Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » All I need is U - 2. Rodina a priatelstvo

23.06.2009 (17:00) • niktoska • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1355×

Celou cestou domov som nad ním rozmýšľala. Toto sa mi ešte nestalo. Nikdy. Doma som zaparkovala svoju plechovku do garáže a vybehla som von na lov. Musím teraz chodiť častejšie, keď trávim s ľuďmi toľko času. Ani neviem ako a už bola tma. Sakra, dnes som chcela zistiť niečo o tom klube, čo zháňa toho DJ, no nič nechám si to na zajtra.

Utekala som domov. Hodila som sa na posteľ a rozmýšľala som. Pred očami mi prebehli spomienky na detstvo, ktoré mi časom vybledli ostali mi len pocity a tváre. Otec a mama, mali ma radi, aj ja ich. Tieto tváre sprevádzal pocit bezpečia a rodiny, ktorý som odvtedy nikdy nezažila. Jesse, Ryan, Nicol, Samantha, Violet a samozrejme aby som nezabudla na Lily, tak s nimi bola vždy sranda a hlavne s Lily. Ten ich smiech a bezstarostnosť mi chýbal. A potom tu bol Jacob, pri spomienke na neho som mala pocit, ktorý som sama pre seba nazývala „syndróm zlomeného srdca" už to síce nie je o Jacobovi, ale aj tak to cítim, tú bolesť a bezmocnosť, toho keď som utekala z mesta, preč od neho a od jeho zloby. Prešlo to, ale „syndróm zlomeného srdca" ostal. No ale teraz na to nechcem myslieť.

Pozrela som sa von oknom a zistila som, že svitá. Rýchlo som sa obliekla a pripravila veci do školy a tešila som sa na poobedie.Škola ubehla prekvapivo rýchlo. Nikde som nevidela Matta. Už som sa bála, že si to rozmyslel. No po poslednom zvonení ma čakal pred triedou.
„ Dúfam, že si si to nerozmyslela?" opýtal sa ma hneď ako ma uvidel
„ Nemaj strach. Nie, nerozmyslela, ale už som sa začala bála, že to urobíš ty" usmiala som sa ne neho
„Tak poďme, pôjdeme radšej pešo, z auta by sme toho veľa nevideli. Ak súhlasíš?"
Prikývla som na znak súhlasu. „Len si odložím knihy do auta a môžeme vyraziť."

Prešli sme cez celé mesto, cez všetky uličky a Matt mi ukázal všetky miesta a miestečka a nezabudol, ku všetkým povedať nejakú príhodu. Toľko som sa ešte v živote, teda v mojej existencii nenasmiala. Mala som pocit, že teraz sú okolo mňa moji súrodenci a stále vymýšľajú ako ma prekvapiť, či nastrašiť. Niečo ma stále ťahalo k nemu. Mala som pocit ako keby ma priťahoval nejakou magickou silou. Bála som sa ho dotknúť, bála som sa nadýchnuť, bála som sa priblížiť, ale len čo sa na mňa usmial všetko mi vyšumelo z hlavy. Nemyslela som na nič iné, len na neho. Keď som bola pri ňom nemala som problém so svojím sebaovládaním. Zdalo sa mi, že ani nepotrebujem, aby som sa ovládala, že ani on to nepotrebuje. Nebál sa ma, ale ani ma slepo neobdivoval, ako sa to väčšinou stáva. Proste sa bavil, presne ako aj ja.

Asi po piatich hodinách smiechu a chôdze som si povedala, že už by som mala byť unavená. Tak som sa zvalila na najbližšiu lavičku.
„Ja už ďalej nevládzem. Som hotová. Ale musím priznať, že zaujímavejšiu prehliadku som ešte nezažila"Matt sa zvalil vedľa mňa a uškrnul sa.

„Díky. Toto mesto mám rád. Je iné ako tie ostatné. Pripomína mi domov." Nad touto odpoveďou som sa zamyslela.

„Iné ako ostatné? Ako si to myslel?"

Pozrel sa na mňa: „Vieš veľa sa sťahujem. Nikdy nikde nevydržím dlhšie ako pár rokov" Bolo to zvláštne, povedal to tak ako by som to mala hovoriť ja. Veď ja sa stále sťahujem. Nemôžem niekde ostať na dlho. Aby si nevšimli, že nestarnem. Ale on, veď nevyzerá, že by mal viac ako ja, teda určite nemá viac ako ja. No nevyzeral na viac ako na 20.

„Viem aké to je, s rodičmi som sa tiež stále sťahovala." Nenávidela som, že mu musím klamať. Pozrel sa na mňa zvláštnym pohľadom a ja som nevedela ako si to mám vysvetliť.

„Ukážem ti dnes ešte jedno miesto, ale až večer. Mohla by si dnes okolo deviatej?" Spýtavo sa na mňa pozrel.

„Jasné v pohode. Som zvedavá, čo si mi ešte neukázal."

„Pôjdeme trošku do lesa a tam uvidíš" povedal.

„Dúfam, že na tam nechceš zabiť a pochovať do nejakej jamy?" spýtala som sa žartovne. Zatváril sa ako keby to fakt mal v úmysle a potom sa začal smiať, ale jeho smiech bol iný taký smutný a potom som počula jeho tichý šepot.

„V to dúfam aj ja!"

Autor: niktoska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek All I need is U - 2. Rodina a priatelstvo: