Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Myself and me

Sponzoři

Fandíme Stmívání.eu
Stmívání.eu

Myself and meBella trpí rozdvojením osobnosti. Jej druhé ja niekedy prevezme kontrolu nad jej telom. Bella s touto diagnózou musí žiť. Už dva roky je v liečebni, a keď sa jej záchvaty pol roka neukážu, lekári ju pustia. Iba Bella vie, že záchvaty neprestali. Jej túžba po svete za oknami je však silná, a tak klame, aby sa dostala von. Zvíťaziť nad sebou samou je niekedy oveľa ťažšie, ako proti niekomu inému... Mel99

15.04.2012 (15:30) • Melanie99 • FanFiction jednodílné • komentováno 10× • zobrazeno 1751×

„... myslím, že je pravý čas..."

„Ale riziko..."

„Je minimálne! Ted, to dievča je tu dva roky! Posledný polrok je úplne bez náznakov, je zdravá! Pomaly sa jej izba stáva jej domovom! Keby sa objavil čo len náznak, ostáva, ale je v poriadku už pol roka! Idem jej oznámiť, že ju prepúšťame!"

„Ale..."

„Bez pripomienok!" Keď som začula kroky, predstierala som spánok. 

„Isabell? Bella? Zobuď sa, dievča. Mám dobrú správu." Zaškúlila som naňho.

„Nebodaj sa tunajšie kuchárky naučili variť požívateľnú stravu?" Zasmial sa.

„No, to síce nie, ale ideš domov." Predstierala som prekvapenie, aj keď som to tušila už týždeň.

Moja radosť bola ohromná. Na bod mrazu klesla, keď som zacítila známu bolesť v spánkoch. Ospravedlnila som sa a išla som do kúpeľne. Zviezla som sa k vani a načúvala som, kedy sa za doktorom Collemanom zavrú dvere. Začali sa mi triasť ruky. Chcela som si zapchať ústa, ale telo ma neposlúchalo. Mohla som len sedieť a čakať. Zavreli sa mi oči.

 

Keď som sa prebrala, pozrela som na hodinky a s úľavou zistila, že prešlo len pár minút. Opatrne som vstala, a pre istotu som nasadila úsmev. V izbe nikto nebol. Sadla som si na posteľ, keď sa otvorili dvere. Bol to Jones, ďalší lekár, ktorého som si obľúbila najmenej.

„Swanová, pobaľ sa. O dve hodiny si prepustená." Zavrel za sebou dvere. Začala som sa pomaly baliť. Asi o pätnásť minút, keď som mala všetko zbalené, sa dvere otvorili po tretí raz. Bola to moja mama.

„Bell! Poď sem, zlatko!" Na tvári mala široký úsmev. Priskočila som k nej a objala ju.

„Mami. Chýbala si mi."

Návštevy som mala povolená raz do týždňa, ale asi pred rokom to lekári sprísnili na dva razy do mesiaca. Bolo to žalostne málo a aj keď som na rodičov nebola naviazaná, boli môj jediný kontakt s okolitým svetom. Chýbal mi a teraz som sa tam mohla vrátiť. O dôvod viac, aby sa nikto nedozvedel o mojom "malom" tajomstve.

 

Dotkla som sa sklenených dverí pred sebou a pozrela som sa na ulicu, na ktorú som tak často hľadela z okna svojej izby, a ktorú si pamätám len zo spomienok. Urobila som krok a vyšla som na schody pred budovou. Do nosa mi udrel pach, v očiach ma štípal vietor, no bol to úžasný pocit. Zasmiala som sa a nastúpila som do auta.

Fascinovane som sledovala cestu, ktorú sme míňali. Zastali sme pred naším domom. Miesto, ktoré som kedysi volala domovom, mi prišlo ako spomienka. S úžasom som sa dívala na svoj dom. Nezmenilo sa to tu. Vôbec. Konečne som doma.

 

Sú to pomaly dva týždne, čo som doma. Moje záchvaty sa zlepšujú, mám aspoň taký dojem. Už nekričím a trvajú len krátko. Jediný, pri ktorom som o sebe nevedela asi pol hodiny, sa udial, keď som bola sama doma - našťastie-, čo sa nedialo veľmi často.

Chodili sme na výlety, no musela som sa, mne z neznámych dôvodov, šetriť. Pre tú čarovnú vec, ktorá sa volá úsmev na maminej tvári, by som však spravila čokoľvek. O mesiac som mala nastúpiť do školy, konkrétne do druhého ročníka na strednej. Tešila som sa tam, ale nehrnula som sa do školy. Užívala som si slobodu...

 

„... a preto sa musíte vrátiť do nemocnice!"

„A na akú dobu?" spýtala som sa so strachom.

„Navždy!"

Prebrala som sa celá spotená na ohromnú bolesť hlavy, ktorá nemala nič spoločné so zlým snom. Ruky sa mi triasli a nevedela som zaostriť pohľad. Z úst sa mi dral sipot. Oči som držala otvorené, no absolútne som sa neovládala.

Najprv mnou začalo trhať. Potom som sa, na moje prekvapenie, posadila. Stále som sa nekontrolovateľne triasla a z úst mi unikal prerývaný dych. Oči sa mi zatvárali, v mysli sa mi zjavovala hmla, a keď zmizla, stále som sa triasla. Snažila som sa udržať pri zmysloch, ale moje telo si robilo čo chcelo. Potom sa nado mnou uzavrel svet a ja som zavrela oči.

***

Pohľad Edwarda

Nedalo sa to tu vydržať. Tie vône ma dovádzali do šialenstva. Vstal som a vytratil som sa do noci. Utekal som uličkami a zakrádal som sa po strechách, keď som zacítil nádhernú vôňu. Prikrčil som sa a sledoval okolie, hľadajúc jej pôvodcu.

Bolo to dievča, jej vlasy sa leskli v mesačnej žiare, ale v poriadku nebolo, kde sa leskli. Stála totiž v okne. Krok po kroku postupovala po obložení stien, pričom sa triasla a jej srdce bilo ako splašené. Nepočul som jej myšlienky. Priblížil som sa k nej a ani sám som nevedel prečo. Jeden skok a už by nikdy nevyriekla ani slovo. Ale to som nechcel. Sľúbil som si to! Asi nebola v poriadku.

Stále sa triasla a z úst sa jej ozývalo syčanie. Potom náhle zastala. Prikrčila sa a chytila sa za krk. Potom trhla rukou späť, a skočila z päťdesiatmetrovej výšky. Sekundy boli pre mňa hodiny a musel som konať. Niečo tak nádherné nemôže umrieť. Takto nie. Zachytil som ju, keď ešte padala a pristál som aj s ňou na ceste, pričom som nevytvoril žiadny hluk.

Metala sa a jej oči boli prázdne. Potom jej poskočilo srdce a zastalo uprostred úderu. Nečakal som a čo najmenšou silou som ju začal oživovať. Pomohlo to, ale jej telo znehybnelo, oči mala prázdne a nereagovala na nič, čo som jej vravel. Potom náhle zaostrila na moju tvár. Chcela vykríknuť, ale zakryl som jej ústa.

„Pusť ma! Kto si? Pu..." Nedopovedala a jej oči znovu boli sklené. Schytila sa za hrdlo a začala sa dusiť. Potom si druhou rukou chcela vyškriabať oči. Obe ruky som jej chytil a pridržal pri tele. Nechápal som to. O chvíľu jej oči zas našli tie moje.

„Počkaj! Nekrič, ja ti neublížim. Čo sa ti stalo? Musím ťa dostať do..."

„Kto si?" Náhle vyzerala o dosť pokojnejšie, tak som jej opatrne pustil ruky. Pri jej pohybe ku mne doľahla jej vôňa, a tak som zadržal dych. 

„To nie je dôležité. Ty... čo sa ti stalo? Ja... videl som ťa, ako skáčeš z toho okna, tak som ťa... chytil a... "

„O čom to hovoríš? Ja som skákala z okna?" Hlas sa jej zlomil a ona sa rozplakala. Utrel som jej slzy. Strhla sa pri mojom dotyku, tak som ruku spustil. Ruky sa jej mierne triasli. Vzal som ju do náručia a ona zavrela oči. Využil som to a bleskovo som sa dostal k svojmu autu. Položil som ju tam a uháňal som preč. Zastal som pri lese.

„Preč sme tu? A kto si?" spýtala sa, opäť prestrašene.

„Neviem, čo sa ti stalo. Ak mi to povieš, môžem..." Prestal som, keď jej z oka vykĺzli slzy.

„To nič," povedala, keď som sa natiahol, že jej ich zotriem.

„Ale ja ťa nepoznám!" Takmer zakvílila.

„Som priateľ, chcem ti pomôcť." To prvé bola lož, ale to ona vedieť nemusí. 

„No čo... Asi ťa už nikdy nestretnem, tak prečo by som tebe, cudziemu človeku, čo ma vidí padať z okna nemohla povedať, že som to nebola ja? Prečo by som ti nepovedala, že trpím schizofréniou? Prečo by som ti neprezradila, že som bola zavretá na liečebni dva roky, klamala som a po polroku bez záchvatu ma pustili? Prečo by som ti nepovedala, že tá vec vo mne ma niekedy ovláda? Prečo by som ti nepovedala, že keď sa to stane, neviem ovládať svoje telo? A že ma to chce asi zabiť?" Zase sa rozplakala.

Bol som ohromený. Nechápal som to. Zavrela oči a začala plynulo dýchať. Neuveriteľné, ona zaspala. Bál som sa jej čo i len dotknúť. Otočil som to k tej budove, kde som ju našiel. Vzal som ju do náručia a odhodlane som vyskočil k tomu oknu. Bola tam izba. Uložil som ju do postele. Naposledy som sa na ňu pozrel.

Ja by som jej ešte viac ublížil. Bola taká krehká, že by bol zločin nechávať ju so mnou. Aká irónia, že ju pred ňou samou zachráni netvor? Keď som ju pohladil po tvári, vybehol som z jej izby. V kuchyni som zapol alarm. Niekto okrem nej sa zobudil. Naposledy som sa na ňu pozrel a zmizol som v tme...

Autor: Melanie99 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Myself and me:

 1
10. navratilovaverusa
30.04.2012 [11:50]

navratilovaverusatak to je vážně dobrý! Emoticon Emoticon

9. AnneRose
28.04.2012 [13:00]

AnneRoseProsím, napiš pokráčko! Emoticon

8. AlliceVolturiCullen
17.04.2012 [21:22]

AlliceVolturiCullen Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. Melanie99
17.04.2012 [19:29]

Melanie99´Další diel už píšem, o kapitolovke nerozmýšľa, ale 3 dielna jednorázovka hádám postačí Emoticon Emoticon

6. lucka2010
17.04.2012 [17:30]

Prosíím další dílek, nechtěla by s z toho náhodou udělat kapitolku? Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. Barbi
15.04.2012 [19:00]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Neurobis t toho kapitolovku? Emoticon

4. leluš
15.04.2012 [17:55]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Barbarela
15.04.2012 [17:04]

Páni!!! Nádhera. prosím úpopkračuj Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Melanie99
15.04.2012 [16:37]

Melanie99ešte uvidím.. vďaka Emoticon Emoticon

1. mííš
15.04.2012 [16:10]

no ty vole.. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon to bolo drastické..! ale super napísané Emoticon Emoticon Emoticon a veeeľmi dobrý nápad na poviedku Emoticon Emoticon dúfam že aj nejaká tá druhá časť bude.. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Twilight účet
Uživatel:
Heslo:
Registrace
Twilight FanFiction
Partnerské stránky


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky
Chcete se k nám přidat?
Toto může být i váš web.
Máte zájem?
Ověřování přispěvatelů
Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli?
Profi přispěvatelé
Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
I vaše znalosti mohou být k užitku
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci
Chcete pomoci při rozvoji webu?
I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Návštěvy

Kdo je tu z členů? Klikni!

© 2006 - 2021 Tým Stmívání.eu Publikování nebo šíření jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího souhlasu je zakázáno!RSS: články, news, fanfiction, komentáře