Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky » Darček pre Edwarda od ACullen

24.12.2010 (08:30) • souteznipovidky • FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky • komentováno 0× • zobrazeno 1064×

ACullen

Darček pre Edwarda

„Tak už dosť!” skríkla Alice, keď som ju už opäť nepočúvala. Bola som zamyslená a spomínala som.

„Alice, nekrič. Bolí ma z teba hlava,” zašomrala som. Nemala som chuť počúvať jej krik.

„Bella, spamätaj sa. Je to už pol roka. Nemôžeš sa pre neho stále trápiť. Nemôžeš pre neho stále plakať a byť stále smutná. Začni žiť!” povedala. Áno, má pravdu. Už pol roka je preč. Pol roka som ho nevidela a ani sa len neozval. A aj keď sa občas ozval Alice, nikdy mi to nepovedala.

„Ja to viem, Alice. Nemusíš mi to pripomínať!” povedala som nahnevane.

„Prepáč, Bells,” povedala smutne. Nie som tu jediná, kto v tomto dome trpí. Trpia aj ona s Jazzom. A to len vďaka mne. Kvôli mne opustili ich rodinu. Vraj sa o mňa chceli postarať, keď Charlie zomrel. Aj sa postarali. Ale nie tak, ako by si myslel Edward. Zmenili mi meno, kúpili auto a teraz bývame tu na Aljaške.

„Isabella Cullenová, počúvaš ma vôbec?” zatriasla mnou Alice.

„Ehm, čože?” spýtala som sa.

„Už asi päť minút ti hovorím, že sa obleč, pretože ideme na nákupy. A nechcem počuť žiadne výhovorky,” povedala s úsmevom.

„Ale Alice, neboli sme včera?” zúfalo som zakvílila.

„Boli ale to mi je jedno. Zajtra budeme mať návštevu a navyše sú Vianoce a nemáme darčeky,” povedala a zatvárila sa akosi čudne.

„Aká návšteva?” spýtala som sa zvedavo.

„No... Vieš, zajtra príde Carlisle, Esme a zvyšok rodiny,” vyliezlo z nej opatrne. Ostala som prekvapená.

„Čože? Zbláznila si sa? Veď oni ani len nevedia, že som upír. Alice, toto mi nesmieš urobiť. Ako asi podľa teba zreagujú? A navyše sa s ním nechcem stretnúť!” kričala som po nej.

„Čo sa tu deje?” spýtal sa Jazz, ktorý práve vošiel do obývačky.

„Ty o tom vieš? Vieš, že prídu?” spýtala som sa. Jazz len nemo prikývol.

„Tak to Vám teda veľmi pekne ďakujem za to, že ste mi to hodlali oznámiť. Ste fakt milí!” povedala som a vyšla som von. Rozhodla som sa, že si zájdem na lov, pretože, ak zajtra prídu môžem im ublížiť. Veď mám len pár mesiacov, ale ako hovorí Jasper, mám neuveriteľné sebaovládanie. To ma teší. Rozbehla som sa do lesa a niekde v polovici mojej cesty som ucítila lákavú vôňu pumy. Nebola až tak ďaleko. Odhadovala som to na takých sedem až osem kilometrov. Zhlboka som sa nadýchla a rozbehla som sa po jej stope. Za necelých desať minút som stála na malej lúčke, kde puma oddychovala. Bola som pripravená ku skoku, keď na druhom konci lúky uvidela akúsi postavu.

„Kto je to?” spýtala som sa.

„Sme rovnaký. Chcem sa len najesť!” povedal ten dotyčný, no ja som hneď vedela, kto je to. Bol to ON. Edward Cullen.

„Máš smolu. Toto je moja večera. Nájdi si inú pumu!” zavrčala som a rozbehla som sa k mojej pume. V tej chvíli sa rozbehol aj on a kdesi v polovici lúky sme do seba vrazili. Ja som sa spamätala, ako prvá. Vyskočila som na nohy a rozbehla som sa domov...

Edward

Dnes ideme na návštevu k Alice a Jazzovi. Od tej doby, čo sa od nás odsťahovali som bol, ako na ihlách. Nevedel som, čo je s Bellou, a keď som Alice náhodou zavolal, nič mi nepovedala. Dokázala mi, len povedať, že Bella sa má fajn a nič jej nechýba. Dokonca sa s ňou pár krát stretli a zdala sa im šťastná.

„Edward, pohni sa. Už ideme!” zakričala Rose z chodby. Nadýchol som sa a zbehol som dole. Kývol som Esme a povedal som im, že idem sám, pretože chcem ísť ešte na lov a vybehol som o domu. Sadol som si do auta a plnou rýchlosťou som si to namieril na Aljašku. Keďže som šiel sám, mohol som premýšľať. Všetky moje myšlienky smerovali k Belle. Ako sa asi má? Alice som dlho netelefonoval, no dnes sa jej na to spýtam. Dokonca ma aj pár krát napadlo, že to otočím a zamierim si to do Forks, no vždy som takéto myšlienky zavrhol.

„Chcel si, aby žila šťastný ľudský život. Tak ju nechaj!” hovoril môj vnútorný hlas. Áno, to som chcel, no teraz viem, že to bol strašný omyl...

Okolo pol piatej som prišiel na Aljašku. Auto som zaparkoval pri jednej lesnej cestičke a rozbehol som sa do lesa. Zacítil som vôňu pumy, a tak som sa rozbehol za jej stopou. Dobehol som k akejsi lúke a už som sa po nej chcel vrhnúť, keď som na druhej strane uvidel akési dievča. Bolo mi strašne povedomé, no nevedel som kto to je.

„Kto je to?” ozvala sa, keď ma zbadala.

„Sme rovnaký. Chcem sa len najesť!” povedal som. Počul som, ako sa šokovane nadýchla.

„Máš smolu. Toto je moja večera. Nájdi si inú pumu!” zavrčala a potom sa rozbehla na tú pumu. Tak to sa mýli, dievčatko. Rozbehol som sa teda aj ja a kdesi v polovici sme do seba narazili. Chcel som ju zadržať a pozrieť sa, ako vyzerá, no keď som to chcel urobiť už tu nebola. Utiekla. Chcel som sa za ňou rozbehnúť, no najprv som sa najedol. Predsa len ju nájdem podľa pachu...

Bella

Bol to on. Spoznala som jeho tvár, vlasy, hlas a aj jeho telo, ktoré do mňa narazilo. Utekala som cez les smerom k domu. Chcela som o tom Alice povedať. Veď mal prísť až zajtra. Ako je možné, že je tu?

„Alice! Videla som Edwarda. Je tu! Prekazil mi lov. Alice, veď mali prísť až zajtra!” povedala som, keď vtrhla do obývačky. Lenže vo dverách som ostala prekvapene stáť. Sedela tam celá rodina okrem Edwarda.

„Ups...” uniklo mi a pozrela som sa na Alice. Tvárila sa pobavene a prekvapene zároveň.

„Belli, čo si povedala?” spýtala sa.

„Ehm... Alice, idem do izby. Príď za mnou. Nechcem tu byť. Prepáčte,” povedala som a utiekla do mojej izby. Och, bolo krásne opäť ich vidieť spolu, ako rodinu. Ja tam nepatrím. Niekto mi jemne zaklopal na dvere.

„Ďalej!” zašepkala som.

„Bells, poď dole. Všetci sú z teba prekvapení. Prosím poď. Nebuď taká,” povedala Alice a odišla. Päť minút som zvažovala, či mám alebo nemám ísť dole, no nakoniec som šla. Prvé, čo som uvidela, keď som zišla dole, bolo, že sa Emmett a Jazz naťahujú o ovládač. Potom, že Alice a rose riešia dnešnú módu a že Esme objíma Carlisla.

„Ahoj!” pozdravila som ich. Všetci sa okamžite pozreli na mňa.

„Belláááá!” zvrieskol Emmett a už ma aj objímal. Krútil sa so mnou po celej obývačke, až Alice roztrhal návrhy jej šiat, Jazzovi zničil telku, knižnicu a zvalcoval konferenčný stolík.

„Tak dosť!” zreval Jazz, keď videl tú spúšť. Emmett ma okamžite pustil a začal sa smiať.

„Čo je ti tu na smiech? Pekne mi kúpiš nový televízor a aj nový stolík. Je mi jedno kedy, ale chcem ho tu mať!” kričal a Alice sa len zúrivo pozerala na Emmetta. Na tých návrhoch robila tri týždne, a on ich zničí.

„Prepáčte,” povedal a sklopil pohľad k zemi.

„Emmett, hneď teraz pôjdeš s Bellou kúpiť knižnicu aj stolík. Ona vie, kde sme to kúpili,” povedala Alice a žmurkla na nás. Pozrela som sa na Emmett a potom sme vyšli von.

