Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » A vy ste si mysleli, že som človek! 8


A vy ste si mysleli, že som človek! 8Po mesačnej prestávke opäť ďalšia kapitola na svete.

 

8. kapitola

Bella

V lese, čo najtichšie, sme stanovali. Od nášho úteku ubehol sotva jeden deň, ale im to stačí, aby nás našli.

„Hneď som tu. Idem zohnať auto. Dúfam, že nemáte nič proti krádeži.“ Zasmiala som sa na ich vykoľajených výrazoch a odišla som zohnať nejaké auto. Objavila som lesnú cestu. Išla som po nej, až na koniec. Stálo tam parkovisko a pár áut. Snažila som sa vybrať čo najlepšie auto. Mala som šťastie. Stálo tam krásne čierne BNW. To bude ideálne auto, pomyslela som si. Čo najnenápadnejšie som sa k nemu dostala, priala som si, aby tam boli od neho kľúče. Ale to by sa musel Boh zľutovať, aby tam boli. Auto malo alarm. To mi vôbec nehralo do kariet. Obzrela som sa okolo seba a hľadala predmet čím by som otvorila auto. Teraz by padol dobre kovový vešiak.

Zbadala som kúsok drôtu. Vytvarovala som ho a zastrčila za okno. Zámka cvakli. Auto bolo otvorené a alarm zapnutý. Húkal na celé parkovisko. Rýchlo som nasadla. Alarm nejako, ani neviem ako, som vypla. Vytrhla som kábliky a hľadala tie správne na naštartovanie. Super, môžem sa venovať krádežiam áut, pomyslela som si. Bola by zo mňa profíčka.

Úspešne som našla tie správne kábliky a naštartovala som. Dupla som na plyn, zaradila 2 a vyštartovala po lesnej ceste naspäť k nim. A duchu sa modlila, aby sa im niečo nestalo.

Zastavila som. Bolo tu až podozrivo ticho. Vystúpila som a zabuchla dvere na aute. Započúvala som sa a hľadala 3 tlčúce srdci. Kdesi v diaľke boli. Vydala som sa tým zvukom. Po 200 metroch som ich našla. Sedeli okolo stromu a vyzerali spokojne.

„Mám auto.“ Až teraz si ma všimli. Trhli sebou. Postavili sa zo zeme a Mike zobral do ruky moje kufre. Podal mi ich.

„Ďakujem.“ Poďakovala som mu, „poďte za mnou ku autu.“ Vyzvala som ich, prišli sme pri auto. Ich prekvapené tváre sa nedali prehliadnuť. Zasmiala som sa v duchu.

Kufre som hodila do kufra auta, aby nezavadzali na zadnom sedadlo auta. Vedľa mňa sa posadila Angela, ďakovala som bohu, že to bola ona a nie Jessika alebo Mike. Tí dvaja si sadli dozadu na sedačky. Pustila som rádio, aby nebolo v aute také hrobové ticho.

Rozozneli sa melódie piesne a ja som bola nútená zaspomínať si.

 

Jessika

Cestovali sme v aute celé poludnie, kým sme sa dostali do Ríma. To bola naša prvá zastávka na dlhšie. Bella zohnala peniaze. Určite nebola niekde pracovať. Získala och iba krádežou. Presne ako toto auto.

Cestou sme zastavili na kraji lesa. Kvôli Belle. Ona išla zohnať si olovrant a my sme popreťahovali svoje kosti.

O 30 minút sa vrátila. Jej oči mali podivnú farbu. Veľmi sa podobali na dúhovky, ktoré mali Cullenoví. Oči už nemala také jasné červené, ale iba pretkané malými žilkami.

Ubytovali sme sa v slušnom hoteli. Zaplatili za izbu pre štyroch. Kufre vláčil za sebou Mike. Chudák, pomyslela som si. Bol taký pozorný.

Izba bola zladená do žltý. Na ľavo boli dvoje dvere. Jedni viedli do kúpelne a druhé do jednej z izbíc. Na pravej strane boli 3 dvere, ktoré viedli do zvyšných izbí. Vedľa nich bola priečka do obývačky, ktorá bola prepojené s menšou kuchyňou.

„Beriem si tu izbu vedľa kúpeľne,“ skríkol Mike a bolo počuť len tresnutie dverí od izby. Nám ostali tie posledné 3, pre každú jedna. Bella sa moc netrhala k zabratiu niektorej z izby. Tá sedela na sedačke a čumela do televízora. Angela tiež zapadla do izby a ja tiež.

 

Bella

Sedela som na tej preklatej sedačke a čumela do blba alebo do televízora. Niekedy chýbalo vypnúť na chvíľu mozog a ponoriť sa do spánku a premýšľať, čo budem robiť na ďalší deň. Postavila som sa a zorala jeden z kufrov do ruky a otvorila ho. Našla som nejaké veci, čo by sa hodili na diskotéku. Objavila som červený top, ktorý sa viazal na chrbte ako korzet. K tomu čierne rifle. Na nohy som si obula červená kozačky na dosť vysokom podpätku. Mladá dáma si musí zvyknúť.

„Idem von,“ kríkla som do izby Angely. Tá sedela na posteli, keď som otvorila dvere na jej izbe. Prekvapene sa na mňa pozrela.

„Počkaj ma. Idem s tebou. Nebaví ma to tu.“ Postavila sa. „Ehm, nemáš požičať niečo na seba?“ opýtala sa ma.

„Jasné, že mám. Poď niečo ti vyberiem.“ Ponúkla som sa.

V kufri sme našli zelený top okolo krku a k tomu riflovú minisukni. Na nohy si dala vysoké topánky s podpätkom, ako ja.

A mohli sme vyraziť do mesta na diskotéku.

 

7.kapitola

9.kapitola

Zhrnutie mujich poviedok

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek A vy ste si mysleli, že som človek! 8:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!