Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Asistentka II - 13. kapitola

Asistentka II - 13. kapitolaEdward prebral iniciatívu do svojích rúk a rozhodne sa na Bellu zatlačiť. Nakoľko je bezpečné pokúšať krehké sebaovládanie mladej upírky?
Ako meteor, čo preťal oblohu...

Edward: 

Oči sa jej prekvapením rozšírili a ja som nevedel, či je to tým svetlom, alebo sa jej oči menia z horkej čokolády na sladký karamel.

Pootvorila pery a ja som prestal myslieť.

Všetko prestalo existovať.

Nebolo tu nič len ona a ja. My dvaja. A tie zvodne pootvorené pery.

 

Sledoval som jemnú krivku jej pier. Jemné a hladké lákali k náruživému bozku. Nevidel som nič dokonalejšie okrem samotnej Belly. Akoby boli stvorené preto, aby boli bozkávané.

Dych sa mi zrýchlil a cítil som, ako moje telo začalo reagovať na jej blízkosť.

Oblizol som si jazykom spodnú peru a topil sa v spaľujúcom Bellinom pohľade, ktorý na mňa upierala. Vyzerala byť lapená v rovnakej sieti spaľujúcej túžby ako ja.

Zdvihol som ruku z jej pásu a opatrne, akoby som ju mohol vyplašiť, si ju pritiahol k jej tvári. Svet okolo neexistoval. Vnímal som len ju. Oči sa jej ešte viac rozšírili a ja som mal pocit, akoby sa medzi nami vytváralo nadpozemské puto.

Bože, tak som chcel vsunúť ruku do tej jej nádherne vzrušujúcej mahagónovej hrivy, priraziť k stene, pritisnúť ju svojimi bokmi a exaktne jej demonštrovať, čo so mnou robí. Ako ma pripravuje o rozum.

Ale to by som všetko len posral.

Otvoril som ústa a slabo vydýchol. Cítil som srdce až v krku ako zúfalo búšilo a do celého tela mi rozháňalo vzrušenie.  

Ruka sa mi jemne chvela a hoci som nechcel, aby som pôsobil ako roztrasený tínedžer, ale nedokázal som si pomôcť. Dotkol som sa jej tváre a opäť mnou prešiel silný výboj. Bolo to skoro ako čary a mágia. Nedokázal som však ruku stiahnuť späť. Celá bola nesmierne ľadová a ja som pritom úplne horel. Mal som silnú potrebu ju svojím teplom zohriať. Základné pravidlo prežitia v džungli. Aj tejto betónovej.

Bella sa zrazu prestala hýbala. Úplne ustrnula a sledovala ma s očami doširoka otvorenými. Neschopná slova ani reakcie. V tej chvíli vyzerala tak dokonalo a zraniteľne zároveň. Mal som pocit, že je to opäť iba moja fantázia. Nebolo by to prvýkrát, čo ju vidím v dave ľudí, pod vplyvom alkoholu. Ale teraz som ju cítil.

Jemne som jej ukazovákom obkrúžil líniu brady a sledoval ako dokonalo je tvarovaná. Keď som jej prechádzal prstom po okraji spodnej pery prekvapene vydýchla. Jej dych bol sladký ako čisté afrodiziakom. Srdce sa mi rozbúšilo ešte rýchlejšie. Čo by som vedel s ňou robiť a s tou jej úžasne tvarovanou pusou...

Kurva, Cullen! Ovládaj sa aspoň trochu!

Moje vlastné myšlienky boli také neznesiteľne intenzívne, že som mal čo robiť, aby som ich ešte triedil a nespravil z nich priamy impulz pre telo. Už aj tak si robilo, čo chcelo. Prestávalo ma poslúchať a ja som si uvedomil, že ju k sebe pritískam a môj vzrušený penis dáva jasné signály k páreniu.

Všetkou silou vôle som sa snažil udržať počet nádychov, frekvencia úderov srdca však zostala mimo moju kontrolu. Šprintovalo, akoby mu to pomohlo dostať sa bližšie k nej. Potichu som cez pootvorené pery vydýchol.

Vypustiť paru. Aspoň trochu.

Jasné. Kurva. Ale nie som idiot, aby som nevedel, že mi to pomôže ako benzín jadrovej hlavici. Úplne zbytočne. A ja som pritom presne vedel, čo chcem. A nedokázal som sa zastaviť.

Sklonil som hlavu a opatrne sa k nej viac naklonil.

S jasným úmyslom.

S čistým cieľom.

Zatajil som dych a cítil ako sa mi na zátylku prebehla nervozita.

Pootvoril som pery a chcel ich prisať na tie jej, v bozku zmazať všetko. Jej zmiznutie, frajera v upnutom tričku, všetky tajomstvá. Všetko, čo nie je dôležité. nie pre mňa.

„Edward, ja...“ cítil som v jej hlase paniku a rovnakú dilemu, ako som mal ja pred chvíľou, kým ma to celé nepohltilo.

Vedel som, že na to musím pomaly. Že ju nesmiem stresovať, ale bozk všetko vylieči. Prinúti zabudnúť.

Nehodlal som sa vzdať.

Voľnou rukou som jej prešiel po krížoch až k línií jej perfektne tvarovaného zadku.

Mal by som byť gavalier. Som s ňou iba chvíľu. Prvýkrát sám.

Ale kurva, do čerta aj s pravidlami!

Naklonil som sa k jej ušnému lalôčiku a jemne sa oňho obtrel perami.

„Bella, čakal som na teba čertovsky dlho a rozhodne ťa nenechám odísť,“ šepol som naliehavo.

Celá sa triasla a ja som vedel, že sa začínam pohybovať na príliš tenkom lade.

Ale ja som majster v balansovaní.

„Edward, ale toto nie je správne,“ hlas mala slabý a zvláštne sa jej triasol chrapotom, „nie som tu sama.“

Jemne som sklonil hlavu a pobozkal ju na kľúčnu kosť. Jej výdych ma pošteklil na temene. Bolo to malé gesto, ale napriek tomu také intímne, že som mal chuť ju začať bozkávať presvedčivejšie, až kým by na svoje zábrany úplne nezabudla.

„To neberiem ako dlhodobý problém,“ šepol som ešte s perami na jej ramene.

„Ale mal by si.“

Nebol to súhlas, ale ani odmietnutie.

Trochu som sa odtiahol a pozrel na ňu skúmavo. Oči mala privreté a vyzeralo, akoby dýchala iba plytko. Jej hrudník sa skoro vôbec nehýbal, ale akoby vibroval. Zo zovretých pier jej vychádzal ťažko identifikovateľný zvuk. Vrčala?!

Šokovane som sa na ňu pozrel, zhrozený sám zo seba si uvedomil, že som ju dohnal do nejakého zasratého postraumatického stavu. Kokot nadržaný!

Ruky mi náhle oťaželi, ale nedokázal som ich od nej odtiahnuť.

„Bella, nechcem na teba tlačiť,“ povedal som ospravedlňujúco a trochu povolil zovretie. „Nehodlám sa ťa však vzdať. Nie preňho.“

Perami som sa jej zľahka dotkol hrany sánky. Chcel som ju len upokojujúco pobozkať, no aj ten najjemnejší dotyk mal ničivú silu nukleárnej zbrane.

Cítil som sa akoby som to robil prvýkrát. Akoby všetky skúsenosti boli nanič a napriek tomu, že dotyk ženského tela by ma nemal vyvádzať z kontextu, mal som pocit, akoby som sa jej dotýkal prvýkrát.

Triasla sa mi v náručí a mal som chuť ju vziať preč. Z celého jej tela som cítil napätie a hoci som ju držal, mal som pocit, akoby to bola ona, kto určuje mieru dotyku. Že ak prekročím určitú jej hranicu zmizne mi z pred očí.

„Edward, nerozumieš tomu,“ začala slabo a mal som pocit, že sa snaží nájsť poslednú súvislú myšlienku. Ale ja som ju chcel pripraviť o rozum. Bozkávať ju tak náruživo a živočíšne, že zabudne na to, kto je a kde sme.

Nepáčilo sa mi, že mala oči zatvorené. Nevidel som ju tak dlho. A napriek tomu, akoby toho predo mnou skrývala ešte viac. Akoby len jej prítomnosť bola pravda.

„Pomôž mi to pochopiť,“ šepol som jej dychtivo do tváre. „Ak pre nás nie je šanca, prečo si sa vracala? Potrebujem ťa. Potrebujem ťa späť.“

Prudko otvorila oči. Skôr ako som stihol zareagovať, vytrhla sa mi a ja som šokovane zažmurkal. Ruky ma zvláštne štípali a prekvapene som na ňu pozeral, kde vzala takú silu.

„Takže je to všetko alebo nič? Chceš, aby som sa radšej nevrátila?“ šepla zrazu ublížene a jej oči bol... och bože. Roztopený karamel, ktorý úplne horel. Nevedel som, či už blúznim, alebo mi niekto dal niečo do pitia, ale zúfalstvo, ktoré sa jej odzrkadlilo v očiach ma bolestne zasiahlo.

„Nie, Bella,“ začal som habkať, to sa však už objavil ten Hadesov potomok po Bellinom boku.

„Daj si pohov, kamoš,“ šepol výhražne a ja som videl, že svoju nevyslovenú hrozbu naplní veľmi rýchlo. Stiahol Bellu za svoj chrbát, akoby ju chcel chrániť. V každom jeho pohybe bola v tom čistá agresivita.

„Zmizni naspäť k boxu koketovať s Lilly. Kde si ju nechal? Pretiahnutú na pohovke?“ Odvrkol som mu a kašlal na vyhrážky. Potreboval som fyzickú ventiláciu a poriadna nakladačka tomuto kreténovi sa mi videla ako veľmi dobrý nápad.

Emmett sa zvláštne nahrbil a prisahal by som, že vyhrnie zuby a začne vrčať.

Všetky moje zmysly dostali poriadnu dávku adrenalínu. Nepremýšľal som. Jednoducho som ho chcel udrieť.

Už som mal raz to potešenie poriadne zmlátiť Jerryho, keď si dovoľoval na Bellu. Tento kokot nebude o nič väčší problém. Aj keď vyzerá tak, akoby mal prechodné bydlisko v posilňovni.

Ľavú ruku som zovrel v päsť. Švihol som ňou do výšky tela na odpútanie súperovej pozornosti a bez toho aby som ju pritiahol k telu, už som pravú ruku natiahol priamo k jeho tvári. Už som počul, ako sa mu láme sánka a vypľúva krv.

No on namiesto toho, v poslednej sekunde vystrel ruku a môj pravý hák totálne zablokoval. Pretočil mi päsť a ona zapraskala.

Kurva! To bola bolesť!

Sykol som a zaťal som zuby.

Odmietol som tomu hajzlovi spraviť radosť a ukázať mu, že ruka pôjde do sadry. Teraz však adrenalín koloval v mojich žilách a tlmil tak bolesť, ktorá začne byť za chvíľu neznesiteľná.

Bella, sebou mykla. Vyzerala ako ranené zviera. Dala mu ruku na rameno a niečo pošepkala. Nereagoval a svoje zovretie nepovolil.

„Už nikdy,“ šepol hrozivo dávajúc dôraz na každé slovo, „si na mňa neotváraj tu svoju nevymáchanú hubu. A Rose je citlivá žena, ktorá s nikým nekoketovala. Ver tomu, že keby Bella nelobovala za teba, tak ti tú tvoju pomádu rozotriem po tvári.“

V tvári mal výraz, akoby sa ho to ani netýkalo. Ako nájomný vrah.

Zrazu sa vystrel, ustúpil a dal ruku okolo Belliných pliec.

Ruku som stiahol a odolal nutkaniu si povystierať prsty. Prah bolesti mám vysoko, ale všetko má svoje hranice. Chcel som mu to vrátiť! Ponížiť ho ale najmä mu dať ten pravý hák, na ktorý som mal až existenčnú potrebu. Najmä potom, ako nazval Rose, teda Lilly citlivou... Čo to je za magora? Prečo mu Bella nevlepila facku? Hovoril pred ňou o inej žene, akoby bola stredom jeho vesmíru.

