva počuteľné. „Bella, mysli na to. Musíš mu to podstrčiť tak, aby to vyznelo ako jeho nápad, aby nemal podozrenie.“

Vnímala som ich okrajovo. Alice dobre vedela, ako sa dostať z centra mojej pozornosti. Predstava Edwarda ako ho znovu opúšťam mi spôsobila skoro fyzickú bolesť.

V hlave sa mi začalo prehrávať sled posledných udalostí. Ako keď sa systém snaží nájsť vhodnú kombináciu na otvorenie trezora. Edward plánuje ísť na nejakú výstavu na západné pobrežie. Nemala som tam v pláne s ním ísť, je to predsa cesta lietadlom a ľudský pasažieri by asi neboli nadšení, že s nimi sedí upír, v uzavretom priestore. Možno by som ale ešte mohla skúsiť niečo vymyslieť.

„Musíme sa vrátiť. Dnes ťa čaká náročný deň a ja musím stihnúť otvorenie nového obchodu Pierre Cardini.“ Venovala mi posledný skúmavý pohľad a už sa jej silueta strácala v diaľke.

S Emmettom sme na seba pozreli a zdieľali starosť o našu sestru.

 

  ♦ ♦ ♦ ♦ ♦

 

Ráno som prišla do práce v očakávaní môjho náročného dňa, ako mi to vyveštila sestrička. Alice som síce po návrate domov nevidela, ale jej úsudku som dôverovala.

Náročný deň? Ale ktorý z tých posledných nebol náročný? Každý deň som si hovorila, že to horšie byť nemôže. Nemám samozrejme na mysli neustálu žeravú lávu tečúcu v mojom hrdle. Hoci som si ju uvedomovala veľmi zreteľne, bola to najmiernejšie v mojom osobnom pekle.

Dnes som mala zistiť nejaké podrobnosti k pripravovanej oslave Edwarda na čele spoločnosti. Na moje počudovanie Rose sa cítila v mojej prítomnosti uvoľnene. Nazačiatku bola opatrnejšia, akoby som sa na ňu mala hnevať, ale som si istá, že jej Emmett všetko vykvákal. Nie teda všetko, ale tú časť týkajúcu sa nás dvoch.

Všetky aktivity, ktoré sa týkali Edwarda úplne prenechala na mňa. Čakala som na začiatku nejaký boj o právomoci, ale Emmett musel na ňu spraviť silný dojem. Nerobila prieky, až to bolo podozrivé, že sa snaží, aby sme s Edwardom pracovali čo najviac sami.

Doobeda som mala stretnutie s dodávateľmi výzdoby a jedla pre oslavu. Peniaze nehrali žiadnu úlohu. išlo len o štýl a prestíž. Vlastne to bola triviálna úloha. Ponuka pripravovať akciu tohto rozmeru bola pre všetkých subdodávateľov silné lákadlo a v spojení s neodolateľným šarmom mojej upírej osobnosti som rýchlo docielila svojho. Necítila som radosť a vzrušenie z príprav. Chcela som len, aby sa to Edwardovi páčilo a ja som mohla byť tak čím skôr s ním.

Práve som sedela na lavičke v parku pred spoločnosťou Cullen Industries. Na kolenách som mala zošit a zaznamenala si rýchlo posledné poznámky, ktoré ma napadli, kým som čakala na svojho charizmatického šéfa. Musela som si dávať pozor, aby som písala pomaly a nestala sa z mojej ruky rozmazaná šmuha. Upír síce nepotrebuje nič pripomínať zdrapom papiera ani organizérom v tablete, ale vyzeralo by čudne, keby som zo stretnutia prišla bez poznámok. Edward si pamätal, že bez svojho notesa som neurobila ani krok. Dokonca mi nechal môj starý blok previazať a v pondelok ma čakal čistý na mojom pracovnom stole.

Už som počula zvuk jeho auta, ale vedela som, že mám najmenej päť minút, kým sa pristaví. Kľúčové body som mala zaznamenané. Aj bez toho som vedela, že organizácia tejto akcie bude hračka.

Otočila som na čistú stránku notesu a začala si kresliť. Vedela som, že Edwardovú podobu mám vytesanú pred očami a položiť ju na papier je len rozmar. Napriek tomu to bolo veľmi zvláštne. Vykresľovať jeho oči, v ktorých sa zračila túžba objaviť všetky záhady. Skoro ako keď som ho po milovaní nežne hladila bruškami prstov, keď spal. Odolala som nutkaniu prejsť po línií brady na skici, akoby som to urobila najradšej objektu kresby.

 

Auto sa vyrútilo zo zákruty a Edward očami rýchlo prehliadol okolie. V priebehu pár sekúnd ma lokalizoval. Privrela som dosky a postavila som sa. Narovnala som si sukňu, ktorá mi vybehla do neslušnej výšky a len tak tak, že neodhalila lem mojich nohavičiek. Bolo to naschvál? Chcela som ho provokovať?

Keď sa nám stretli pohľady, mimovoľne sa mu zdvihol kútik úst to môjho obľúbeného pokriveného úsmevu. Srdce by mi zastavilo, keby už nebolo mŕtve. Na stotinu sekundy som zostala pozerať na objekt mojej lásky s úplným ohromením. Jeho vlasy boli rozcuchané vo vetre a priam provokovali, aby si do nich niekto zaboril ruky.

Autom zašiel ku kraju cesty a ja som ho so všetkou gráciou obišla a otvorila dvere spolujazdca na jeho striebornom lamborghini. Neušiel mi jeho uprený pohľad na môj zadok a zrýchlený tlkot srdca. Pery si jemne navlhčil jazykom a ja som musela bojovať so silným nutkaním podľahnúť tomu vábeniu. Zovrela som pery trochu silnejšie, aby som sa neusmiala.

Nebolo to správne a vôbec nie, že sa mi to páčilo.

Zlá Bella! Zlá a nerozumná!

Kto rozumie ženám, keď ani oni samé sa v sebe nevyznajú?

„Čakáte dlho?“ hlas mal trochu hrubší ako ma sledoval, keď som nastupovala a zapínala si pás.

Vďaka prozreteľnosti za kabriolety. Neviem si predstaviť, akoby som s ním cestovala v uzavretom aute. Už takto bolo moje hrdlo v žeravom ohni. Mala som to však pod kontrolou, keby nie, nie som tu. Načo ale provokovať.

„Nie dlhšie, akoby bolo neznesiteľné,“ usmiala som sa naňho a hneď si opäť hryzla do pery. Jeho srdce bolo na môj úsmev priam napájané. Roztrepotalo sa ako kolibrík.

„To som rád,“ šepol a odkašlal si.

Uprel pohľad na cestu a auto sa plynulo zamiešalo do premávky. Kým ľavou rukou držal volant, pravú nedbanlivo položil na riadiacu páku. Prsty mu bubnovali po riadiacej páke v rytme piesne z rádia. Zabrániť predstave jeho rúk na mojom tele bolo nemožné. Fascinovane som sa pozrela na jeho dlhé prsty, ktoré boli tak blízko, že som sa ich chcela dotknúť a stiahnuť na svoje stehno, po ktorom by putovali vyššie na ďalší prieskum...

Silou vôle som odvrátila pohľad von oknom a snažila sa zatlačiť myšlienky na sex so svojím šéfom do úzadia. Smer mojich myšlienok bol mojim vlastným vojnovým poľom. Navonok som našťastie pôsobila pokojne. Musela som. bolo to ako uzavrieť tornádo do sklenenej fľaše s uzáverom.

„Podarilo sa vám vybrať vhodného partnera pre fúziu?“ vedela som, že je to preňho teraz priorita. Nechcel nechať podnik Jerrymu.  

„Najvhodnejší kandidát sa mi vidí General Electric v zastúpení s Oliverom Buttnerom. Aj keď ich zameranie nezodpovedá práve mojím očakávaniam. Potrebujeme sa rozhodnúť rýchlo.“ Jeho sústredená vráska medzi obočím napovedala o tom, že ho to naozaj trápi.

Oprela som sa chrbtom o dvere a vietor sa začal hrať s mojimi vlasmi. Uprela som skúmavý pohľad na Edwarda. Nemala som rada, keď sa niečím trápil.

Zastavili sme na červenej a začal bubnovať prstami aj na volant.

„Rozhodnutia z núdze nebývajú tie najmúdrejšie,“ šepla som. Ale on to vedel. Bol stratég a podnikal už dlho.

„Som si toho plne vedomí, slečna Swanová,“ povedal potichu a pozrel na mňa svojimi hlbokými zelenými očami.

„Mám sa na to ešte pozrieť a preveriť?“ spýtala som sa so záujmom.

„Podklady zháňala Li... teda slečna Hallová, ale budem pokojnejší ak sa na to pozrieš.“ Naskočila zelená a Edward auto s revom motora odpichol. S Rose prestali komunikovať a bolo vidieť, že ich to oboch trápi. Budem sa s ním musieť porozprávať. 

„Vlastne kam ideme? Iba ste mi napísali, aby som vás po stretnutiach s dodávateľmi čakala vonku. Nemám v organizéry žiadnu dohodnutú schôdzku.“ Nemohol mi ujsť Edwardov nezbedný úsmev. Prižmúrila som oči a zvedavo čakala na jeho odpoveď.

„Máme rokovanie s pánom Buttnerom. V jednej kaviarni na bulváry pri piatej Avenue,“ povedal akoby nič s pohľadom upretým na cestu.

 „Prečo chcete rokovanie ešte pred porovnaním? A mimo kanceláriu?“ spýtala som sa nechápavo.  

„General Electric robí prezentáciu budúci týždeň. Musíme dohodnúť podrobnosti pre našu cestu do Seattlu. A samozrejme dohoda ešte nie je verejne známa, takže miesto stretnutia je lepšie vybrať menej oficiálne.“ Jeho hlas bol pevný ale jeho srdce bilo ako o závod. Čo chystal?

„Mali ste na mysli vašu cestu,“ šepla som odhodlane. Áno, cestu mi spomínal, ale do žiadnej kovovej klietky som sa zavrieť nenechala.

„Samozrejme,“ zovrel pevne pery a kútikom oka na mňa pozrel. Stále som tomu ale nerozumela.

„Nemohli sme to vybaviť telefonicky?“ spýtala som sa pochybovačne.

„Nie, potrebujem s ním prebrať možnosti fúzie. A musíte robiť poznámky.“ Srdce sa mu rozbúchalo a ja som vedela, že klame, hlas sa však snažil ovládať vo vecnej rovine. „Potom by sme mohli spolu zbehnúť na obed.“

Zdvihla som obočie. To myslí vážne?

„Vy ste si to vymysleli, aby sme sa spolu naobedovali?“ šepla som neveriacky a nevedela ako reagovať.

„Čo je zlé na obede? Všetci potrebujeme jesť a náhodou budeme pri tom my dvaja, mimo všetkého humbuku,“ povedal naoko dotknuto, ale vedela som že som trafila.

Či je niečo zlé na obede? Nič. Odhliadnuc od toho zapáchajúceho hnusu, čo ľudia nazývajú jedlom.

„Je to proti etickým normám, aby šéf zobral svoju asistentku na obed,“ povedala som jemne, potlačujúc úsmev.

„Dočerta so všetkými normami, nikdy som sa nimi neriadil a nemienim s tým začať teraz,“ usmial sa na mňa a ja som nemala tej sily odolať.

„Dobre,“ rezignovala som.

„A ešte potrebujem, aby si so mnou išla do toho Seatllu,“ šepol, keď parkoval auto pred kaviarňou. Úsmev mi zamrzol na tvári.

Postarší pán odsunul svoju stoličku, postavil sa z miesta v rohu a vydal sa našim smerom. To bude zrejme ten pán Buttner.

„Pôjde s vami Rose, myslím, že je na to vhodnejšia,“ pozrela som vyhýbavo a otvárala dvere na svojej strane. Jedna vec je tváriť sa že niečo zjem a niečo úplne iné, keby som cestovala v kovovej klietke plnej ľudských sŕdc.

„O tom nemienim diskutovať. Ako tvoj šéf si tvoju prítomnosť vyžadujem.“ Nasadil si slnečné okuliare a vystúpil.

 

 ♦ ♦ ♦ ♦ ♦

 

Rokovanie prebiehalo rýchlo. Ako som predpokladala, bolo úplne zbytočné. Pán Buttner bol však taký posadnutý vidinou prevzatia Cullen Industries, že by splnil Edwardovi akýkoľvek rozmar. Bol to starší elegantný pán, ktorý ešte spolupracoval s Edwardovým otcom. Samozrejme sa snažil pôsobiť čo najmilšie a najústretovejšie. Iba jeho spoločnosť je tá najlepšia a najúžasnejšia. Nemala som ale z toho dobrý pocit.

Dokonca ani Edward sa neobťažoval mu klásť doplňujúce otázky. Počas celého stretnutia však pôsobil seriózne a ani sa na mňa poriadne nepozrel. Iba keď chcel, aby som niečo zaznamenala, letmo sa dotkol mojej ruky.

„Toto prosím zapíš,“ šepol a cítila som, ako mi z toho dotyku brní celá koža.

Vyžiadal dve miesta na pripravovanej prezentácií a ja som mu to nevyhovárala. Nemalo cenu sa s ním hádať pred pánom Buttnerom. Po necelej hodinke sme sa rozlúčili a zamierili do vedľajšej reštaurácie.

Edward vybral miesto na terase s výhľadom na ulicu. Letmým pohľadom som si rýchlo vybrala a objednala si šalát. Nemala som chuť vymýšlať a kombinovať. Aj tak to bude chutiť rovnako príšerne. Edward nad mojím výberom iba pretočil oči. On si vybral mäso s oblohou. Poriadne veľkú porciu aj pre dvoch. Asi dúfal, že mu z toho začnem pozobkávať a nakloním sa k nemu tak bližšie.

S úsmevom som čašníkovi vrátila jedálny lístok, keď v tom Edward zaostril pohľad na druhú stranu ulice. Prižmúril oči a víťazoslávne sa usmial, keď mi pozrel rovno do očí.

Obrátila som sa hladajúc, čo ho tak zaujalo. Zamračila som sa ale rýchlo som sa snažila ovľádnuť, aby som pôsobila navonok pokojne. Po chodníku prechádzala mladá žena vo výrazných červených šatách, ktorých dĺžka sa ani dĺžkou nedala nazvať. Je to chlap. Samozrejme, že si všimne podobné typy. Vlna hnevu v mojom vnútri sa len ťažko potlačovala. Hruď mi začala vibrovať a ušlo mi tiché zavrčanie. Nemohol ho však počuť. Pomaly som sa odvrátila a vytiahla svoj notes, akoby som si na niečo spomenula.

„Zožeňte mi jej číslo, prosím,“ šepol hravo a ja som skamenela. Zdvihla som pohľad a videla ako nenápadne ukázal na tú ženu, čo práve prechádzala na druhej strane bulváru.

„Nie,“ šepla som stroho, siahla po poháriku s citrónovou vodou v úmysle schladiť moje vrčiace útroby. Bŕŕ! Odporné!

„Nie? A prečo?“ Stopy pobavenia v jeho hlase boli skoro hmatateľné. Tak on sa zabáva?

„Dohadzovanie nemám v náplni práce,“ odpovedala som a mykla plecami. Odkedy ma zaujíma náplň práce? Čítala som vôbec tú svoju niekedy?

„Predtým ti to nevadilo,“ Edward pobavene zdvihol obočie a kútiky úst mu myklo na stranu. Čo si ten zo mňa strieľa, alebo o čo mu ide? „Budem to tam musieť asi dopísať.“

„Edward, to nie je smiešne. Ak chceš, bež si za ňou, ale mne sa nepáči,“ zamrmlala som si popod nos.

„Nepáči? A čo je na nej zlé?“ povedal so záujmom si prisunul stoličku bližšie ku mne.

Zdvihla som pohľad a pozrela sa na miznúci chrbát ženy v červených šatách.

„Vyzerá príliš umelo, určite nejaká sliepka.“ Opäť som sklopila pohľad a začala písať do zošita. Edward sa vedľa mňa zachechtal.

„A čo táto?“ ukázal na ďalšiu.

Čo to je výberové konanie?

„Nie, má nesymetrické telo. A tie džiny vyzerajú, že každú chvíľu prasknú, ako sú jej tesné,“ zhodnotila som jeho ďalší výber.

Edward bez slova ukázal na inú.

Iba som zdvihla obočie. „Vážne? Veď má vysunuté zuby ako králik.“

„Vidím to beznádejne Bella,“ povedal veselo Edward a vôbec sa nenechal znechutiť mojím hodnotením. Z oči mu skákali nezbedné iskričky.

„Co to má znamenať Mr. Freud?“ spýtala som sa netrpezlivo. Upierala som pohľad do jeho zelených úprimných očí a snažila sa nájsť odpoveď.

„Nikoho si mi neschválila,“ snažil sa pôsobiť smutne, ale optimizmus z neho priam kričal.

 „Nepotrebuješ moje schválenie,“ šepla som a bolestne som si uvedomila pravdivosť vlastných slov.

„Naozaj?“

„Samozrejme. Si veľký chlapec, bež si za kým chceš, mne to neprekáža.“ Áno. Správne, Bella. Leť si vtáčik. Máš slobodu.

„Naozaj neprekáža?“ Natiahol ruku mojím smerom a ja som úplne ustrnula.

Dočerta s nekonečnou upírou láskou. Nikam ho nepustím.

„Povedz mi pravdu. Nič to nezmení na mojom sľube, ktorý som ti dal.“ Hoci sa snažil pôsobiť uvoľnené, napäto čakal moju odpoveď.

Pozrela som sa do jeho očí a nechcela som mu klamať. Zelené oči sa zvláštne leskli a ja som si uvedomila, že v takejto malichernej veci by som klamať naozaj nemala.

„Prekáža,“ šepla som tak, aby ma počul.

Zatajil dych a vystrel sa. Prehrabol si vlasy a oslňujúco sa na mňa usmial. Takto by som mala pôsobiť ja naňho, nie on na mňa.

„Vidíš, nebolo to také ťažké,“ oblizol si pery a pozrel sa na svoje ruky, akoby hľadal odvahu na to, čo chcel povedať. „Nechcem nikoho, ale musíš mi sľúbiť, že...“

„Že?“ čo za zvláštny pakt tu kujeme?

„Pôjdeš so mnou do Seatllu.“ Konečne sa na mňa pozrel a ja som vtedy pochopila, že diskusia je pri konci

„Dobre,“ šepla som. Ja to prežijem. Ale teraz potrebujem vymyslieť ako to zariadiť tak, aby to prežili aj ostatní.


V prvom rade by som veľmi chcela poďakovať za hlasy v ankete o Naj poviedku. Ani neviete, koľko radosti ste mi spravili. Veľmi si vašich hlasov vážim. 

Samozrejme, ďakujem všetkým, ktorí si nájdu čas a zanechajú komentár. Je to pre mňa veľké povzbudenie.

Pýtali ste sa, koľko bude mať druhá séria ešte kapitol. Pôvodne to malo končiť dvadsiatou. Ešte však mám pár vecí v hlave a neviem ako sa mi to podarí dopísať. Ale už sme za polovicou, takže uvidíme. Určite viac ako desať to už nebude.

Špeciálne by som chcela zanechať odkaz pre ivetu: Tvoj komentár ma dostal! Usmievala som sa na monitor ešte dlhú chvíľu po dočítaní tvojej správy. Samozrejme, ak sa k niečomu odhodlám, dám ti vedieť. Budem veľmi rada, ak sa mi to raz podarí... Ale ďakujem za podporu!

A teraz to sľúbené prekvapenie. Pamätajte trailer obsahuje spoilery a jeho spustením preberáte plnú zodpovednosť. ;) 

Tam kde to začalo a zrodil sa nápad, to musí aj skončiť.

Veľké ďakujem patrí domcamerci, ktorá trailer spravila. 

 



« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Asistentka II - 14. kapitola:

 1 2 3   Další »
28.06.2014 [23:25]

anissskaTi dva jsou tak sladcí, když jsou spolu.. Jak Bella komentovala Edwaardovy výběry :D Emoticon Emoticon Emoticon

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10.10.2013 [14:02]

KikketkaNo ty brďooooo!!! Alice, Bella a Emmett jsou úžasná rodinka! Vážně jim to chceš pokazit s Rose?? Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon No a Edward. Koukám, že se nám chlapec pochlapil a změnil taktiku. Což mu schvaluju, protože dostat se Belle pod kůži je skoro nemožné! A na sto procent vím, že by se jí rád dostal i jinam než jen pod kůži. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Snad se mu to dřív nebo později povede, ale jedno je jisté! Bella žárlí! Jen tak dál Edwarde! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

26. danje
19.09.2013 [1:17]

To čekání na další kapitolu je fakt strašné.. Emoticon Emoticon Stále hlídám přírůstek. Emoticon Emoticon Emoticon Už dnes vím, že se čeká na adm. Emoticon Emoticon Emoticon Nemůže být rychlejší Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Chápu, chápu není v životě jen st..., ale když je to tak napínavé Emoticon Emoticon Emoticon

30.08.2013 [0:53]

domcamerciJéééé. Seattle. Emoticon To mi tak pripomelo original, keď sa Bella chysta vydat do velkoměsta a Edward ju chce odvezt. Aj tady pojedou na výlet, ale doufam, že tento sa uskuteční. Emoticon Btw, teraz som si prečitala ten komentár... Ty vieš, který. Ako fakt? Emoticon Nemam slov... Dneska ma nasralo hodně věcí, ale toto je vyloženě hlupe a já už tomu nedokažem věnovat jedinej nerv. Nebudem sa vobec vyjadrovat. Emoticon Emoticon
Bylo těžký prokousat sa začatkem... Vážně hodně, hodně moc myšlenek. Emoticon Ale bylo to napsany tak, že som sa v tom neztracela, lebo by som privirala oči a hovorila si, kedy to skončí. Bolo to prijemne. No, nič sa ale nevyrovna Edwardovi a Belle, keď jsou spolu. Emoticon
Nebo vobec celkovo dialogum. Emoticon Ale to E&B je speciál. Teraz je to uplně ako na začatku a mizí rasový rozdíly, lebo je to prostě tam. Asistentka a šéf, nie upír a člověk. Přitom si naši mrtvolku Bellu nijak... nepolidštila - haleluja - ale z toho prostě dýcha ta profesionální atmosféra smíchaná s přitažlivosti, že to neni relevantni. Teda, teraz som sa vyjadrila krkolomně... Zkratka, Bella je sice mladej upír se všim všudy, ale ten jejich vztah je tak silnej, že to přehluší a jsou to zase jen šéf a jeho asistentka. Dufam, že teraz je to srozumitelnějši, hej. Emoticon Emoticon
A uplně užasne je vykani a tykani. Vážně stare časy. Take spontanni... Emoticon
No, a samozřejmě Cullen Industries... No, tak já viem, čo bude, čiže sa nemusim strachovat Emoticon
Moc, moc gratulujem. Jak k umistění, tak k perfektní kapitole. Asistentka je tvoje hvězda a ty ju nesmíš pripravit ani o jeden jedinej zářivej cip. Vydrž. Emoticon

24. JanaZ
29.08.2013 [17:07]

super kapitola, těším se na pokračování

23. mmonik
27.08.2013 [8:21]

mmonikAhoj Mary, tak konečně jsem se dostala ke kapitole. A musím říct, že jsem mile překvapená.. ten konec byl... sladký Emoticon
jsem ráda, že to takhle dopadlo Emoticon bylo to krásně napsané, nenásilné a prostě se to tam hodilo Emoticon
Tvoje psaní se mi prostě líbí a krásně se čte. A asistentka je už dlouho moje oblíbená povídka. Co se traileru týká, tak já toho moc nepochopila a hlavně nechápu, co tam dělá Tony Stark? Přiznám se, že já na ty Iron many nekoukám... a trochu mi to zkazilo dojem... Emoticon Protože už jich mám plné zuby Emoticon Ale to je nejspíš jen můj dojem. Ale víš jak... já ti vždycky říkám pravdu, takže jsem si to nemohla odpustit. Každpádně se moc moc těším na výlet do Seatllu. A budu tobě i Belle držet palce, aby to v letadle zvládla! A vy dvě mi ty palce držte příští týden, páč já letím do Anglie Emoticon A sice nejsem novorozená, jako tvoje Bella, za to mám nervy na dranc stejně Emoticon
Takže, piš a měj to stále ráda Emoticon
protože jsi skvělá autorka Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

22. lucie
23.08.2013 [21:15]

no páááni jsem tady nováček a právě popadám dech z téhle povídky Emoticon já nemůžu se moc rozepisovat protože musím jít číst od začátku doufám že to semnou nesekne úžasnéééé Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

21. Lucka
22.08.2013 [20:51]

Super dílek Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Miluju tvého nebojácného Edwarda Emoticon Kdy bude pokračování? Emoticon

22.08.2013 [14:19]

NikyPierceSuper, super, super Emoticon a suhlasím s lololka Emoticon Bella by si to už mohla uvedomiť Emoticon potešila si ma aj s trailerom Emoticon len tak dalej

19. Janka
21.08.2013 [18:26]

kapitola bola skvela, som zvedava ako to medzi nimi bude dalej Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2 3   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!