„Rosalie, ak ti to vadí, poď s nami,” povedala som chladne.

„V pohode,” povedala a venovala mi úsmev. Prekvapená zmenou jej nálady a postoja ku mne sme sa s Emmettom vybrali do mesta.

„Bells, kedy si sa stala upírkou?” spýtal sa ma, keď sme sedeli v aute.

„Mesiac, po tom čo ste odišli, a čo môj otec zomrel,” povedala som smutne.

„Och, to je mi ľúto. A prečo zomrel?” spýtal sa ma.

„Neuniesol moje trápenie, a keď bol raz na rybách, zabil ho medveď. Vtedy sa vlastne vrátila Alice s Jazzom a zabránili mi v samovražde. Premenili ma a teraz som šťastná. Po Isabelle Marie Swan a zľahla zem. Dnes je už, len Bella Cullenová,” povedala som a s úsmevom som sa na neho pozrela.

„Cullenová? Takže si už moja ségra?” spýtal sa od radosti.

„Zatiaľ, len Alicina. Máš smolu,” zasmiala som sa. Úsmev mu okamžite vyhasol z tváre.

„Bella, kde si inak videla Edwarda?” spýtal sa ma odrazu.

„Šla som na lov a ten idiot mi ukradol pumu!” zavrčala som nahnevane. Emmett sa rozosmial.

„Ďalšia, čo zbožňuje pumy. Si presne, ako on. Pamätám si, že keď som mu raz ukradol pumu priamo spred úst, zúril ako divý a skoro mi odtrhol hlavu,” povedal zo smiechom. Vedela som si to živo predstaviť.

„Emmett, si cvok,” povedala som a uhla som sa jeho ruke.

„Vieš čo? Poďme kúpiť ten stôl a tú knižnicu, inak nás Jasper zabije. Oboch,” povedala som a vystúpila som z auta, pretože sme už boli pri obchode. Vošli sme, a keď ma predavač videl ihneď ku mne pribehol a pýtal sa, čo by sme si priali. Keď som mu to povedala prekvapene prikývol, no doniesol nám tovar. Emmett to zaplatil a pokojne sme vyšli z obchodu. Boli sme už pri aute, keď mi zazvonil mobil.

„Čo je, Alice?” spýtala som sa.

„Edward,” povedala jednoducho.

„Dobre. Ideme. Ale, Alice, chráňte si myšlienky, dobre?” požiadala som mu.

„Okej, ahoj!” povedala a zložila. Pozrela som sa na Emmetta a ten sa rýchlo sadol do auta. Ja som zatvorila kufor a sadala som si na miesto šoféra. Naštartovala som a plnou rýchlosťou som sa vydala domov.

„Bella, zvládneš to?” spýtal sa ma Emmett pred dverami.

„Hej,” povedala som a naraz sme vstúpili do domu. V obývačke sa veselo smiali.

„Jazz, v kufri máš ten nábytok. Pre telku pôjdeme zajtra. Neuniesli by sme to,” povedala som a s Emmom sme sa začali smiať.

„Tak to dúfam. Ako bude pozerať futbal?” spýtal sa zhrozene.

„Tak to nie je môj problém,” povedala som a vybehla som do izby, aby ma Edward nevidel, pretože bol v kuchyni.

„Kto to bol?” počula som ho povedať.

„Moja sestra,” povedala Alice.

„Ty máš sestru? A to odkedy?” spýtal sa prekvapene.

„Už pol roka!” odsekla Alice a vybehla za mnou...

Na druhý deň

„Šťastné a Veselé!” skríkla Alice, keď som zišla dolu. Celá obývačka bola vyzdobená imelom, sviečkami, stužkami a inými všelijakými ozdobami.

„Aj Vám,” povedala som a zamierila som k Esme.

„Chceš s niečím pomôcť?” spýtala som sa opatrne. Videla som, že viaže kvety do váz, ktoré tu všade boli.

„Samozrejme. Ak chceš,” povedala a usmiala sa na mňa.

„Bella? Alice mi všetko povedala. Je mi tu ľúto. To čo ti urobil Edward ti dáva právo ho nenávidieť, no prosím, keď ťa dnes uvidí najprv si ho vypočuj,” povedala smutne.

„Esme, ale ja ho nemám prečo nenávidieť. Ak ti to urobí radosť, ešte stále ho milujem. Alice mi všetko vysvetlila. Aj to, prečo odišiel, no nech mi to povie on sám. Až potom mu všetko poviem ja,” povedala som s úsmevom.

„Och, Bells,” usmiala sa a objala ma. Objatie som jej opätovala a zároveň som si všimla, že chlapci sú preč.

„Kde sú chlapi” spýtala som sa.

„Išli pre stromček,” povedala Alice a v tej chvíli sa rozleteli dvere a dnu sa prirútil Emm a Jazz s veľkou jedličkou.

„To čo je?” vyprskla som.

„Nepáči sa ti? Tak si ju choď hľadať sama. Vieš, aká je ťažká?” oboril sa na mňa Emmett.

„Fájn, prepáč,” zatiahla som a všimla som si Alicin varovný pohľad. Edward. Na všetkých som sa usmiala a vybehla som do izby. Dnes tu strávim všetok čas prípravami.

„Bella, tu máš šaty,” povedala Alice, keď o šiestej vošla do mojej izby. Spolu s ňou vošli aj Rose a Esme.

„Prišli sme ti pomôcť,” povedala Rose s úsmevom. Je neuveriteľné, ako sa jej správanie ku mne otočilo o stoosemdesiat stupňov.

„Ďakujem, za pomoc. Aj tak si to nezaslúžim,” povedala som.

„Kuš. Prestaň s takýmito rečami. Keď ťa Edward uvidí, bude rád,” povedala Esme.

„Myslíte?” spýtala som sa s obavami.

„Áno,” povedali všetky tri zborovo. Bola som rada, že ich tu mám...

„Bella, poď už. Je čas,” povedala Rose, ktorá pre mňa prišla.

„Už letím,” povedala som a vyšla som na chodbu. Tu mám vraj počkať, kým si nedajú darčeky a potom mám, ako hlavný darček prísť ja.

„Šťastné a Veselé!” ozývalo sa z obývačky. Chcela som byť pri tom, no musím ešte čakať. Začula som, ako Esme zazvonila zvončekom a ako Emmett vykríkol. Bol ako malé dieťa.

„Tak a teraz príde hlavný darček, pre teba, Edward!” povedala Alice a ja som začínala byť nervózna. Ako zareaguje? Možno ma už ani nemiluje. Napočítala som do desať a pomaly som začala schádzať schody.

„Ahoj, Edward!” povedala som, keď som už stála na poslednom schode.

„Bella?!” vyhŕkol.

„Áno, som to ja,” povedala som a podišla som k nemu.

„Šťastné a Veselé, Edward Cullen,” povedala som mu a dala som mu bozk na tvár. On ešte stále stál, ako obarený a nezmohol sa na slovo. Nervózne som sa pozrela na Alice, no aj tá pozerala na Edwarda.

„Tak už sa pohni!” zrúkol Emmett a Edward sa v tej chvíli pohol. Pozrel sa mi do očí a potom ma prudko objal.

„Ach, Bells. Ani nevieš, ako si mi chýbala,” zašepkal mi do vlasov.

„Ale čo? Chýbala som ti? Ako môžeš niečo také povedať? Veď si to ty, čo ma opustil a ani si mi nevysvetlil prečo. Ale, vlastne teraz na to máme čas. Hovor,” povedala som mu. Toto bol náš plán. Musím ho prinútiť, aby mi to sám povedal.

„Vieš, Bella, odišiel som preto, aby si bola v bezpečí. Chcel som, aby si žila spokojný ľudský život. Nenapadlo mi, čo som za sebou zanechal. Akú spúšť. Alice mi všetko povedala, no niečo zatajila. Ale teraz je to jedno. Som tu a ty si tu so mnou. Bells, chcem sa ťa opýtať, či si ochotná mi všetko odpustiť. Dokážeš ma po tom všetko ešte milovať? Dokážeš po tom všetok so mnou ostať dokonca života?” spýtal sa ma. Bola som šťastná, že som to počula z jeho úst.

„Áno, áno, áno. Na všetko hovorím áno!” povedala som a hodila som sa mu okolo krku.

„Milujem ťa!” zašepkal a pobozkal ma. Po tých dlhých mesiacoch sme boli opäť spolu. Opäť som mohla cítiť chuť jeho pier. Ale teraz už novými zmyslami.

„Si ten najkrajší Vianočný darček, aký som kedy dostal,” zašepkal. Opäť sme sa pobozkali a ja som vedela, že večnosť nestrávim sama, ale s Edwardom Cullenom. Mojou jedinou láskou...

Autor: souteznipovidky, v rubrice: FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky

Sdílet

Diskuse pro článek Darček pre Edwarda od ACullen: