Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Asistentka II - 10. kapitola

Asistentka II - 10. kapitolaSo spolubývajúcimi je naozaj niekedy ťažké vyjsť.

Bella

Cez ulice New Yorku som sa preplietla šikovne v novom aute, ktoré Emmett narýchlo zohnal. Pravdepodobne pod ruku a na čierno. Ferrari F430. Špičkové športové auto. Sarkasticky som ho podpichla, či má aj neviditeľné štíty, aby mi lepšie pomohlo splynúť s okolím. Rovno môžem rozšíriť fámu, že som si narazila plastového chirurga alebo drogového kráľa.

Z ostrova Manhattan som výpadovkou prešla do Brooklynu. Prekľučkovala som bez nehody a policajtov za zadným nárazníkom plynule do Freeportu. 

Cesta trvala niečo vyše hodiny. Pešo by som to zabehla rýchlejšie, ale ťažko by sa pohybovalo po meste plnom ľudí, bez toho aby som vzbudila veľa nežiaducej pozornosti.

Freeport. 

Naša oáza tichu, mieru a pokoja. No dobre, nie tak celkom. Bolo to v takej zapadnutej diere, trochu od centra a v blízkosti Inwood Hill Park.  

Slovo ticho definitívne môžem vyškrtnúť zo svojho zoznamu.

Auto som zaparkovala pred našim novým domom. Bol ďaleko od rušného veľkomesta a aj stranou od obytných častí. Napriek tomu stále k mojím ušiam doliehal ruch ulíc a dokázala som rozoznať počet áut práve prechádzajúcich do tejto opustenej časti. Takže rozhodne žiadna oáza ticha.

Možností pri voľbe miesta bydliska bolo samozrejme viacero. Čím ďalej, tým lepšie. Ale napokon sme sa rozhodli, že táto vzdialenosť je postačujúca. Neustály oheň v krku. Cítila som sa ako praveká žena, matka rodu. Keď bolo treba neustále prikladať do pahreby, aby plamene nevyhasli.  

Vypla som motor a vystúpila. Mala som chuť ísť preč a ísť sa prebehnúť. Bolo to úžasne uvoľňujúce. Nohy ma niesli samé. Beh bol skoro tak prirodzený ako smäd. Dával mi zvláštny pokoj. Nebola som unavená ani som nemohla vypustiť paru. Napriek tomu som mala v hlave zvláštne čisto.

Ozvala sa celkom tlmená rana smerujúca z inak tichého domu, v ktorom sme žili.

Skamenela som a zhlboka nasala vzduch. Ľudský pach tu bol menej intenzívny. Cítila som len Emmetta a slabší Alicin pach. Zvedavo som skenovala okolie.  

Obzrela som sa smerom k domu a cez presklenenú stenu zbadala Emmetta ako sa na mňa zubato škerí. Vyrušila som ho pri listovaní magazínu Victoria Secret, ktorý práve spočinul na konferenčnom stolíku. Pred ním nie je žiadne tajomstvo dlho ukryté. A hlavne nie to ženské.

Ou nie. Dúfam, že sa neukájal na Aliciných pripomienkach, čo mala v pláne zaslať samotnej madam Beckham.

„Naša maličká Bella sa vrátila,“ zvolal plný optimizmu, až sa tabule skla jemne otriasli. „Aký bol prvý deň v novej práci?“

Pozdvihla som obočie.

To myslí vážne? Mám tú ľuskú šarádu hrať aj doma? 

„Je ťa určite počuť až na druhom konci Brooklynu. Ak zohľadníš fakt, že som tu a počula by som ťa aj pri prechode cez Springfield park,“ šepla som potichu, aby som tak demonštrovala nezmyselnosť jeho činu. Prešla som rázne cez chodník a otvorila dvere na verande.

Typický americký sem. Dom s verandou.

Samozrejme bez kvetov. Našťastie Alice netrvala na dekoráciách.

Kam som to dotiahla.

„Kde je Alice?“ spýtala som sa a zavrela za sebou dvere. Nemala som potrebu pohybovať sa upírou rýchlosťou. Zastala som v strede haly a bez pohybu ho sledovala ako sedí v kresle pri stole v kuchyni.

„Kde asi. Nakupuje. Je celá šialená.“ Pokrčil plecami a vyložil si nohy na stôl.

„To si si všimol až teraz?“ musela som sa usmiať. Moja milovaná sestra, Alice bola naozaj blázon v pravom slova zmysle. Keď išlo o nákupy, bola úplne vymknutá akejkoľvek kontrole.

„Blabolila niečo o tom, že v New Yorku nebola veky a ušiel jej mimoriadny minuloročný kúsok od Versace.“ Založil si ruky za hlavu a pozrel sa neprítomne von oknom.

„Neverím, že by Alice išla nakupovať niečo mimo sezónu.“

Hodila som veci na gauč. V kabelke som mala len pár šošoviek. Tie v očiach sa mi už úplne rozpustili. Konečne môjmu zraku nič neprekážalo.

Je úžasné byť chodiaca žieravina.

Ďalší bod pre mňa.

„A čo si robil ty?“ poobzerala som sa okolo seba. Veľa vecí sa od rána nezmenilo. Okrem časopisu.

„Sedel,“ povedal nezaujato.

„Kreatívne.“

„Počkaj, ešte sa len rozbieham. Psychicky sa chystám na ten teror, čo nastane, keď sa despota vráti z nákupov,“ uškrnul sa a sprisahanecky na mňa žmurkol.

Mal pravdu. Bolo to také neodvratné, že som nevidela zmysel to nejako komentovať.

Zostalo ticho a ja som chcela byť sama. Aspoň teoreticky. Otočila som sa a skôr ako sekundová ručička znovu tikla, som vybehla schody a pristála na svojej posteli.

Načo je upírovi posteľ? Pre pohodlie? Zo zvyku? Alebo za to môže neznesiteľné množstvo peňazí bez reálnej možnosti ich všetky minúť ho? Jednoducho sa sem hodila a nemohla som sa aj tak ubrániť Alice, ktorá trvala, že tam musí byť.

Zavrela som oči a chcela nemyslieť.

Bolo však viacero dôvodov, prečo to nebolo možné...

Emmett mi  bol v pätách. Posteľ sa prehla a on si sadol na jej okraj, rovno pri mojej hlave.

„Aký si mala deň ty?“ vyzvedal a bol celý nedočkavý o senzáciách, ktorými som ho mohla zahrnúť.

„Myslela som, že chceš sedieť celý deň,“ odvrkla som a vynaložila na to minimum pohybu.

„Technicky stále sedím. Len som zmenil miesto a spoločnosť,“ povedal Sherlock a považoval prípad za uzavretý.

„Si blázon. Len neviem, kto z vás dvoch je väčší. Ty, alebo Alice,“ šepla som.

„Dostala si sa do peknej spoločnosti plnej deviantov. Ale neskoro. Zmier sa s tým. A teraz sa posuň!“

Švihol pravou rukou, pretočil ma cez rameno a skôr ako som sa stihla spamätať, som pristála na podlahe v pozícií naježenej mačky. Výhražne som zavrčala, ale to on už ležal opäť s rukami nad hlavou.

„Si nemožný!“ 

„To už chlapi zvyknú byť,“ povedal ležérne a kútikom oka ma sledoval.

A hoci by som mu v prvej sekunde najradšej vytrhla to rameno a odhodila pár metrov za barák, úplne ma odzbrojil svojím šibálskym výrazom. Nedokázala som sa naňho hnevať. Uprel na mňa svoje úprimné zlaté oči a vyceril roškošnícky tesáky. Zamračila som sa a vyplazila naňho jazyk. Emmettova prítomnosť bola ako slnko v nikdy nekončiacej noci, do ktorej som spadla.

Podlahla som a zasmiala sa. Vyskočila som naspäť na svoje miesto a dávala pri tom pozor, aby som udržala aspoň nejakú vzdialenosť. Vyslúžila som si od neho jedno poštuchnutie.

„Au!“ moja novorodenecká sila sa definitívne strácala. A on to vedel.

„Tak, vyklop, aké to bolo dnes.“

„Si príšerný!“

„To hovoríš dnes často. Ale preto ma máš rada.“

„Asi máš pravdu.“

Ľahla som si vedľa neho a uprene sledovala textúru dreva na mojej posteli s nebesami. Hľadala tam skryté obrazce a hieroglyfy. Alebo hypogrify?

„Bude ťa hľadať federálka?“ skúsil so záujmom a ja som vedela, kam tým mieri.

„Nikoho som nezabila,“ šepla som potichu.

„Tak potom, kde je problém?“ natočil sa na bok a skúmavo na mňa pozeral tým svojím zlatým pohľadom.

Zrazu som vedela, že to niekomu musím povedať.

 „Všetko išlo hladko. Až na to, že Edward by rád vrátil náš vzťah do starých koľají,“ šepla som zničene. Psychicky som sa cítila veľmi vyčerpane.

Emmettovi to hneď zaplo.

„Uha, sex je skvelá vec, ale neviem, či vo vašom prípade celkom reálny nápad,“ povedal sucho, bez znaku humoru.

„Sex? Nedokázala som byť k nemu bližšie ako na päť krokov,“ z hlasu mi až kvapkalo zúfalstvo. Nemôžem zakrývať tvár pred bolestnou pravdou. 

„No môžete ešte skúsiť kyber-sex. Že vraj to dnes celkom letí,“ povedal zádumčivo a filozoficky sa poškrabal po brade.

„Ďakujem za radu. Skúsim mu to navrhnúť,“ nedokázala som si odpustiť ironickú poznámku.

„Zoženiem ti webovú kameru a nejaký dobrý mikrofón.“  

„Myslela som to ironicky, Emmett,“ aj keď tá myšlienka...

 Nastalo ticho, pričom obaja sme boli ponorení do vlastných myšlienok. Opäť ho prerušil Emmett. Bleskovo si sadol a ja som čakala na jeho osvietenú myšlienku.

„Mám to! Potrebuješ mať pri sebe sexy priateľa, ktorý mu schladí libido?“ žmurkol na mňa a napäl svaly.

Pozrela som naňho neveriacky, ale on sa tváril úplne odhodlane. Musela som sa zasmiať. Emmett bol neskutočne príťažlivý, ale v mojich očiach to bol hravý chlapec, ktorý sa rád predvádzal. 

Ale je pravda, že toto by Edwardove sebavedomie podkopalo, ak nie rovno mu dalo asi eutanáziu. Ranu z milosti.

„To by si pre mňa urobil?“ spýtala som sa zo smiechom.

„A nie je to predsa úloha brata, odháňať od mladšej sestry nápadníkov, čo sa jej chcú dostať pod sukňu?“ namietol odhodlane a ešte viac napäl bicepsy.

Prekvapene som sa naňho pozrela. Chvíľu mi trvalo, kým som spracovala to, čo povedal.

„Brata?“ šepla som potichu a vedela, že je to správne. Že tento chlap bude patriť do mojej novej rodiny. Vybrúsil si vlastné miesto v mojom srdci. Hneď vedľa Alice. A ani som o tom nevedela.

„Už to tak vyzerá,“ zazubil sa a mňa vtedy napadlo, že on na to prišiel oveľa skôr.

Chvíľu som ho iba sledovala a potom sa mi to nedalo, nepodpichnúť ho.

„Dobre, braček. Ale, veď ty si vlastne spal s mojou sestrou! To by sa dalo považovať za incest, nie? Nemal by si ísť na spoveď?“

Hurónsky sa zasmial.

„Mne by už to rozhrešenie nedal nikto. Ani keby sa stále predávali odpustky.“

 

 

Edward

Chcel som mať chvíľu pre seba.

Môcť myslieť na tú múzu, čo opäť vkročila do môjho života. 

To by som ale musel zmeniť adresu a nedať to vedieť mojej nekompromisnej PR manažérke. Koho vlastne zaujímalo public relations, keď som mal svoju Bellu?

Ale zvonček zvonil ďalej.

Neúprosne a bez možnosti úniku.

Chvíľu ma napadla bláznivá myšlienka, že si ju nebudem všímať, ale pravdepodobne by vliezla aj oknom.

Znechutene som si odfrkol a prešiel chodbou.

Otvoril som dvere a čelil svojej skaze. 

„Čo tu chceš?“ spýtal som sa znechutene a oprel sa o rám, aby som jej zabránil prejsť. Snažil som sa svojím výrazom a celým postojom tela dať najavo, aká je tu nežiaduca.

„Pozvala som Bellu na večeru. Myslela som, že by si to mal vedieť,“ povedala vecne a zahľadela sa mi priamo do očí.

Zamrzol som a šokovane otvoril ústa.

