Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Len krásny sen?

Len krásny sen?Prinášam Vám sľúbenú jednorázovku. Je to vyjadrenie pocitov. Bella opisuje pocity a myšlienky, ktoré v nej vyvoláva spiaci Edward. Samozrejme obaja sú ľudia :-D. Sú to tak trošku aj moje pocity a myšlienkové pochody. Dúfam, že si to prečítate, a že sa Vám to bude páčiť. Tak príjemné čítanie praje Letty. Samozrejme koment poteší:-D

Hudba: Linkin Park Numb (piano) - moja srdcovka:-D

 

Hľadím na neho, ako spí. Je taký nádherný a pokojný. Len sem – tam ho mykne tik. Počúvam, ako pokojne oddychuje. Jeho hlboký nádych a výdych ma upokojuje. Som unavená, ale nedokážem sa na neho vynadívať.

Jeho jemné bronzové vlasy odstávajú do všetkých smerov. Vojdem mu do nich prstami a ešte viac ich rozstrapatím. On sa len trochu povrtí a zamľaská. Usmiala som sa tomu. Som nesmierne šťastná, že môžem byť pri ňom.

Pohladím ho po líci, pobozkám na čelo a na jeho perách zaihrá nepatrný úsmev. Z ťažka pootvorí oči, pohladí ma po tvári: „Milujem ťa,“ povie ticho a spí ďalej.

Hladím ho končekmi prstov po ruke, ramene, šiji. Prstami mu opäť jemne vojdem do vlasov a potom skĺznem späť k jeho nádhernej hrudi. Niet krajšieho pohľadu.

Vyžaruje z neho pokoj a teplo. Niečo mi vraví, že by mal byť chladný, ako ľad, ale takúto myšlienku rýchlo odoženiem. Predsa, ak by bol chladný, znamenalo by to, že je mŕtvy a to by som neprežila.

„Nechcem ťa nikdy stratiť, láska moja,“ zašepkám mu tíško. Odpoveďou mi je jeho tiché zachrápanie. Usmejem sa sama pre seba. V tejto chvíli nemôžem byť spokojnejšia.

Bojím sa aj prudšie pohnúť, aby som ho neprebudila. No už musím zmeniť polohu.

On, v polospánku, si ma k sebe pritisne, ako plyšového medvedíka. Vôbec mi to neprekáža, ba práve naopak. Milujem, keď si ma pritisne k sebe na svoju hruď. V jeho objatí sa cítim neuveriteľne bezpečne.

Ešte viac sa zahrabem do jeho hrude. V tomto objatí je toho veľa. Necítim strach, ani bolesť a zároveň na mňa všetko dopadá. Hoci všetky problémy zo mňa opadnú, napriek tomu mi po tvári tečú slzy. Sú to slzy, ktoré si nenašli cestu von už dlhé týždne, hoci na to bola kopa príležitostí. Razia si cestu po mojej tvári a končia na jeho bledých ramenách.

Potichučky plačem nad hlúpymi myšlienkami. Nad myšlienkami z jeho straty. Nad myšlienkami, že ma nemiluje. Nad myšlienkami, že je so mnou, po toľkých rokoch, už len zo zvyku. Ale to sú hlúposti. Každý deň ma predsa presviedča o tom, že ma miluje najviac na svete. No predsa sú tu tie zákerné myšlienky, ktoré nejdú vypudiť z mojej pošahanej hlavy.

Napriek tichému slzeniu počujem z jeho úst: „Čo je láska?“

Ako vždy moja odpoveď je bezstarostné: „Nič,“ a tvárim sa, že je všetko ok.

No potom sa rozhovorím.

„Bojím sa, že ťa stratím.“

„Prečo by si mala?“ pýta sa ospalo.

„Neviem. Niekedy ma chytá panika, že je pre teba náš vzťah už len o zvyku.“

„To nie je pravda, Milujem ťa láska, nestratíš ma. Ani ja o teba nechcem prísť. Nikdy.“

Objíme ma ešte viac, pobozká a spí ďalej. Chlapi dokážu veľmi rýchlo zaspať. Skôr ako dohovoria.

Slzy už prestali tiecť, dych sa spomaľuje. Zachumlám sa do jeho hrude. V polospánku zašepkám: „Brú noc,“ a vydávam sa napospas snov.

 

Predtým, ako sa úplne ponorím do sladkej nevedomosti, mi šepne: „Vezmeš si ma?“

Z mojich úst vyjde tiché: „Áno.“

Dych aj tep sa spomalia a naše telá v objatí sú ponorené vo víre iného sveta.

 

Ráno sa prebúdzam odpočinutá, no niečo mi tu chýba. Pod vplyvom nádherného sna, na mojej tvári žiari úsmev. Pomaly otvorím oči a to čo mi chýbalo je samozrejme moja láska, ktorú pri sebe nemám.

„Milujem ťa Edward,“ zašepkám si sama pre seba.

Ten sen bol nádherný, taký skutočný. Všade cítim jeho nádhernú vôňu.

Otočím sa na bok a vedľa mňa na vankúši tróni ozdobná krabička. Prudko sa posadím, až sa mi zatočí hlava. Vezmem krabičku do rúk a trhnutím ju otvorím. Z jej vnútra na mňa hladí prsteň z bieleho zlata a jemným briliantom.

 

 

„Aj ja ťa milujem,“ ozve sa od kúpeľne nádherný zamatový hlas.

Podíde pomaly ku mne, vezme mi krabičku, vyberie z nej prsteň a nastokne mi ho na prsteníček. Ja na neho ticho pozerám, na tvári stále udivený výraz.

Keď si konečne uvedomím, že to vlastne nebol sen, ale skutočnosť, vrhnem sa mu okolo krku.

„Miluje ťa, milujem, milujem,“ opakujem so smiechom a slzami šťastia v očiach.

Edward sa nahlas smeje a hladí ma po chrbte.

„Aj ja ťa milujem láska.“

Pobozkám ho, najprv jemne, ale postupne sa náš bozk prehlbuje a dych zrýchľuje, dotyky sa stávajú náruživejšími.

Takéto rána by som brala každý deň.

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Len krásny sen?:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!