Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Nedobytná

20.09.2011 (17:15) • KatarinaCullen • FanFiction jednodílné • komentováno 18× • zobrazeno 2509×

Pohľad Edward:

Nechápem, ako som mohol sľúbiť mojej rodine, že pôjdem na ten večierok. Isabella je namyslená, vypočítavá poloupírka. Stále sa predvádza a robí zo seba nedostupnú. Neznášam ju! Vytáča ma ako sa všetko musí točiť len okolo nej. A ešte viac ma vytáča, že jej nemôžem čítať myšlienky. Nemôže to byť tým, že je poloupírka. Raz som sa stretol s poloupírom a jemu som, nanešťastie, myšlienky čítať mohol.

Naposledy som ju videl pred päťdesiatimi rokmi na ďalšej svadbe Rosalie a Emmetta. Možno sa to odvtedy zmenilo a už jej môžem čítať myšlienky. Ale to je len veľmi malá nádej.

Tanya nás k sebe pozývala často, ale buď som ja vehementne odmietal ísť k nim, alebo Bella nebola doma. Zmyslela si, že chce byť herečka. Ach Bože. Všetko sa točí len okolo tej poloupírskej herečky. Neznášam ju! Teraz za svoj prvý film získala ocenenie, preto ten večierok. Ak sa v najbližších dvadsiatich rokoch stretneme s Tanyou, budeme mať tému na rozhovor zaistenú.

Keď sme sa videli naposledy, bola tichá a plachá. A teraz? Je z nej rozmaznaná herečka.

Vtedy o sa o ňu nezaujímal žiadny upír. A teraz môže mať toho, na koho len prstom ukáže. Každý po nej túži, ale ona vždy všetkých odbije. Hrá sa na nedobytnú, nezraniteľnú. Prisahám, že namyslenejšiu upírku som nikdy nestretol.

Rosalie s Alice nedávno pozerali ten jej film. Neustále naň mysleli. Otravovalo ma to viac, ako ich bežné myšlienky.

Musím priznať, hoci nerád, že je naozaj nádherná. Nečudujem sa, že po nej každý túži. Však by ma zaujímalo, prečo každého odmieta. Niežeby som mal o ňu záujem a bál sa, že ma odmietne, len som prehnane zvedavý. Dúfam, že z myšlienok Tanye niečo vyčítam.

Práve som myslel, že to by nebolo správne, keď ma vyrušilo drnčanie mobilu. Pozrel som sa na displej. Alice, samozrejme. Zdvihol som hovor a čakal na krik.

„Edward Cullen, povedal si, že sa ideš iba prebehnúť a si peč už štyri hodiny. Kde si?“ kričala Alice do telefónu. „Musíme vyraziť, ak chceme stihnúť ten večierok.“

Odkedy som súhlasil, že pôjdem, sa Alice správa divne. Niečo mi tají, skrýva si predo mnou myšlienky. A dnes na mňa dáva obzvlášť pozor, aby som sa „náhodou" niekde nevytratil a nezmeškal večierok.

„A čo ak to nechcem stihnúť, Alice?“

„Edward Cullen! Máš päť minút, aby si bol späť. A žiadne výhovorky. Pôjdeš na ten večierok a zagratuluješ Belle k jej úspechu,“ vrčala na mňa do mobilu a hneď na to zavesila. Povzdychol som si a rozbehol sa domov.

Pôjdem tam. Ale len kvôli Esme a Tanyi. Sľúbil som im, že tam pôjdem a nechcem ich sklamať. Tú namyslenú poloupírku si nebudem celý večer všímať. Dokonca to bude celkom ľahké, keďže jej nemôžem čítať myšlienky.

Prišiel som domov a Alice sa na mňa hneď vrhla.

„Edward Cullen, ak kvôli tebe prídeme neskôr, budeš znášať následky. Okamžite choď hore a obleč si to, čo som ti nachystala na posteľ. A žiadne odvrávanie.“

Než som vyšiel hore, pozrel som sa na ostatných. Rosalie, Esme a Carlisle sedeli na pohovke a sledovali nás. Jasper stál pri Alice, aby ju chytil, keby sa na mňa chcela vrhnúť. Predsa len by mi nepoďakovala, ak by som jej roztrhol šaty. A Emmett sa s prihlúplym úškrnom na tvári ležérne opieral o stenu.

Vyšiel som hore a zamieril rovno k posteli, kde mi Alice prichystala oblečenie. Čierny oblek, bielu košeľu a červenú kravatu. Sýto červenú kravatu.

„Alice, tú kravatu si neoblečiem,“ povedal som a hneď na to sa ozvalo Alicino vrčanie. Vyšiel som z izby a postavil sa na vrch schodov. Pozrel som sa na Alice a v ruke sa mi hompáľala červená kravata.

„Tú kravatu si oblečieš! Všetci sme perfektne zladení a ty nebudeš žiadna výnimka!“ Obzrel som sa a až teraz si všimol, že kravaty Jaspera, Carlislea a Emmetta dokonale ladia k šatám ich polovičiek.

Carlisle mal svetlomodrú kravatu rovnakej farby ako Esme šaty. Jasper mal na sebe bledo oranžovú kravatu farby Aliciných šiat. A Emmett mal obyčajnú čiernu kravatu. S Rosalie vyzerali, akoby išli na pohreb. Moju poznámku som prehltol a zameral sa na červenú kravatu v mojej ruke.

„A s kým ladím ja, Alice?“ opýtal som sa a Emmett sa rozosmial.

„Okamžite si to choď obliecť!“ Radšej som cúvol do izby a obliekal sa, lebo myšlienky Alice sa schyľovali k tomu, že by tú kravatu na mňa navliekla sama. Zdola som počul Emmettov smiech a potom ranu. Dnes by som Alice už nehneval.

O pár minút sme už nasadali do áut. Ja som si radšej sadol k Esme a Carlisleovi. Nechcel som Alice ešte viac dráždiť.

Vďaka, Edward. To ti nezabudnem, pomyslel si Emmett, keď nútene nasadal do auta k Alice. Zasmial som sa a Carlisle už štartoval.

Anchorage nie je od Denali tak ďaleko, takže sme tam boli o necelú hodinu. Celú cestu som premýšľal, ako sa zbavím tej kravaty. Bohužiaľ som neprišiel na nič, o čom by sa Alice nedozvedela.

Uvidíš, že sa ti tam bude páčiť, usmievala sa na mňa Alice, keď sme vystupovali pred domom Tanye. Spýtavo som sa na ňu pozrel, ale ona chytila Jaspera za ruku a vykročila k domu.

Z domu sa ozývali myšlienky asi pätnástich upírov. Vrátane Tanye, ktorá nám práve otvorila dvere.

„Vitajte! Poďte ďalej. Som rada, že ste prišli. Aj Bella sa určite poteší,“ usmiala sa, odstúpila od dverí a rukou pokynula, aby sme vošli.

„Sme poslední?“ opýtala sa Esme našej hostiteľky.

„Vlastne áno...“ Tanya sa rozpačito usmiala a Alice na mňa hodila vražedný pohľad. „Ale to je v poriadku. Bella sa aj tak ešte pripravuje. Správajte sa ako doma. Bella hneď príde,“ povedala a odišla.

Keby tak neprišla, pomyslel som si. Privítali sme sa s Kate a Irinou - sestrami Tanye. Odpovedal som na otázku Kate, keď zrazu upriamila svoj pohľad a myšlienky na schody za mnou. Otočil som sa a zbadal tú najkrajšiu ženu na svete.

Isabella pomaly zostupovala zo schodov a rukou sa teatrálne pridŕžala zábradlia. Jej výzor mi vyrazil dych. Mala na sebe sýto červené šaty vysoko nad kolená. Šaty presne kopírovali jej telo. Zvýrazňovali každú krivku jej dokonalého tela. Perfektne sa hodili k čelenke, čo mala vo vlasoch.

Zostúpila z posledného schodu, ruku nechala na zábradlí. Na všetkých sa pozrela a žiarivo usmiala. Pohľadom zastavila na mne. Zažmurkala a jemne sa zapýrila. Sklopila zrak a vtedy som si uvedomil, že stojím s otvorenými ústami. Rýchlo som zavrel ústa a pohľadom uhol od tej trápnej situácie.

Pohľad Bella:

Schádzala som po schodoch a vychutnávala si tie pohľady. Pozerali sa na mňa žiarlivo a žiadostivo. Pocit, že chcú byť ako, ja je úžasný, ale pocit, že chcú byť so mnou, je ešte lepší.

Veľa upírov i ľudských mužov mi dvorilo, ale ja ich stále vytrvalo odmietam. Pred päťdesiatimi troma rokmi som sa zamilovala a toho upíra milujem stále, hoci viem, že moja láska nikdy nebude opätovaná. Neznáša ma. Viem to. Naposledy to dal výrazne najavo.

Vtedy môj pohľad zavadil o Edwarda Cullena. Stál s otvorenými ústami a uprene na mňa hľadel. Cítila som, ako mi červenajú tváre, tak som pohľad rýchlo sklopila.

Vedela som, že Tanya pozvala všetkých Cullenovcov, ale nemyslela som, že prídu. O Edwardovi som pochybovala najviac.

V túžbe znovu vidieť jeho krásnu tvár, som zdvihla zrak a zalialo a sklamanie, keď sa už na mňa nepozeral.

Nahodila som falošný, ale nutný, úsmev a išla privítať hostí. Som herečka. Bude ľahké hrať, že sa tu cítim dobre a som šťastná.

Popravde, žiadny večierok som nechcela. Tanya ho pre mňa zorganizovala. Bola na mňa nesmierne pyšná a stále mi to pripomínala. Získala som ocenenie, ale to nič neznamená. Ako herečka pracujem len pre zábavu. Nie, pracovala som. Už to nechcem robiť.

Samozrejme, musím priznať, že sa mi páči, keď po mne každý muž túži, ale ak mám byť sama k sebe úprimná, tak je to preto, lebo sa cítim osamelá. Mám síce Tanyu, Kate a Irinu, ale chýba mi láska muža. Taká láska, ktorá by bola na večnosť, nie taká, akú mi ponúkajú moji obdivovatelia.

Išla som z chladného objatia do ďalšieho. Stále mi opakovali to isté. Aká som skvelá. Že viem perfektne hrať. A donekonečna mi gratulovali. Nevnímala som gratulácie. Vnímala som to, že niekde tu je ten, ktorého milujem a som mu ľahostajná. Z môjho bdelého snenia ma vyrušil strašne známy hlas.

„Gratulujem, Bella. Zaslúžila si si to.“ Esme je pre mňa ako matka.

„Ďakujem,“ bľabotala som to jedno slovíčko, ktoré som už dnes toľkokrát zopakovala. Zrazu pri mne stáli Rosalie s Alice. Tak tým neujdem.

„Ach, Bella. Ani nevieš, aká som šťastná. Aj za teba,“ švitorila mi Alice do ucha, kým ma objímala.

„A tie šaty, čo si mala na udeľovaní cien... No proste nádhera.“ Teraz ma objímala Rosalie. Nádhera? V porovnaní s ňou? No to iste.

„Ďakujem, že ste prišli. Naozaj si to vážim.“ Ani neviem prečo, ale zrazu som bola príšerne formálna. Alice sa mi pozrela cez rameno a ja som sa tiež otočila.

Blížili sa k nám Carlisle a Jasper. A hneď za nimi Emmett a... a Edward.  Sklopila som zrak.

„Gratulujem, Bella,“ povedal a chystal sa ma otcovsky objať. Nechala som sa. Bolo príjemné cítiť, že im na mne záleží.

Hneď potom ma do náruče zobral Emmett, ktorému som musela decentne pripomenúť, že som poloupírka, na čom sa začal smiať. Pristúpil ku mne Jasper a objal ma. Ach, tak strašne by som chcela staršieho brata, ktorý by na mňa dával pozor. Pustil ma a išiel za Alice. Rovnako ako Emmett za Rosalie. Otočila som sa na ten šťastný párik a potom naspäť.

Edward stál asi dva metre odo mňa so sklonenou hlavou. Po minúte sa rozplynula aj posledná nádej, že by zdvihol zrak a aspoň na mňa pozrel. Slzy som už dlhšie nemohla zadržiavať, ale nemohla som sa rozplakať tu v spoločnosti.

„Ospravedlňte ma,“ šepla som a chcela ísť plakať do súkromia, ale Carlisle ma zastavil.

„Si v poriadku, Bella?“ opýtal sa. V hlase mu bolo naozaj počuť starosť.

„Áno, ja len...“ Jediný pohľad do jeho súcitných očí a slzy sa mi preliali. „... musím na vzduch. Prepáčte.“ Na konci vety som sa neudržala a ušiel mi vzlyk. Chcela som sa skryť pod prikrývku a plakať, ale dvere ktoré som otvorila viedli na terasu. Nevadí. Aspoň som tu sama.

Postavila som sa k zábradliu a sledovala hviezdy. Ruky som mala zapreté, ale jedna mi neustále odbiehala k tvári, aby zotrela tie horké slzy, ktoré mi tečú pre Edwarda. Zavrela som oči a predstavovala si tie jeho.

Myslela som, že som tu sama, ale mýlila som sa. Na ruke som pocítila studený dotyk. Tanya. Určite chce, aby som sa venovala hosťom. Chcela som sa vyhovoriť na bolesť hlavy, ale keď som zodvihla zrak, z úst sa mi vydral vzlyk.

Nebola to Tanya, kto sa dotkol mojej ruky, ale Edward. Zdvihol druhú ruku a pomaly sa približoval k moje tvári. Palcom mi prešiel po stope, kde mi tiekli slzy. Jeho dotyk bol jemný ako vánok.

Privrela som viečka, keď rukou zakryl celé moje líce. Oprela som sa o jeho dlaň. Pustil mi ruku a chytil ma za pás. Zachvela som sa, ale nie chladom, ktorý vychádzal z jeho rúk. Otočil ma k sebe, ale ja som sklonila hlavu. Nemôžem sa mu pozrieť do očí, keď ma už videl plakať kvôli nemu.

Posunul ruku z môjho líca pod bradu. Jemne mi dvihol hlavu a zadíval sa mi do očí. Sklonil sa, akoby ma chcel pobozkať, ale ja som sa mu vytrhla a odstúpila.

Prečo sa ku mne teraz tak správa? Doteraz som mu bol ľahostajná. Ale musím priznať, že sa mi to páčilo.

Pristúpil a natiahol ku mne ruku. V očiach mu svietila bolesť.

Pohľad Edward:

Nie, ja som sa do nej nemohol zamilovať. To sa ani nedá, aby som ja miloval tú prekrásnu nedobytnú poloupírku. V myšlienkach ostatných som videl, aká je dobá a milá... Nie! Ja ju nemilujem.

Stál som pred ňou zo sklonenou hlavou a pocitmi pre mňa nepoznanými. Zrazu na mňa v myšlienkach začal kričať Jasper, ktorý od nej práve odstúpil.

Priznaj si to! Miluješ ju! Chcel som sa ho opýtať ako to myslel, keď som začul tiché: „Ospravedlňte ma.“

„Si v poriadku, Bella?“ opýtal sa Carlisle Belly. Cez jeho myšlienky som videl Bellu, ktorej sa práve preliali slzy.

„Musím na vzduch. Prepáčte,“ vzlykla a odišla smerom na terasu. Chcel som ísť za ňou a utešiť ju. Čo sa to so mnou deje?

Edward, miluješ ju. Oznámil mi Jasper pokojne. Cítim to, čo ty. A to je rozhodne láska.

Stál s Alice v rohu, tak som sa za nimi vybral a hneď začal rozprávať.

„Milujem ju?“ opýtal som sa neveriacky. Keď som to vyslovil, uvedomil som si niečo. „Milujem ju! Ja ju milujem! Ale ona mňa nie.“ Opäť som posmutnel. Milujem ženu, ktorá si nechce nikoho pustiť k telu.

„Edward?“ Jasper ma vyrušil z mojich pochmúrnych myšlienok. „Choď sa sám presvedčiť, čo k tebe Bella cíti.“

Čo ku mne Bella cíti. Čo by tak mohla cítiť? Opovrhoval som ňou, myslel som si, že je namyslená. Určite ma nenávidí. Otočil som sa k dverám v ktorých zmizla a potom späť na Alice a Jaspera.

„Nie. Ja viem, že ma nenávidí.“ Pokrútil som hlavou.

„Edward, práve cítim to, čo ona a ver mi, že to nie je nenávisť,“ usmial sa na mňa Jasper.

Alice ku mne pristúpila a napravila mi kravatu. „Tak choď. A žiadne odvrávanie,“ usmiala sa na mňa  a ukázala na terasu. Rezignovane som si povzdychol a išiel za Bellou.

Opierala sa o zábradlie a mala zatvorené oči. Jej bledá pokožka získala v svetle mesiaca úplne iný odtieň.

Túžba dotknúť sa jej bola prisilná. A nakoniec ma aj zmohla. Vykročil som smerom k nej. Našťastie ma nepočula. Postavil som sa za ňu a jemne sa dotkol chrbta jej ruky.

Zdvihla hlavu a pozrela sa na mňa prekvapenými očami. Stále bolo vidieť cestičku po slzách. Ostýchavo som prešiel tou cestičkou, kadiaľ sa jej kotúľali slzy. Chytil som jej tvár do dlane a ona privrela viečka, akoby sa jej ten dotyk páčil. Nežne sa oprela o moju dlaň, v ktorej som držal tú najdokonalejšiu a najkrajšiu tvár na svete.

Zachvela sa, keď som ju chytil za pás. Bola zo mňa nervózna? Teplo jej tela bolo neuveriteľne príjemné. Otočil som ju k sebe, najradšej by som ju takto držal celú večnosť. V mojom náručí nevyzerala ako tá nedobytná svetoznáma herečka, ale ako nežná žena túžiaca po láske.

Sklonila hlavu. Aby som jej nevidel do očí? Nechápem prečo, veď jej oči sú prekrásne. Mohol by som sa do nich pozerať celé dni a nikdy by ma to neprestalo baviť.

Som tu, aby som sa presvedčil, čo ku mne Bella cíti. Spomenul som si. Určite ku mne necíti nenávisť. Keby áno, tak by mi nedovolila, aby som ju držal tak dôverne vo svojom náručí. Takže ku mne prechováva aj kladné pocity. Potrebujem jej vidieť do očí.

Jemne som jej zdvihol bradu a zadíval sa jej do očí. V jej očiach nebola ani nenávisť, ani odpor. V očiach sa jej zračil pocit, ktorý by mi mohol rozbúchať moje dávno mŕtve srdce. V očiach mala lásku.

Už nie je, čo namietať. Ja ju milujem a ona ma má aspoň trochu rada.

Sklonil som sa k nej a chcel ochutnať jej plné červené pery. Zrazu sa mi vykrútila a stála tri metre odo mňa.

Čože? Čo sa stalo? Snáď som ju nevystrašil. Alebo som si, len myslel, že v jej očiach vidím lásku. Zaplavil ma smútok neopätovanej lásky. Nepozerala na mňa vystrašene, ale nežne. Prečo potom uhla?

Ticho jej mysle ma vytáčalo. Ako mám vedieť, čo ku mne cíti. Natiahol som k nej ruku, dúfajúc, že sa neodtiahne pred mojím dotykom.

Podvolila sa a ja som si ju skoro šťastne pritiahol k sebe. Šťastný bude až zistím, čo ku mne cíti. Jednou rukou som ju hladil po chrbte a druhou jej zdvihol, opäť sklonenú, hlavu. Ruky mala malátne opreté o moju hruď. Vzhliadol som jej do očí, ktoré boli prosebné a nežné.

„Prečo si tu?“ opýtala sa šeptom. Ovial ma jej sladký dych a ja som na chvíľu nebol schopný rozmýšľať nad ničím, len nad ňou.

„Prečo som tu?“ zopakoval som otázku, ktorú mi položila. Prikývla. Čo jej mám povedať? Že som si myslel, že je namyslená a potom sa do nej zamiloval? Že som tu, lebo túžim ochutnať jej pery. Ach, tie pery... Ako asi chutia?

„Tak?“ opýtala sa nedočkavo.

„Chcem ti pogratulovať k tvojmu perfektnému výkonu.“ Tieto slová neboli moje. Dnes som ich počul v jednej mysli. Ale prakticky som sem „na večierok" prišiel preto.

„A prečo si tu na balkóne?“ Musím jej povedať pravdu!

„Lebo som si o tebe myslel, že si vypočítavá, namyslená a rozmaznaná herečka, ktorá každého muža odbije, len z rozmaru...“

Odfrkla a odtiahla sa. Šikovne som si ju pritiahol späť a pevne držal opretú o moje telo. Najprv protestovala, ale nakoniec som ju spacifikoval.

„To som si myslel,“ pokračoval som. „Myslel som si to až dovtedy, kým som ťa dnes nezbadal. Odvtedy si o tebe myslím, že si milá, láskavá, nežná a hriešne krásna poloupírka.“ Jej prekvapené oči sa do mňa zavŕtali. „Dnes som si uvedomil, že k tebe necítim nenávisť, ale opačný pocit. Bella, milujem ťa.“ Sklonil som sa k nej a zaváhal. Neprotestovala, tak som sa perami jemne dotkol tých jej. Jej pery boli také sladké, teplé, poddajné...

Ďalší letmý bozk a nemohol som sa odtrhnúť od jej úst. Vášnivo som sa na ňu vrhol. Vzdychla mi do úst a začala bozky oplácať. Uvoľnila si ruky a zaplietla mi ich do vlasov. Zaboril som ruku do jej hustých, lesklých vlasov a druhou som skúmal každú krivku jej hriešne krásneho tela. No moje dotyky okamžite reagovala a pritisla sa ku mne ešte tesnejšie. Na tele som cítil každý záhyb jej hriešneho tela.

Z jej rozhorúčeného tela prešla tá horúčava aj na mňa. Telo mi spaľovala horúca túžba po jej dotykoch a bozkoch, ktoré mi práve odovzdane poskytovala.

Zrazu sa odtiahla a oprela sa čelom o moje rameno. Jej teplý dych ma príjemne šteklil, keď prerývane dýchala. Hladil som ju po chrbtici a bozkával do vlasov.

Dýchanie sa jej ustálilo, ale hlavu nechala sklonenú. Prečo? Hanbí sa? Bojí sa? Jemne som jej zdvihol hlavu. V očiach mala slzy. Ach, prečo? Všetko by bolo ľahšie, keby jej myseľ nebola taká tichá.

„Prečo plačeš?“ opýtal som sa a hladil ju po líci. „Spravil som niečo?“

„Áno, spravil.“ Tie slová ma zasiahli ako dýka. „Prišiel si sem. Povedal si mi, že ma miluješ a potom ma začneš vášnivo bozkávať.“ Znelo to ako výčitky, ale v očiach jej zahorela túžba. „A navyše si ma spravil neskonale šťastnou. Milujem ťa.“ Začala ma bozkávať. Bozky som jej začal oplácať až po chvíli, keď som si to uvedomil. Ona ma miluje! Bozkával som ju najnežnejšie ako som len vedel, lebo ma spravila najšťastnejším na svete. Po chvíli som svoju túžbu už nedokázal krotiť a hladne som sa vrhol na jej pery.

Odtiahla sa, aby sa mohla nadýchnuť. Kým lapala po vzduchu, bozkami som obsypával jej krk. Vzdychla a zachvela sa. Jej reakcie na moje bozky mi vyčarili na tvári úsmev. Nosom som jej po krku prešiel až k tým neuveriteľným perám a začal ich znova dobývať. Ach, aká je len vášnivá.

Po chvíli sklonila hlavu, oprela sa o mňa a potichu oddychovala. Navzájom sme sa držali v objatí a Bella pozorovala hviezdy. Ja som pozoroval tú krásku, ktorá ma miluje. Každý sa zaoberal svojimi myšlienkami, ale v tých mojich bola len ona. Jej hriešne telo, zvodný úsmev a hodvábne pery.

„Si strašne krásna,“ šepol som. Zdvihla hlavu a usmiala sa na mňa. V očiach jej svietili iskričky lásky.

„Áno. Alice mi pomohla vybrať šaty.“ Pozrel som sa na jej ruky, ktorými ma držala za ramená. Pri jej bledých rukách moja kravata skoro až svietila. Moja červená kravata odtieňa Belliných šiat. Ach, Alice. Ona to už dávno vedela, preto si skrývala myšlienky. Budem sa jej musieť ospravedlniť a poďakovať jej.

Vravela som, že všetci ladíme. Zasmial som sa a Bella sa na mňa spýtavo pozrela.

„To nič. Lenže tebe Alice radiť nemusí. Tebe pristane všetko.“ Sklonil som sa a zľahka sa obtrel o jej pery. „Som zvedavý. Chcem sa o tebe dozvedieť viac.“

„Čo by si chcel vedieť?“

„Úplne všetko. Prečo si taká úžasná?“

„Tak v tomto ti musím protirečiť. Vôbec nie som úžasná. Ba práve naopak. Stále ma prenasleduje pocit viny.“ Hlas jej posmutnel a do očí sa jej tlačili slzy.

„Aký pocit viny?“

„Ublížila som toľkým upírom a ľuďom.“

„Ale ty predsa...“

„Áno, ja pijem zvieraciu krv. Ale tým ľuďom som ublížila psychicky. Teda, hlavne mužom.“

„Bella.“ Chytil som ju pevnejšie a pobozkal na čelo. „Ty si nikomu nič nespravila, nikomu neublížila. To sa ani nedá, aby si ty niekomu ublížila.“

„Ale dá. Určite poznáš moju povesť a to, čo sa o mne rozpráva.“ Samozrejme, že poznám, ale nepriznám to pred ňou. Hlavne keď som to donedávna považoval za pravdu.

„Nikdy si k telu nepustí žiadneho muža. To je tá, ktorú nikto nemôže získať. Každého odbije. Ona...“

„Dosť, Bella.“ Musel som ju zastaviť. „To, čo hovoríš, vôbec nie je pravda. A ty to dobre vieš.“

„Je to pravda. Teda bola. Vieš, prečo som si k sebe nikdy nikoho nepustila?“ Pokrútil som hlavou, že nie a ona pokračovala. „Čakala som.“

„Čakala?“

„Áno. Ja som sa strašne dávno na jednej svadbe zamilovala a toho dotyčného milujem stále. Vedela som, že už iného by som nevedela milovať. Čo iné som mohla robiť? Iba čakať.“

Ona každého odmietala kvôli mne. A ja som...

„Ach, Bella. Milujem ťa!“

„Milujem ťa!“ Pobozkala ma a ja som jej bozky vrúcne oplácal.

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Nedobytná: