Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » A vy se si mysleli, že som človek! 7

A vy se si mysleli, že som človek! 7Po dlhej dobe som sa dokopala prepísať ďalšiu časť do počítača...Asi to bude tým, že naša škola má chrípkové prázdniny a ja nemám čo doma robiť...Dúfam, že si ešte stále pamätáte túto poviedku...

Lady Gaga - Bad Romance

 

7. kapitola

Bella

Už je na čase, aby som si upokojila smäd. Je veľmi ťažké pre mňa, stráviť toľko sekúnd, minút, hodín či dni. Aby sme čo len trochu neokúsila kvapku krvi jedného z tých troch.

Bolo neskutočné vydržať, ale ja som to dokázala. Teraz sedím a rozmýšľam čo sa stane s nimi tromi. Už je to 2 týždne čo „záhadne zmizli“. Vyrobili sme dôveryhodné dôkazy o ich smrti.

Rozmýšľala som, žeby sme zistili a tak vedeli čo sú užitoční a budú sa hodiť do gardy.

Počas nasledujúceho týždňa sme sa konečne presťahovali späť do Volterry. Teda oni sa vrátili. Ja som tu prvý krát. O tomto sídle mi povedal Edward ešte vtedy, keď bol deň čo deň so mnou, dokonca i v noci. Ale teraz nie je pri mne. Naučila som sa žiť bez nich a tentoraz ma len tak niečo nerozhodí.

Keď príde čas a ja sa ocitnem tvárou v tvár mojej minulosti, postavím sa jej čelom. Neutečiem ako zbabelec.

Ale jeden problém stále ostáva nevyriešený. Čo s nimi troma? Snažila som sa dohodnúť s Arom. Ale bez výsledku.

 

„Koľko rázy ti mám povedať, že ich nepremeníš!“ kričal na mňa Aro.

„A ty dobre vieš, že ich nezabijem. Sú to moji priatelia. To, že to nevieš pochopiť si neuvedomuješ. Ty by si možno zabil svojho syna, keby si nejakého mal. Ty si toho schopný. O nič veľké Ťa nežiadam,“ kričala som naspäť naňho.

Sťažka vydýchol na ukľudnenie. Trel si koreň nosa. „Jednoducho som povedal nie. A viac sa o tom nebudem baviť. Buď ich zabiješ ty, alebo niekto iný. Koniec diskusie.“ A tým to skončilo.

Ťažká úloha. Čo spraviť? Sú dve možnosti. Zabiť ich, to je prvá možnosť. A tá druhá, v tajnosti ich premeniť na večné monštrum. Či už budú súhlasiť alebo nie. S tým nič neurobia.

A preto...

 

Angela

V jedno popoludnie, tak som to podľa seba odhadovala, prišla pre nás Bella. Vyzerala veľmi zničene. Podľa oči nebola dlho na love a bolo vidno, že pri nás trpí. Mrzí ma to. Ale prečo si nevybrala inú stravu. Prečo sa rozhodla pre ľudskú krv a zvieraciu iba niekedy.

Možno má dôvod na to. Keď som sa jej to opýtala, smutne povedala: „Neviem,“ a sklopila hlavu. Oči zavŕtala do podlahy. A vtedy som vedela, že odpovede sa nedočkám.

Celý deň bola naša“ partia“ nervózna. Predovšetkým Bella. Pobehávala po izbe a tvárila sa zamyslene. Akoby niečo plánovala. A mala som pravdu. Čiastočne. Myslela som, že ju zabijem (veľmi nepravdepodobné, skôr ja by som bola mŕtva).

 

Bella

Na druhý deň

Vrazila som do dverí až skoro vyleteli z pántov. Vytiahla som dva kufre. Otvorila skriňu a začala tam hádzať všetci moje veci. Tí traja sa iba prizerali. Nechápali moje počínanie. Zavrela som kufre, totálne prepchaté. Otočila som sa na nich.

„Menšie komplikácie. Idú vás zabiť, pretože ja som to odmietla. Odchádzame preč, hneď teraz. Budete ma poslúchať na slovo.“ V rýchlosti som im povedala časť vecí, ktoré musia vedieť.

Bez odporu, iba prikývli, ma nasledovali.

Za dvermi stál Dementri. Akonáhle ich zbadal, mala som pocit že ich pomaly vraždí pohľadom.

„Poďte za mnou,“ šepol Dementri, ktorý išiel prvý. Za ním Jessika potom Mike a následne Angela. Ja som dávala pozor na konci. Po nespočetných krokov a chodieb sme prišli nakoniec. Dementri sa otočil na mňa.

„Tu je koniec. Hneď je tam les, kde sa môžete skryť. Len problém, je možnosť, že vás nájdu.

Bella, mám to u teba. Dobre vieš prečo to robím. Z toho bude malér. Vieš o tom? A pravdaže ja si to odskáčem.“ Usmial sa Dementri na mňa.

„A ty dobre vieš, že ti za to ďakujem. Aro ti nič nespraví. Má ťa až príliš rád. Ahoj.“ Rozlúčila som sa s Dementrim.

„Ahoj Bella.“ Odzdravil ma.

Otvorila som dvere a do vnútra vkĺzlo slnko. Moja pokožka sa okamžite začala trblietať. Angela, Jessika a Mika na mňa s vyvalenými očami hľadeli. Otočila som sa ešte čelom Dementrimu, ktorý tam ešte stál a zakývala som mu. Odkýval mi a zavrel za nami dvere. Ja som zatvorila dvere za týmto starým životom. A otvorila dvere novému životu, ktorý má čaká.

„A teraz hor sa do nového sveta.“ Vykročila som prvá a oni ma nasledovali. Vbehli sme do lesa. Všade sa ozýval štebot vtákov. Vytvárali krásny súzvuk melódie. Dokonalá hra ich malými zobáčikmi. Hmyz poletoval okolo nás. Fascinovane som obzerali nový svet novými očami za vysokými hradbami.

A taktiež plánovala ako ukradnúť auto a rýchlo sa dostala domov- domov do Ameriky. Tam kde som vyrastala celé tie roky svojho života.

 

6. kapitola|8. kapitola

Súhrn mojich poviedok



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek A vy se si mysleli, že som človek! 7:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!