Chcel som svoj útok zopakovať, ale Bellina zdvihnutá ruka ma zastavila. Spravila krok ku mne a váhavo stiahla ruku späť, aby sa ma nedotkla.

„Vrátila som sa, lebo som ťa potrebovala vidieť,“ pošepkala tak, aby ju ten hromotlk nepočul, no podľa jeho výrazu som si tým istý vôbec nebol. „Ak som sa rozhodla zle, tak... mi to je ľúto. Nechcela som ti ublížiť. Ale viac ako priateľstvo ti nemôžem ponúknuť, Edward. Stačí mi napísať správu na mobil a v pondelok už neprídem.“

Onemel som. ruky sa mi uvoľnili a bezmyšlienkovite som si vošiel ľavou rukou do vlasov. Nie! Nemôžem ju stratiť znova.

„Nebude s tým problém,“ pokračovala ďalej v spriadaní sadistického plánu, ktorý by ma bezmála zabil. „Veľa ľudí ma vo firme nevidelo alebo ma nespoznalo. Nebudeš mať s tým žiadne starosti navyše.“

Stál som tam a sledoval ako pohybuje perami, ako v jej očiach je vpísané čisté zúfalstvo a odhodlanie. Vedel som, že to spraví, že sa mi opäť stratí ak nepoľavím z nárokov. Chcel som ju ohnúť a poriadne jej ten sprostý nápad vyšukať z hlavy, ale to som nemohol.

Bol som úplne paralyzovaný bolesťou.

Vnímal som ako chvíľu čakala na moju odpoveď no ja som sa nedokázal prinútiť rozprávať. Nevedel som vydať ani hláska, aby som ju zastavil. Omráčený vedomím hrozby opätovnej jej straty.

Urobila krok späť a vstúpila tak do Emmettovho ochranného náručia. Zložila mu hlavu na rameno a mal som pocit, že ju vynesie.

Moje nohy sa konečne začali hýbať a ja som sa chcel za ňou rozbehnúť a povedať, že beriem akúkoľvek formu jej prítomnosti. Ak nemôžeme byť spolu tak ako chcem, beriem ak ma chce ako šéfa, alebo priateľa.  

No zmizli skôr, ako som sa poriadne stihol poobzerať.

 

 

Bella:

Bola som na vonku z baru a stále som sa triasla. Cítila som Edwardov horúci dotyk na mojom tele. Všetko sa zlievalo do silnej túžby, aby pokračoval večne. Aby svojimi rukami neprestával hladiť môj chrbát, a jeho ruky sa vydali na prieskumnú misiu planéty B 612.

Nechcela som od neho odísť a napriek tomu som vedela, že iná možnosť mi nezostáva. Počula som, ako sa za nami rozbehol, ale to sme už boli vonku na ceste k autu. Chcela som sa vrátiť, no Emmettove zovretie mi to nedovoľovalo.

Tlmene som zavrčala. Nie výhražne, nie ako rebel, ale skôr ako ranené zviera.

Odpoveďou mi bolo iba jeho skúmavý pohľad. V jeho očiach, navonok ľahostajných, sa odzrkadľovala starosť.

Ani jemu sa nechcelo odísť. Ale prestávala som sa ovládať. Už posledných osemstotridsaťpäť sekúnd som mala na mále. Edwardová blízkosť vo mne prebúdzali inštinkty navzájom nezlučiteľné.

 Túžba  po sexe, čisto živočíšnom, že by som až plakala, keby som mohla. Doteraz som si jeho absenciu v mojom živote neuvedomila tak intenzívne. Stačilo však, aby Edward na mňa zľahka zatlačil a ja som bola šialene nadržaná. Prestávala som sa rýchlo ovládať. A to bol problém. Mohla som mu rozdrviť čeľusť pri obyčajnom bozku.

Ale väčšiu starosť som mala s tej silnejúcej túžby po krvi. Srdce mu búšilo a krv bola tak silne aromatická. Všade okolo boli spotené tancujúce telá, ktoré boli ako mašina na cirkuláciu krvi. Začínala som vidieť ako cez červenú hmlu a pomaly som sa strácala. Nie opar alkoholu, cigariet a koksu. Ale krv všade okolo. Vlastná droga.

V spojení so silnou sexuálnou túžbou to spôsobilo, že som mala jed všade. Dokonca aj kontaktné šošovky sa rozpadli oveľa skôr. Upierala som naňho karamelové oči a dúfala, že je tam pre ľudské oči šero a nevšimne si to.

Jediné, čo ma držalo bola silná spomienka na študenta medicíny. Tých pár sekúnd, čo som si myslela, že som zabila Edwarda boli pre mňa dostatočnou brzdou, aby som svoju túžbu po krvi dokázala udržať aj keď s vypätím všetkých síl. Čo je u upíra skoro abstraktný pojem.

Nedokázala by som ho ale nikdy ohroziť.  

Najmä teraz.

Teraz je už všetko inak... A možno to aj bolo posledný krát, čo som ho videla. Rozbehol sa za nami, ale možno chcel povedať, aby som tiahla do horúcich pekiel, kam patrím.

Vedela som, že trávenie osobného času s Edwardom všetko len skomplikuje. Netušila som, že až tak veľmi. Ale Alice ma varovala. A ja som neposlúchala. Ktovie, či bude taká škodoradostná a vychutná si príležitosť povedať mi, že to vedela. Ale pri jej dare je to nemiestne. A navyše, ona je moja sestra. Nevychutnáva si moje utrpenie.

Emmett pri mne mlčky stál, ponorený do svojich myšlienok. Mala som čo robiť, aby som udržala pravidelný krok a nerozbehla sa pravou rýchlosťou. Zastali sme pri aute a on svižne otvoril dvere spolujazdca a pridržal mi ich.

„Prepáč. Nestihol si sa rozlúčiť,“ šepla som ospravedlňujúco ako som si sadala. Bola som taká ponorená do svojich problémov, že som si skoro neuvedomila, že som pokazila jeho dokonalý večer.

Usmial sa a jemne ma pohladil po líci. „Netráp sa sestrička. Zajtra jej zavolám.“

„Dala ti číslo?“ tento aspekt ich konverzácie som nezachytila. A bolo vylúčené aby mi unikol.

„Nie, ale tebe volala,“ žmurkol a zavrel dvere.

Plynule prešiel na svoju stranu a naštartoval. Auto naskočilo a my sme sa tak bez ďalšieho slova zaradili do rušnej premávky. So skvelým odhadom a upírimi reflexami sa Emmett bleskovo prekľučkoval z rušnej ulice a vydal sa na cestu domov.

„Vieš mi vysvetliť, čo si to tam nacvičovala?“ šepol po chvíli ticha.

Nebola som schopná slova. Stále som bola myšlienkami pri Edwardovi. Nič nové. No zároveň to bolo natoľko iné.

„Bella? Počuješ ma? Čo za hazard si to tam skúšala? Chvíľu som myslel, že ho zakusneš priamo tam,“ povedal na odľahčenie, ale v hlase mal starosť, „nechcel som byť ako sliedil a hneď ťa od neho ťahať. Potrebovali ste sa porozprávať, aj keď ten bar nebol práve vhodné miesto. Si ale dosť inteligentná na to, aby si vedela predvídať niektoré veci.“

„Niektoré veci sa predvídať nedajú...“ povedala som potichu. Vedela som, že mu to musím povedať. Nič to na veci aj tak nezmení.

„Verím, že Alice by s tebou v tom nesúhlasila a vonkoncom...“

„Zamilovala som sa,“ šepla som a ani to, že som to vyslovila tým slovám nedali viac sily. To už nemohlo nabrať väčší spád. Richterová stupnica dosiahla maximum a otriasli sa základy zeme, prišla biblická potopa a nič nezostalo tak ako predtým.

„Čo to ...“

„Zamilovala som sa. Definitívne a bez možnosti reklamácie,“ zopakovala som.

