Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » A vy ste si mysleli, že som človek! 4

11.10.2009 (13:00) • RenesmeeCarliee • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1854×

Apocalyptica-Path

4. kapitola

Bella- izba/ hrad- Florencia

Môj zrak je ostrejší. Tak ako aj sluch.

Posadila som sa. Nohy mi mimovoľne viseli dolu z postele. Myslela som, že budem iná. Ale stále som to bola ja, len v odolnejšej verzii. Celý čas ma Aro pozoroval. Jeho prítomnosť som si uvedomovala kúskom mozgu. Bolo tam viac priestoru. Dokázala som myslieť na viac vecí naraz. Bola to výhoda, ale i nevýhoda. Pretože ďalším kúskom som sa sústredila na pravidelní búchanie sŕdc. Vychádzal spoza dverí.  Presne ako sa môj dravec driapal na povrch. Bojovala som s nim.

Choď, otvor tie dvere...

Nie, nerob to...Dokážeš odolať...

No tak vezmi si tu sladkú krv...

Opováž sa...

Predstav si tú chuť na jazyku.

Snažila som sa odolať. Ale túžba po krvi ma premohla. Nedbala som na nikoho. Vyštartovala som. Silným trhnutím som tvorila dvere. Celá miestnosť bola prepychová, ale na to som nemala čas. Nemala som čas obzerať si tú krásu. Na mňa už volala sladká krv, prúdiaca v žilách mojich obetí. Cítila som horkú chuť na jazyku. Jed sa mi hromadil. Videla som cez červenú hmlu sotva kúsok reality. Vrhla som sa na svoju prvú obeť. Bola som si istá, že svoje ruky sú dosť silné. A moje zuby pripravené prehryznúť každý kúsok.

Zahryzla som sa niekomu do krku. Akonáhle som ochutnala tú životodarnú tekutinu, cítila som telo v blahu. Plávala v ríši snov, nepočula som ani žalostný kriky. Mlčala ho moja ruka. Nová, silná ruka.

„Bravo, Isabella. Svoje skóre si veľmi bohato začala,“ rozplýval sa Aro.

Teraz som si všimla svedkov. Moje zmysly boli už v poriadku. Rudá hmla zmizla a pohľad mi padol na dejisko pred sebou. Predo mnou na zemi ležalo 5 tiel mŕtvych ľudí.

Všetci mali otvorené oči. V nich sa zrkadlil strach. Keby som bola človek, s tohto pohľadu by sa mi robila zle. Ale prekvapivo mi to nevadilo. Necítila som žiaden pocit viny za to čo som spravila.

Ja som upír a oni moja korisť. Ja som ten tvor na vrcholy potravinového reťazca.

Jessiky, Mike, Angela

Zaviedli ich do tej miestnosti. Ale predtým ich rozdelili do dvoch skupín. Prvá skupina ostala v tej miestnosti a ostatných z druhej skupiny do inej miestnosti. Dvere boli na vzdialenosť 200 metrov.

Keď sa zrazu ozval krik. Všade sa to ozývalo od stien hradu. Všetci sa triasli od strachu. 5 krikov. Potom 4,3,2,1 až to celé ustálo a bolo znova ticho. Hrobové ticho.

Dvere sa otvorili. Vstúpil do vnútra muž v plášti a na hlave mal kapucňu. Do tváre mu nebolo vidieť, i tak naháňal strach. Jeho chôdza bola elegantná. Vznášal sa nad zemou až do tej doby než otvoril iné dvere.

Z druhej skupiny vybrali 3 ľudí. V jednej sa nachádzala Jessika, Mike a Angela. Surovo ich strčil do dverí a z rachotom sa za nimi zavreli. Pocítila všetci okolo silné deja- vu. Porozhliadli sa kolo seba. Izba bola luxusnejšia. Nebola to žiadna kamenná cela.

Otvorili sa ďalšie dvere. Vstúpila do vnútra nejaké žena. Na seba mala letné modré šaty, ktoré siahali kúsok nad kolená. Vlasy mala mokré, tak asi vychádzala z kúpelne. Oči nasmerovala na nich troch.

V tvári sa jej mihol strach, starosť, nechápavosť.

„A vy tu čo robíte?“ prehovorila na nich žena. Či skôr dievča?

Bella

Po svojom tzv. „obede“ som išla do izby. Vybrala som si nejaké šaty. Boli to modré šaty nad kolená. Vzala som ich zo sebou. Zavrela som sa v kúpeli. Pustila do vane vodu a zvliekla zo seba tie špinavé handry. Predtým som šaty položila na stoličku, ktorá tu bola, aby sa nepokrčili alebo nezašpinili.

Keď voda naplnila skoro celú vaňu, vkročila som do nej. Bola iná. Ľahla som si do nej a trochu relaxovala. Konečne som sa mohla uvoľniť. Para bola všade v celej kúpelni. Zarosila všetky zrkadlá.

V kúpelni som bola vyše 30 minút. Vlasy som si umyla a zabalila si ich do uteráka. Vysušila som si trochu telo a vypustila vodu z vane. Na seba som navliekla tie modré šaty. Očesala si vlasy a na nohy dala baleríny rovnakej alebo aspoň približnej farby.

Otvorila som dvere. Skoro som dostala infarkt keď som zbadala kto oproti mne stojí. Radšej so prestala dýchať. Snažila som sa ukľudniť, ale išlo to veľmi ťažko.

Predo mnou stáli Jessika, Mike a Angela. Možno si kládli tie isté otázky ako ja.

„A vy tu čo robíte?“ opýtala som sa.

„Mno...ehm...pôvodne sme mali ísť na výlet, ale skončili sme tu. Ani nevieme čo sa tu deje.“ Vysvetlil mi Mike.

Toto by som sa mala dať na poriadok s Arom.

„Počkajte tu. Musím niečo zariadiť.“ Obišla som ich a pritom ani nedýchala, radšej.

Išla som rýchlym ľudským krokom. Zaklopala som na Arove dvere. Počula som ako povedal: „Ďalej.“ Otvorila som dvere. Sedel na sedačke a v ruke držal knihu. Vyzerala, že je veľmi stará.

„Môžeš mi vysvetliť, čo má znamenať to čo si mi nechal v izbe. 3  ľudia tam stoja a nevedia čo sa deje. Tak za prvé. Nemienim im nič spraviť. Za druhé : Nič im nespravím, pretože sú to moji spolužiaci zo Strednej, kde som žila. A za tretie: Pokiaľ to takto budeš robiť, že mi budeš nechávať darčeky len tak v izbe, tak prisahám, i cez tvoje protesty, že sa dám na zvieraciu krv. Aj keď bude hnusná, ale aspoň ušetrím pár životov.“ Zasratá som vypochodovala z jeho izby. Nechala som ho s prekvapeným výrazom. Tresla som jeho dverami a išla naspäť do svojej izby.

Vpadla som tam ako víchrica.

3. kapitola │ 5. kapitola

Súhrn mojich poviedok

Autor: RenesmeeCarliee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek A vy ste si mysleli, že som človek! 4: