Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť upíra - 39. kapitola

20.01.2011 (21:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 7739×

Alice:

Sedela som s Jasperom na pohovke a užívala si jeho pozornosť. Snažila som sa na nič nemyslieť a relaxovať. V dome bol konečne kľud. Rose a Emmett boli na love. Carlisle mal nočnú a Esme sa ešte nevrátila z prezentácie nejakej dizajnérskej firmy. Edward s Bellou už mesiac bývali vo svojom dome. Bella mi chýbala, ale potrebovali súkromie. Jej zdravotný stav sa zlepšil a pekne sa zaguľatila. No, vyzerala, že každú chvíľu praskne. Môj miláčik sa práve venoval môjmu pravému ušnému lalôčiku, keď som mala víziu. Bolo to zvláštne. Iné, než kedykoľvek predtým. Videla som bolesť a utrpenie, smútok v očiach mojej rodiny a kľačiaceho Edwarda. Skláňal sa v lese nad mladou ženou. Bola to Bella. Jej telo ležalo vo zvláštnej polohe. Prešiel mnou elektrický prúd. Rýchlo som sa postavila a Jasper sa zmätene postavil ku mne.

„Čo sa stalo?“ opýtal sa rozrušene.

„Bella,“ vypískla som a schmatla telefón. Rýchlo som zavolala Edwarda. Telefón ani nezazvonil.

„Čo je?“ opýtal sa Edward okamžite.

„Je pri tebe Bella?“

„Spí,“ šepol.

„Edward, mala som videnie. Bež k Belle a nehni sa od nej. Za minútku sme tam,“ povedala som a zložila. Rozbehli sme sa s Jasperom k ich domu. Vletela som dnu ako riadená strela a vbehla priamo do ich spálne. Edward sedel na posteli pri Belle a ona spala. Priložil si prst na pery, aby mi naznačil, že mám byť ticho. Rýchlo som Edwardovi ukázala svoje videnie a on sa zachvel. Pozrel na Bellu a potom na mňa.

„Seď pri Belle,“ šepol smerom k Jasperovi a vyšiel so mnou pred dvere.

„Kto?“ opýtal sa kŕčovite. Vedela som na čo myslí, no nepoznala som odpoveď. Nevedela som, kto jej mohol chcieť ublížiť. Rozhodnutia Victorie sledujem, a z jej strany som momentálne nebezpečenstvo nevidela.

„Kedy sa vráti Emm a Rose?“ opýtal sa Edward zamyslene.

„Večer,“ šepla som.

„Dobre. Budeme ju musieť strážiť. Nič viac sa momentálne nedá robiť,“ povedal a hľadel uprene na mňa.

„Bude lepšie, keď prídete zas k nám.“ Edward len prikývol a pomaly vošiel späť do spálne.

„Belle nič nehovor. Nechcem ju rozrušovať,“ šepol ponad plece. Začal hneď baliť nejaké veci. Jasper mu pomáhal a ja som si sadla k mojej kamarátke na posteľ a pohladila ju po vlasoch. Mala som o ňu strach. Edward ku mne opatrne pristúpil.

„Neboj sa. Ochránime ju. Nič také sa nestane,“ šepol. Vzala som tašku a odniesla som ju k autu. S Jasperom sme si sadli a čakali. Môj manžel sa na mňa pozrel.

„Nemaj strach. Nedostane sa k nej ani živá duša,“ šepol. Usmiala som sa na neho. Z izby som počula ako Edward Belle vysvetľuje, že musia ísť znova k nám. Nesúhlasne zavrčala. Edward sa zasmial a povedal, že musia. Povedal jej, že bude lepšie, keď bude pod dohľadom lekára, a že na východe vlci zachytili pach Victorie. Môj brat sa drží porekadla, že sa menej bojíme nebezpečenstva, ktoré dokážeme pomenovať. Keď začal apelovať na bábätko, Bella súhlasila. Vzal ju na ruky a prišiel s ňou k autu. Bella sa na mňa usmiala.

„Ahoj, Alice. Ahoj, Jasper,“ šepla. Úsmev som jej vrátila.

„Som rada, že ťa budem mať zas na dohľad, sestrička. Edward je nespoľahlivý. Určite ti po nociach nedovolí spať,“ šepla som a Bella celá sčervenela. Edward sa uvoľnene zasmial a pohladil Bellu po bordovej tvári. Keď sme došli pred dom, čakala nás už Rose a Emmett. Volala som im, aby sa vrátili. Emm otvoril Belle dvere a ona sa začala neobratne vytláčať z auta.

„Bella, nehýb sa! Dobehnem pre niečo, čím ťa z toho auta vypáčime,“ povedal Emm s úškľabkom. Bella zavrčala ako divá šelma a strčila do toho obra. Rose ho surovo odstrčila a s úsmevom pomáhala Belle vystúpiť.

„Bella, nič sa neboj. Ja mu to spočítam.“ Vošli sme do domu. Edward vzal Bellu na poschodie a uložil ju do postele. Spala behom niekoľkých minút. Potom zbehol dole.

„Zavolám Jacobovi. Bolo by dobré, ak by nám pomohli aj oni.“

„Nevieme odkiaľ pochádza nebezpečenstvo. Čo ak sú to práve vlci,“ šepla Rose. Jasper sa postavil k Edwardovi.

„Nemyslím si, že by vlci ublížili Belle. Jacob by to nedovolil. Napriek všetkému ju stále miluje. Cítil som to,“ usmial sa.

„Ak to nie je Victoria a ani vlci, tak kto?“ opýtal sa Emm. Edward mykol ramenami. Ráno, skôr než naša tehotná sestrička vstala, sme mali rodinnú poradu.

„Nedá sa robiť nič iné, než ju strážiť,“ šepol Carlisle.

„Iste, ale nemôžeme len tak čakať so založenými rukami.“ Rose znela nahnevane. Mala o Bellu rovnaký strach ako my všetci. Bella sa začala hore prebúdzať. Esme sa okamžite vybrala do kuchyne, niečo jej pripraviť. Bella len jemne šepla.

„Edward...“ Môj brat bol v sekunde hore. Okamžite ju upokojoval a šepkal jej zamilované nezmysly. Po chvíli s ňou zišiel do obývačky. Bella sa sladko usmievala na všetko, čo sa pohlo. Určite sa dobre vyspala. Esme jej urobila raňajky a ona sa do toho pustila, akoby mesiace nejedla. Sadla som si k nej a sledovala ako v nej mizne už štvrtá palacinka. Nakoniec sme zostali v kuchyni samé. Bella sa ku mne nahla.

„Mala si víziu?“ šepla. Prikývla som.

„Edward sa ma pokúša chrániť, ale ja nie som hlúpa. Nie je to Victoria, však?“ Zatvárila som sa zmučene. Edward si výslovne neželal, aby sme jej niečo povedali.

„Bella, ja som nič konkrétne nevidela,“ usmiala som sa.

„Hlúposť. Edward je celý napätý. Minimálne sa stane niečo mne alebo dieťatku,“ šepla.

„Bella...“

„Alice, som už veľká. Viem, že sa tvoje vízie menia, a preto sa nebojím. Chcem len vedieť, ako môžem pomôcť. Čomu sa mám vyvarovať.“ To, čo hovorila, malo logiku.

„Nesmieš do lesa a hlavne sa nesmieš baviť s nikým cudzím,“ šepla som. Bella prikývla a pustila sa do ďalšej palacinky. Pôsobila tak uvoľnene a bezstarostne, až ma to prekvapilo.

Moja vízia sa nemenila, ani po pár dňoch. Všetci z toho boli nervózni a Edward sa vlastne od Belly ani nepohol. Na love sme sa vystriedali po jednom, čo nebolo zvykom. Bella už začala byť nervózna z prehnanej pozornosti. Bola neskutočne náladová. Edward to zvládal fantasticky, aj keď po ňom besne štekala. Vždy zbehol po schodoch a ospravedlňujúco sa usmial. Emmett sa na tom neskutočne bavil. Esme varila všakovaké jedlá, aby Belle ulahodila.

Bella:

Sedela som s Edwardom pred televíziou. Zazvonil mi mobil a ja som ho s úsmevom zodvihla. Bol to Charlie.

„Ahoj, ocko,“ šepla som.

„Ahoj, Bella. Prosím, neľakaj sa. Som v nemocnici. Nič strašné sa nestalo. Mal som potýčku s jedným mladíkom a on mi ukázal, že už nie som najmladší. Pár dní si ma tu nechajú. Nemohol by mi niekto priniesť veci?“

„Iste. Čo ti je? Si naozaj v poriadku?“ pýtala som sa nervózne.

„Zlomená noha a pár modrín. Nič strašné.“

„Dobre. Prídeme...“ šepla som a zložila. Edward všetko počul.

„Pôjdem k nemu a pobalím mu pár vecí. Potom mu ich odnesiem,“ šepol.

„Idem aj ja.“ Edward nesúhlasne zakýval hlavou.

„No tak, Edward. Môj otec je zranený. Dobre vie, že sa už cítim dobre a môžem aj chodiť. To nemám ísť za vlastným otcom do nemocnice.“ Pozeral na mňa a nakoniec prikývol.

„Dobre. Nebudeme tam dlho.“ Obzrel sa na Alice a niečo šepol. Alice vyskočila na nohy. Pochopila som, že chcel, aby šla s nami. Šli sme k Charliemu do domčeka. Bol to úžasný pocit, znova sa sem vrátiť. Rýchlo som Chrliemu zbalila kozmetiku, pyžamá a pár vecí, a šli sme do nemocnice.

„Charlie Swan je na izbe číslo osem,“ povedala sestrička a ja som sa tam okamžite vybrala. Keď ma zbadal vo dverách, široko sa usmial.

„Bože, ty si veľká,“ šepol neveriacky. Len som sa usmiala a pobozkala ho.

„Čo sa vlastne stalo?“

„Ale, taký mladý fagan sa chcel biť. S kolegom sme mali čo robiť, aby sme sa vôbec ubránili. Mal silu ako kôň. Dvakrát som ho udrel obuškom, a ani si to nevšimol. Kolega letel cez celú ulicu a ja som obstál takto. Pamätám si ho sviniara, a keď na neho ešte natrafím, tak uvidí,“ povedal zamyslene.

„Dobre, že to nedopadlo horšie.“ Pohladila som Charlieho a pobozkala ho na líce. Edward šiel s Alice za lekárom. Šiel sa poinformovať a porozprávať. Mne bolo jasné, že chce Charliemu zabezpečiť čo najväčšie pohodlie. Bol už raz taký. Otvorili sa dvere na izbe a dnu strčil hlavu nejaký mladík v bielom plášti.

„Slečna Swan?“ opýtal sa.

„Nie. Pani Cullenová,“ šepla som a s úsmevom šla k tomu mužovi. Vyšla som na chodbu.

„Potrebujete niečo?“

„Áno. Chceli ste od lekára informácie. Poďte so mnou. Odvediem vás na lekársku izbu.“ Prikývla som. Napadlo ma, že k nemu ešte Edward nedorazil. Strčila som ešte hlavu do dverí.

„Idem za lekárom,“ povedala som Charliemu a poslala mu bozk. Šla som za tým mladíkom na koniec chodby a potom na schody.

Edward:

Prišli sme do izby k Charliemu.

„Kde je Bella?“ opýtal som sa prekvapene.

„Poslal po ňu lekár, že jej dá informácie,“ povedal Charlie a pozeral na televíziu nad posteľou.

„Teraz ideme od lekára a Bella tam nebola,“ zasyčal som. Charlie sa na mňa pozrel ako na blázna.

„Bude len niekde tu,“ šepol. Vybehol som na chodbu a obzeral sa. Zhlboka som sa párkrát nadýchol a ucítil som sladkastý zápach upíra. Predtým som si to nevšimol. Snažil som sa dýchať čo najmenej, lebo tu bolo všade cítiť ľudskú krv. Šiel som až na koniec chodby a na schody. Tu som už cítil Bellinu vôňu aj pach toho upíra dokonalo. Nepoznal som ho. Myslel som, že sa zbláznim. Na to za mnou dobehla Alice.

„Povedala som Charliemu, že sa Bella necíti dobre a preto ideme domov. Poznáš toho upíra?“ opýtala sa nervózne.

„Nie. Ja idem po pachu a ty zavolaj celú rodinu a vlkov. Vieme len to, že ju vezme niekde do lesa.“ Hlas sa mi lámal. Mal som neskutočný strach. Vybehol som na parkovisko. Bellinu vôňu som cítil dokonalo a tak som šiel po stope. Jedinou výhodou bolo, že nemali veľký náskok. Mal som strach a nedokázal som triezvo uvažovať. Kto je ten upír a prečo jej chce ublížiť, bežalo mi hlavou. Po páar minútach mi zazvonil mobil.

„Edward, je v tom Victoria. Vlci ju stopovali do lesov, ale zmizla im v korunách stromov. Našla si pomoc, a preto som nevidela jej rozhodnutia. Rozhodoval ten druhý upír,“ povedala nervózne.

„Zmenilo sa niečo na tvojej vízii?“ opýtal som sa a dúfal, že áno.

„Nie. Žiadna zmena,“ šepla. Zrýchlil som a zabočil do lesa. Rozbehol som sa po pachu. Bolo to ťažšie. Začalo mrholiť a vôňa stále slabla. Začal som byť zúfalý. Ako som mohol byť tak naivný. Už keď Charlie hovoril o tom mladíkovi, čo mu zlomil nohu, malo ma to napadnúť. Bolo neskoro mlátiť hlavou o zem. Bežal som lesom a snažil sa zachytiť myšlienky toho muža. Nemohol byť ďaleko, keď mal so sebou tehotnú ženu. Teda, on na ňu určite nebral ohľad. Vybehol som na čistinku a začul myšlienky. Patrili mojej rodine. Behom pár sekúnd už boli pri mne. Z diaľky sa ozvalo zavytie. Bol to Jacob. Rozdelili sme sa do širokej rojnice a utekali hlbšie medzi stromi. Viktória musí vedieť, že budeme v presile. Musí vedieť, že ak Belle skriví čo i len vlások, tak umrie. Nechápal som to.

38. kapitola - 40. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť upíra - 39. kapitola: