Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Indiánske dievča

Indiánske dievčaPo viac ako štyroch rokoch som sa vrátila opäť k písaniu, takže dúfam že táto krátka poviedka sa Vám bude páčiť. Pekné čítanie

EDIT: Článek neprošel korekcí

Bola noc a práve sme sa vracali z poslednej hliadky. Možno to tak chcel osud a možno matka Luna a práve pri tejto hliadke sme v strede čistinky zazreli male stvorenie. Bolo to dievčatko. Mohlo mať najviac tri roky. Schúlené do klbka v tráve spokojne spalo.
V tom zrazu jeden z našich radov podišiel k nej. Ryšavý vlk, meno pod ktorým ho každý poznal, idúci už po dvoch nohách, zahľadel sa na dievčatko a každý vedel že to dieťa je jeho. Vzal ho do náručia a niesol smerom k dedine.
Cesta bola hrboľatá no v naručí Ryšavého vlka sa dieťa sotva pohlo.
Je snáď chorá? - pýtal sa sám seba. Ale ukľudňoval sa tlkotom jej drobného srdiečka a pravidelným dychom.

Keď tam došli, bola im veľkou záhadou. Úradne jej dali meno Bella no indiánske, podľa ktorého ju každý poznal, dostala, Dcéra Luny.

Každému bola záhadou, no každý ju musel milovať. Domov našla u Emili, ktorá mala za muža vodcu vlčej svorky. Pravdou však bolo, že aj napriek tomu ze Emili mala rada ako vlastnú mamu /v podstate ju ani inak nebrala/ väčšinu času bola s Jackom alebo inak Ryšavý vlk. Popravde tomuto vývinu sa nik ani nečudoval. Tento druh náklonnosti bol v tomto kmene bežný a obyčajný človek povie že je to láska na veky.

Pozorovanie týchto dvoch bolo krásne. On ju takmer nepustil ani do blata stúpiť a stále ju nosil na chrbte, hoci medzičasom stihla vyrásť, nikto si to nepripúšťal, keďže tu čas počítali inak. Lun, ako ju skrátene volal Jake, často spávala u neho... Ona na posteli a on v spacáku... Podmienkou bolo že sa celú noc držali za ruky.
Raňajky zasa trávili u Emily ktorá im vždy navarila pochúťky od výmyslu sveta.

Čas im utekal a nadišiel čas školy. Bella vtedy len šesť ročné dievčatko v prvej triede excelovala takmer vo všetkom. A nemožno sa diviť však Jake bol veľký a dospelý a ona chcela byť tiež čo najskôr veľká. Preto keď nadišiel čas strednej školy, namiesto miestnej strednej školy ju prihlásili na strednú školu v neďalekom mestečku.
„Nepáči sa mi to.“ zamumlal Jake a silno Lun objal.
„A však tebe sa nepáčilo ani to, že som pol dňa sedela v škole v dedine... Tebe sa prosto nepáči keď som od teba“ zasmiala sa Lun a zoskočila z motorky.
„Budem v poriadku a ty ma predsa prídeš počkať na zastávku. Prídem tam o štvrtej." Lun sa zazubila a otočila sa na päte.
„Ani nápad! Kedy končíš?“ Jeho vyplašený pohľad stál za všetky drobné.
„O pol tretej. Tak zatiaľ.“ A už jej nebolo.
Jake naštartoval motorku a smeroval si to k východu, keď hlavný výjazd, ktorý bol zároveň vjazdom zaterasil veľký jeep a všetci mu museli uvoľniť cestu.
-Chalan co s i veľkosťou auta rieši komplexy... pekne. Ale šoférovať by sa tiež mohol naučiť. -zadudral a co najskôr vypadol z toho divného miesta

„Ahoj, ja som Mike“ ozval sa za mnou smiešne pišťavý hlas.
„Ahoj, ja som Bella.“ Kývla som rukou a s hlavou medzi ramenami a knihami v objatí som kráčala ďalej.
"Odkiaľ si? Si tu nová? Pre každého si záhada číslo jedna.. Všetci sa tu poznáme od dectva a ty si tu nová. Poznáš sa s tou novou rodinou? Počkaj nepatríš ty k nim?“ Pfúú! Toľko otázok a tak malý chlapec...
„Nepatrím k nikomu.. Mám hodinu .. nehnevaj sa ale idem. Ahoj.“ Tak ako sa on rýchlo zjavil, ja som rýchlo zdúchla.
Všetko išlo skoro bez problémov. Spoznala som dve baby. Jes a Suzan. Fajn baby. No čo čert nechcel...
Posledná hodina.
V lavici som sedela sama, keď si zrazu ku mne prisadol chalan. Tých som si popravde ani nejak nemala potrebu všímat, ale keď nadišla polka hodiny a obed sa v mojom žalúdku začal búriť... Skončilo to tak, že som nedobehla ani ku kosu. Ako som sa postavila tak som to susedovi hodila na nohavice. 
Vypukol smiech. Ja som zdrapila svoje veci a vybehla von.
„Čo ty tu?“ Sediac na schodoch, pozrel sa na mňa a po pohľade do mojich slzavých očí hneď vstal, so zatiaľ nevyslovenou otázkou.
V tom zazvonilo a ľudia začali vychádzať. Jake ma vzal nabok a objal ma.
„Dala si mu! Tak mu treba frajerovi,“ smial sa Mike a ukazoval mi že som jednička.
„Bella je bojovníčka za prirodzenú krásu!“ kričal pre istotu Marek.
„Dnešok je najlepší deň, aký som zažila na tejto škole za tri roky!“
„Čo sa deje?“ Jake bol mimo, keď v tom ten chalan vyšiel z dverí, svetlohnedé nohavice mal zelenohnedé a zhnusene na ne kukal. Ja som sa obrátila na druhú stranu.
„Ďakujem,“ silno ma objal, „to je ten blb z rána, ktorý nevie šoférovať svoj jeep. Teraz už chápem prečo si národná hrdinka.“
Ja som si vzala helmu a nasadla za neho na motorku. Pri východe sa za nás zaradil jeep, tak sa Jake, samozrejme, potreboval predviesť a postavil motorku na zadné koleso. Potom prudko pridal. Jeep sa za nami strácal v diaľke...

Druhý deň v škole bolo akosi ticho. Testy začiatku roka boli v plnom prúde. Keď som prišla do učebne boli tam len tie "jeepove" decká. Sadla som si teda na druhý koniec miestnosti.
„Že sa nehanbí sa ukázať! Pcha! Blbé vlčie dievča! To ju v tej kaluži nič neučili?“ zapišťala blondínka na vysokých podpätkoch.
Nevieš hovoriť tichšie?- povedala som si v duchu.
„Ved sa tu naučí, nič sa neboj.“ zamrmlal ten vysoký co vyzerá ako medveď bez srsti.
Co tým myslia?

„Jake?“
„Áno Lun?“ Zastavil na kraji lesa ani nie kilometer od dediny.
„Viem že je to hlúpe, ale v škole povedali že sme zvlčelí... presnejšie ma nazvali vlčie dievča. Myslíš že to vedia?“ Keď som to vyslovila, znelo to horšie ako v mojej hlave.
„Netráp svoju hlavičku takýmito vecami.. si prvá ktorá tam išla na strednú. Myslia si ze sme tupý." Zasmial sa a naštartoval.
Povedala som si, že to nechám tak.
A asi som dobre urobila.. tie pijavice, ako im nadávali u nás v mestečku, akosi počas slnečných dni flákali školu ale keď pršalo, tak do školy došli.. vadí im dážď či čo?

Prišla Biológia a kvôli nedostatku miesta si ryšavý sadol ku mne.
„Dúfam že tentokrát sa ti zo mňa neurobí zle.“ Zasmial sa.
Prvý čo si vie robiť srandu?
„Nemalo by byť, ale chcelo by to nejaký signál.“ Žmurkla som na ňho a videla som jeho krásne zelene oči.
Komunikácia bola v plnom prúde.. nebol taky mrzutý ako ta zlatooká blondínka.
„Rodičia musia byť nadšený že majú za syna také kvietko.“ Nadhodila som keď mi rozprával príhody z Aljašky.
„Moji rodičia už nežijú. Som adoptovaný.“ pozrel smutne na zem.
„To mi je ľúto.“ Pohladila som ho po chrbte.
„Aké je to tam u vás? Aké je to mať takú veľkú rodinu?“ Spýtal sa ma.
„Tak všetci sú fajn, každý každého pozná a hlavne mame veľa zaujímavých príbehov....“
„A teba volajú Lun? Dobre si pamätám?“ Prižmúril oči a pousmial sa.
„Áno a tiež podľa jedného príbehu."

Keď nadišiel koniec školy vychádzali sme von a ten zvedavý, ktorý sa mi predstavil ako Ed išiel so mnou. „vieš my ich nesmieme šíriť." Zasmiala som sa.
„Máš tu odvoz?“
„Ešte nie.“ A mierila som si to k lavičke pri parkovisku. Ed ma nasledoval.
„Nečaká ťa rodina?“ Ukázala som na tých mrzutých.
„To je fuk. I tak hneď ako prídeme domov zmiznú.

Zrazu ma niekto oblapil kolo ramien až som nadskočila.
„Čo tu stváraš princezná?“ spýtal sa ma Jake keď som sa mu zavesila na krk.
„Rozpravame sa. Vedeli by sme vziať Eda ku nám?"
Nepotrebovala som mu veľa povedať, hneď vedel. Zamračil sa a rozmýšľal.
„Ty si Cullen?“ Hladil si bradu.
„Papierovo.“
„Čiže adoptovaný.. Hmmm.. Vidno nemáš tie desivé oči a inak sa správaš.“
„Môžme ísť niekam preč? Nerád to takto riešim.“ Pozrel smerom k svojej rodine a stuhol.
„Volam Sethovi či je na blízku.“ Žmurkol na mňa a chytil ma za ruku.
"Čaw.. hej.. nie.. si niekde vedľa školy našej Lun?... ne .. čo?... hej.. máš päť minút potom ti to zrátam. čaw.“ Tak to bolo počuť.. veľmi obohacujúce.
„Chlapče, sedel si na motorke?“ Pozrel na ňho.
Ed si vyhrnul tričko a od piateho rebra až po pupok sa mu tiahla jazva.
„Podla mojho skromného názoru jazdím dobre, len keď mi olejová škvrna skríži cestu nie je to tak zábavné.“

„Páčiš sa mi chlape, len mi nesiahaj na Lunu.“
„Prestaň, sme kamaráti ty žiarlivec.“ Pichla som ho do brucha a hneď sa skrčil.
„Faajn." zaškeril sa a išli sme k motorke. Práve včas, lebo sa blížil Seth.
„Čaw ja som Seth.“ Zlato sa usmial a vystrel ruku.
„Mňa volajú Ed.“ Potriasli si pravicami. Nasadli na motorku a vyrazili za nami v závese.

Išli sme okolo útesov až tam kde ležal náš domov. S Jakom sme nanosili do altánku jedlo a niečo na pitie. Ed so Sethom mali bujnú debatu o tom co bol za zápas včera v telke. Vyzerali že si dobre rozumejú. Najedli sme sa a potom chalani hrali footbal. A náš poznávací výlet sme zakončili skokom zo skaly. Ed sa na začiatku zarazil a zdesene sa pýtal či to robím aj ja.. keď so s úsmevom prikývla, zbledol.
Prvý nám to profesionálne predviedol Seth, potom som dostala boštek na líce a skočil Jake.

„Ste spolu zlatý.“ Snažil sa o úsmev už aj tak bledý Ed.
„Nemysli. Skoč.“ A rozbehla som sa k zrázu.
Milujem ten pocit keď si na chvíľku pripadám slobodná, letím. No vodu som milovala rovnako. Na pláži sme sa hromadne objali, čo nášho nového člena dosť zarazilo. Zakončenie dňa sme strávili v La Push a západ slnka nám ho skrášľoval.
S Jakom sme sa odtiahli a zbierali sme suché vetvy aby sme sa mohli zohriať. Od postav sediacich pred nami ku mne doznievali hlasy. Keď som začula svoje meno začala som načúvať.
„Doma ti to určite povedali.“ Konštatoval Seth.
„Doma so mnou nikto ani len neprehovorí. Som taká čierna ovca. Mám pocit že som tam naviac.“ bol skleslý.
„Myslím že už tak neoficiálne patríš k nám. Si fajn. A aj tam ty dvaja ta berú.“ zasmial sa Seth.
„Hej s Lun sa poznáme zo školy.“
„To mi došlo. Je fajn že si malá našla kamarátov aj mimo. Nemôžem povedať žeby jej niečo chýbalo ale potrebuje aj niečo trochu nové.“
„Na našej škole je doslova nedostupnou cudzinkou o ktorú každý bojuje.“ Naraz sa zasmiali.
„Tomu vedím, no ktokoľvek sa k nej priblíži ma smolu.“

„Viem.“ O com to hovoria?
„Lun? Koľko toho máš?“ Blížil sa ku mne Jake.
„S tým čo máš ty, dosť.“ Pozrela som najprv do jeho náručia a potom do svojho.
„Budem tak, ako vždy veriť tvojmu úsudku.“ Pozrel na mňa a pohladil ma po líci. Zrazu som bola na ten okamih v bezpečí.
Rozložili sme vatru a dvaja mokrý debatníci sa pridali k ohňu. Doslova prišli jak muchy na med.
Jake si sadol za mňa a ja som mu bola vďačná aspoň mi nebola zima na chrbát.

Keď sme doschli, Seth odviezol Eda do mesta a mňa Jake išiel odviesť domov. Keď sme boli pri dverách a objímal ma s tým ze už ide, namietala som a jemu nezostalo nič iné, ako ostať pri mne. Neviem si bez neho predstaviť svoj život. Je pre mňa všetko. Je pri mne od malička. Je mi ako starší brat, však ma v podstate vychoval, ale na druhej strane ho mám strašne rada.
V hlave mám totálny zmätok a sama neviem co tým chcem sama sebe dokázať.
Privinul si ma, ako to robí už od malička.
„Jake?“ Zašepkala som lebo som si nebola istá ci nespi.
„Áno hviezdička?“ Zamumlal no neotvoril ani oka.
„Mám ťa rada.“ V tom momente otvoril oko či sa mu to nesníva.
„Aj ja teba. To ty vieš.“ Usmial sa a rozcuchal mi vlasy.
„Ja to len neviem identifikovať. Neviem co to je. Len viem že bez teba by som neprežila.“ Pozrela som do vankúša načo Jake len zahabkal.
„Vieš co nechaj tak, spi. Asi som len unavená.“
„Dobre.“ zamrmlal a mala som pocit, ako by to vravel zo sna.

Druhý deň školy ku mne prisadol Ed celý nadšený že so Sethom sa už dohodli že si to zopakujú. Jeho súrodenci na nás len zvrchu pozerali.
„Ed môžem s tebou hovoriť?“ Blondavé vlasy sa Edovej sestre ladne zaknísali a šaty mala bez menšieho pokrčenia.
„Môžeš.“ Usmial sa no kukal na mňa.
„Dnes nikam nejdeš. Ostávaš doma.“ Povedala rázne a už už sa otáčala bez odpovede preč.
„To čo ja robím to môže byť jedno. Budem si robiť čo chcem.“ Ona len zaklipkala očami a urazene odfrnkla.
„Hneď ako budem mať osemnásť už ma neuvidia ani ja ich. Vlastne toto uvedomenie som dosiahol po včerajšku. Vidieť vašu rodinu pospolu.. nikdy som nič také nevidel. U vás je to tak nenútené. Je to proste krásne.“ Žiaril.

Zo školy sme odchádzali tak ako včera, Ed so Sethom a Jake a ja. Keď sme prišli na pláž a rozložili deku Seth sa otočil a bežal preč.
„Kam zmizol?“ Otočil sa Ed za nim.
„Išiel pre Lili.“ Zaškeril sa a objal ma.
Ja som sa len usmiala.
Chvíľku sme len tak sedeli a rozprávali sa o všetkom. O škole, o tom čo bolo včera v telke a rozoberali sme aj nové filmy v kine.
„Luuun!“ Znelo z druhej strany pláže.

Bol to Seth s malým asi ročným dievčatkom. Prišli k nám pre sáčok a išli zbierať mušličky.
„Mladšia sestra?“ Pohodil Ed hlavou k nim.
„Je to sestra, je to láska, je pre neho všetkým, celým vesmírom." Jake mi pozrel do očí objal ma okolo ramien a dal mi na vlasy bozk.
„Tomu nerozumiem.“ Skonštatoval Ed.
„To by si musel zaziť.“
Debata pokračovala a neskor sa k nám pripojili aj Seth s Lili. Papali sme chlebíčky a piškotky. Lili potom Sethovi zaspala v náručí.
„Je nádherná.“ Vzdychol Seth a pohladil ju po lokničke. Dal si dole bundu a prikryl ju.
„Vieš že áno.“ potľapkal ho po pleci Jake
„Nemali by sme ju odniesť? Nebude sa maminka báť?“ Ed začal zbierať veci.
„Preco by sa bála? Seth je pri nej 24 hodín denne, okrem jedenia, wc potrieb a sprchy.. no a bol pre vás v škole.“ Seth sa na to len sladko usmial na svoje dievčatko.
„Ona je pre ňho všetko. Neopusti ju a nedovolil nikomu jej ublížiť.“ Dopovedala som Jakovu myslienku
„Je to taká záležitosť nášho kmeňa.“ -Jake
„A vy ste na tom tak isto ako pozerám.“ Ed pozeral na mňa.
„Do poslednej bodky“
Takže...
„Ty si sa tiež..?“ Vyvalil oči Ed.
„Bol som mladší, ale áno, tiež som takto chodil za Lun. Mal som pocit Emili sa už dakedy hnevala.“
Ďalejj sme to nerozoberali. Jake Eda odviezol a ja so Sethom a Lili sme išli pešo cez les.
„Vlk!“ Vykríkla Lili zo sna.
„Áno slniečko. Keď vstaneš povozíš sa.“ Seth svietil ako slniečko na hnoji.
Bolo mi jasne o čom sa hovori. On pred ňou nič neutají.

Keď sa Jake vrátil, sedela som na verande a čítala si knihu. Jake mi zdvihol nohy, sadol si ku mne a moje nohy prehodil cez svoje.
Zabuchla som knihu a pritisla som sa k nemu.
„Chýbal si mi.“ Zamumlala som a pozrela na neho.
„Aj ty mne.“ Boli sme tak blízko. Nosmi sme boli takmer pri sebe a pozerali sme si do očí. Pomaly sa naklonil nižšie a pomaly ma pobozkal.
Potom si ma privinul k sebe a tak sme tam sedeli aspoň hodinu.

O týždeň.

Jake ma doviezol pred školu, objal ma a pobozkal.
„Budem tu so zvonením.“ Zašepkal a ešte raz ma objal.
„Dám ti na ňu pozor.“ Zakýval mu Ed.
„Idem nech nemeškám.“ Ešte raz som ho pobozkala a išla som smer škola.
„Luu!“ Jes so Suzan sa ku mne rútili.
„Ahoj!“ Usmiala so sa na ne.
Z čoho sú tak nadšené?
„Je nádherný. Viem že ta nosí do školy už dlho. Vlastne od začiatku, ale kedy ste sa dali dokopy?“ Nevedela som ktorá čo hovorí. Hovorili ako jedna.
„Podľa toho čo som s nimi zažil a čo som od nich počul sú títo dvaja k sebe určený už od malička.“
„Čiže vy to mate dohodnuté?“ Zhnusila sa Jes
„Fuuj!“ ztriasla sa Suz
„Nie skôr tak, že od malička všetkým bolo jasné že sú si súdený.“ Zhrnul veľmi rýchlo a veľmi pokojne Ed za čo som mu bola vďačná, lebo sama by som to tak asi nepovedala.
Poobede sme ako sa tak postupne stalo zvykom zašli do rezervácie. Seth bol s Lili na hombalke a Ed.. Ed sedel s Liou?

A takto to pokračovalo ďalej. Vždy po škole sa nás šesť (áno už šesť, Lia sa Edovi obtisla) Prišla maturita a veľa učenia, Jake sa mi snažil zo všetkých síl pomôcť.
A co sa týka mňa a Jaka? Kartičky sme už rozposlali a šaty mám v skrini. Sú cele biele a tie najjednoduchšie aké len môžu byť. Jake sa vybral tiež na prieskum trhov s oblekmi a keď som ho v tom videla s výrazom "prečo mi to robíš?" Nemohla som sa nesmiať.
Ed sa nasťahoval do nasej dediny. A aby nie, keď s Liou to určite dotiahnú ďaleko.

„Jake?“ Zašepkala som keď sme spolu ležali v posteli.
„Áno láska?“ Privinul si ma k sebe a ja som mu chytila ruku. Pomaly som si vyhrnula tričko a polozila som mu ju na moje brucho.
Najprv len ležal, potom otvoril oči.
„Počkaj.“
Už sedel a kukal na mňa. Ruku mal na mojom bruchu a mne začali tiecť slzy po tvary. Dokázala som len prikývnuť.
„Počkaj. Kedy?“ Celý žiaril a pobozkal ma na brucho.
„Skúšali sme to len raz pamätáš?“ Povedala som šťastne.
„Láska. Si pre mňa cely svete. O dva dni sa bereme a teraz si mi dala ten najkrajší dar na svete.“

K oltáru ma viedol tato.. teda všetci ho volajú Sam. Bolo to krásne. Celá slávnosť sa konala v lese a oddával nás Jakov otec ako starešina kmeňa.
Všetci sme našli kúsok svojho šťastia.. a to je hlavne.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Indiánske dievča:

 1
22.07.2018 [19:51]

Empress Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. BabčaS.
22.07.2018 [14:12]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Satu admin
12.08.2016 [11:13]

SatuAhoja!
Bohužiaľ, článok ti vraciam kvôli nasledovným chybám:
*Vlastnosti (vždy maj zaškrtnuté tieto údaje – “Zobrazovat informace o článku”, “Povolit diskuzi”.)
*Nikdy nemeň stanovenú farbu samotného textu poviedky.
*Perex – chýba ti čiarka (pred že) a bodka na konci vety (Pekné čitanie.).
*čiarky, priama reč, hrúbky a preklepy – toto sú kamene úrazu, na ktoré sa, prosím, zameraj predtým, než opäť zaškrtneš „Článek je hotov“.
Ďakujem. Emoticon

P.S.: Hodila som ti sem link na písanie čiarok a priamej reči, ak by si s tým mala problém.
www.stmivani.eu/40-pomoc-autorum/slovenska-gramatika/

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!