Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky » Prišla som do Volterry a... - EmmaCullen

premiera


Prišla som do Volterry a... - EmmaCullenSoutěžní povídka - 1. téma Přišla jsem do Volterry

Článek je ponechán v původní podobě, bez oprav.

EmmaCullen


Prišla som do Volterry a...

Prišla som do Volterry po nekončiacej sa ceste s mojou ukecanou mamou. Dotiahla ma sem iba pre splnenie svojho ďalšieho rozmaru. Začali ju fascinovať upíri.

Je to už presne rok čo ma Edward opustil. Charlie ma prinútil vrátiť sa k mame. Takže teraz trávim väčšinu roka sama vo Phoenixe lebo ona musí cestovať s Philom. Tento náš upírsky výlet je malá výnimka. Ešte vždy sa moja rana v hrudi roztvorí dokorán, keď mi Renée rozpráva o upíroch.

A kam inam by sme mali spolu ísť ak nie do mesta v ktorom sa oslavuje deň vyhnania všetkých upírov?

Ulice boli preplnené turistami z celého sveta. Všetci boli oblečení v červených plášťoch, ale všimla som si, že niektoré malé skupinky majú čierne plášte. Stáli na každom rohu ulice. Boli ako z nejakého gangu. Nepáčilo sa mi to.

„Bella, poď sa pozrieť do tohto stánku. Majú tu úžasné upírske zuby.“

„Mami, počúvaj, poďme odtiaľto radšej preč.“

V tom na mojom pleci pristála ľadová ruka. Otočila som sa, aby som sa utvrdila v mojom zlom tušení. Oni sú upíri.

„Vitajte! Nechceli by ste si pozrieťhrad v ktorom bývali upíri predtým než ich odtiaľ vyhnali?“

Takže vyhnali. No to je pekná predstava.

„Bella, choď sama. Ja si chcem ešte pozrieť nejaké suveníry. O pol štvrtej sa stretneme pri východe.”

Renée sa otočila a odkráčala preč.

Pozrela som sa tej upírke do  tváre.

Možno to nie je až taký zlý nápad, tí upíri sa ovládajú ak sa pohybujú pri takomto množstve ľudí. Jedna prechádzka po strašidelnom dome nikomu neublíži.

„Tak dobre, poďme,” súhlasila som.

Vošli sme cez mohutné dvere do miestnosti plnej turistov. Kráčala som popri nich a už len samotná predstava, že som v hrade plnom upírov ma desila. Ale keby mi hrozilo nejaké nebezpečenstvo, zjavil by sa mi prízrak v podobe Edwarda.

Po pár minútach som začínala mať taký čudný pocit. Taký iný.

Cítila som Edwardovu prítomnosť. Opäť na ňa doliehala depresia, lebo so naňho neustále myslela. A odrazu sa zjavil predomnou. Nebol to žiaden prízrak. Bol skutočný. Taký skutočný akého som si  pamätala. Jeho vlasy a tvár... Vyzeral ako dokonalý anjel.

Zbadal ma v tej istej chvíli ako ja jeho. Zaskočil ma svojím výrazom tváre.

Bol taký vydesený, zúrivý a nechápavý. Ale prečo?

„Bella!“ vykríkol a hneď stál pri mne.

„Ju nie, Heidi, ju necháš napokoji!“

„Ale, Edward, vieš dobre, že nerobíme žiadne výnimky,“ povedala zvodným hlasom upírka.

„Tak potom budete musieť najprv zabiť mňa!“

Zmätení turisti iba tak postávali a vôbec netušili o čom sa tí dvaja rozprávajú. A ja som na tom bola rovnako.

„Vôbec ma nezaujíma čo budeš robiť ty, ale moja úloha je odviesť ich k Arovi.“

„Heidi, prosím, jednoducho ju iba pusť. Nikto sa o tom nedozvie.“

Mýlil sa. Zrazu sa pred nami roztvorili dvere a do miestnosti prišla malá blonďatá upírka s uhľovo čiernymi očami.

„Och, nie,“ vydýchla som.

Až teraz mi to došlo. Oni sú hladní. A chcú nás.

„Prečo tu iba tak stojíte?“ kričala tá malá upírka.

„Heidi, ako dlho chceš ešte nechať Ara čakať? Ideme!“

Pozrela som sa na Edwarda. Bál sa a ja tiež. Prečo musí byť život taký krutý?

 

Vstúpili sme do obrovskej miestnosti plnej upírov. V strede boli umiestnené tri trony. Edward sa hneď postavil predomňa, aby ma chránil. Upír, ktorý sedel na strednom trone si to všimol a podišiel bližšie k nám.

„Edward, čo to má znamenať? Odstúp od toho jedla!“ rozkázal.

„Nie, Aro, ušetri ju.“

„Aha, a to už prečo?“

Uprostred nášho rozhovoru sa z ničoho nič zjavil ďalší upír. V jednej sekunde som tam stála iba ja, Aro a Edward. A v druhej sekunde tam bol aj on.

„No to je veľmi jednoduché,“ povedal, „on ju ľúbi.“

Ukázal najprv na Edwarda a potom na mňa. Ale veď to nie je možné. Edward mi tvrdil, že ma už neľúbi a nie som preňho dosť dobrá.. Zo zamyslenia ma vyrušili Arove slová topiace sa v ironii.

„To som si mohol myslieť. To je náš celý zasnený Edward. A ako sa volá táto dievčina?“ spýtal sa hľadiac na mňa, ale odpovedal mu Edward.

„Bella.“

„Teoreticky sa zamyslime nad tým, že by som ju nechal žiť. Ty by si s ňou určite chcel hneď odísť. Ale čo ja? Nezaujímajú vás moje city? Nezaujíma ťa, Edward, že stratím vynikajúceho strážcu?“

Mal výraz podobní dieťaťu, ktorému berú jeho lízanku.

„Máte teda iba jednu možnosť. Chcem, aby mi sem prišla namiesto teba slúžiť Alice so svojím manželom. Hm, myslím, že sa volá Jasper. Máš na rozmyslenie 24 hodín.

Oboch ich odvedte.

Bojím sa. Veľmi. Nechcem ho znova stratiť. Hodiny ubiehali veľmi rýchlo a ja som začínala byť poriadne hladná. Sedela som spolu s Edwardom na zemi v zaprašenej izbe a cítila som sa hrozne. Ani jeden z nás zatiaľ nepovedal ani slovo a pritom som mala toľko nevyjasnených otázok.

„Bella, prepáč mi to.“

„Nerozumiem, čo ti mám prepáčiť.“

„To všetko, že som ťa opustil, že som ti povedal všetky tie hrozné veci, ktoré nie sú pravdivé.“

„Ako to myslíš? Nie sú pravdivé?“

„Nie.“

„Prečo si mi to potom vtedy povedal?“

„Pretože som si myslel, že keď sa od teba budem držať ďalej, nebude ti hroziť nebezpečenstvo. Teraz už viem, že to nie je pravda.“

„Takže, čo teraz bude s nami?“

„To neviem.“

Prišiel bližšie ku mne, chytil ma za ruky a pozeral sa mi do očí.

„Bella, ak sa ti niečo stane, nikdy si to neodpustím. Chcel by som ťa odtiaľto dostať preč, ale nemôžem poslať Alice a Jaspera, aby naveky slúžili Voltierovcom. Musím vymyslieť niečo iné.“

Sedeli sme v tej izbe ešte dve hodiny, ale potom Edward strnul a nehýbal sa. Vyzeral ako socha.

Otvorila som ústa, aby som zistila čo sa deje, ale on zdvihol ruku na znak toho, aby som bola ticho.

„Ide sem nejaký upír,“ šepkal tak, že som ho skoro nepočula.

O pár sekúnd sa otvorili dvere a vstúpila Heidi. Veľavýznamne sa pozrela na Edwarda, ale nepovedala ani slovo.

Neviem, čo sa to tu deje, veď nám ešte nevypršal čas. Alebo si to Aro rozmyslel?

„Myslíš to vážne alebo je to iba nejaká pasca?“ spýtal sa Edward prekvapene.

„Nie je to žiadna pasca, prosím, ver mi. Choďte už, lebo si niekto všimne, že nie som s nimi.“

Otočila sa a odišla. Ale dvere zostali dokorán roztvorené.

Skôr ako som sa stihla spamätať, Edward si ma vyhodil na chrbát a leteli sme až na ulicu.

„Edwad, čo to má znamenať?“

„Bella, musíme ujsť.“

„Ale ja nemôžem, je tu moja mama.“

„Kde tu?“

„Je pri hlavnom vchode.“

„Počúvaj ma, musíme sa odtiaľto dostať preč a to veľmi rýchlo.“

„Ničomu nerozumiem...“

„To ti vysvetlím neskôr. Musím najskôr zohnať nejaké auto. Bella bež k tomu vchodu a v žiadnom prípade sa nezastavuj, ani nechoď za nikým koho nepoznáš. Streneme sa pri tom vchode.“ Len čo to dopovedal, nebolo ho. Rozbehla som sa ako som len vládala a zastavila som sa až pri mojej mame. Pýtala sa ma rôzne hlúposti, ale nebola som jej schopná odpovedať. Bála som sa o Edwarda. Ale chvalabohu, zjavil sa o chvíľu priamo pred nami. Nasadli sme všetci do auta a Edward dupol na plyn, div ho nezlomil. Renée si z toho nič nerobila, po niekoľkých minútach na zadnom sedadle zaspala, takže som mala príležitosť sa na všetko Edwarda spýtať.

„Tá Heidi, nám pomohla utiecť, však?“

Iba prikývol.

„Ale prečo? Prečo to urobila?“

„Podľa toho, čo sa jej preháňalo v hlave, nám chcela pomôcť. Dlhovala mi službu, lebo som ju raz zachránil pred zničením.“

„No dobre, ale Aro nás teraz bude hľadať.“

„Bella, on má aj iné starosti, keď sa bude nudiť, pošle na nás svoju gardu, ale dovtedy uplynie ešte veľa času.“

Tak teraz som zmätená ešte viac ako predtým.

„Takže, keď mňa a moju mamu privezieš späť domov, vyparíš sa tak ako predtým?“

Pozrela som sa na svoje kolená, nebola som od toho zúfalstva schopná ani sa na neho pozrieť.

„Ty si môj stred vesmíru, Bella, spravil som obrovskú chybu, že som od teba odišiel. Už ju nikdy viac nezopakujem. A keď sa vrátime domov, môžeme sa porozprávať o tvojej nesmrteľnosti.“

Spadol mi obrovský kameň zo srdca a svoju ranu v hrudi som už vôbec necítila.

„To namená, že teraz už môžeme byť spolu naveky?“

„Určite budeme spolu naveky.“



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Prišla som do Volterry a... - EmmaCullen:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!