Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » 26 dotykov - 1. kapitola

...


26 dotykov - 1. kapitolaJa viem, že ten prolog bol celkovo mišmaž, ale vlastne ten začiatok bola Jezeblina myseľ, aby ste si vedeli predstaviť, nad čím asi premýšľa. Táto kapitola je zväčša z Emmového pohľadu, ale ku koncu, si dáme aj malý pohľad, zase u Jezebel:)A ako bude iná táto poviedka? To uvidíte už v tejto časti :)

Ďakujem za krásne komentáre mojím zlatíčkam! :): EdBeJinke, Ronnie, MI_ROSe_LAVA, Beny, DarkPassion a Mimi79 :) Príjemné čítanie a ak sa vám to bude páčiť, môžete zanechať aj koment:D zase kecám:D :) vaša Rosie :)

1. Dotyk

Prvý dotyk pokožky, začínam sa triasť.

Vzbudzuje to túžbu, čo sídli hlboko v nás...

 

 

Stereophonics - It means Nothing

„Emm! Kde je Jezebel?“

No kde asi by mohla byť?

„Je v izbe!“

Zakričal som smerom ku otcovi a išiel to radšej skontrolovať. Podišiel som ku dverám, od ktorých sa ako vždy smútok priam lial. Moju sestru milujem nadovšetko, ale od kedy sa to stalo, nerobí nič iné, len sedí v izbe a skladá etudy na klavíri. Sú to naozaj krásne skladby, ale mal som radšej, keď so mnou chodila von, keď sa ešte vedela zabávať. Zaklopal som opatrne na dvere.

„Poď ďalej Emm.“

Započul som ľúbezný hlas mojej Jessie. Opatrne som vošiel dnu. Sedela za klavírom a práve si zapisovala noty.

„Ja... som len chcel, že dnes prídu moji kamaráti, takže či by si nechcela ísť s nami niekam, bol by som rád.“

Bola to pravda, bol by som nesmierne rád. Nikdy si nie som istý jej odpoveďou. Pár krát sa už stalo, že s nami išla, ale bolo vidieť, že ju to tam moc nebaví, preto som dneska vymyslel pre ňu niečo špeciálne. Na celý týždeň som si objednal miestnosť v jednom pohodovom klube. Náš otec je právnik, takže s peniazmi nemáme moc problém. A on by pre Jessie urobil prvé,

posledné, presne ako ja.

Moja krásna sestrička totižto oslavuje o tri dni svojich 17násť rokov, a ja sa budem pokúšať ju dostať von celý týždeň ak to nevyjde a ak to vyjde, tak celý týždeň budeme chodiť do toho klubu. Miestnosť je vyzdobená, všetko je prichystané. Chlapci moju sestru majú tiež moc radi. Väčšina ju pozná aj osobne, aj ešte pred tým, keď bola šťastná, ju niektorí poznali. Ale napríklad Edward, môj najlepší priateľ a taktiež James ju nepoznajú osobne, iba z rozprávania.

Edward bol už u mňa mnohokrát, ale bolo to práve to obdobie, kedy Jess nevyšla ani z izby, nie to, aby sa s niekým zoznamovala. Bola vtedy úplne mimo. A teraz, čo už je tomu skoro pol roka, čo chodí von, musel Edward odísť, lebo išiel na výmenný pobyt do Španielska. Edward je tak isto starý ako ja, má 18násť. Už sa tak moc na neho teším. Písali sme si cez maily, ale vôbec som ho celého pol roka nevidel...

Obaja študujeme v meste na strednej medicínu. Neviem ani čo nás to napadlo. Za to James, má 20 a už pracuje, ale je to len taký priateľ keď sa ide občas von, nič veľké. Za to Edward vie o mne skoro všetko. Úpenlivo som čakal na odpoveď od Jess, chvíľu premýšľala a potom sa spýtala.

„A môže ísť s nami aj Alice?“

Spytovala sa ma moja krásna Jessie, že či môže ísť? To je vtip? Alice je jediná osoba, ktorá sa ku mojej Jessie neotočila chrbtom, vždy stála pri nej a aj cez jej odmietania, bola každý deň u nás a aj so mnou sa pokúšala pomôcť Jess. Jediná kamarátka ktorú má rada Jess a taktiež Alice má skutočne rada Jess. Úplne sa našli a plus, Alice, je moc zlaté a dobré dievča. Vlastne asi všetci u nás doma ju berieme ako nejakú sesternicu.

„Jasné že môže, veď vieš, že Alice máme moc radi.“

Usmial som sa na Jess a ona sa máličko usmiala na mňa. Ihneď vzala do ruky telefón a volala Alice. Sadol som si pri Jess na posteľ a čakal, čo jej to zlaté dievča povie.

„Vážne by si išla? Nebude ťa to otravovať?“

„Dobre, tak o hodinu u mňa, stíhaš?“

„Dobre tak o 5tej teda, ďakujem ti Alice, maj sa pekne.“

Alice bola oboznámená s mojím plánom, pretože som predpokladal, že bez nej Jess s nami nepôjde, takže tiež už mala pripravený darček. Pozrel som sa na Jess. Miloval som, keď sa len trošku pousmievala, bola úplne kúzelná.

„Takže ideš?“

„Asi áno.“

Pousmiala sa ešte väčšmi a ja som ju jemne pohladil po tvári. Škoda, že ju nemôžem objať. Usmial som sa ešte viac a vypochodoval si to z jej izby. Rýchlo som sa išiel ešte osprchovať a poobliekať sa do niečoho, čo by sa mi hodilo, na takúto udalosť. Nakoniec z toho vznikli tmavé rifle a čierne upnuté tričko, na to šedá vesta a mohlo sa ísť. S Alice sme boli dohodnutí, že sa pokúsi Jess dať do niečoho, trochu viac slávnostnejšieho.

Ani nie 10 minút po tom, čo som už bol hotový, niekto zvonil pri dverách. Rýchlo som šiel otvoriť. Otec už dávno šiel na nejakú poradu s novým jeho zákazníkom. Takže minimálne dve hodiny sa ešte nevráti. Otvoril som dvere a v nich stála krásna Alice s ešte krajším úsmevom. Zohol som sa a dal som jej letmú pusu na líce. Trošku ju to rozhodilo, ale potom sa zase tak krásne usmievala.

„Ahoj Alice.“

„Ahoj Emm, svedčí ti to.“

„Ďakujem, ale určite nie tak moc ako tebe.“

Alice uhla pohľadom a ja som ju zatiaľ pozval dnu.

„Jess je hore vo svojej izbe.“

„Ďakujem.“

Zase sa tak krásne na mňa usmiala a už aj šla hore za Jess. Chvíľu som ešte postával dole a už aj znovu zvonil zvonček. Tentoraz som vedel, koho mám očakávať. Otvoril som dvere a za nimi stáli 3 noblesne poobliekaní mladíci s iskričkami v očiach.

 

Stereophonics - Dakota

„Ahojte.“

„Ahoj Emm.“

Zahlaholili všetci a už sa aj hnali dnu. Všetci si posadali na pohovku, ale niečo mi tu nesedelo.

„Kde je Edward?“

„Ozaj, som ti mal povedať, že zapadli s autom, ale už je to v poriadku, takže do nejakej pol hodiny, hodiny, je určite v klube.“

Vysvetľoval mi Swen. Vysoký chlap s úžasným zmyslom pre humor. Ako vždy jeho o niečo dlhšie blond vlasy mu spadali mierne do čela a šibalské modré oči putovali po našom dome. No áno, moja Jess sa mu vždy moc páčila, ale sám vedel, že u nej nepochodí, no i tak vždy sa na ňu rád díval a bol ku nej moc pozorný a milý, takže som proti tomu nič nemal.

„Dobre, už počkáme len na Jess. Alice ju hore ešte upravuje, nebojte sa, nič netuší, a potom môžeme ísť.“

Žmurkol som na všetkých prítomných a čakal na moju krásnu sestru. S chlapcami sme sa začali rozprávať o škole a práci. Ani nie o 15násť minút som započul tiché kroky na schodoch. Okamžite som tam zvrtol hlavu a uvidel môjho anjela. Jej dlhé čierne a mierne kučeravé vlasy, sa jej spúšťali po ramenách. Oči čierne ako noc, podtrhovali jej krásu a taktiež modré očné tiene. Na perách len matný lesk. Bola jednoducho dokonalá. Na sebe už mala bundu, takže som nevidel, čo jej vybrala Alice na seba, ale bol som si istý, že je to niečo moc krásne. A že omnoho krajšie to bude vyzerať na nej. Podišiel som ku Jess a pomohol jej zostúpiť zo schodov, jemne som ju pobozkal na líce a zašeptal.

„Si očarujúca, veľmi ma teší, že ideš s nami.“

„Ďakujem, ale bola to práca Alice, je naozaj kúzelník.“

Kŕčovito sa pousmiala, no ja som bol vďačný aj len za ten malý úsmev. Chlapci ju pozdravili a tiež sa okamžite nasúkali do búnd. Všetci traja, teda Swen, James a Ben nasadli do Swenovho auta a ja s mojimi dvoma krásnymi slečnami do môjho. Alice sedela pri mne vpredu a Jezebel sama vzadu, neviem či by už zvládla sedieť s niekým... Ku podniku sme prišli behom 10tich minút. Otvoril som obom mojim slečnám. Rýchlo som Jessie prikázal aby sa nevypytovala a šatkou som jej prikryl oči. Vzal som ju za ruku a opatrne s ňou vošiel do klubu. Žmurkol som na Nicka, majiteľa klubu a taktiež hlavného barmana, ktorý je môj dobrý kamarát. Pri ňom stála Sandra, jeho žena, priateľka, milenka a taktiež čašníčka v jednom. Moc pekný a dobrý párik.

Chlapci sa vtesnali tiež dnu s Alice. Pokynul som Nickovi, nech pustí nahlas pieseň ktorú moja Jess miluje. One republic – Secrets. Odviazal som šatku a jej sa naskytol pohľad na kopu darčekov, ktorá stála v rohu miestnosti. Chvíľu nič nevravela a keďže bola otočená mne chrbtom ani som nevidel ako sa tvári. Zrazu sa rýchlo zvrtla ku mne. Pozerala sa mi priamo do očí a ja som skenoval tie jej. Bolo v nich vidieť mnoho radosti a prekvapenia. A v tom, pribudla aj starosť. Svoje jemné a malé rúčky, bojazlivo naťahovala ku mne, až nakoniec ich spojila za mojím krkom. Jemne sa o mňa oprela a tým ma objala. Možno to bolo len 20 sekúnd, ale mojich asi najkrajších 20 sekúnd. Potom sa rýchlo odo mňa odtiahla a šepla jediné.

„Ďakujem a prepáč, ale viac sa už nedalo.“

Vzal som jej ruky do svojich.

„Zajtra máš narodeniny ty, ale mne si teraz dala ten najkrajší darček.“

Usmial som sa na ňu a pohladil ju po tvári. Odklonila sa odo mňa a podišla ku chlapcom. Každému z nich venovala svoje úprimné „ ďakujem“ a taktiež pohladenie po tvári. Chlapci to chápali. Nevedeli, čo sa presne stalo, ale vedeli, že Jess sa bojí dotyku a tak boli vďační aspoň za tento dotyk, teda hlavne Swen. Potom podišla ku Alice, tej na znak vďaky ako vždy pevne stisla ruky.

„Jezebel, poď si rozbaliť darčeky.“

Zavolal na ňu Swen od stolu, kde si práve sadal. Všetci sme ku nemu podišli a tiež sa posadali. Swen aj s Jamesom pozbierali všetky darčeky a podávali ich pred Jezebel. Na všetkých sa krásne usmiala a začala rozbaľovať prvý, ktorý bol od Swena. Keď ho otvorila, zostala zarazene stáť. Bolo tam asi 40 centimetrové krásne zrkadlo. Po stranách ho zdobili strieborné kvetiny, podobajúce sa margarétkam. Bolo skutočne krásne a ja som tentoraz ďakoval Bohu, že mám takých skvelých kamarátov.

„Ďakujem ti Swen, je strašne krásne, ale určite muselo byť aj drahé, mne by úplne stačila aj čokoláda, naozaj ďakujem.“

Znovu sa usmiala a ja som bol tak nesmierne šťastný. Pozrel som sa na Alice, pri ktorú som sa posadil i ona sa usmievala. Takže tento večer bude hádam, za tú dlhú dobu, zase krásny a čarovný. Ďalší darček bol od Jamesa. Bol dosť veľký a vlastne nik nevedel čo tam je. Keď ho Jezebel otvorila dokonca sa zachichotala, čo bol pre mňa najkrajší zvuk. Bol tam veľký kôš plný sladkostí. Od cukríkov, tyčiniek až po veľké bonboniéry.

„James, asi priberiem minimálne 20 kíl, ale ďakujem, veď mi istotne s tým radi pomôžete.“

Potom prišiel na radu Benov darček. Bol to červený sveter. Bol jednoduchý, s krátkymi rukávmi a veľmi krásny. Jezebel sa zase usmiala a veľmi poďakovala. V tom Alice odbehla a pribehla aj s nejakou krabicou, cez ktorú bola prehodená len látka. Postavila ju pred Jess a potom odhrnula látku. Malý psí ňufáčik sa vystrčil z krabice a následne pokračovala i chlpatá medová hlavička. Alice Jess vysvetlila, že je to kólia. Jessie priam v očiach svietili iskričky šťastia. Vzala si na chvíľu ku sebe šťeniatko a trochu sa s ním pomaznala. Potom jej ho Alice vzala a dala znovu dozadu klubu, kde bolo doteraz schované, aby mohlo pokračovať v spánku.

A v tom som prišiel na radu ja. Vzal som do rúk svoje dva darčeky. Jeden bol veľký ale tenký a druhý malý, ale hrubý. Prvý rozbalila prekvapivo druhý. Bolo tam 10 CD jej najobľúbenejších hudobníkov, teda najnovšie CD týchto hudobníkov. Jej očká znovu žiarili. Potom sa vrhla na ten prvý darček a zostala strnulo sedieť. S úžasom v tvári si ho obzerala. Vždycky som rád kreslil a celkom mi to aj šlo a tak som si dal záležať, keď som ju kreslil, so svojím rozkošným pokriveným úsmevom, malým noštekom, šibalskými, zvodnými očami a jemnými malými perami. A aj s vlasmi, ktoré viali ako vo vetre.

„Ja... vyzerám tam skoro ako anjel.“

Predniesla a dojato sa dívala do mojej tváre.

„Veď pre mňa aj si anjel, tak sa nečuduj.“

„Ďakujem Emm, ľúbim ťa!“

Priznala, ako už toľko krát a mne postupne skrášľovala tento večer.

„Aj ja teba sestrička, moc.“

 

notwist - consequence

A potom, sa už začalo voľnejšie bavenie. Chlapci sa rozprávali s mojím zázrakom, teda skôr oni rozprávali, ako moja Jess a Nick nás aj so Sandrou stále obskakovali. Ja som tam sedel a bavil sa s Alice.

„Ako si to docielila, aby sa tak upravila?“

„Nebolo to jednoduché, ale vysvetlila som jej, že ak chce začať od začiatku, ako mi už tak mnoho krát hovorila, tak nech začne teraz a veľkou zmenou, tak sa mi to podarilo.“

Usmiala sa na mňa. Miloval som jej úsmevy, veci čo robila pre môjho anjela, ju celú, aká bola.

„Ja... Alice, ani neviem, ako by som ti mal poďakovať za to všetko, čo robíš pre Jess a vlastne aj pre mňa, ale asi to robíš, pre to, že ju máš rada.“

„Nie len ju...“

Zašeptala skoro nepočuteľne a hneď na to sklopila zrak

„Mohol, mohol by som sa ti za to nejako odvďačiť.“

Chvíľu, ako by sa nad niečím rozhodovala. Tvárila sa veľmi zamyslene. A potom sa rýchlo otočila na mňa a priam mi vlepila pusu na moje pery. Pocity sa vo mne zbúrili, no ona sa okamžite odtiahla, zase sklopila zrak a pípla tiché.

„Ďakujem.“

Skoro okamžite som vzal jej tvár do svojich rúk a vyžiadal si od nej bozk, ktorý vo mne vzbudzoval tak veľa pocitov. Jemne som sa obtieral o jej pery a dúfal, že zase len nesnívam. Áno, o tejto chvíli, sa mi už dokonca niekoľko krát snívalo. Posledný krát som ju jemne pobozkal a potom zašeptal.

„To ja ďakujem.“

Pousmiala sa a ešte raz mi dala malú pusu. Opatrne som vzal jej ruku do svojej a tak isto opatrne a s pohľadom na moju krásku preplietol spoločne prsty. Jemne mi ich stisla a pre mňa to bol istý dôkaz, že smiem. Prisunul som sa ku nej ešte bližšie a hladil ju jemne palcom po ruke. Sem tam som sa pozrel na Jess, ktorá zatiaľ vyzerala, že sa dobre baví aj s chlapcami a dokonca sa asi aj dva krát naplno zasmiala.

Tento večer bol skutočne kúzelný. Jess sa ospravedlnila a chcela ísť na WC. Ale ako prešla okolo dverí, tie sa rozrazili a v nich stál usmiaty Edward. Ihneď ako uvidel Jass, ktorá sedela na zemi a trela si čelo, jeho úsmev pohasol a vrhol sa ku nej. Chcel jej pomôcť zdvihnúť sa a tak ju chytil za ruku, no ja som vedel čo to znamená. Hneď po prvom pokuse ho od seba vystrašene odsotila a hlasnejšie, akoby chcela, predniesla jej známu frázu.

„Nedotýkaj sa ma!“

Edward sa ihneď postavil a až vtedy pochopil. Jess tiež rýchlo vstala a ušla na WC. Okamžite som sa za ňou rozbehol.

„Prepáč, prepáč Emm, ja som zabudol, ja som taký hlupák.“

Ospravedlňoval sa mi Edward, ale ja som vedel, že on, skutočne za to nemohol.

„To nič, nie je to tvoja chyba, idem za ňou. Choď si sadnúť za chlapcami.“

Edward si smutne povzdychol, zvesil ramená a odišiel ku stolu. Vošiel som rýchlo na WC. Moja Jess sa strnulo opierala o umývadlo a mala zatvorené oči. Videl som, ako to s ňou trasie, len som dúfal, že dnes sa to nezopakuj, prosím, dnes nie...

„Jess?“

Rýchlo sa mykla a zahľadela sa mi do očí.

„Neboj sa, nič mi nie je... len, len som to nečakala, v poriadku.“

Na znak, podišla ku mne a znovu ma jemne objala. Bol som tomu tak moc rád. Vzal som ju za ruku a šiel smerom ku nášmu stolu. Edward tam sedel so zvesenou hlavou a chalani mu niečo aj spoločne s mojou Alice hovorili a on len krútil hlavou. Hneď ako nás uvidel, sa vystrel, napol a ihneď ako sme dosadli na miesta spustil.

„Ja... je mi to moc ľúto, prepáč nechcel som.“

„To nič, nie je to tvoja chyba, zareagovala som neprimerane.“

Zopakovala moje slová, zatrepala jemne hlavou a mierne sa usmiala na Edwarda, ktorému sa tiež hneď potom zjavil na tvári úsmev. Preplietol som svoje prsty znovu s Alice a pripomenul si, že vlastne s Jess sa osobne nepoznajú.

„Ach, ozaj, aj by som zabudol. Edward, toto je moja krásna sestra Jezebel, a Jess, toto je môj najlepší priateľ Edward.“

„Teší ma.“

Edward zakýval na Jess a tá sa pousmiala. Potom zrazu vstal a rýchlo vypochodoval von. Po pár minútach prišiel a v rukách držal malú darčekovú krabičku.

„Prepáč, skoro som ti zabudol darček v aute, dnes je bláznivý deň. Tak všetko najlepšie.“

Podal Jess tú malú krabičku. Opatrne ju otvorila a potom si rukou prikryla ústa. Nakoniec z nej vytiahla krásny strieborný i pod. Začala ho zasnene otáčať v rukách.

„Emm mi hovoril, že miluješ hudbu, a keďže ťa vlastne poznám iba z jeho rozprávania, kúpil som toto, hádam sa ti páči, máš tam 32 Gbitovú pamäť, takže ti to hádam bude páčiť.“

Dokončil svoj monológ. Jess ku nemu pristúpila a jemne, tak ako predtým ho pohladila po tvári.

„Ďakujem, je to naozaj krásne, ale to si skutočne nemusel.“

„Ale chcel.“

„Ale chcel.“

Pousmial sa. Edward sa posadil pri nás, Jess na stoličku trochu vedľa a zase sa začal rušný rozhovor. Keďže zajtra bola škola, naša „párty“ končila už o 11nástej a potom všetci išli domov. Jess poďakovala všetkým, za krásne darčeky a dúfa, že prídu aj zajtra, keďže je miestnosť zajednaná na celý týždeň. Takže moja Jess tu každého očakávala, každý deň.

Ja som zase poďakoval Nickovi a Sandre a rozlúčil sa s nimi so slovami, že nás tu majú  zajtra zas. Na tom sa zasmiali a už aj som aj s Alice pomáhal mojej Jess s darčekmi a taktiež Edward ostal, aby nám pomohol. Nakoniec sa s nami aj Edward rozlúčil a ja s Jess a Alice sme šli domov. Po ceste sme ešte vyhodili Alice.

„Tak zajtra v škole.“

Šepla moja kráska a pozrela sa na mňa tými krásnymi medovými očami. Musel som sa pousmiať.

„Áno, zajtra v škole, krásne sa vyspi.“

„Aj ty.“

Uškrnula sa a ja som zase spojil naše pery v jemnom bozku. Ešte som jej na rozlúčku pobozkal prsty a už som len počkal, kedy vojde do domu, aby som jej mohol posledný krát zakývať.

 

Edwina Hayes - Feels like home

„Takže Alice...“

Predniesla ticho Jess, počas cesty.

„No, už to tak vyzerá...“

Prehovoril som zase ja a strnulo čakal na jej reakciu.

„To je super, som rada, teda, ak si šťastný...“

Krásne sa na mňa usmiala a vsunula svoju ruku do mojej, ktorú som mal voľne položenú na riadiacej páke.

„Som šťastný Jess, lebo mám dve najkrajšie a najlepšie dievčatá pod slnkom.“

Pobozkal som ju na chrbát ruky a po chvíli sme už stáli pred domom. Pomohol som Jess so všetkými darčekmi. O 12nástej už Jess ležala prikrytá v posteli a ja som pri nej sedel, aby som ju mohol hladiť.

„Vieš o tom, že mi chýba...“

Tíško pípla. Vedel som to, všetkým nám chýbala, ale bola to len a len jej voľba.

„Ja viem zlatíčko, aj mne chýba... ale ona nevie o čo prišla. Nemôže vidieť svoju krásnu dcéru.“

Prešiel som jej jemne po tvári.

„Jej nos ako gombička.“

Brnkol som jej po nošteku a ona sa zasmiala.

„A nemôže vidieť tento anjelsky úsmev, o veľa, veľmi veľa prichádza...“

„Ľúbim ťa Emm, ďakujem za všetko.“

„Aj ja teba ľúbim Jessie, spinkaj už, zajtra zase treba ísť do školy.“

Jess sa jemne zamračila. Školu neznášala, nie že by jej vadilo učenie, ale vadili jej ľudia, čo sú tam. Hoci študujeme hneď vedľa seba, ale nie je to tá istá budova, takže Jess môžem ísť pozrieť len cez veľké prestávky a to je až príliš málo. Ešte šťastie, že tam má Alice.

„Ahoj.“

Pousmiala sa a ja som ju ešte väčšmi prikryl, keď sa zahrabala skoro úplne pod perinu. Vždy tak spala a prekvapivo jej to vydržalo až do rána. Taktiež som šiel do svojej izby. Prezliekol som sa, pripravil si pár vecí a zaľahol do postele. Dnes bol tak krásny deň... moja Jessie bola dnes krásna. Kiežby taká krásna mohla byť stále...

Jezebel:

Dnes mi Emm urobil oslavu. Všetko bolo úplne super, až na to, že ja som aj zabudla, že budem mať narodeniny. Keby mi to Emm nepripomenie, tak by som aj zabudla. Bola som celkom zaskočená a dnes, dnes som urobila pár krokov vpred. Dokonca som dnes bola na seba pyšná, pretože po tom incidente s Edwardom, by som už inokedy vyšilovala, ale dnes, dnes som sa len potrebovala ukľudniť a potom bolo všetko už fajn.

Šteniatko, ktoré som dostala od mojej Alice, sa bude volať Tara a bude to môj osobný ochranca. Jeho dotyku som sa nebála, dokonca, som ho stískala  i keď ono už chúďa malo dosť, ale nemohla som sa nabažiť toho krásneho pocitu, niekoho objímať a nebáť sa. V noci som kľudne zaspala a to aj vďaka Emmovi, ale neskôr, to znovu začalo a ja som sa každú chvíľu zobúdzala. Emm mi prial krásne sny, tak prečo teda boli zase raz škaredé? Priala by som si nejakého kúzelníka, ktorý by len tak pohodil paličkou a vymazal by z môjho života isté obrazy minulosti. Ale taký pán kúzelník neexistuje.

Ranné vstávanie mi nikdy nerobilo problémy, práveže som to ranné vtáča a vždy chodím aj za Emmom. Poticho som vošla do jeho izby a prstom mu jemne ťukla do nošteka. Len si po ňom plesol a otočil sa na druhú stranu. Jemne som sa zachichotala a skúsila to ešte raz. Emm pootvoril oči a jemne sa na mňa usmial.

„Ty potvorka a ja že tu mám komára! Ale ďakujem za zobudenie.“

Znovu sa na mňa usmial a už aj vstával hore. V izbe som sa osprchovala, prezliekla a upravila. Nejako extra som sa neupravovala, veď na čo, kto by sa chcel so mnou baviť? U mňa existovala len riasenka a mastička na pery. Vlasy som si zopla do jednoduchého copu a pomaly vošla do kuchyne. Ocko už bol dávno v práci, toto som mu nejako veľmi nezávidela. Urobila som Emmovi párky a mne, ako vždy stačili dve jabĺčka. Po chvíli, keď som práve jedla prvé jablko, už po schodoch schádzal dole Emm. No áno, on si ľúbi pospať.

Len sa na mňa usmial, pobozkal ma do vlasov a vrhol sa lačne na párky, ktoré v minúte už boli v jeho brušku. Už sme si len vzali veci, nasadli do Emmovho auta a po chvíli stáli pred školou, už aj s vyzdvihnutou Alice. Hneď ako som vystúpila z auta sa mi do mysle začali vrývať tie nepríjemné zvuky. Počula som štrk, ktorý šramotal pod náporom topánky, odkašliavanie, smiech, ten odporný smiech, hýkajúci, aký mohla vydávať iba Loren.

Loren sa veľmi páčil Emm, ale tá to asi nerozdýcha, keď uvidí Emma s Alice. Emm sa s nami rozlúčil a pred tým, než odišiel ku svojej budove, ešte pobozkal Alice a pravdaže to videla aj Loren, tá vyzerala ako po plastike pier, úplne sa jej skrivili. Jemne som sa pousmiala, ale úsmev ma prešiel, keď som uvidela ľudí z mojej triedy. Strnulo som ostala stáť a nechcela spomínať na to, čo bolo. Alice ma jemne zaťahal za ruku.

„V pohode Jess? Poď pôjdeme, neboj sa, ja dám na teba pozor.“

Jemne sa na mňa usmiala a ja som nemo prikývla, aby sme sa mohli rozísť ku škole, ku môjmu osobnému peklu.

 

Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek 26 dotykov - 1. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!