Okamžite toho zneužila a prešmykla sa popod moju ruku dnu. Vôbec som jej nebol v tom schopný zabrániť. Mechanicky som otočil hlavu jej smerom a sledoval ju so šokovaným výrazom.

Nepozastoval som sa nad tým, prečo mi to prišla oznámiť. Vedel som, že po dnešných udalostiach ma príde skontrolovať, len som netušil, akú zámienku si nájde. Bolo to však bezpredmetné.

„Čože si urobila?“

Neveril som vlastným ušiam a sledoval, ako Lilly vpochodovala do obývačky. Jedine, čo mi zostávalo, prudkým trhnutím ruky som zavrel dvere.

„Pozvala som Bellu na večeru, pohárik, akokoľvek to nazvi,“ prehodila vlasy a akoby nič išla k baru.

Zostal som šokovane stáť, neschopný slova. Dnes mi jednoducho išla karta.

„Ja tomu nerozumiem,“ zakrútil som hlavou, vložil ruky do vreciek nohavíc a sledoval ju s podozrením, že sa zbláznila.

Bol štvrtok večer a ja som mal hlavu plnú Belly. Dnešný večer som mal vyhradený na podrobné rozoberanie udalostí tohto božského dňa. Ešte som sa nespamätal z jej návratu do môjho života a už tu bola Lilly, ktorá na mňa hodila vedro studenej vody.

„Potrebujeme sa lepšie spoznať, ak máme spolupracovať,“ pokrčila plecami a venovala mi kútikom oka skúmavý pohľad.

„Rozhodne nie. Daj od nej ruky preč! Už raz som jeden zákaz priblíženia zohnal pod ruku,“ zavrčal som výhražne a hlas sa mi mierne chcel. Mal som chuť niečo roztrieskať. Ruky som zaťal v päsť.

Ona však len pozdvihla obočie a naliala si nejaký strik.

„Čo prosím?“

„Lilly, ak sa k nej priblížiš, ja prisám bohu...“ ruky som rozhodil, akoby som hľadal záchranné lano, ktorého by som sa mohol zachytiť, alebo aspoň povraz, na ktorý by som ju obesil.

„Upokoj sa, Edward. Je to v tvojom záujme, aby sme sa spoznali a naučili sa spolu vychádzať.“ Venovala mi jeden nacvičený úsmev, no v očiach mala ostražitosť. 

Zobrala svoj naliaty pohárik a odkráčala k pohovke. Zvuk klopkajúcich lodičiek sa odrážal od stien. Sadla si ako včelia kráľovná a preložila nohu cez nohu.

„Nepotrebujem, aby ste spolu vychádzali. Vyplašíš ju,“ moje obavy sa začali zhmotňovať. „Nechcem, Lilly. Rozumieš?“

„Nikoho nevyplaším,“ šepla potichu a na jazyku jej bolo cítiť horkú príchuť.

„Prečo to potom robíš?“ postavil som sa pred ňu, prižmúril oči a výhražne si zložil ruky na prsiach. 

Nastalo ticho. Počul som tikanie hodín a vôbec mi to nebolo príjemné.

Nechcel som tu s ňou byť.

Chcel som začať upratovať Bellinu izbu, nachystať veci do čistiarne. Pripraviť priestor pre jej nasťahovanie. Nech si Bella hovorí čo chce. Nevzdám sa jej.

Môže byť traumatizovaná, ale ja nebudem chodiť okolo nej po špičkách. Pomaly a postupne, to áno. Ale bol som príliš dychtivý z jej prítomnosti, aby som sa vzdal len kvôli nejakej traume.

„Čakám na tvoju odpoveď,“ povedal som chladnejšie, ako som mal v úmysle. 

Celá sa naježila. S ráznym cinknutím položila pohár na konferenčný stolík a vstala.

„Takto sa láskavo ku mne nesprávaj,“ šepla dôrazne a narovnala sa. Pristúpila o krok bližšie a namierila na mňa vystretý ukazovák pravej ruky. „Stála som pri tebe, celé to tvoje vyšinuté obdobie, keď si sa správal ako blázon. Toto si od teba nezaslúžim! Je späť. Heuréka. Ale to neznamená, že sa ku mne budeš správať ako k psovi.“

Vypúlil som na ňu oči.

Toto som nečakal.

Ustúpil som o krok a zarazene sa na ňu pozrel. V očiach jej metali blesky a ja som to celé na chvíľu videl z jej uhľa pohľadu. Mala pravdu. Nezaslúžila si to.

„Zlatý retriver je celkom milé plemeno,“ uškrnul som sa a aj jej cukli kútiky. Dala mi pohlavok a ja som cúvol ešte o krok dozadu.

Ticho si povzdychla a oprela sa o operadlo pohovky. Dlho si ma premeriavala a potom rezignovane pokrčila plecia.

„Edward, prečo v mojom správaní hľadáš sprisahanie a intrigy? Chcem ju spoznať a uistiť sa, či nie je vadná. Až potom vám dám svoje požehnanie, ploďte a množte sa,“ snažila sa o odľahčený tón, ale ja som odmietal prijať fakt, žeby som nebol postavený pred alternatívnu – ja alebo ona. Voľba by bola jasná, aj keď pre ňu určite traumatizujúca.

„Jednoducho preto, lebo ju neznášaš,“ pokrčil som plecami a prešiel k baru. Nalial som si a dúfal, že sa mi jej ten nápad podarí vyhovoriť.

„To je pravda, ale nebudem sa púšťať do boja, ak ho mám vopred prehraný,“ šepla potichu skôr sama pre seba.

Možno dúfala, že som to nepočul. Tak som sa teda tváril, že si nalievam a nereagoval som.

Čo by som aj na to mohol povedať?

„A rozhodne sa ti touto snahou o diplomatické vzťahy snažím dokázať, že som najúžasnejšia žena na svete a môžeš len ľutovať, že si si takú bohovskú šancu nechal prekĺznuť pomedzi prsty,“ povedala samoľúbo.

To sa jej začalo podobať. Viac ako tie mravoučné reči. 

Len som si povzdychol a obrátil sa k nej.

Toto sme riešili. Veľakrát.

„Žiaľ, miesto najúžasnejšej ženy na svete je pre mňa už obsadené, to dobre vieš,“ povedal som zmierlivo. Nechcel som sa hádať. Nie dnes.

„Áno, ale dočerta. Čo ak sa zmenila? Bola preč celú večnosť. Ktovie, kde vlastne doteraz bola?“ začala hútať a bol som si dobre vedomí, že je to presne cielená rana. Prižmúrila oči a naklonila hlavu na stranu.  

„Nezmenila sa. Viem to,“ povedal som rozhodne. Takúto alternatívu som si odmietol pripustiť.

„Vážne, a odkiaľ? Z toho pár minútového výstupu, ktorého som bola účastná? Lebo tam si sa teda veľmi nepredviedol, Romeo,“ pozdvihla obočie a našpúlila pery.

„A dosť! Lilly, nemienim o tom s tebou diskutovať. Ona je a vždy bude moja Bella. A ak mám šancu si ju získať späť, tak to urobím,“ ruky sa mi triasli a mal som pocit, že tej ženskej predo mnou jednu asi... nie nikdy by som neudrel ženu. To by sa ešte musela poriadne snažiť.

„To som si myslela.“ Prikývla. A na moje počudovanie v tvári sa jej zráčil zmierlivý výraz.

Konečne.

 

 

Bella

Po nevyhnutnom love som sa išla pripraviť na svoj prvý oficiálny pracovný deň. Bolo ráno a Alice mi sľúbila, že bude zamračené niekoľko dní. Bolo však potrebné riešiť otázku pohybovania sa v tomto meste čím skôr. Ako asistentka Edwarda Cullena sa nemôžem skrývať ako príšera noci. Alternatíva presťahovania do oblasti, kde slnko chodí len zriedkavo. Neviem, či by bol Edward prístupný kladeniu podmienok skôr, ako som začala poriadne pracovať.

Obliekla som si veci, ktoré mi Alice priniesla zo včerajších nákupov. Priliehavé modré puzdrové šaty s opaskom zvýrazňujúcim pás a čierne sako. Lodičky od Gucciho dodávali tomu ten pravý šmrnc. Ale neviem, či to bolo presne to, na čo som sa mala sústrediť.

„Mám ho ešte viac provokovať?“ šepla som s kritickým pohľadom do zrkadla. „Nemala by som raziť model šedej myšky?“

Sotva doznela posledná slabika a uplynuli tri stotiny sekundy, moji dvaja spolubývajúci, vlastne súrodenci, sedeli so stoickým pokojom oproti na gauči a hodnotiaco si ma premerali.

„Podľa mňa je to perfektné,“ povedala uznanlivo Alice spokojná s výsledkom. Musela to však vidieť v svojej šiši hlave hneď ako sa prechádzala po uličkách nákupného centra. „Posledný výkrik sezóny.“

„Máš v tom skvelý zadok a tvoja chôdza šelmy bude nabádať k iným výkrikom,“ uškrnul sa Emmett, za čo si vyslúžil bleskové zaucho od Alice.

„Au! To bolo za čo? Za úprimnosť?“

Ich škriepku som sa rozhodla ignorovať. Opäť som sa obrátila k zrkadlu.

„Mám v tom príliš veľké prsia.“ Nechcela som pred Edwardom vyzerať ako nejaká, čo to berie cez posteľ.

„Ty nemáš veľké prsia,“ zamietla Alice, na čo som sa bleskovo otočila a výhražne zavrčala.

To si robí srandu?

Ešte nepočula o uprírom super egu?

Zdvihla ruky v obrannom geste a trochu sa skryla za Emmetta.

„Veď je to pravda. Máš v tom výraznejšie prsia, nie väčšie. Som upír, nie Gandalf! Zázraky robiť nedokážem. A tak isto ani zväčšiť číslo dekoltu. Skamenela si tak, ako si bola. Ja len zvýrazňujem materiál, s ktorým pracujem.“

Zatla som zuby a snažila sa upokojiť. Nezabiješ blížneho svojho. 

„No tak to ti ďakujem, sestrička,“ precedila som cez zuby.

„Neboj sa, Edwardovi tvoja veľkosť vyhovuje. Bude ti po nich pokukovať celý deň,“ povedala naša vedma a poklepala si po spánkoch. Zostala však stále v svojom bezpečnom úkryte.

„Čože? To vidíš aj takéto hlúposti?“ šepla som neveriaco.

Emmett sa snažil svoj smiech zamaskovať kašlaním, ale tu nikoho neoklame. 

„Ste príšetní!"

Otočila som sa k nočnému stolíku a vytiahla púzdro na hnedé šošovky. Bleskovo som si ich nasadila a venovala posledný pohľad do zrkadla.

„Radšej by som svoj starý kostým,“ povedala som nostalgicky.

Bol to však márny boj. Radšej by som išla s teroristami vyjednávať svetový mier, ako dohadovať sa s Alice o oblečení, ktoré pre mňa prichystala. 

Nemalo zmysel sa tu viac zdržiavať. Schytila som kabelku a odporúčala sa.

Upírou rýchlosťou som prešla k svojmu autu a hodila tašku hodila na miesto spolujazdca. Rýchlo som nakopla motor a stlačila plynový pedál.  

„Vidíš, aká je to nevďačnica? Ani mi pri nákupe nepomôže a jediné, čoho sa mi za to dostane je jej nevďak,“ rozoznala som ešte pohoršený Alicin hlas, ale to som už opúšťala štvrť. Preto som už nezachytila, čo jej Emmett odpovedal.

 

 

Cesta ubehla rýchlo. Až priveľmi. Snažila som sa usporiadať si myšlienky, ale veľmi sa mi to nedarilo. Žiadny algoritmus ani štatistika by nedokázali vyhodnotiť správny a bezpečný postup. Ale na niečo som prišla.

Dala som si tri základné pravidla.

Po prvé. Udržať si citový odstup a nezamilovať sa do Edwarda Cullena.

Po druhé. Udržať fyzický odstup od Edwarda Cullena.

A po tretie. Prestať civieť na jeho pery, keď rozpráva.

Som v totálnom háji.

Zaparkovala som auto pred budovou Cullen Industries a bez dlhého premýšlania vyhodnotila situáciu. Pomaly som vystúpila a prešla po chodníku.

Deja vú. Nový začiatok. 

Vo vstupnej hale bolo jedenásť ľudí. No v celej budove sa rozliehali hlasy na každom poschodí. Chcela som izolovať len jeden. Ale ten práve mlčal. Bolo však nepochyné, že je tu. Cítila som jeho vôňu v hale. Asi tak dve hodiny starú stopu. 

Odkedy chodí Edward do práce tak zavčasu?

Vošla som do budovy a sústredila sa na každý krok, jemné hýbanie plecami a kabelku prehodenú cez plece.

Strážnik pri vchode na mňa skúmavo pozrel, ale rýchlo odvrátil pohľad. Zrýchlil sa mu dych a srdce začalo trochu splašene vynechávať. Už som bola v polovici vstupnej haly, keď prepol vysielačku, umiestnenú na jeho pleci. 

„Pán Cullen, slečna Swanová práve vošla do budovy,“ šepol štýlom James Bond v akcií. Prísne tajné!

Musela som sa usmiať. 

Odpoveď prišla okamžite.

„Ďakujem, Roger,“ Edwardov hlas v handsete bol mierne nervózny, napriek tomu mi bol dôverne známy.

Znovu som sa usmiala. Keby to bolo možné, môj žalúdok by práve v tomto momente robil salto a dlane by sa začali potiť. Namiesto toho som nenápadne zdvihla oči a usmiala sa do bezpečnostnej kamery. 

Toto bude ešte zaujímavé.  


Ďakujem za vaše komentáre. Veľmi si ich vážim a znamenajú pre mňa veľa v tomto náročnom období. Dúfam, že sa kapitolka páčila.

 

 


« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Asistentka II - 10. kapitola:

 1 2 3 4   Další »
28.06.2014 [10:21]

anissskaWow, Bella musí vypadat k sežrání, už se těším na reakci Edwarda.. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon


30. mmonik
18.07.2013 [15:09]

mmonikOch och Emoticon
Tohle byla krásná a úsměvná kapitola. Emoticon Emoticon
Moc jsem si ji užila Emoticon
Bella a Emmett jsou perfektní Emoticon
Sice se mi akce "priaťel" nelíbí, no, uvidím, co s tím provedeš Emoticon
Každopádně... Lilly nemám ráda a myslím, že se to nezmění. Nejen, že jí nevěřím, že je to bez intrig. Co si budeme povídat... když jde o Edwarda, tak jen kretén by ho nechal... Emoticon
Na druhou stranu je pravda, že ten boj je předem porhraný. Ale zase na tu další stranu.... Ne každá žena pochopí "Ne" Emoticon A myslím, že Lilly je jedna z těch žen Emoticon
Strašně se mi líbí, jak je Bella rozpolcená Emoticon A konec ve stylu Jamese Bonda byl super a naprosto vystihnul tvého Edwarda Emoticon Jsem ráda, že se ten starý Edward vrací zpět!Emoticon
A celkově se mi líbí, jak jsi se vrátila o ty roky zpět... protože první Bellin den jsme (myslím) ještě nezařili Emoticon Ani v první řadě Emoticon
Takže se strašně těším a jdu rychle dál Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

09.06.2013 [18:43]

lololkaNejdřív jsem si říkala, že ti nechám komentář na shrnutí ale na to jsem srab, a tak tohle bude jeden komentář z mnoha Emoticon Včera jsem se rozhodla, že začnu číst konečně tvojí Asistentku, protože to všichni vychvalují a i moje střelená sestřenka ze Slovenska je z toho paf. Emoticon První sérii jsem začala číst včera v půl 12 večer, protože upřímně v bedně nic už nedávali. Emoticon Nejdřív jsem si říkala fajn, přečtu si pár kapitol a jdu spát. No dočteno jsem měla kolem třetí ráno první sérii a byla jsem v úžasu. Jak se ti mohlo povést něco tak brilantního? :) ... Mrzel mě ten konec. Bylo mi jasné, že ti dva nebudou spolu a dlouhou dobu jsem nad tím ještě přemýšlela, protože mě to emočně prostě dostalo. Každá kapitolka byla skvěle napsaná a Éda, kterej ztrácí svou masku kvůli Belle je prostě uh oh k sežrání Emoticon Emoticon Emoticon A protože mám zítra důležitou zkoušku z psychologie, na kterou jsem se ještě ani nepodívala, rozhodla jsem se na ní kašlat a vrhnout se na další sérii, která je jedním slovem prostě BOHÉMSKÁ!!! Emoticon Jo, děsně mě se*e Lilly svým vtíravým chováním i tím, jak si Edwarda přivlastňuje. Věřím, že je celkem milá a chce si bránit Edwarda, ale on byl, je a vždycky bude Belly a ať si ta holka klidně dělá stojky!!! (škoda, že tu nejdou ztučnit písmena :D )) Líbí se mi, jak do toho dáš pokaždé tolik emocí až je to k zbláznění Emoticon Ve skrytu celé své duše doufám (protože nevím jaký plánuješ konec Emoticon Emoticon), že tam Bella nezůstane jen do doby, než se Edward dá dohromady. Doufám, že při něm zůstane a žádná Lilly ji v tom nezabrání. Nakonec... slíbila mu, že už ho neopustí (nebo tak něco O:-)), tak snad ten slib dodrží. Já vím, že to s nimi nebude ještě jednoduché, ale Edward si zaslouží kousek svého štěstí a toho měl zatím ku*evsky málo Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Strašně moc se těším na další kapitolu a jsem ráda, že mě tahle fantastická povídka vytrhla ze zkouškového a vlila mi do žil novou dávku něčeho skvělého Emoticon Jsi skvělá spisovatelka a tiše závidím tvému talentu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

07.06.2013 [12:05]

domcamerciBože, to s těma prsama ma rozsekalo, protože do toho jsme se tak snadno vžila. Vždycky, když se jde pařit na nějakou větší akci a vybíráme si šaty, tak to je pořád - v tom mám moc velký kozy, v tomhle moc malý! Já radši nikam nejdu. Emoticon To bylo tak přesný... Emoticon
Lilly mě v týhle kapitole opět vytáčela k nepříčetnosti, jak už je ale zvykem. I když vim, co vim, sere mě.Emoticon Mě už i štve to, že dejchá. Vlastně, to mě začalo štvát tak ve druhý kapitole. Prej - neznášáš ju. To je pravda... Povrchní štětka! Emoticon Bože, ja ju tak moc nemam ráda a teď, keď si uvědomujem, čo bude... Osud k ní bude tak vstřícnej. Zasloužila by si smažit v pekle za to, že mi verbálně sahá na Bellu a Edwarda forever. A hlavně... Ona se tak strašně zesměšňuje a ponižuje. Ako léta na Edwarda doráží, i když ten ji vždycky odpálkuje jako pravej profesionál. Ako sa s ňou - modlou - neustale porovnává... Tss. Emoticon
Emmett je super ako vždy. To je prostě postava, která neomrzí. Teda, ona neomrzí žádná, ale vieš, ako to myslim. Keď čtu jeho slova, usmívam se ako Bella. Tomu nejde odolat. Divim se, že Emmett taky nedostal do vínku dar aury štěstí, anebo dobrý nálady, protože tak vždycky působí. Emoticon
No, a teď už snad jen, že se fakt šíleně těšim na další, protože Bella vypadá nepochybně luxusně, a já chci, aby ta upíří bohyně pošlapala Lilly ego někam hluboko do země. Som to škodolibá. Emoticon Perfektní. Emoticon

05.06.2013 [20:03]

KikketkaTak koukám, že Edward začíná pořádat lov na slečnu Swanovou, tak snad mu to i vyjde. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Ty jo, já vím, že spolu nemůžou nic mít, ale - sakra - ať už se ten Edward nechá proměnit! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Aby mohli být spolu. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Jinak Lilly se mi moc nelíbí, nevím proč, ale zdá se mi falešná. Má nějaké skryté úmysly. Myslím, že kdyby si Bella postěžovala Edwardovi, naše miloučká Lilly by letěla tak rychle, že by ani nestačila zamrkat. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon No nic, tak budu držet Edíkovi pěsti, aby mu ten lov na upírku Bellu vyšel Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Nádherná kapitola!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

26. Cathy
28.05.2013 [16:09]

Tleskám.. jen tak dál...chci dalšíí..:)

25. Ela
28.05.2013 [15:03]

Skvělý! Jsem šíleně zvědavá jak se to bude dálvyvíjet! Nemůžu se dočkat další kapitoly! jen tak dál, jde ti to skvěle, píšeš úžasně. Prostě jsem si tuhle povídku oblíbila, tak honem další díl! Emoticon Emoticon Emoticon

24. anetana
26.05.2013 [22:00]

nádhera Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

26.05.2013 [14:47]

Darca131Skvělá kapitola! Moc se mi líbila a zasmála jsem se u ní. Emoticon Emmett je skvělej bráška. Taky bych takového chtěla mít... Emoticon Emoticon Těším se na další kapitolu. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

22. Anamor
25.05.2013 [20:16]

Super. Emoticon
Moc se těším na setkání Edwarda s Emmettem. Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2 3 4   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!