Prekvapením bola pre mňa jeho reakcia. Rozusmial sa tak nahlas, že som nechápavo prižmúrila oči a skúmavo naňho pozrela. 

„Tak to si ten okrídlený bastard dnes vybral parádne a má za sebou úspešnú noc. Mal dobrú mušku v tom bare, trafiť dvoch upírov, ktorí sa zamilujú iba raz a navždy.“ 

„Aký okrídlený bastard?“

„Amor, Eros. Nepotykali sme si,“ žmurkol a mne to došlo.  „Sme v tom spolu, sestrička.“ 

„Lilly?“

„Volá sa Rose,“ povedal nežne a v hlase sa mu neha len tak rozrastala.

„Aha,“ dodala som neschopná slova. „Rose, teda. Hm. A čo máš v pláne s tým robiť?“

„Budem sa jej dvoriť,“ povedal so samozrejmosťou.

„Budeš jej na verandu posielať škatuľku belgických praliniek? Veľmi originálne,“ nedalo sa ho nedobrať si ho.

Aj keď ja sama som nemala také ružové vyhliadky, Emmettove šťastie bolo zaslúžené. Teraz som však rozhodne nebola v stave sa o tom rozprávať. Našťastie, on to pochopil veľmi rýchlo.

 

♦ ♦ ♦ ♦ ♦

 

Bola nedeľa poobede. Ležala som na posteli so zavretými očami a napriek tomu, že som chcela padnúť do letargie a stavu nevedomia, počula som úplne všetko.

Najmä môj mobil.

Zvonil.

Už tridsiaty tretíkrát.

Zazvonil a prestal. Potom začal zvoniť znovu. Nebol v tom žiadny algoritmus. Séria náhodne vybraných čísel. Prvýkrát po päťdesiatich ôsmych minútach. Potom po päťdesiatich. Teraz to bolo po jedenástich. Jediné pravidlo bolo, že sa dĺžka čakania na ďalšie zvonenie skracovala.

Nemala som síl s nikým hovoriť. Aj keď po fyzickej stránke by som dokázala vytiahnuť Titanic z oceánu.

Niekto sa mi chcel dovolať. Veľmi. Možno Rose, možno.. Edward. Bála som sa však definitívneho odmietnutia a verdiktu, na ktorý som nebola pripravená. A nikdy vlastne ani nebudem.

Žiadny z mojich súrodencov ma nenútil na ten hovor odpovedať. Na žiadny z nich. Rešpektovali moje mlčanie a potrebu súkromia. Hneď po príchode domov som sa zavrela do svojej izby a nevyšla z nej až do teraz.

Alice sa po chvíli rozhodla ísť zohnať nejaké spoľahlivé auto pre seba a Emmett išiel pravdepodobne vymýšľať zamilovanú serenádu alebo stiahnuť argentínsku telenovelu.

Zrazu sa ozval tón správy.

Pretočila som sa na kraj a vzala mobil do ruky, nie som zbabelec a postavím sa tomu čelom.

Nadýchla som sa a Zem sa prestala točiť.

Bola to správa od Edwarda.

 

Milenec, priateľ alebo iba šéf. Môžeš mať zo mňa akúkoľvek časť, ktorú si vyberieš.

Hlavne znovu neutekaj. Potrebujem ťa.

Edward. 


Ospravedlňujem sa za dlhé čakanie. Bola som na dovolenke v Ríme a potom sa v práci strhla lavína, že som dva týždne chodila neskoro domov. Ale aby ste vedeli, že mi na vás a Asistentke záleži, dnes (v piatok) som si zobrala voľno a vrhla sa na dokončenie kapitoly. Cez víkend sú zasa u nás hody, takže by nič z toho nebolo. Tak som sa rozhodla, že kým nie je nikto doma, tak to dopíšem. :)

Dúfam, že sa Vám kapitola páčila. Ďakujem za komentáre pri predchádzajúcej kapitole, ste skvelí! Každý si vážim a veľa pre mňa znamená.



« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Asistentka II - 13. kapitola:

 1 2 3   Další »
28.06.2014 [22:20]

anissskaJe mi Belly tak líto, že jí upírství obírá o možnost být s Edwardem... a Edwarda je mi líto kvůli tomu, že ničemu nerozumí a tak obviňuje sebe... Emoticon Emoticon
Ta zpráva na konci.. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon To je hrůza, udělej s tím něco.. Nemůžu se dívat, jak se trápí! Emoticon Emoticon

10.10.2013 [13:49]

KikketkaNo tak to sakra... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Rozjelo se to tak úžasně, ale nakonec to skončilo... no prostě smutně. Emoticon Sakra, já bych tak chtěla, aby byli spolu, až je mi z toho smutno. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Edward se snaží, vyznává se všemožně, možná by to měla udělat i Bella. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Měla by mu konečně pořádně povědět kdo..., kým je a proč nemůže. Třeba by se pak i Edward ze svobodné vůle rozhodl na proměnu. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
No a Emmett! Emoticon Ten je prostě naprosto suprovej chlap. Možná je ho pro Lilly škoda, no ne? Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Dokonalá kapitolka Mary. To napětí, sexuální napětí mezi Edwradem a Bellou, to bylo prostě něco. jako bych tam s nima byla a sledovala to úplně z blízka! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

07.08.2013 [20:20]

wani123Ľutujem Bellu, že mu na rovinu nepovie: Hej Edward,som upír ale Milujem ťa. Emoticon Emoticon
A keď Lilly povedala celé svoje meno.. Emoticon Emoticon šok.. Emoticon Emoticon Konečne to došlo aj na Emmeta a bude mať svoju súdenú lásku konečne po boku..Aspoň dúfam že tom tak bude.. Emoticon Emoticon Som strašne zvedavá ako sa to posunie ďalej a strašne sa teším na ďalšiu kapitolku..Ktorú dúfam že čoskoro zverejníš Emoticon Emoticon Zamilovala som sa do tejto poviedky.. Emoticon Len tak ďalej..:) Emoticon Emoticon A inak, úžasná kapitolka Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

24. iveta
06.08.2013 [20:18]

boze... ked sa rozhodnes napisat knihu a venovat sa tomu profesionalne daj mi vediet na email krpcek28@azet.sk slubujem ze budem prva co bude utekat do knihkupectva kupit si tvoju knihu. milujem styl akym pises ako sa vravi cita sa to same :) si bozi a aj kazda tvoja kapitolka

23. LuLuu
01.08.2013 [23:59]

LuLuu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

22. mmonik
31.07.2013 [10:30]

mmonikKrásný, krásný, krásný!!!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

31.07.2013 [9:14]

Danka2830Och dokonalééééé !!!! Krásne a neviem ešte aké možno sladké? romantické??? no skrátka woooou !!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Skrátka dokonalosť a neviem ako vydržím do ďalšej dávky Asistentky Emoticon Emoticon

29.07.2013 [13:51]

BellaSetČekání se rozhodně vyplatilo, protože to byla úžasná kapitola. Emoticon Moc se ti povedlo. Jiskření mezi Bellou a Edwardem nebere konce a já tak trochu doufala, že se Bella neudrží a bude alespoň polibek, ale zase na druhou stranu chápu, že na to prostě bude muset být připravená. Emoticon Ale jak jí začaly zlátnout oči... Čekala jsem, jak na ni Edward vybafne s tím, co se to děje, ale on nic neřekl. Což je asi fajn, protože ona evidentně nemá v plánu mu v nejbližší době sdělit, že je upír. Emoticon
Byla to parádní kapitola. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

19. Blotik
28.07.2013 [21:19]

BlotikAhoj,
opravila jsem ti perex obrázek, protože nevyhovoval pravidlům. Příště, prosím, použij tento odkaz.
Děkuji. Emoticon

28.07.2013 [15:42]

alicecullenhale2 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
skvelá kapitola... Emoticon
som rada, že si na nás a na Asistentku dokážeš nájsť čas aj keď len sem tam sama teraz brigádujem a už sa znova teším na školu pretože je to oveľa lepšie ako pracovať... Emoticon
už sa veľmi teším na pokračovanie... Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2 3   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!