Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » All I need is U - 16. Vysvetlenie

11.12.2009 (19:45) • niktoska • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1346×

VERONICA

Jeho oči ma spútali a ja som sa nemohla ani pohnúť. Hľadala som v ich hĺbke aspoň náznak nádeje. Jeho očami sa mihlo prekvapenie, no to rýchlo vystriedal prázdny pohľad. Nemohla som odtrhnúť od neho zrak a tiež som nechcela prerušiť tú posvätnú chvíľu ticha. Bolo to akoby sme obaja dávali dokopy myšlienky a slová. Zrazu ho trhlo, privrel oči, otočil sa dozadu a skríkol:

"Už si skončil?“ pri zvuku jeho hlasu som nadskočila. To ticho znásobilo Mattov hlas až na únosné maximum. Hranica môjho sebaovládania už dávno presiahla maximum a viac som to už nevydržala. 

„Tak a čo teraz? Obecenstvo si už poslal domov, takže to bude asi na dlhšie, že?“ povedala som, nie takmer som kričala. Vedela som, že to bolo až príliš. Už toho bolo na mňa príliš veľa. Nikdy som nikoho nepotrebovala, každého som od seba odháňala a teraz keď sa zrazu všetko zvrtlo a ja som sa som našla niekoho nevyhnutného pre môj život, on ma od seba odháňa. Dokelu aj s láskou. Matt mlčal.

„Ani vlastne neviem načo som sem liezla. Kľudne som mohla zostať doma a prehodiť pár slov so stenou, od nej by som možno dostala nejakú odpoveď. A ako sa tak na teba pozerám“ opovržlivo som si ho premerala a pokračovala som „ty mi ju nedáš. Zbohom“ otočila som sa a chcela som odísť, keď sa zrazu stali tri veci.

Matt zodvihol ruku a konečne prehovoril, hoc to bolo len sotva počuteľné:

„Neodchádzaj, prosím.“ Možno si ani neuvedomil, že to povedal. Otočila som sa, vtom tmavohnedý vlk s vražedným pohľadom skočil a chcel sa na mňa vrhnúť, ale ten druhý, ten čierny, čo sa tak veľmi podobal na Matta si všimol jeho úmysel. Vrhol sa mu do dráhy skoku a obaja sa skotúľali na kraj čistinky. Mne v tej chvíli načisto rupli nervy. V celej svojej existencii sa ma nikto nesnažil zabiť a teraz. Teraz to chceli takmer všetci, ktorých som za posledných pár hodín stretla. Je toto normálne?Otočila som sa k zápasiacim vlkom.

„Tak do toho zabite ma. Beztak moja existencia nemá zmysel. Čo záleží na mne. Ja nie som hodná odpovedí, že? Ja som len odpad. Som nikto. No ak ma chcete zabiť tak sa neskrývajte za svoji psiu podobu. Ja som tu, taká aká som a nebránim sa.“

Oba vlkolaci prekvapene otočila sa na mňa a potom na Matta. Ten len mlčky pokrútil hlavou.

MATTHEW

Veronica rozprávala a rozprávala. Vedel som, že to v nej vrie. Chcel som zastaviť, no bál som sa. Nevedel som čo povedať. Pravdu alebo jej mám klamať.Zrazu sa otočila a chcela odísť. Moja ruka sa mimovoľne zdvihla a z úst mi vyšlo takmer nepočutiteľne:

„Neodchádzaj prosím“

„Tak toto je prísliš. Ona je vrah pochop to už konečne!!! Kašlem ja na teba.“ ozval sa Jacob a skočil, nestihol som ani zareagovať. Chvalabohu Max áno. Obaja sa skotúľali mimo môj pohľad. No to už zrejme na Veronicu bolo až príliš. Otočila sa k zápasiacim vlkom a kričala ako zmyslov zbavená.

„Tak do toho zabite ma. Beztak moja existencia nemá zmysel. Čo záleží na mne. Ja nie som hodná odpovedí, že? Ja som len odpad. Som nikto. No ak ma chcete zabiť tak sa neskrývajte za svoji psiu podobu. Ja som tu, taká aká som a nebránim sa.“

Toto zabrala aj na Jacoba. Obaja sa na mňa pozreli.

„Môžeme?“ poslali mi myšlienku, no ja som len mlčky potriasol hlavou.
Chcel som to najskôr vyriešiť ja. Bez toho, aby sa mi do toho plietla jedna horúca hlava a príliš starostlivý brat.

„A už dosť. Ešte jeden takýto výstup a ideš preč. Či chceš alebo nie.“ poslal som to Jacobovi a ten prikývol. Nemal inú možnosť, už mi fakt liezol na nervy. 
Otočil som sa k Veronice a pohol som sa jej smerom. Pomaly, aby znova nevybuchla. Takúto som ju nepoznal.

„Máš pravdu. Zaslúžiš si vysvetlenie. Posaď sa a ja ti to vysvetlím.“ Pozrel som sa na ňu prosebne. Túžba byť pri nej bola čoraz väčšia. Zrazu môj mozog nechápal ako som to bez nej mohol vydržať tú večnosť čo som bol v La Push.
Prekvapene sa na mňa pozrela no sadla si na vyvrátený kmeň strom, na ktorý som ukázal. Uprela na mňa tie nádherné hnedé oči a ja som sa v ich stratil.

MAX

Pozrel som sa najskôr na Matta a potom na Veronicu. Koľkokrát som to videl. Ako to, že si to nikto nevšimol? To nie je možné. Pozerali sa na seba ako keby sa videli prvý krát, hlavne Matt.

„Heej Matt“ zakričal som v myšlienkach na brata. Nič.

„Haló, zem volá Matta“ znova žiadna odozva.

Musel som riskovať, že sa naštve, ale ako správny brat som m u to musel povedať, lebo on na to nikdy nepríde. Zaštekal som. Vtom sa Matt strhol a zakričal.

„Nechcem vás ani počuť, jasné? Kým to tu nevyriešime.“

Presne toho som sa obával. Vydal rozkaz a myslel ho vážne. Takže kým to tu neodvolá nedozvie sa tú najúžasnejšiu novinu. Tak aspoň pre neho.

MATTHEW

Z toho nádherného pocitu ma vytrhol niečí štekot. Bolo mi jedno kto to bol. Chcel som to vyriešiť sám bez blbých pripomienok kohokoľvek. Zakričal som na dvoch vlkov, ktorí by tu podľa môjho názoru ani nemuseli byť.

„Nechcem vás ani počuť, jasné? Kým to tu nevyriešime.“ Otočil som sa ku láske môjho života, teda vlastne môjho minulého života. Do mojej budúcnosti už nepatrila.Vedel som, že a tomu nevyhnem.

„Začnem od začiatku a ty ma neprerušuj, OK?“

Ona len mlčky prikývla.

„Môj príbeh začal už v dávnych dobách, keď môj prapraotec prišiel do tejto dediny a pomohol tomuto kmeňu v boji proti nepriateľom. Nejako v ňom vytušili vodcu, mali rešpekt pre ním, počúvali ho a chceli ho nasledovať, no on sa zaľúbil, teda nie je to celkom presné, ale k tomu sa dostaneme. Takže zaľúbil sa do náčelníkovej dcéry a obaja po čase zmizli. Najskôr on, pretože nemohol pri nich zostať dlhšia a po ňom zmizla aj náčelníkova dcéra. O pár desaťročí sa tu objavil môj otec. Zostal tu pár mesiacov. Stretol tu jedno dievča a tá sa do neho zaľúbila, no potom stretol moju mamu a odišiel. Tá dievčina zostala tehotná a tak sa narodil Max. Ďalej to už poznáš.“ zakončil som len úvod môjho vysvetlenia. Ona len nechápavo na mňa pozerala.

„A to má byť vysvetlenie alebo ten dôvod?“ opýtala sa ma. Takú reakciu som presne čakal.

„Nie, to je len začiatok“ odpovedal som, nadýchol som sa a pokračoval som ďalej.

