Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Friends

22.06.2011 (20:00) • Janeline • FanFiction jednodílné • komentováno 10× • zobrazeno 1431×

Vietor mi rozfúkal dlhé vlasy po celej kabíne auta. Poklepávala som prstami po volante, bez hudby. Mala som vlastný rytmus.

Len tak na prázdno som uvažovala, či som doma niečo nepoplietla, keďže som sa ponáhľala. Narýchlo som postavila práčku a hneď, ako som mohla, vypla som rúru a mäso v nej nechala. Zemiaky som hodila do misy a uložila do chladničky. Narýchlo som Charliemu naškrabala lístoček s tým, kde má hľadať večeru. Ale nie, určite som nič nepoplietla.

Odstavila som auto a vystúpila.

„Bella, Bella,“ vítal ma Jacob. Šťastne som sa otočila za jeho hlasom. Stál pri garáži a čistil handrou francúzsky kľúč. Jeden zo stovky, ktoré vlastnil.

„Ahoj,“ pozdravila som ho s úsmevom.

„Ty si myslíš, že by som si nevšimol tvoj príchod?“ nadvihol obočie.

„Čo tým myslíš?“ napodobila som ho a vybrala sa k nemu. Prešľapovala som opatrne, tak, aby som nešliapla do blata, keďže po silnom daždi ho tu bolo viac, ako som dokázala zvládnuť.

„Trieskaš tými dverami, ako keby si ich chcela do auta zaraziť,“ vysvetlil konečne. Zaškerila som sa na neho a on sa usmial.

„Ak si si nevšimol, to auto je staré ako Metuzalem, musím trochu pritlačiť,“ hovorila som, keď sme sa pomaly pohli ku garáži.

„Iste,“ uškŕňal sa, akoby som nehovorila pravdu. Provokoval. Posadila som sa na obrovskú, starú pneumatiku, ktorá - ako mi Jacob vysvetlil - pochádzala z traktora.

„Čo robíme?“ nadhodila som. Zdvihol hlavu.

„My?“

„Sme tu dvaja,“ objasnila som.

„Ale iba ja niečo robím. Ty si váľaš šunky, Bells,“ podrýval ďalej. Zažmúrila som oči a sledovala, ako Jacob vybral tri ďalšie kľúče, snáď ešte špinavšie ako ten predtým.

„A ty si s nimi oral vonku?“ zvolala som. Jacob sa zasmial.

„Technicky vzaté, ako technik som vylepšoval techniku. Ale tomu tak netechnický typ ako si ty, Bella, rozumieť nebude,“ smial sa. Postavila som sa zo svojho samozvaného trónu. Prešla som k nemu a nazrela mu cez rameno, keďže sa mi schválne otočil chrbtom. Kľúče boli pokryté mazom, zrejme z oleja alebo niečoho podobného.

„Krása,“ poznamenala som a vzala si jednu z handier. Dala som si načas. Kľúč sa mi čistil veľmi ťažko, maz z neho nie a nie zísť dole.

„Poď, určite si pri tom vyhladla,“ pozval ma a snažil sa nekomentovať moju prácu. Hoci na ňu zazeral s prižmúrenými očami a nechápavo sa škrabal vzadu na hlave.

„Nie som hladná,“ protestovala som. Ale Jacob mi už vytiahol kľúč aj handru z rúk a ťahal ma von.

„Počkaj, spomaľ, superman! Musíš ísť pomalšie. Nechcem byť celá od blata. Á... pomóc!“ kričala som, keď sa mi noha zasekla v blatovom zábale. Až po členok som zostala zaborená. Jacob sa rozkročil a vytiahol mi nohu von. Pri jeho snažení mu ale vypadol zo zadného vrecka jeden vyčistený kľúč a s čľapotom pristál v blatovej mláke.

„Vidíš, čo si...“ začal Jacob a sklonil sa pre kľúč. Vytiahol ho celý špinavý, ale stačí ho opláchnuť. Posunul si ho pred oči a chvíľu na neho zazeral. Potom sa otočil ku mne a šmahom jednej ruky mi kľúč obtrel o líce.

„Jake!“ skríkla som a obšila som sa pod tým slizkým dotykom. „Fuj, no počkaj,“ vyhrážala som sa.

Odvážne som ponorila ruky do mazľavej hmoty a nabrala za plnú hrsť. Jaka smiech prešiel v momente, ako mu došlo, na čo sa chystám. Rozutekal sa preč ako divý zajac. Ale moja zle mierená strela ho náhodne neminula. Zmeravel a pomaly sa otočil ku mne. Smiala som sa a pritom som ľutovala. Z tohto neobídem tak ľahko. Rozbehla som sa preč a už som nedbala toho že mám celé botasky od blata až po okraj nohavíc. Jake trielil za mnou, ale strach z bahenného kúpeľa ma doviedol k nevídaným výkonom. Pribehla som až k verande ich domu, kde som sa víťazoslávne postavila a dúfala, že si Jake nejaké blato nenabral cestou. Keď ma dohonil, zadýchaný sa oprel o kolená a snažil sa chytiť dych. Navyše sa smial.

„Čo je vtipné, že som vyhrala?“ skysol mi úsmev. Zadúšal sa smiechom a snažil sa hovoriť.

„T-ty si nevyhra-la!“ Teraz už som za zamračila. Výhru mi upierať nemôže. Stojím na verande a okolo nie je žiadne blato, ktorým by mi útok vrátil. Napokon chytil druhý dych.

„Nevyhrala si, Bella. Pozri sa, ako vyzeráš. Zašpinila si sa sama, keď si bežala cez blato, ty trdlo.“ A mal pravdu. Bola som totálne od blata a dokonca aj on bol čistejší. Rozosmiala som sa. Som trdlo.

Jacob prišiel ku mne a podal mi ruku na znak zmierenia. Natiahla som ruku a položila mu ju na chrbát, na miesto, kde som ho trafila blatovou guľou. Väčšina blata opadla, ale nejaké zostalo. Z totálne špinavou rukou som mu capla na tú jeho a smiala sa z jeho grimasy.

Cestou do kúpeľne sme zistili, že nevyhral ani jeden z nás. Keď sme prechádzali okolo Billyho, dostal taký záchvat smiechu, že sa musel chytiť kuchynskej linky.

„Len aby si nevypadol z toho vozíka,“ podpichol ho Jake, ale Billy sa schuti smial ďalej.

„Poďme už jesť, som hladný ako vlk,“ sťažoval sa Jake, keď som sa konečne dostala do kúpeľne ja.

Z kuchyne sa ozvalo rinčanie riadov. Billy určite začal pripravovať jedlo.

„Vidíš. Počul, aký si zúfalý, ešte by z teba ubudlo,“ povedala som Jakeovi a pichla do neho nechtom. Odskočil a ja som hrdo prešla dverami do kuchyne.

„Ty sa neozývaj, s tým tvojím kostnatým zadkom,“ zašomral za mnou. Otočila som sa na neho.

„Prosím?“ predniesla som udivene. „Dobre som počula?“

„Bella, nerob si srandu. Koľko vážiš? Viac ako päťdesiat určite nie.“

Chytil ma za boky a vyhodil si ma do vzduchu ako slamku. Začala som sa mykať a vycúvala som od neho. Smial sa mi.

„Nemôže mať každý také šunky,“ naoko som sa mračila na jeho brucho. Automaticky si na naň siahol rukou a pohladil si ho. Za toto dostal výsmech on. Billy nás zavolal ku stolu.

Jake do seba začal hádzať vajíčka a ja som ho neveriacky pozorovala. Keď si ma všimol, posunul sa na stoličke tak, aby mi bol bokom.

„Čo je?“ spýtala som sa.

„Čo by, odíde mi chuť k jedlu, keď sa tak tváriš,“ povedal s plnými ústami.

„Je mi to ľúto,“ predniesla som teatrálne.

„Klameš,“ frkol na mňa horčicu. Znechutene som sa utrela.

„Áno,“ uškŕňala som sa.

____________________

„Jake, je to somarina, vravím ti,“ dohovárala som mu. Trval na tom, že si v telke pozrieme nejaký priblblý film.

„Ako vieš, videla si ho?“ stál si za svojím. Tvrdohlavec jeden.

„Jasné. Minulé leto s Renée. Tiež na tom trvala a nakoniec mi dala za pravdu. Tak, ako to urobíš ty,“ predpovedala som.

„Nejaká si si istá,“ bručal. „Mimochodom, to nemáte s mamou čo na práci, len pozerať hlúpe filmy o psoch?“ Zase sa mi posmieval. Sklopila som hlavu.

„Renée mala zlé obdobie. Pohádala sa s Phillom a bála sa, že sa rozídu. A na výber bolo toto a asi tri romantické. Takže výber bol jasný,“ vysvetlila som. Jake mi pozeral do tváre a prikývol. Mlčal.

„A práve si priznal, že je to hovadina, génius,“ dala som mu. S úsmevom prikývol a sklopil zrak. Jasné. To bolo jeho mlčanlivé ospravedlnenie za to, že sa mne a mame smial. Nechal ma vyhrať, to mi stačí.

Televízia blikala na celú izbu s dreveným obložením. V dome bolo príjemné teplo z kachieľ v predsieni a mne sa chcelo spať. Bolo mi proste príjemne. Sledovala som Jakea, ako mu padá hlava a ako pomaly prehráva boj s únavou. Vnímala som len útržky rozhovorov z toho stupídneho filmu. Vidíš Jake, aj tak si zaspal. Je to tak zlý film, že sa na neho nedá...

„Bella!“ Zažmurkala som a obzrela sa.

„Čo, kde?!“ bola som dezorientovaná.

„Preboha, nešaškuj,“ škeril sa Jake a potriasol mi rukou.

„Au.“ Pritiahla som si ruku k sebe a konečne sa prebrala.

„Dobré ráno. Poď, ideš domov,“ oznámil mi Jake a ťahal ma z gauča. Videla som vo dverách Billyho so zhovievavým úsmevom a len to mi zabránilo v hlučných protestoch. Tak dobre sa mi sedelo...

„Odveziem ťa, si úplne ospalá,“ povedal mi Jake.

„Lebo ty si nezaspal,“ mračila som sa. Prevrátil oči. Otvoril dvere a vyšiel na verandu. Privítal ma studený vzduch a dážď, ako inak. Rozhliadla som sa na cestu vedúcu k nákladiačiku. Samé blato! Zdvihla som pohľad k Jakeovi. V očiach mu iskrilo.

„Nié!“ zaplakala som. On sa však už rozbehol priamo do blata. Zhlboka som sa nadýchla a vykročila. Nebesá, buďte nado mnou!

Autor: Janeline, v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Friends: