Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » A vy ste si mysleli, že som človek! 5

A vy ste si mysleli, že som človek! 5Po veľmi dlhej dobe sem prinášam ďalšiu kapitolu tejto poviedky...Jdeným z dôvodov pprečo som sem nič nerpidala je, že som nemala klavesnicu a potom tiež som nesíhalôa v škole...Mám poslednom čase strašne toho veľa na práci a nič nestíham...ale dúfam, že si ešte pamätáte túto poviedku a prečítate si túto časť.. Príjemné čítanie

Lara Fabian- J'y Crois Encore

5. kapitola

Bella

Do izby som vpadla ako tornádo. Zabuchla som dvere takou silou, že bolo počuť už iba protestovanie dverí.

Mike, Jessika a Angela vyľakane poskočili. Za celý čas som nedýchala. Lákala ma to. Chcela som zistiť vôňu svojich priateľov, ale skôr ako by som to spoznala padli by na zem mŕtvi bez jedinej kvapky krvi.

„Debil sprostý čo si o sebe myslí,“ brblala som si popod nos. „Asi mu ten mozog začína rozpadávať sa.“

„Sadni te si,“ prikázala som Mike, Jessike a Angele. Bez odporovania poslúchli. Kto by aj nie, keď môj hlas znel mŕtvo, bez kúsku iného citu.

Otočila som sa k nim.

„Tak ujasnime sa pár veci. 1. Nezabijem Vás, už len preto, že ste moji priatelia. 2. Budete ma počúvať a nebudete mi odvrávať. 3. To súvisí s 2. Pokiaľ budete robiť to čo Vám prikážem, tak prežijete. A to myslím smrteľne vážne,“ hovorila som ako zombie.

„Máte nejaké prípadne otázky ohľadom vášho „pobytu“?“ snažila som sa o ľudskejší tón hlasu.

 

Medzi tým sa rozprávajú Aro, Cauis a Marcus

„No tá má teda páru,“ konštatoval Aro do ticha svojej izby. Niekto zaklopal na dvere.

„Ďalej,“ vyznal Aro klopkajúceho.

Vošli Cauis a Marcus. Slova sa ujal Caius.

„Čo sa deje? Počuli sme Isabellu kričať. Videl som ju ako zúrivo pleskla dverami,“ vyzvedal Caius, keď s Marcusom sadlo si do kresiel oproti Arovi. Až neprirodzene sa správali, na to, že boli upíry. Ale im to očividne vôbec nevadilo.

„Ale prosím Ťa. Rozčuľovala sa, že sme jej dali večeru do izby. Ako som zistil, nevadilo jej, že sú to ľudia čím sa živí, ale, že to boli jej priatelia z čias keď bola  človekom. Len by ma zaujímalo ako to vydržala.“ Zamyslel sa Aro vo svojich myšlienkach.

„Možno to je jej schopnosť,“ ozval sa Marcus.

„Možno hej,“ pritakal Caius. Aro iba prikývol.

 

Jessika, Mike a Angela

„A vy tu čo robíte,“ ozval sa hlas ženy. Všetci traja ostali prekvapene stáť a pozerali pred seba. Pred nimi stála Bella. Bola iná. Na sebe mala šaty. Mike prechádzal očami celé jej telo. Začal odspodu. Pokračoval vyššie a vyššie. Ale zarazil sa na jej bielej pokožke. Všimol si jej oči. Neboli hlboké hnedé, ale karmínovo červené. Vlasy mala hnedé skoro až čierne.

Jessika len obdivuhodne a ticho závidela. Aj ona chcela takú perfektnú kostru. Angela bola radšej ticho. Ale aj ona si všimla tú zmenu na nej. Chodila tak ladne akoby sa ani nedotýkala zeme. Iba tichučko pošľapávala ako mačka.

Bella vyzerala rozčúlene. Naháňalo to až zimomriavky na chrbte. Mrmlala si popod nos, ale nič jej nerozumeli.

 

Bella

Snažila som sa ukľúdniť svoj hnev. Tak rýchlo ako sa objavil, tak aj zmizol.

Sadla som si. Tí traja na mňa stále pozerali.

„Čo je na mne také dôležité, že Vám idú oči vypadnúť.“ Nevydržala som to. Hnev bol opäť naspäť. Jessika, Mike a Angela radšej zablúdili očami inde ako na mňa. Predsa sa boja o svoj život.

Postavila som sa a odišla z izby. Ich som nechala vykoľajene pozerať. Zamierila som si to do knižnice, ktorá bola za jednými dverami, ktoré som až teraz všimla.

Vždy som mala rada knihy. Aspoň táto jedna vlastnosť mi ostala z čias ľudskosti.

Knižnica bola veľká. Na obidvoch stenách po boku boli všemožné knihy. Od najstarším po tie najnovšie. Oproti mňa boli vzácne knihy. Opatrne som pristúpila a začítala sa do jednotlivých názvov kníh.

Uprostred izby sa na menšom stupienku týčil veľký čierny klavír. Otvorila som kryt na klavésach. Ochrannú látku som z nich strhla. Stlačila som prvý kláves, prvý tón. Druhý kláves, druhý tón.  A tak to išlo ďalej. Ani som si neuvedomila a ja som naozaj hrala. Smutné bolo len, že to nebola obyčajná skladba. Bola to moja uspávanka.

Oči ma začali páliť, ale nevyšla z nich žiadna kvapka slanej slzy. Zabuchla som kryt z rachotom a išla sa zašiť do inej izby. Najlepšie bez divákov, proste sa utápať  v bolesti. Iba sa ľutovať.

 

Seba, iba seba.

 

4. kapitola| 6. kapitola

Súhrn mojich poviedok


Chcela by som vedieť Váš názor na túto poviedku. Má význam písať ju, pretože píšem to len kvôli Vám, aj keď mám veľmi málo času na to..Preto chcem vedieť Váš názor.

Ďakujem

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek A vy ste si mysleli, že som človek! 5:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!