„To ako som povedal, že sa môj praotec zaľúbil do náčelníkovej dcéry nie je to presne povedané. Medzi vlkmi existuje niečo čomu sa hovorí otisk. Je to niečo ako láska na prvý pohľad, ale oveľa silnejšie. Ten komu sa to stane sa pripúta ku svojmu otisku tak, že mu je tým čo potrebuje. Či je to priateľ alebo milenec. No a u mňa je toto nevyhnutné, pretože iba z otisku sa môže zrodiť nová Alfa álf. A ja ťa..“ sakra to som nechcel skoro som je povedal, že ju ľúbim a to by bol prúšvih stíchol som a rozmýšľal ako pokračovať.

„Jednoducho som došiel k tomu názoru, že radšej to skončím teraz ako keby som to nechal zájsť niekam ďalej“ hovoril som a nechápal som ako môžu tie slová vychádzať z mojich úst. Bolo to ako keby nejaká iná osoba myslela a iná osoba hovorila. Nechcel som to skončiť ale ona musí pochopiť, že je to tak lepšie.

VERONICA

Počkať. Čo mi to tu hovorí. Ja tomu nechápem

„Počkaj, takže ty mi tvrdíš, že si ma opustil kvôli tomu, že ma raz necháš. Kvôli nejakému otisku, či čo?“ hovorila som rýchlo. Chcela som si usporiadať myšlienky, ale nedalo sa to. A chcela som vedieť ešte jednu vec.

„ A ty už máš to ten ...“ len pokrútil hlavou a mne odľahlo, ale zároveň sa vo mne zdvihla vlna hnevu. Postavila som sa a začala som chodiť hore dole. Potrebovalo som si to dať dokopy, ale aj tak som nevedela prísť na to ako si to vlastne on dal dokopy a z akých nervových spojení vzišlo toto jeho rozhodnutie. Bolo to zmätené, ale presne také boli aj moje myšlienky. 

„Takže, tebe povedali to čo ti povedali. Ty si sa na mňa vykašľal preto čo sa niekedy stane a ešte nie je isté či sa to stane, správne som to pochopila?“ spýtala som sa ho a otočila som sa k nemu.
Bezradne sa na mňa pozrela, prikývol som.

„Ty si fakt úbohý. Ja neviem ako som si kedy mohla myslieť, že ti na mne záleží. Na čo som ja počúvala Edwarda mala som zostať doma a kašlať na teba a nie celé tie mesiace sa tváriť ako mŕtvola a smútiť za niekým, kto nemá ani odvahu sa rozísť z očí do očí“ chcela som odtiaľ čo najskôr vypadnúť no Matt pravdepodobne neskončil. Chytil ma za ruku a trhol si ma ku sebe.

„Ja. Ja že som nemal odvahu. Mal som odvahu nechať ťa tomu magorovi a ja som trpel tu bez teba. Mal som toľko odvahy, aby som sa s tebou rozišiel tak aby si tu neprišla, aby som ťa ochránil. Bol som odvážny každý deň, keď som mal chuť sa rozbehnúť a zastaviť sa až pri tebe. A načo to bolo. Vieš čo nemalo to zmysel“ pozerala som na neho. Takého som ho ešte nevidela. Pritiahol si ma bližšie a začal ma bozkávať. Vtom momente som stratila pojem o okolitom svete. Cítila som len objatie jeho rúk a jeho pery na mojich. 

„Nenávidím ťa. Vypadni, kým ťa nezabijem ako som to mal urobiť už dávno predtým. Načo si sa vrátila, aby si ma zničila. Odíď, utekaj preč..“ kričal nejaký hlas. Strhla som sa. Nechápala som čo sa deje. Poobzerala som sa dookola, aby som vedela odkiaľ to prichádza, ale to čo som videl som nečakala, alebo lepšie povedané toho koho som videla som nečakala. Tak na toto som nebola pripravená.

ĎALŠIA KAPITOLA

SHRNUTIE

Autor: niktoska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek All I need is U - 16. Vysvetlenie: