Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť upíra - 38. kapitola

16.01.2011 (09:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 8296×

38. kapitola

Bella:

Carlisle ma vzal do náručia a niesol ma po schodoch dole. Všetko bolo biele a ružové. Z omamnej vône kvetín sa mi motala hlava. Pod schodmi stála René a Esme. Moje dve družičky čakali pri dverách. Všade viseli stovky saténových stužiek a balónikov, a tiež množstvo svetielok. Nemohla som sa neusmievať. Carlisle ma posadil do svojho Mercedesa a moje dve mamy si sadli k nám. Šli sme za mestečko do stredovekej kaplnky. Už z diaľky som zbadala známe autá. Keď sme zastavili, prirútil sa k autu Emmett. Okamžite ma vytiahol a so širokým úsmevom ma odniesol dovnútra. Postavil ma do bočnej miestnosti. Chytil ma za ruky a prezrel si ma.

„Si krásna,“ šepol a nahol sa, že ma pobozká na líce. Zrazu sa zarazil a uškrnul.

„Radšej nie. Čo ak sa neudržím a zlížem ti make up,“ vyprskol. Prevrátila som oči. Po chvíli sa ku mne prirútil Charlie. Vyzeral úplne úžasne. Alice a Jasper odviedli s oblekmi dokonalú prácu. Už som videla takmer všetkých zo svojej rodiny, až na jediného, a ten ma zaujímal najviac. Vykukovala som z každej strany, no vždy mi niekto zacláňal. Rose nervózne pribehla.

„Môžeme začať?“ opýtala sa nadšene. Prikývla som. Ozvala sa moja uspávanka a ja som takmer spadla z nôh. René sa usmiala.

„Rozhodli sme sa s Esme, že Edwarda odvedieme k oltáru spolu my dve,“ šepla mi a vytratila sa. Nervózne som si začala hrýzť peru. Dorútila sa ku mne Alice a prerúžovala mi ústa nanovo. Rýchlymi pohybmi mi ešte ponaprávala šaty a strčila do rúk kyticu bielych tulipánov. Pristúpil ku mne Charlie a nastavil rameno. To isté urobil aj Carlisle z druhej strany. Oboch som sa pevne chytila a vykročili sme k uličke. Ozval sa svadobný pochod. Na chvíľu som sa zarazila a zostala stáť. Obaja sa na mňa vyjavene pozreli.

„Bella, si v poriadku?“ opýtal sa Carlisle pohotovo.

„Nie. Vydávam sa,“ šepla som so slzami na krajíčku. Charlie sa rozosmial.

„Si po mne, miláčik, nedochádza ti to,“ šepol mi otec. Prvá šla uličkou Alice a sypala pred sebou lupene bielych ruží. Na konci uličky sa postavila naľavo. Stále som vyzerala, či neuvidím svojho nastávajúceho, no Emm mi dokonalo zakrýval výhľad a určite aj jemu. Robil to naschvál. Potom prešla Rose a ladne sa postavila k Alice. Teraz sme vykročili my.

„Pravou nohou, zlatko,“ šepol Carlisle a všetci traja sme vykročili naraz. Prešli sme pár krokov, keď som ho zbadala. Uprene ma sledoval a ja som nebola schopná myslieť. Mal na sebe čierny oblek a bielu vestičku s bielou anglickou kravatou. Hľadel mi do očí a na tvári mal ten najúžasnejší úsmev, aký som kedy videla. Mala som chuť rozbehnúť sa k nemu. Nedokázala som pochopiť, prečo si vybral mňa, prečo chcel práve mňa.

Edward:

Konečne som ju zbadal. To čo so mnou títo moji takzvaní súrodenci robili, bolo týranie. Byť tak blízko pri nej, cítiť jej vôňu, ktorá behom sekundy zaplnila celú kaplnku a nesmieť sa k nej rozbehnúť, bolo príšerné. Takto vyzerajú anjeli. Vlasy mala vypnuté a vo vlnách jej padali na ramená. Mala v nich jemnú korunku. V tých šatách pôsobila ako bytosť z iného sveta. Upierala na mňa svoje veľké čokoládové oči a ja som nedokázal pochopiť, ako si tak krehká a dokonalá bytosť mohla vybrať mňa. Nie som princ a ani len človek. Som niekto, kto si nezaslúži lásku a krásu, a predsa bude už za pár chvíľ moja. Nevnímal som myšlienky nikoho naokolo. Plne som sa sústredil na ňu. Priviedli ju predo mňa a Charlie ju pobozkal na líce. Potom mi podal jej ruku. Bella sa zachvela, akoby som ju chytil prvýkrát. Pozrela sa mi do tváre a prekrásne sa usmiala. V tých šatách nebolo jej bruško vôbec vidno. Ja by som ho najradšej ukázal celému svetu, taký som bol hrdý na to, že si vezmem ženu, ktorá dokáže aj neživé oživiť. Znie to ako niečo čarodejné a mýtické, a naozaj aj je. Otočili sme sa ku kňazovi. Obrad nebol dlhý aj kvôli Belle. Nesmie dlho stáť. Keď sa ma opýtal, či si ju beriem za manželku, mal som chuť to áno, vykríknuť. Bella svoje sladké áno len šepla, no aj tak to bolo to najkrajšie slovo sveta.

„Môžete si vymeniť prstene,“ šepol kňaz. Pozrel som na Emmetta a natiahol k nemu ruku. On na mňa nechápavo vyvalil oči. V tú chvíľu som myslel, že vyletím z kože.

„Čo? Prstene? Mám ich. Počkať...“ začal si prehľadávať vrecká. Všetci sa začali uškŕňať. Pozrel som ospravedlňujúco na Bellu. Ona sa smiala asi najviac. Situáciu zachránil Jasper. Siahol Emmettovi do náprsného vrecka a prstene nám podal. Vymenili sme si ich a ešte aj kňaz si vydýchol.

„Môžete pobozkať svoju manželku,“ povedal s úsmevom. Nahol som sa k nej a vychutnával si každý okamih. Preplietol som naše ruky a pozrel sa na obrúčky. Bella urobila presne to isté. Pritisol som si ju k sebe a pobozkal ju. Bol to ozajstný bozk, aký dáva muž svojej manželke. Konečne som urobil niečo správne. Bellu som potom opatrne vzal na ruky a niesol pred kaplnku. Prechádzali sme popod ohňostroj bielych lupeňov. Svadobčania ich po nás hádzali a Bella sa len smiala. Šepkal som jej do ucha, ako ju milujem. Došli sme na koniec uličky, aby nám mohli blahoželať. Prvý doletel Emmett a vhodil mi do tváre plnú hrsť lupeňov červenej ruže. Všetko bolo biele a tie bordové lupene ma totálne rozhodili. Vyvalil som na neho oči.

„To len pre istotu, aby si nezabudla, koho si berieš,“ šepol Belle a potom ju objal a nadvihol do vzduchu.

„Opatrne,“ zasyčala. Mal som chuť zabiť ho. Bella okamžite pochopila moju reakciu a tlmene sa zasmiala.

„Ešte to vydrž, hlavu mu môžeš odtrhnúť aj neskôr,“ šepla a mňa dobre pobavila. Začalo sa podávanie rúk, bozky a objatia. Bola tu len naša najbližšia rodina a pár priateľov. Každý myslel na to, aký sme krásny a šťastný pár a mali pravdu. Posledný v rade stál Jacob. Prišiel a ja som mu bol vďačný. Bella ho tu veľmi chcela. Pristúpil ku mne a len kývol hlavou. Viac som ani nečakal. Potom sa postavil pred Bellu.

„Keď ťa naštve, stačí povedať a ja ho prídem zrovnať,“ povedal a objal ju. Mňa zatiaľ častoval fakt peknými nadávkami, ale nemienim to riešiť. Hlavne, že je Bella spokojná. Bellu som vzal do náručia a šiel k autu. Usadil som sa s ňou na zadné sedadlo. Osobného šoféra nám ochotne robil Carlisle. Vracali sme sa k domu, kde bolo už všetko nachystané. Vyrazili sme a Bella sa na mňa usmiala. Pritisla sa mi na pery.

„Si úžasný. Najviac sa teším na svadobnú noc,“ šepla mi necudne. Carlisle sa nervózne zamrvil a upravil si spätné zrkadlo. Bozkávali sme sa celú cestu domov.

„Ďalšia svadba bude obrovská a presne podľa tvojich predstáv,“ povedal som jej nežne. Nechápavo na mňa pozrela.

„Aká ďalšia svadba? Presne tak som si to predstavovala,“ šepla.

„Ja viem, ale nemôžeš si ani zatancovať a nie sú tu úplne všetci,“ šepol som ospravedlňujúco.

„Edward, jediné čo som chcela, bolo vziať si ťa. To sa mi splnilo, pán Cullen,“ usmiala sa.

„Pani Cullenová, sme na mieste,“ povedal som a otvoril dvere. Oslava prebiehala úplne dokonalo. Nakoniec sme si predsa len zatancovali. Vzal som Bellu do náručia. Emmettovi sa to naozaj zapáčilo, lebo nás odfotil minimálne tisíckrát. Nebolo ešte veľmi neskoro, no Bella už bola unavená. Rozlúčili sme sa a šli sme do nášho domu. Nemohli sme zostať v dome, lebo zábava bude pokračovať určite až do rána a Emmettov ohňostroj uvidíme určite aj od nás. Preniesol som Bellu cez prah a vyšiel s ňou priamo do spálne. Opatrne som ju uložil na posteľ a nemohol sa dočkať, až sa cez ten satén a hodváb prepracujem k tomu najjemnejšiemu materiálu na svete, k Bellinej pokožke. Bella sa nervózne zachvela. Postavil som sa a rýchlym pohybom, ktorý si nemohla všimnúť, som zapálil pár sviečok a zapol jemnú hudbu. Bella sa oprela dozadu o ruky a prezerala si ma.

„Si nádherný,“ šepla.

„Ty si nádherná,“ oponoval som s úsmevom a kľakol si k jej nohám. Sklonil som na malú chvíľu svoju hlavu do jej lona. Počul som tlkot srdca nášho malinkého a mal som pocit, že sa šťastím rozplyniem. Bella ma hladila po vlasoch ako malého chlapca. Zodvihol som hlavu a pobozkal ju na pery. Jemne ich otvorila a olízla mi peru. Zachvel som sa a rukami prechádzal od jej členkov, na kolená a vonkajšiu stranu stehien. Pritiahol som si ju bližšie a ona zastonala. Šaty som jej vysunul na pás a kochal sa pohľadom na jemných pančuškách. Bella sa začervenala a ja som sa nedokázal nezasmiať. Pohladil som ju po líci a vyhrnul jej šaty cez hlavu. Odhodil som ich za seba a Bella sa hlasno zasmiala.

„Čo je?“ opýtal som sa nechápavo.

„Ak by toto videla Alice, porazí ju,“ šepla mi do ucha a rýchlo ma zbavila kravaty a začala mi rozopínať vestičku. Ten čipkový korzetík a tie nohavičky, čo mala na sebe, boli úžasné. Bolo to tak priehľadné, že mohla pokojne zostať nahá, no ona v tom aj tak vyzerala ako ten najkrehkejší a najcudnejší anjel. Opatrne som sa dotkol tej jemnej látky a rozmýšľal, ako to dať dole. Bella si moje zaváhanie všimla a pobavene si vytiahla moju tvár k sebe.

„Môžeš to pokojne roztrhnúť. Myslím, že s tým moje družičky aj tak počítali,“ šepla mi do ucha a mne sa uľavilo. Vážne neviem ako sa to dáva dole. Nahol som sa a jemne zachytil zubami tu látku medzi jej prsiami. Jemne som ju potiahol a ona povolila. Pomaly som ju z nej stiahol a užíval si ten pohľad, keď sa mi postupne odhaľovali jej krivky. Hladil som ju a ona vzrušene stonala. Stiahol som zo seba sako aj s košeľou a Bella sa ku mne okamžite celá natlačila. Vysunul som nás na posteli vyššie a uvelebil sa medzi jej stehnami. Mala ešte na nohách vysoké topánky a mne sa to nesmierne páčilo. Nedočkavo som si začal rozopínať nohavice. Bol som nervózny aj kvôli bábätku. Mal som strach, aby som im neublížil. Nohavice som si rýchlo stiahol a s nimi aj boxerky. Natlačil som sa na Bellu a ona zastonala. Cítil som jej teplo cez tie malé nohavičky. Jemne som ich odsunul na stranu a rozmýšľal, či už je správny čas. Nechcel som nič uponáhľať, aj keď som bol už na rozsypanie. Bella nedočkavo zaskučala a rýchlo sama urobila to, nad čím som ja váhal. Jej nedočkavosť ma milo prekvapila. Vnikol som do nej hlbšie a ona sa slastne prehla. Pohyboval som sa pomaly a sledoval každučký jej záchvev pier, každý ston, aby som si bol istý, že jej nijak neubližujem. Ľahko na mňa zatlačila a ja som sa poddal. Uložil som sa na chrbát a ona si na mňa vysadla. Ja som bol opatrný, no ona, akoby sa utrhla z reťaze. Začala sa rýchlo hýbať a ja som ju chytil za zadoček a pomáhal jej, nech sa mi veľmi neunaví. Vzdychala a mne tým totálne zamotala hlavu. Nedokázal som si ani len predstaviť, že by mohlo existovať niečo lepšie. Vládla celému môjmu svetu. Urobil by som čokoľvek na svete, aby bola spokojná a šťastná. Dokonale dokázala skrotiť toho netvora vo mne. Mal som dokonca pocit, že neexistuje. Ak niekto prišiel na zaručený recept ako skrotiť upíra, tak to bola ona. Moja sladká Bella, krotiteľka upírov. Vo chvíli ju pochytil kŕč a mňa tiež. Zložila sa mi v náručí a nahlas oddychovala. So zatvorenými očami som si vychutnával tieto chvíle. Zrazu sa ozval rachot a cez okno som zbadal ako sa rozsvecuje obloha. Vzal som Bellu na ruky a šiel s ňou k oknu.

„Darček od Emmetta. Tvrdil mi, že si si to výslovne želala,“ šepol som. Bella sa prekvapene zasmiala a spolu sme sa dívali na ohňostroj väčší, než na Silvestra.

37. kapitola - 39. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť upíra - 38. kapitola: