Carlisle Cullen je veľmi vplyvný muž, a keď niečo chce, ide si tvrdo za tým. Tentoraz sa rozhodol, že ožení svojho syna Edwarda s Isabellou, dcérou policajného dôstojníka Charlieho Swana.
Lenže, čo keď Edward miluje inú a Belle vstúpi do cesty jej osudový muž? Aké intrigy Carlisle použije, aby Edward opustil Rosalie? A akú úlohu v tom všetkom zohrá Emmett McCarty, ktorý Belle zlomil srdce, keď rok predtým bez stopy zmizol? A čím vlastne Carlisle prinúti Charlieho, aby žiadal od svojej dcéry zväzok z rozumu?
Súťažná poviedka v súťaži Zamilovaný červen.
11.06.2014 (19:30) • Empress, maryblack • FanFiction jednodílné • komentováno 18× • zobrazeno 2588×
Správna voľba - 1. časť
Kvapky dažďa pomaly stekali po čelnom skle čiernej Fordky a stierače sotva stíhali vykonávať prácu, na ktorú boli určené. Z rádia sa vinula strašia soulová hudba, ktorá ešte viac podporila melanchóliu toho všetkého. Isabella Swanová sa vracala do svojho rodného mesta, ale nedalo by sa povedať, že sa jedná o radostný návrat. Predsa len jej sny a plány mali úplne iné znenie. V prvom rade chcela dokončiť prestížnu vysokú školu. Hneď po skončení sa plánovala zamestnať ako dobre platená učiteľka v jednej z Los Angeleských súkromných stredných škôl, kde žiaci bežne mávali väčšie týždenné vreckové, než ona kedy bude mať za celý mesiac.
Na podobné vyhliadky mala plné právo. Bola najlepšou študentkou, bez problémov získala červený diplom a v šuplíku na jej nočnom stolíku ležalo niekoľko obálok s ponukami práce. To však jedného dňa padlo.
Už viac nemala silu predstierať, aká je odolná, ako všetko zvláda na jednotku, že ona je tá chladná, schopná a úžasná premiantka, ktorú nič nerozhádže. Celý jeden rok sa držala, zúfalo pátrala, dúfala a všetko vyšlo nazmar. A potom jej jedného dňa zavolal otec a povedal, že sa mame priťažilo. Nežiadal ju o návrat, on nepatril medzi tých, ale z jeho hlasu vycítila, že je na konci so silami. Nemohla konať inak, než zbaliť svoj skromný majetok, naložiť ho do svojho kombíka a spretrhať putá, čo si v posledných štyroch rokoch vytvorila.
Bella potriasla hlavou a prsty jej zablúdili k tvári, kde potôčik sĺz za sebou nechal svoju mokrú stopu. Zhlboka sa nadýchla, nasala do pľúc dažďom presýtený vzduch a zaradila nižšiu rýchlosť. Zovrela pery do malej úzkej linky a presvišťala okolo cedule s nápisom Forks. Vrátila sa do miest, ktorým kedysi hovorila domov, lenže nikdy predtým by ju ani nenapadlo, za akých smutných okolností sa to stane. Myšlienky jej zablúdili o týždeň naspäť.
„Bella, s mamkou je to vážne, musela na novú operáciu. Nechcela, aby som ti volal, ale myslím, že by si mala vedieť, ako na tom je..." volal jej vtedy roztraseným hlasom otec a ona vedela, že jej neostáva nič iné, ako uzavrieť jednu smutnú kapitolu svojho života a otvoriť inú, smutnejšiu.
Blížila sa k ich domčeku a priam cítila, že srdce robí jeden premet za druhým. Akonáhle uvidela strechu, pokrytú zelenými šindľami a okenice natreté navlas rovnakou zelenou, zdvihla kútiky úst a na tvári sa jej objavil smutný úsmev. V kútiku duše aj napriek všetkému pocítila úľavu, že je už konečne vo svojom. Ledva zaparkovala, tak sa otvorili vchodové dvere a do dverí sa postavil jej otec. Najskôr si všimla, že je vychudnutý. Všetok ten stres a starosti si aj na ňom vybrali svoju daň. Bella najprv len sledovala kroky, ktorými sa sunul k autu, no potom vystúpila.
„Ahoj, oci,“ hlesla potichučky, ale on ju miesto odpovede zovrel v náručí a pevne ju stisol.
„Veľmi si mi chýbala, Bells. Ani netušíš, aký som šťastný, že si konečne pri mne.“ Charlie uvoľnil objatie a na krok od nej ustúpil.
Bedlivo ju sledoval a nemohol uveriť tej zmene, ktorá u Belly bezpochyby nastala. Keď pred viac než štyrmi rokmi odchádzala, bola to mladá a neskúsená dievčina, ale teraz pred ním stála mladá žena, z ktorej vyžarovala sila a odhodlanie. Nezlomilo ju ani nešťastie, čo ju postretlo, naopak, pomohlo jej to dospieť, možno až prirýchlo.
„Nemôžem uveriť, že z mojej malej Bellinky, vyrástla taká krásna a úžasná dáma,“ povedal popravde a znova ju zovrel v náručí.
„Ocko, ty si bol vždy taký vtipný,“ konštatovala sucho, ale hneď na to sa rozosmiala a on spoločne s ňou.
Uprela na neho starostlivý pohľad a pritom ju priam zabolelo pri srdci, keď si uvedomila jeho zošúverenú postavu a prešedivené vlasy. Ťažkosti a trápenie posledných mesiacov spôsobili, že zostarol o desiatky rokov. Zahltila ju ľútosť a v hrdle jej narástla obrovská hrča. Aby zo seba dostala aspoň jedno obyčajné slovo, musela si odkašľať. Niekoľkokrát. Nasadila odzbrojujúci úsmev a zahľadela sa mu rovno do očí.
„Počuj, oci, neviem ako ty, ale ja by som si niečo malé zahryzla. Tá nekonečná cesta mi dala zabrať a ja som teraz iba chodiaca mŕtvola. Poďme teda, som nesmierne zvedavá, čo si mi ukuchtil,“ žmurkla na neho veselo, no potom posmutnela. „A potom by som chcela ísť pozrieť mamku do nemocnice. Podľa toho, čo si mi ráno hovoril do telefónu, sa jej trošku uľavilo. Snáď sa to aj ďalej bude vyvíjať rovnako dobre,“ vyslovila s nádejou. Prestali sa objímať. Bella sa načiahla na miesto spolujazdca za kabelkou a v tej istej chvíli Charlie z auta vytiahol všetku batožinu.
„Pred pár dňami prekonala menšiu krízu, ani som ti to nechcel povedať, ale dnes som volal s jej ošetrujúcim lekárom a momentálne je na tom naozaj lepšie,“ prezradil váhavo a sklopil zrak k zemi, no potom zase ožil. „Vieš čo, v pokoji sa naješ, chvíľu si odpočinieš a vyrazíme za ňou,“ dodal o byľku veselšie.
Sklonil sa k dvom kufrom, do každej ruky vzal jednu rukoväť a zamieril si to do domu. Bella ho o sekundu neskôr nasledovala. Zanechal ju v predsieni a sám vyniesol batožinu hore do jej izby. Dovolila prstom mimovoľne zablúdiť k jamke medzi jej kľúčnymi kosťami a zovrieť v dlani malý strieborný prívesok. Z dotyku toho studeného kovu s jej chladnou pokožkou načerpala silu. Potom vstúpila do obývačky a rozhliadla sa. Náhle ju ochromil taký silný nával emócií z toho, že sa naozaj nadobro vrátila, až ju v očiach začali páliť slzy. Nie, že by sa sem nevracala na Vďakyvzdania, Vianoce, alebo iné dôležité udalosti, ale vždy vedela, že zase odíde a bude žiť svoj vlastný život v Los Angeles, v malom prenajatom byte, spoločne s Emmettom.
Emmett...
Stále nechápala, čo mu vlastne urobila, že ju tak náhle pustil k vode a nestála mu ani za to, aby sa s ňou rozišiel dôstojne. Miesto toho sa jednoducho zo dňa na deň vyparil a nebral ohľad na nič. Zo začiatku, keď sa jej neozýval a ani sa neukázal, strachovala sa, že sa mu stalo niečo zlé. Po štyroch dňoch od jeho zmiznutia sa však od istého zdroja dozvedela, že ho zazreli v nejakej zastrčenej špinavej krčme a bola na ňom zavesená dobre vyvinutá striptérka. No ukázalo sa to len ako planý poplach. Po mesiaci sa jej podarilo zistiť, že sa nevrátil ani k rodičom. Nikto o ňom nemal správy, polícia bola bezradná a vrchný veliteľ len bezmocne krčil plecami. Dúfala celý jeden rok. Upla sa len na dve veci, na štúdium a na pátranie po zmiznutom priateľovi. Potom prišla oná zlá správa o mamke. Vtedy sa zosypala a neprišla k sebe celé dva dni.
„Tak, hotovo, veci máš u seba hore, takže teraz sa pekne naobeduješ a potom si pôjdeš odpočinúť... Deje sa niečo?“ zarazil sa Charlie, keď si všimol Belline uplakané oči a pozorne si ju premeral.
„Nie, všetko je v poriadku, len mám asi podráždené oči od kúrenia v aute,“ zaznela jej chabá výhovorka. Pretrela si rukami tvár a potom ich spustila pozdĺž tela. Nechcela, aby ju takto videl, chcela byť silná a odvážna. Aspoň teraz. Charlie videl, že nemá zmysel ju nútiť k odpovedi, inak by narazil na kameň. Veď napokon príde čas a Bella sa mu zverí. Aspoň v to dúfal.
Chcel, aby sa v rámci možností cítila dobre, tak ju vzal okolo pliec a nasmeroval ju do kuchyne, kde ju čakal obed. Bella si na linke všimla pár škatuliek z neďalekého čínskeho bistra s logom firmy a uškrnula sa.
•••
Carlisle Cullen sedel v pracovni svojho prepychového sídla a už hodnú chvíľu usilovne premýšľal, ako čo najrýchlejšie získať peniaze toho starého blázna.
„Simone, doneste mi kávu a zožeňte mi prosím môjho syna!V požiadal hranou vľúdnosťou svoju, o dvadsať rokov mladšiu, sekretárku. „Simone?“ zastavil ju, keď už odchádzala. „Zaistite mi toho najlepšieho detektíva. A aby som nezabudol, nutne potrebujem vedieť, čo má tá Edwardova pobehlica, Rose Haleová, ktorá tvrdí, že čaká jeho pankharta, vlastne za lubom. Diskrétne, samozrejme, neželáme si predsa nijaké škandály!“ zakončil prísne.
„Samozrejme, pán Cullen,“ prisvedčila horlivo a nebolo pochýb, že tie pokyny do bodky splní.
Carlisle vedel, že všetky požiadavky stihne vykonať v rekordne krátkom čase a preto mu nič nebránilo pohodlne sa oprieť o operadlo luxusného koženého kresla a otočiť sa k oknu. Jeho kancelária bola moderne zariadená miestnosť a zladená olivovými, sivými a levanduľovými tónmi. Na vymaľovaných stenách viseli obrazy od tých najrenomovanejších umelcov a farebne kontrastovali s celým priestorom. Musel uznať, že jeho žena bola obdarovaná výnimočným vkusom a nádherný výhľad na tamojšie kopce a lesy, len podtrhoval všetok ten komfort a honosnosť. Ozvalo sa zaklopanie a Carlisle sa len nerád nechal vyrušiť z rozjímania.
„Vstúpte!“ vyzval osobu schovanú za dverami. Vošla jeho sekretárka a pristúpila až celkom k nemu.
„Pán Cullen, váš syn je na ceste,“ informovala ho a položila pred neho šálku s pressom.
Carlisle prikývol a pohybom hlavy jej naznačil, že môže zase ísť. Sledoval, ako za sebou zatvára a keď nadobro zmizla, otvoril zásuvkuna pracovnom stole. Vytiahol závet svojho, už zosnulého svokra a zlostne zafučal. Starý Platt ho nikdy nemal rád. Najskôr preto, že si obaja boli až príliš podobný, ale aj tak nechápal, prečo si stanovil tak hlúpe podmienky pre splnenie svojej poslednej vôle. Musel Edwarda oženiť a nie za hocikoho, tak znela podmienka.
Nervózne zabubnoval bruškami prstov o dosku stolu, potom ich vzájomne preplietol a natiahol nad hlavu. Pokiaľ by si Edward nevzal vhodné dievča, nezdedil by majetok svojho deda a Carlisle by tým pádom nemal na zaplatenie určitých pohľadávok, čo nezniesli odklad. Samozrejme, mohol ho oženiť s tou ľahkou ženou, s ktorou sa aj navzdory jeho zákazu ťahal. Lenže, ak už mal svojho syna zatiahnuť do tejto hry, musí z toho vzísť aj niečo iné, než peniaze. Nebolo by na škodu mať podchytené isté osoby v meste, musel teda zodpovednosť z výberu manželky vziať na svoje plecia. Vplyvných ľudí s krásnymi dcérami poznal nepreberné množstvo, ale všetci až pridobre poznali Edwardove sklony k ľahkovážnosti a jeho slabosť pre opačné pohlavie. Nikto z jeho známych by so sobášom nesúhlasil, aj keby sa jednalo len o spojenie z rozumu. Odkedy mu doručili onú správu, bol nervózny, ako tiger v klietke. V hlave mu postupne dozeral plán, ako docieli toho, čo chce.
Dvere na kancelárii sa bez varovania rozleteli dokorán a bez vyzvania vošiel jeho syn.
„Nevieš klopať?“ vybafol na neho.
Z Carlisleovho hlasu znelo podráždenie a Edwardovi to spôsobilo náramnú radosť. Mal otca rád, ale veľmi dobre ho poznal a jeho panovačná povaha mu liezla na nervy.
„Dobrými spôsobmi práve neoplývam, oci, to už snáď dobre vieš,“ poznamenal lakonicky a posadil sa na stoličku naproti nemu.
„Isto, ty a slušné správanie...“ konštatoval Carlisle sucho.
„Fajn, keď som už tu, mohol by si mi prezradiť, čo tak naliehavého sa stalo, že ma Simone hnala ako záprah divých koní, len aby som sem prišiel ešte dnes?“ precedil Edward pomedzi zuby. „Alebo tu mám sedieť, až kým nezapustím korene a neurodím prvé ovocie? Či si ma chceš len tak prehliadnuť? Fakticky ma chceš len pokarhať za moje hriechy?“ vypytoval sa drzým tónom.
Carlisle zaryto mlčal a užíval si arogantný výraz na tvári svojho potomka. Dával si s odpoveďou na čas. Edward si nervózne prehrabol vlasy a potom svoje ruky položil do lona.
„Budeš sa ženiť,“ predniesol Carlisle akoby sa nechumelilo. Vstal zo stoličky a prešiel k veľkému francúzskemu oknu, ktoré viedlo na terasu.
„Čo prosím?!“ vyhŕkol Edward pobúrene a tiež sa postavil.
„Počul si veľmi dobre, budeš sa ženiť,“ pokračoval Carlisle a syna vôbec nepustil k slovu. „Pred pár hodinami mi doručili závet deda Evensona. Všetok majetok odkázal výlučne tebe, ale jedine pod podmienkou, že vstúpiš do stavu manželského,“ predostrel mu neradostné vyhliadky. Nato sa otočil k synátorovi, ktorý začal červenieť od zlosti. Isteže, aj na toto bol Carlisle dobre pripravený.
„Nemysli si, že neviem s kým sa teraz ťaháš, ale to skončí, na to nezabudni. Môžeš teda rovno pustiť z hlavy, že by si si vybral ju. Je to obyčajná niktoška, bez peňazí a postavenia. Keďže sa tejto nepríjemnej situácii nemôžeme nijako vyhnúť, musí to byť niekto taký, aby to pre nás bolo výhodné,“ vyratúval chladným tónom a úspešne ignoroval, čím ďalej, tým viac rozzúrený výraz v Edwardovej tvári.
„Kto si, že mi diktuješ podmienky?“ zavrčal na neho skrz zaťaté zuby a srdečne kašľal na to, že je neúctivý. „A neobúvaj sa do Rose, milujem ju, a ak by som sa mal oženiť, bude to jedine s ňou!“ oznámil mu Edward pevne. Dobre vedel, že je široko ďaleko známy skazenou povesťou sukničkára a hazardéra. Nepopieral, že má na rováši nejeden priestupok a kedysi na to bol dokonca hrdý. Lenže od doby, kedy sa zoznámil s Rosalie Haleovou, sa všetko zmenilo. Ona ho zmenila, až nepoznával sám seba.
„Tým by som si nebol až taký istý,“ schladil jeho nadšenie Carlisle, vrátil sa späť k svojej stoličke a posadil sa. „To dievča je chudobné, ako kostolná myš, nemá žiadnu rodinu, žije prakticky na ulici. Takú by si si chcel uviazať na krk? Nečudoval by som sa, keby to bola len vypočítavá suka, ktorá si chce iba polepšiť!“ zakončil svoju tirádu.
Jeho pokojný hlas a nevzrušený výraz tváre Edwarda ešte viac vytáčal, no poslednou kvapkou sa stala otcova záverečná veta. Zovrel ruky v päsť a postavil.
„Nevieš o Rose vôbec nič!“ zareval na neho.
„A čo vieš o nej ty, synak?“ zvolal Carlisle víťazoslávne. „Poznáš len skutočnosti, ktorými ťa obalamutila, ale je to obyčajná klamárka...“
„Dosť, otec!“ zavrčal Edward varovne. „Nechcem už počuť jediné krivé slovo na jej adresu! Inak sa zbalím a vykradnem prvú banku, ktorá mi príde do cesty a spôsobím ti takú hanbu, že budeš môcť na senátorské kreslo rovno zabudnúť!"
Edward zaťal do živého a Carlisleovo odhodlanie a povýšenecká maska sa naštrbili. „No, veď no, nie je hneď nutný taký ostrý tón,“ povedal zmierlivo. „Pohovorme si bez emócií, na dohodu nepotrebujeme silné slová. Veď napokon, ty nie si žiadny otrok a ja nie som tvoj otrokár, som tvoj rodič a ty si môj jediný syn, chcem pre teba len to najlepšie.“
Edward na neho vypleštil oči a neveriaco pokrútil hlavou. „Máš pravdu, z teba by bol omnoho lepší herec, než senátor,“ uškrnul sa. Na jeho tvári zazrel tieň nesúhlasu a vzápätí mu došlo, že prestrelil. „Otec...“
„Odíď!“ prerušil ho Carlisle mrazivo. „Strať sa mi pre dnešok z očí, inak za seba neručím. Ale nezabudni na to, že sme s touto témou rozhodne neskončili.“
„To by som netvrdil...“
„Neodporuj mi, mladý muž!“ skočil mu Carlisle znova do reči a jeho hlas sa chvel od potlačovanej zlosti. „A teraz ma nechaj, poniektorý z nás musia aj pracovať,“ požiadal ho arogantným tónom.
„Ako si prajete, pán sudca,“ pritakal Edward. Vystrúhal otcovi hlbokú poklonu a rovnako rýchlo, ako do miestnosti vpadol, takisto rýchlo z nej vyletel.
Áno, Carlisle Cullen rozhodne vedel byť milý a príjemný spoločník, rovnako dokázal plniť aj úlohu chápajúceho a štedrého otca, ale beda, ak sa niekto postavil do cesty jeho plánom.
•••
Začal sa ďalší školský rok a Bella nastúpila novú životnú púť s odhodlaním sebe vlastným. Mala jedinečné šťastie, že sa na Forkskej strednej uvoľnilo miesto pre učiteľku angličtiny a vedenie ju prijalo s otvorenou náručou. Na prvý deň sa nesmierne tešila, ale nervozita vykonala svoje a ona sa ráno v deň „D" ani nebola schopná poriadne najesť. K budove školy vtedy dorazila hodinu pred prvým zvonením a jej budúci kolegovia ju privítali s otvorenou náručou. Väčšinu z nich si pamätala ešte zo svojich študentských čias. Vyučovanie sa darilo a poobede mohla skonštatovať, že jej hviezdy boli priaznivo naklonené.
Tak to šlo deň za dňom, týždeň za týždňom. Všetok čas mala vyplnený prácou a návštevami v nemocnici, a ani nepobadala, kedy sa na stromoch sfarbilo lístie. Ten rok dorazil október na Olympijský polostrov zo všetkou svetskou nádherou a pompéznosťou. Učebňa angličtiny sa nachádzala na západnej strane, s výhľadom na bujný lesný porast a Bella sa nespočetnekrát pristihla, ako nad tým výhľadom sníva s otvorenými očami. Krásne slnečné dni striedali ešte krajšie veterné a nebyť studených nocí, tak by si Bella myslela, že tu majú skutočné leto, nielen to babie.
Rovnako sľubne začalo aj jedno mrazivé štvrtkové ráno uprostred mesiaca, kedy mala zastúpiť svoju kolegyňu, slečnu Haleovú, na exkurzii do budovy okresného súdu. Rosalie sa jej zverila, že sa v poslednom čase necíti dobre a nechcela preto riskovať, že sa počas dlhej cesty niečo stane. Napríklad, že začne rodiť, alebo niečo podobné. Bella sa vďačne ponúkla, že ju zastúpi a Rose so slzami v očiach povedala, že jej raz túto láskavosť odplatí. No Bella na túto obetu mala aj trošku „sebecké" dôvody. Potrebovala vypadnúť. Mamka mala síce dobré obdobie, bola stabilizovaná a mohla prijímať návštevy, lenže starosti jej začal robiť otec. Na prvý pohľad vyzeral, že je všetko v poriadku, ale Bella videla jeho povädnuté ramená a telo ako bez života. Správal sa rozhodne nezvyčajne a pár razy ho pristihla, ako sa už už nadychuje a chystá sa jej niečo povedať.
Potriasla hlavou a mysľou sa vrátila do prítomnosti. Vrhla starostlivý pohľad na žiakov, ktorých mala na zverených a postavila sa na špičky, aby sa presvedčila, že sú naozaj všetci.
„Slečna Swanová, potreboval by som na záchod,“ ozval sa náhle jeden zo študentov.
„Peter, bol si tam ani nie pred dvomi minútami a vrátil si sa celý zadymený,“ zotrela Bella vytiahnutého modrookého blondiaka, ročníkového šaša.
„Lenže tentoraz naozaj potrebujem cikať,“ provokoval ďalej.
Bella jeho metódy poznala pridobre a na lep mu rozhodne nemienila sadnúť. „Daj si štoplík a hodinku - dve to vydrž,“ povedala nekompromisne. Žiaci, ktorý ju začuli, vybuchli do smiechu, takže musela miesto jedného, tíšiť desať výrastkov naraz.
Nakoniec ich upokojila a naoko sa tvárila prísne, ale poznali ju veľmi dobre, takže sa z nich nakoniec stala naozaj veselá skupinka. Pristúpila k nim sprievodkyňa a vyzvala ich, aby ju nasledovali. Najprv poobdivovali celé prízemie a Bella s uspokojením zaregistrovala troch, alebo štyroch školákov, ktorý si zapisovali poznámky do svojich iPhonov. Po hodine a pol sa presunuli na prvé poschodie, kde sa nachádzalo pár súdnych siení. Mali dohodnuté, že sa ako diváci budú môcť zúčastniť jedného zo súdnych sporov. Sprievodkyňa ich nasmerovala do miestnosti s číslom jedna, čo bol pomerne malý priestor, ale keď sa všetci usadili, ostala viac než polovica miest voľných.
Vošla obhajoba aj obžaloba a spoločne so svojimi klientmi zaujali určené miesta. Belle prišlo viac než vhod, že malo ísť o priestupkové konanie s dvomi násťročnými mládencami, ktorý mali byť súdení za vandalizmus a poškodzovanie majetku. Z kancelárie vedľa siene vystúpil sudca, pomerne mladý a elegantný muž, a usadil sa do sudcovského kresla. Pojednávanie začalo a Bella zvedavo pokukovala po svojich žiakoch. Keď žalobca čítal zoznam prečinov obžalovaných a prehlásil, aký žiada trest, viacerí študenti akoby stratili farbu. Peter bol zo všetkých najbledší a Bella sa sama pre seba mierne usmiala. Napadlo ju, že práve táto exkurzia aspoň niektorým zabráni, aby vyvádzali hlúposti.
Súd sa skončil a verdikt pre previnilcov znel: dva roky podmienka a pokiaľ by bola porušená, boli by mladíci poslaní na tri roky do nápravného zariadenia. Ako náhle vyšla jej zverená skupina, ktorá vzrušene debatovala, von, Bella ich oslovila, aby sa upokojili. Peter sa kŕčovito chytil jej predlaktia, no potom ju zase pustil. Na chodbe vládol taký zmätok, že si ani nevšimla osoby, čo vychádzala z miestnosti nachádzajúcej sa vedľa súdnej siene a narazila do nej.
„Prepáčte, je mi to ľúto, nechcela som,“ vykoktala chabo a keď si uvedomila, že človek do ktorého vrazila, je sám sudca Cullen, očervenela až po korienky vlasov.
„Nič sa nestalo, slečna...“ mávol rukou a zvedavo na ňu pozrel. Prehliadal si ju s neskrývaným záujmom a Bella kvôli tomu ešte viac očervenela.
„Swanová, Isabella Swannová, angličtinárka z Forkskej strednej a toto sú moji žiaci,“ predstavila sa a ukázala na tínedžerov, čo na nich zízali s otvorenými ústami.
Carlisle venoval Belle srdečný úsmev a s natiahnutou pravicou sa jej tiež predstavil. „Netušil som, že na tejto škole vyučujú tak mladé a krásne učiteľky," hovoril vľúdne. To dievča sa mu zapáčilo na prvý pohľad. Hneď ako ju zazrel, prišlo mu na myseľ, že by sa perfektne hodila k jeho synovi. Samozrejme, pokiaľ by bola možnosť, že je nielen pekná, ale dalo by sa ťažiť aj z jej rodiny.
Ešte chvíľu sa rozprávali. Najskôr o procese a potom z nej Carlisle medzi rečou vytiahol, že jej otec pracuje ako radový dôstojník na okresnej policajnej stanici. V hlave sa mu okamžite zrodil plán a nemohol sa dočkať, až sa usadí vo svojej domovskej kancelárii a spojí sa s detektívom. Zistí si o Isabelle Swannovej a jej otcovi všetko dostupné. Spokojne vyceril zuby a v duchu sa potľapkal po pleci. Keď sa rozlúčili, ostal stáť na mieste a sledoval, ako spoločne so svojimi žiakmi odchádza. Dúfal, že sľubne načatý deň, bude mať svoje pokračovanie.
•••
„Simone, zavolajte pánu Whitlockovi a spojte ma s ním,“ oslovil Carlisle svoju sekretárku, keď okolo nej prechádzal do svojej pracovne. „Ale v prvom rade mi doneste kávu a neprepájajte mi žiadne hovory, okrem toho detektívovho!“ prikázal jej a otvoril dvere.
„Samozrejme, pane,“ odpovedala mu, zdvihla slúchadlo a priložila si ho k uchu.
Carlisle sa ešte zastavil na prahu a potom za sebou rázne zabuchol. Podišiel k vešiaku, vyzliekol si talár a zavesil ho naň. Posadil sa za mohutný dubový stôl a s výdychom úľavy sa oprel o kožené operadlo. Po pár minútach sa ozvalo zaklopanie a Simone na vyzvanie strčila hlavu dovnútra.
„Whitlocka máte na linke jedna,“ oznámila mu a vošla dnu, aby mu naservírovala kávu.
„Ďakujem, môžete ísť!“ vypoklonkoval ju von a zdvihol telefón.
„Rád ťa znova počujem, Jazz,“ odzdravil osobu na druhej strane aparátu a chvíľu počúval. „Isteže, čo sa týka tej Haleovej, už mám plán, ale pre teba mám tento raz inú prácičku... Nie, nechcem si preveriť žiadnu budúcu milenku," zasmial sa do slúchadla a pritom klopkal prstami do dosky stolu. „Potrebujem, aby si oťukol istú Isabellu Swanovú a jej rodinu. Charlie Swan pracuje na polícii a ona učí na miestnej strednej angličtinu. Viac neviem, ale to pre teba určite nebude problém. Vyhrab na ňu, alebo na neho všetku špinu, skrátka nejaké tajomstvo, ktoré by pre mňa bolo užitočné. Určite mi rozumieš,“ pokračoval a oči sa mu pritom diabolsky leskli. „Fajn, ihneď ako niečo nájdeš, daj mi vedieť!“ dodal a hovor ukončil. Vyvalil sa dozadu a ruky si spokojne založil za hlavou. Niečo mu napovedalo, že Jasper Whitlock bude mať pre neho len dobré správy.
•••
Bella sa domov vrátila až za tmy a cítila, že náročný deň sa na nej podpísal. Bola maximálne vyčerpaná a netúžila po inom, než horúcom kúpeli a mäkučkej posteli.
„Ako sa vám vydaril výlet?“ zastavil ju Charlie, keď sa pokúsila nepozorovane prešuchnúť na poschodie. S povzdychom sa vzdala svojho úmyslu a pobrala sa za ním. „Dalo by sa povedať, že priniesol svoje ovocie,“ odpovedala mdlo.
No Charlie bol policajtom skrz-naskrz. Postavil pred ňu večeru, ako inak než z čínskeho bistra a začal sa vypytovať tak šikovne, že sa ani nestihla spamätať a všetko mu vyklopila. O nekonečnej ceste autobusom, o študentoch, o procese a naostatok aj o Carlisleovi Cullenovi. Pri jeho mene sa otec zarazil, vypleštil oči, no potom si len odkašľal. Bolo však celkom možné, že si jeho reakciu len nahovorila.
„Navštívil si dnes mamku? Mrzí ma, že som sa opäť nestihla vrátiť v návštevných hodinách, ale zajtra za ňou určite zájdem,“ vyhŕkla skleslo. Cítila sa hrozne, že mamu posledný týždeň s vizitami v nemocnici zanedbávala.
„Nemusíš, zajtra ju púšťajú na niekoľko dní domov na priepustku,“ referoval jej Charlie a usmieval sa od ucha k uchu.
„Prečo si mi to nepovedal skôr?“ vyhŕkla Bella a v očiach sa jej zaleskli slzy.
„Len dnes poobede som sa o tom dozvedel od mamkinho ošetrujúceho lekára,“ tíšil ju Charlie a tváril sa pritom veľmi ustarostene. Keď jej to hovoril hlas sa mu triasol.
Bella najprv vyskočila na rovné nohy a vypískla od radosti, ale vzápätí prestrašene vzlykla a ako podťatá padla naspäť na stoličku. „Mamkin návrat nemá žiadnu inú príčinu, že nie?“ vyhŕkla a hlas sa jej triasol potláčanou nádejou.
Charlie váhal, ale nakoniec predsa len záporne pokrútil hlavou a Bella si vydýchla.
Týždeň ubehol ako voda a Bella sa mohla tešiť z toho, že mám mamu konečne doma. Každý deň uháňala z práce domov, odmietla každé suplovanie, len aby mohla byť s ňou. Zvykla s ňou sedieť v spálni, držať sa za ruky a rozprávať sa s ňou. Chodili aj na krátke prechádzky, bývali vonku, až kým sa mama necítila unavená a nešla si ľahnúť. Bella robila všetko pre to, aby sa mala dobre. A veru sa tak behom dňa cítievala, iba v noci ju trápili silné bolesti, ktoré museli ona, alebo Charlie tíšiť silnými liekmi. Bella by teda nemala na nespokojnosť najmenší dôvod, keby posledné dva dni nebol otec duchom neprítomný. Iba chodil po dome, ako telo bez duše. Premýšľala, čo sa s ním deje a dúfala, že jej to povie, ale márne. Keby nebolo toho, že si vypočula útržok rozhovoru medzi jej otcom a mamou, najskôr by sa nič nedozvedela niekoľko ďalších týždňov.
„...Charlie, mal by si jej to konečne povedať. Tak či tak sa musí rozhodnúť len ona sama,“ povedala ticho Renée a zachvátil ju nový dusivý kašeľ.
Bella ťukla do pootvorených dverí a vošla za rodičmi do spálne. „Čo by som mala vedieť?“ spýtala sa a svoje hnedé oči uprela na otca.
Ten sa len nešťastne pozrel na svoju ženu a ťažko si povzdychol. „Poď Bells, pôjdeme radšej do obývačky. Mamka je unavená a potrebuje si odpočinúť. Ja ti poviem o čo ide," požiadal ju a naznačil jej, aby neodporovala. Bella pozrela na mamu, ktorá sa na ňu vľúdne usmiala, prešla okolo otca, ktorý stále stál vedľa postele a pobozkala ju na čelo.
„Vrátim sa za tebou ihneď, ako mi ocko všetko povie,“ sľúbila jej a pohladila ju po vlasoch.
Renée sa na ňu usmiala a prikývla. Charlie sledoval, ako jeho dcéra opúšťa izbu a ticho ju nasledoval. Vošli do obývačky, posadili sa vedľa seba na pohovku a on začal hľadať vhodné slová do začiatku. Aby jeho hlas znel pevne a odhodlane, tak si musel viackrát odkašľať.
„Pred dvomi dňami ma prišiel na služobňu navštíviť sudca Cullen s istou ponukou,“ začal a pritom si nervózne mädlil zopnuté ruky. Bella mlčky sedela a počúvala. Bola udivená, prečo by práve tento človek chodil za jej otcom a prečo by z toho mal byť otec vyvedený z miery.
„Prišiel za mnou s ponukou, Bells,“ zopakoval a opäť si odkašľal.
„S akou ponukou, oci?“ Videla na ňom, že mu nie je dobre, ale aj tak chcela počuť, čo jej tajili.
„Carlisle Cullen mi prišiel ponúknuť miesto šerifa a istú finančnú výpomoc, pretože zistil, že sme na tom s peniazmi dosť zle,“ spustil Charlie.
„Ale to je od neho predsa úžasné!“ skríkla Bella radostne, no potom sa zháčila. „Ibaže nerozumiem tomu, ako sa to týka mojej osoby.“
Charlie sklopil svoj pohľad na zopnuté ruky. „Nechce to zadarmo,“ hlesol sotva počuteľne.
„Povedz mi, ale hneď, čo sa deje!“ žiadala ho pobúrene.
„Chce, aby si súhlasila so sobášom medzi tebou a jeho synom,“ vypotil zo seba a venoval jej utrápený pohľad.
„Zbláznil si sa ty, alebo sa pomiatol on?“ vykríkla Bella nahnevane. Vstala z gauča tak prudko, že stolík, ktorý sa nachádzal vedľa neho, sa prevrátil. „A prečo by to prepánajána robil?! Vari sa mu rozum pomútil?“ Začala ráznymi krokmi merať vzdialenosť medzi kuchyňou a obývačkou a pritom nervózne rozhadzovala ruky do priestoru .
„Edward Cullen zdedí všetok majetok po svojom starom otcovi, ale jedine pod podmienkou, že sa ožení. Jeho otec si myslí, že ty by si bola pre neho tá pravá,“ vysvetľoval Charlie.
„Bože! Žijeme azda v stredoveku?“ odfrkovala zhnusene.
„Bells, keby sme na tom neboli tak zle, rovno by som milého sudcu, aj s jeho nezmyslom, poslal kadeľahšie," povzdychol si. „Pravým dôvodom, prečo mamu pustili domov, je fakt, že sme si viac nemohli dovoliť platiť účty za nemocnicu. Máme dlhy, kam sa len pozrieme a nepodarilo by sa ich splatiť, ani keby sme predali dom. Nežiadam od teba, aby si okamžite súhlasila, je to tvoj život a ty sa musíš rozhodnúť sama.“
Bella viac počuť nepotrebovala. Otcovi venovala ublížený pohľad, potlačila tras tela a vybehla do svojej izby. Tam schmatla kľúče od auta, zo skrine vybrala bundu a vyšla pred dom. Nasadla do Fordky, naštartovala a s vedomím, že potrebuje pár hodín osamote, sa pobrala na pláž do La Push.
Následující díl »
Autor: Empress (Shrnutí povídek), maryblack, v rubrice: FanFiction jednodílné
Diskuse pro článek Správna voľba - 1. časť:
Milá SissaVampire - Veľmi nás potešil tvoj komentár, skrášlil nám deň a to, že si si čítanie užila, je pre nás ako pre autorky tou najväčšou odmenou. Veríme, že si rovnako užiješ aj druhú časť a bude sa ti takisto páčiť.
Wow, to bol úžasný začiatok!! skvelý nápad, konečne niečo, čo tu ešte nebolo nedokázala som sa odtrhnúť od čítania, holky píšete skvele, veľmi veľmi sa mi to páčilo
Carlisle ako sudca nemá chybu no a Edward ho dokonale odbíjal. Musela som sa smiať ako sa mu vyhrážal, že vykradne banku a urobí mu hanbu výborne, teším sa na pokračovanie
Milá E.C.M. - veľmi pekne ti ďakujeme za tvoj obsiahly komentár a dúfame, že si prečítaš aj ďalšiu časť poviedky. Dôvody na túto motanicu sú jednoduché. Život si niekedy pripraví zamotané situácie, že s ich rozlúsknutím by mal problém aj Sherlock Holmes a aj v dobrej knižke, sa väčšina vecí rozuzlí až na konci. Takže, kto si počká, ten sa dočká. V tretej a záverečnej časti sa dozviete, prečo si Carlisle vybral práve dcéru policajta za budúcu ženu svojho syna a takisto, prečo Charlie tak ľahko súhlasil s týmto nešťastným riešením. Nemôžeme predsa napchať do jednej časti všetky rozuzlenia, práve preto to má tri diely.
Empress a maryblack
Jej, tak to je dost zamotaný, když si vezmu, že Rosalie je vlastně Bellina kolegyně a Carlisle nechce, aby si Edward vzal Rosalie, protože je chudá, tak proč mu dohazuje Bellu, která je chudá taky a jsou na tom prakticky stejně, teda až na to, že Rose čeká s Edwardem dítě a Bella tak může jenom zachránit její matku. Neměla by se zlobit na Charlieho, protože ten má dobrý úmysly i když má nešťastné řešení, ale je v celkem zoufalé situaci, zato Caŕlisle chce shrábnout jenom peníze, které ale alespoň s části bude financovat do Belliné rodiny. To se mu to vyplatí??? Podle mě, je jedno, jestli si Edward vezme Rose a nebo Bellu, výjde to celkem na stejno. A kdyby se jednalo o Rose, Edward by se oženil i rád, ale takhle mě zajímá, jak Carlisle chce přesvědčit Edwarda, aby se vzdal ženy, kterou miluje a čeká s ní dítě a místo toho si vzal její kolegyni.
danje, PCullen, Kačka V. - Ďakujeme vám dievčatá za ďalšie úžasné, povzbudzujúce komentáre a veríme, že aj s pokračovaním budete rovnako spokojné.
Už se nemohu dočkat pokračování.
Začíná to vážně skvěle! Moc se těším na pokračování.
Pěkné.
Agule99 - to nás fakt teší. Ešte raz díky
Přečtu, že váháš/váháte . Tak boží povídku, ačkoli konkurenční ( ) si nemůžu nechat ujít, ne?
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!