Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » 26 dotykov - Prolog

lol


26 dotykov - PrologBude to zase raz dosť komplikované... V tejto poviedke nepôjde o vtip, skôr naopak. Namiesto Belli, tu je hlavnou postavou Jezebel. Mladé dievča, ktoré o všetko prišlo a teraz to všetko chce späť. Ako budú s tým súvisieť upíry a Cullenovci? Všetko to bude veľmi, veľmi zamotané a Cullenovci nebudú v takom zostavení, ako ich poznáte.

Príde vám to ako názov erotickej poviedky, ale to ste teda šeredne omylný.

"Pane Bože prosím, premeň ma na vtáčka a dovoľ mi, uletieť odtiaľto, veľmi, veľmi ďaleko..."

Dotyk je pre človeka niečo prirodzené, niečo, bez čoho sa nedá žiť. Čo ak mne bol tento dotyk odobratý? Zahyniem v utápaní sa mojej duše... A v myšlienkach na človeka, ktorý mi vzal dôveru, úsmev a dotyk, mnoho dotykov, po ktorých moja myseľ a telo túži, lenže srdce nezabúda...

Táto poviedka bude takzvaná "týždňová", totižto ju budem pridávať nanajvýš dva krát za týždeň, ale skôr tak raz za týždeň, ale o to bude dlhšia kapitola. Takže, dúfam, že sa vám to bude aspoň trochu ľúbiť a pridáte aj nejaký komentár, zajtra sem dám prvú kapitolu a potom počkať pár dní na ďalšiu. Zdraví Rosie!

PS: Venované ľuďom, ktorí ma ešte stále čítajú, ďakujem vám!

Prolog


Nechcem byť v tomto svete - nesvete, s ľuďmi - neľuďmi, chcem byť len s mojou najdrahšou dôverou...


Z hlbokých vôd dievča kričí,

dostať sa ku nej,  sa nedá,

ten zloduch, čo jej telo ničí,

zostáva len tvár nemá, bledá...

Desre - Kissing You

Ako rozmýšľa Jezebel:

Ľudia sú tak zvláštne tvory... Hovoria... hovoria vždy dobré ráno, dobrú chuť, dobrú noc. Prečo sa nepovie raz zlý večer, ja som už také zažila. Alebo keď musím jesť brokolicu, prečo mi niekto nepovie zlú chuť, aspoň by mi neklamal. A keď idem spať a on zase v noci príde, prečo mi nik nepovie zlú noc?

Ľudia si často prajú byť výnimoční. Chcú mať nejaké schopnosti, byť silní, byť rýchli, čítať myšlienky, či už predpovedať budúcnosť. Ľudia chcú mať dokonalú budúcnosť, naozaj dokonalú. Ale čo je to dokonalosť? Ja by som len chcela byť aspoň pre jeden deň neviditeľná. Ľudia sa na mňa dívajú s nechuťou. Odsudzujú ma. Vidia len a len moje zápory. Nevidia moju podstatu, moje ja. Tak prečo by som teda, aj ja mala chcieť, byť dokonalá? Dokonalý ľudia sú zlí...

Pre ľudí sú dôležité peniaze, práca, móda, ich koníčky, zdravie a šťastie, šťastie aby vyhrali v nejakej súťaži a boli zase prachatí... Pre mňa je ale dôležitá dôvera... Z toho vyplýva, že asi tak celkom nie som človek. A kto je to vlastne človek? Živá bábka? Len taká handrička, s ktorou sem tam poutierate zem a potom ju necháte oddýchnuť. Ak je to tak... tak ja teda určite nechcem byť človek, chcela by som byť vlnou v mori a odplávať veľmi, veľmi ďaleko a raz sa rozbiť o skaly, tým, to končí...

Nevidieť Anjela, je hriech, ale vidieť Anjelovo dielo, to je šťastie... Ale ak zažijete diablovo dielo, váš život sa otáča o mnoho stupňov, mimo vaše myslenie, mimo svet... Čas letí tak rýchlo, ale na isté veci sa nezabúda, i keď by ste si to priam priali. Polemizovať nad životom, by sa dalo až príliš dlho... A ja jediné, čo vám môžem ponúknuť, je nahliadnutie do môjho života, ktorý mi niekto zničil...

Nemalo by to byť trestné? Ako môže niekto len ísť do vezenia... Prečo práve  vtedy Boh nezasahuje... Lebo sme Boha sklamali a aj ja som ho nejeden krát sklamala a nie len jeho... Niekto mi dal život a príde si len tak jeden človek a vezme mi ho. Vezme mi moje ideály a sny, moje presvedčenie a dôveru, vezme mi šťastie a radosť... Ale jeho to vôbec, ale vôbec netrápi.

Veď vlastne, prečo by malo? Bol to len malý život, malého dievčatka... Ale ja som už teraz veľká a on mi ho stále ešte nevrátil... Dal mi niečo nové, niečo, čo som ešte nezažila a to je opovrhovanie. Ľudia mnou opovrhujú, hnusia sa im moje jazvy, to, ako chodím, to, ako sa správam. Dokonalí ľudia existujú, naozaj. Sú skoro všade. Dokonalý človek je ten, ktorý vyzerá krásne, má dobré vzdelanie a milujúceho človeka po boku. Vybrane rozpráva a celkovo sa správa, ako niekto vyšší. Ale ja nič, z tohto nemám...

Sú tomu už skoro tri roky. Skazil mi budúcnosť, ale bez neho, by som nespoznala, že Alice je tá ozajstná priateľka... Z ostatných sa stali len obludy, hovoriace a ukazujúce na mňa vo výsmešných gestách. Proste som ako človek skončila. Porušil mi nerv a keď chodím, mierne sa nakláňam dopredu. Ľudí v zistení, že som postihnutá ešte presvedčilo to, že nejako extra nerozprávam. V škole skoro vôbec... Nechcem... proste nechcem. Keby rozprávam, tak by sa ma každý na niečo pýtal, ale na čo sa budete pýtať niekoho, kto je asi nemý?

Ale ja nie som nemá, ani postihnutá... Som len až príliš vydesená a sklamaná, aby som sa dokázala zase postaviť na nohy. Ale ja tu mám Emma, Alice a aj môjho ocka... im veriť môžem, oni tu so mnou zostali aj napriek tomu všetkému...

***

Bola noc, tmavá noc. Všetky domy v meste už spokojne spali. Len v jednom dome, na poschodí, v malej tmavej izbe sa ešte svietilo. Nočná lampa vrhala svetlo priamo na telo dievčaťa, ktoré stálo pred zrkadlom. Obzeralo si svoje telo zahalené len v spodnom prádle. Dívala sa na dlhú jazvu, ktorá viedla pod prsníkom, ďalej pokračovala cez bok brucha, po stehne až nad kolenom končila.

Stará a škaredá spomienka na to, že ľuďom sa nikdy nemá veriť. Verila len jednému, svojmu bratovi, to on ju vlastne zachránil. Je mu dlžná svoj život A ona nikdy na to nezabudne, vlastne, bodaj by sa dalo na to zabudnúť. Po nociach počuje kroky, ktoré neexistujú, vidí veci, ktoré sa nedejú, v snoch ju straší ten, čo už je dávno mŕtvy.

Vo svojom živote prehrala nejeden boj, ale poslednou dobou sa pokúša vyhrávať. Pokúša sa vyhrať nad všetkým zlým, čo sa ju pokúša zabiť. Ide vpred a dúfa, že možno budúcnosť bude krajšia a lepšia, ako to, čo bolo. Dlaň si položila pod prsník, začala prechádzať po jazve, ktorá pri dotyku ukrutne pálila, a občas sa jej zdalo, že sa jej nedotýkajú iba jej ruky, ale aj nejaké cudzie? Možno známe? Došla až ku koncu jazvy. Slzám nedovolila prejsť cez okraj, ktorý už bol úplne zaplnený. Jej telo sa nechcene roztriaslo. Rýchlo sa stočila od odrazu v zrkadle, obliekla sa do pyžama, zhasla a stala sa jedným z domov, v ktorých už  všetci spali.

1. kapitola

 

Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek 26 dotykov - Prolog:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!