Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Free Hugs - kampaň, na ktorú sa nezabúda...

Free Hugs - kampaň, na ktorú sa nezabúda...Je to nápad, zase raz chvíľový nápad, vďaka Free Hugs a čo to vlastne je? A čo s tým má spoločné Bella a Edward, tak to sa možno dozviete, ak si prečítate túto jednorázovku. A venovanie? Tí čo ma čítajú, vedia, že ja na venovania nezabúdam a dnes tomu inak ani nebude. Potrebujete objať? Cítite sa sami? Podvedení, sklamaní, znechutení? Tak práve teraz vám venujem túto poviedku, ako jedno malé objatie, ktoré vám možno pomôže... Vaša Rosie

Viac o Free Hugs na http://sk.wikipedia.org/wiki/Objatie_zadarmo

Objatie, je to čo ťa núti vstať,

nohami konečne začať behať,

nikdy neprestať o lepších zajtrajškoch snívať,

a aj niekomu inému, to objatie z lásky dať.

YRU - Campaign Bern

Dostať takúto úlohu, je skoro za trest... Sťažka som si povzdychla... Ja sa snažím byť neviditeľná a oni mi dajú toto? Sa zbláznili snáď... Pred sebou som kŕčovito držala papier s názvom kampane Free Hugs... – Objatia zadarmo... A teraz čo ja s tým? Nešťastne som sa dívala do očí učiteľa, ktorý mi zadal práve túto úlohu. Je pravda, že každý mal niečo, ale každý mal niečo omnoho lepšie. Už radšej by som šla do Green Peace, alebo PETA. Už naozaj radšej by som brala Ex – Ex – gay, ktoré si vytiahol Mike Newton.

V tej chvíli som sa naozaj musela uchichtnúť, pretože Mike vyzeral naozaj zarazene a jeho papier bol už po okrajoch celkom strhaný... Pravda, kto by chcel robiť v kampani pre homosexuálov? Ale ja by som to naozaj brala tento raz všetkými desiatimi.

„Takže drahé dámy a páni, o týždeň, chcem mať nasnímaný materiál tu, priamo na stole a žiadne výnimky Newton, je to obyčajná téma.“

Mike na neho zazrel a celá trieda, teda okrem mňa a Angely, vypŕskla smiechom. Ang dostala PETU, šťastné to dievča... Už asi radšej by som sa vyzliekala... alebo, vlastne nie... Som zvedavá, ako to Angie urobí... Pozrela som sa zvedavo na Ang.

„Nedívaj sa tak na mňa, šialená zatiaľ nie som, takže vyzliekať sa tam určite nebudem, chudák Banner, ten by to nerozdýchal.“

Zasmiala sa a ja som do nej drcla. Angela je tak krásna, tak prirodzene krásna, ale málo ľudí si ju všíma, pretože svoju krásu schováva za vlasy v gumičke, okuliare a za tmavé farby, ktoré stále nosí, ale hlavné je, že ja viem, aká je. Pred vchodom do školy, sme sa rozlúčili mávnutím a ja som nasadla do môjho nového golfa, ktorý mi kúpil Charlie. Dobre vedel, ako si ma udržať tu. Totižto, som rozmýšľala, že pôjdem na internát, že sa viac osamostatním, ale Charlie ma nakoniec presvedčil a tvrdil mi, že sa mi tu bude istotne páčiť... takže, že sa mi bude páčiť auto od neho, ale musím uznať, že je skvelé.

Hneď, ako som zaparkovala pred domom, ma zlákala chuť, pozrieť sa aspoň, o čo v tej kampani ide.

„Pokúste sa urobiť presne to, čo robí ta kampaň, týmto spôsobom presvedčiť ľudí...“

Vybavovali sa mi slová Bannera, ten mi ale dal. Do googlu som hodila tie dve otravné slovká a ako prvé som pozerala videá. Bolo to až skoro dojemné... Aj mňa kedysi tak objímal... Aj ja som bola kedysi tak šťastná, ale teraz je zo mňa skôr odporná babizňa, ktorá neznáša romantiku a páriky ľudí. V tomto sa s Angie zhodneme... Ona ich ani nie, že neznáša, ale tiež nie je nejaká romantická dušička, že by sme spolu plakali pri Titanicu.

Musela som sa usmiať... Keď sme naposledy, pozerali tento nevydarený film, tak sme plakali, ale od smiechu. Romantická scéna v aute, ktoré bolo celé zarosené, nám spôsobovala nápady ako: „Jacku, už by si mohol zahasiť ten oheň!“ alebo „Jacku, ty si tu vyslopal všetok vzduch! Ja sa du – dusím...“ Tak na tomto, sme sa dokázali smiať aj celé hodiny, jednoducho pochybné... Ja som bola zamilovaná a aj romantická, ale až neskoro som zistila, že to vlastne bolo asi iba pobláznenie...

On, najväčší boss školy, ja, celkom pohľadná slečna, ktorá sa asi ako jediná o neho nezaujímala. Luck bol fajn, moc fajn, ale iba fajn. Takže, keď sa naskytla prvá príležitosť, náš „vzťah“ spečatil tým, že sa vyspal s mojou, terajšou sokyňou, naozaj idylka, ale to bolo ešte v Oregone. Teraz som o dosť ďalej, nie len zemepisne, ale aj svojím inteligenčným kvocientom... i keď tak nad tým rozmýšľam a nad nápadmi s Ang... Ale proste, čo sa týka chlapov, ja už nenaletím. Za týmto som si naozaj pevne stála.

Tie videá boli naozaj krásne, ale aby som takéto niečo dokázala ja? Veď mňa ľudia obchádzajú na 100 metrov a nie to ešte, aby ma prišli objať, kvôli nejakej hlúpej tabuľke nad hlavou. Spoliehať sa na dobrotu ľudí, to by bola teda kravina a poriadna, takže to určite nie. To, akí sú ľudia, som si uvedomovala skôr, ako to, že chlapom sa nedá veriť. A ako som sa tak stále dívala na to video, stále viac a viac som bola presvedčená, že to celé bolo priamo nacvičené, takže keby tam ten pán naozaj vyjde, tak by si ho nik nevšimol.

Avšak, otázkou nám zostáva, čo ja teda teraz?! Ak je to teda možné, čo mám pre to urobiť? A ak to nie je možné, čo mám urobiť, aby to bolo možné? A teraz, keby sa ma niekto spýta, ako sa volám, odpovedala by som, že Bruce Všemohúci, keďže táto vec, čo sa pokúšam urobiť, je najmenej pravdepodobná. Naštvane som zhasla notebook a šla sa radšej učiť. Večer mi nechcel dať spánku. Stále som rozmýšľala nad tými objatiami, toto si ešte Banner odskáče! Minimálne mu natriem bielou kriedou opierku na stoličke, keďže stále nosí to svoje čierne, slušné sako.

A zase raz som zlá, čo dokáže urobiť jeden neškodný rozchod... Nakoniec som našťastie zaspala, ale nebolo to tých mojich obľúbených 7 hodín, už len 5. Takže už ráno som vedela, že budem mať zlú náladu. Týždeň prázdniny a ja ich premárnim státím uprostred mesta a vykyvovaním, aby ma niekto objal? Tak, to teda budú krásne prázdniny. Nešťastne som sa vymotala z perín. Ja pomôžem Ang dnes s projektom a ona zase mne zajtra. Celkom výhodná dohoda.

A tak som sa rýchlo poobliekala, umyla, najedla, pobalila, stihla dať pusu Charliemu, ktorý sa práve kvôli mojej puse obaril kávou. Aj on má podiel na stvorení takého nešikovného individua, ako som ja, tak to bude musieť jednoducho pretrpieť. Dnes išiel čas tak rýchlo, inokedy, keď chcem byť už preč zo školy, tak sa vlečie a je mu úplne jedno, že ja tam už skapíňam, ale teraz? Teraz si beží a beží a ja som zrazu u Ang, zrazu sedím v jej izbe, zrazu píšem, radím jej a zrazu máme napísaných 8 strán a už len upravujeme fotky.

Angela to nakoniec vyriešila tak, že hoci slogan PETA je : „Radšej budem chodiť nahá, ako v kožušine“, tak aj tak si ona nechala aj tričko, aj nohavice. Totižto, na internete si našla, že práve teraz sú často ohrozené tulene a uškatce a tak si vytiahla biele čisto biele tričko, na ktoré sme nakreslili obrys uškatca. Vyzeralo to, ako „umelecké dielo“ od detí, ale my dve sme boli spokojné. Ona si ho už len obliekla, ja som ju nalíčila jemne, odstránila okuliare a rozpustila vlasy, jednoducho krása.

A potom už len cvaky, cvak a hneď niekoľko fotiek, bolo priam famóznym, no Ang sa červenala, ako keby tam bola fakt nahá... Nakoniec sme vybrali foto, kde si Ang dala jemne jeden lem trička hore  a tak odhaľuje kúsok jej snedej pleti, Banner bude slintať... Tíško som sa uchichtla a Ang na mňa hodila ublížený pohľad. Ani ona nebola veľmi nadšená z úlohy, ktorú dostala... ale popasovala sa s ňou naozaj bravúrne.

http://gossipteen.com/wp-content/uploads/2009/10/christian-serratos-save-the-seals-peta-ad-photos.jpg

Nakoniec sme s Ang ležali na posteli už o tretej a vyjedali karamelovú zmrzlinu. Popritom sme počúvali 3 days grace. Vezmite si Ang, také krehké dievča a taká hudba, proste ju zbožňujem. Rozprávali sme sa, ako inak o chlapoch. A nakoniec sme zase prišli na to, že sú to svine a že nás nezaujímajú a úplná bodka za týmto výrokom bola, že ženy sú ešte väčšie svine. Takže sme zase raz nič nevyriešili, ale ja som po ďalších 3 hodinách, prediskutovanýcg s Ang, už musela ísť domov. Ďakovali sme si navzájom a dohodli sa na ďalšom dni. Tentoraz sme si dohodli tú menej drastickejšiu variantu a tak sme sa stretli až o 10 ráno na ďalší deň.

 

Manila Free Hugs


Obe sme naozaj vyzerali vyspato a ja som ku tomu, ešte včera robila ten krásny, kartónový „plagát“ Free Hugs. Takže som čas zase raz využila tvorivo. Ráno s miernymi tmavými kruhami pod očami som sa zvítala s Ang a v mojom golfe sme sa odviezli priamo do centra. Ang mala doma kameru a tak mi pomohla, pretože neviem, či by Banner ocenil video, natočené mobilom. V meste moc ľudí nebolo a mňa sa zmocňovala panika.

Čo tu robím? Ja ich idem žiadať o objatia, i keď vždy, keď sa ma chce chlap dotknúť, tak ucuknem? Myslíte si, že by Banner mal niečo proti, keby tam dopíšem: „ Platí len pre ženy!“ No, mám pocit, že ten by ma asi zaškrtil. No a tak som sa po dlhom prehováraní Ang postavila do stredu námestia a napäto čakala, kto sa vrhne na moju hruď. Nápis Free Hugs, som si dala nad hlavu a čakala. A čakala, čakala... čakala plus x, čakala na tretiu, čakala na štvrtú, čakala na xyz... Ale nedočkala sa.

Ang už asi 4tý krát premazávala svoju pásku v kamere a ja som len strnulo pozorovala ľudí. Jemne sa mi už privierali oči, ale bolo mi jasné, čo by to znamenalo, keby Bannera sklamem. Žiadna matura a neustále zhadzovanie. No taak, si predsa Isabella! Tá Bella, ktorá sa posmieva blbčekom oblečených v XXLkovom oblečení a pohupujúcim sa raperom do štýlu I am hophoper. Proste, žiadna ľútosť, len tvrdý boj.

Napäla som sa, ale moje odhodlanie padlo po desiatich minútach.

„Ja to serem...“

Zašeptala som, nechala tam na zemi ten sprostý nápis a obišla rázne Ang. Našťastie jej došlo, že teraz sa ma nemá pýtať a rýchlo nasadať do auta. Naša jazda, bola naozaj otrasná. Chúďa Ang, naozaj môže ďakovať len bezpečnostným pásom, že ešte žije. Celú roztrasenú, aj s poďakovaním, som ju vyložila doma a potom zase friško šla ku sebe domov. Zvalila som sa celá unavená na posteľ. Neviem čo bude zajtra a nechcem vedieť ani to, čo bolo dnes. Teraz, je pre mňa najdôležitejší spánok a tak som aj kľudne zaspala.

Zase ráno, som bola dohodnutá s Ang. Tajne som dúfala, že ten môj  „billboard“ nikto nevzal, ale pre istotu som si privstala, takže som zase vyzerala ako múmia... fakt super. Zase prišla ku mne Ang, zase sme šli na námestie a zase som tam stála, ako taká trubka. Stojím si, ja stojím a stále stojím. Mierne som si poklipkávala s nohou a potom ma niekto zrazu zaťahal za nohavice. Prekvapene som sa pozrela ku mojim nohám. Za nohavicu ma ťahal možno 5 ročný chlapec.

Zohla som sa a on mi nadšene do ucha zašeptal.

„Teta, smiem vás teda objať, ja nechcem, aby ste boli smutná.“

Tak toto ma naozaj rozosmialo. Chlapec sa tiež krásne usmial a potom ma pevne okolo krku objal. Zrazu sa ozval nado mnou zakašlanie. Ajajaaaj, asi nie moc nadšená mamča. Opatrne som zodvihla hlavu a tam sa na mňa milo usmievala jedna hnedovlasá pani.

„Smiem aj ja?“

Spytovala sa a ja som len prekvapene mrkala... dúfam, že to Ang naozaj točí, toto video, bude vďaka mne naozaj k popukaniu. Chlapca som postavila a v tom sa hneď ku mne nahrnula tá žena a pevne ma objala. Bolo to... uff, nepopísateľné? Tá žena si musela niečo zažiť. Objímala s vervou, vierou, s citom a s nepopísateľnou túžbou. Túžila asi po tom, aby ju niekto objal. Možno... možno sa cítila sama. Každý sa niekedy cíti sám... I keď má okolo seba mnoho ľudí, ktorí sú pre neho dôležití, ale on, proste potrebuje niečo iné a nedokáže si to vysvetliť... Potrebuje niekoho iného, aby nebol nikdy sám...

„Ďakujeme.“

Zašeptala s úsmevom, keď ma po notnej chvíli pustila. Vzala malú rúčku asi jej syna a rozišli sa ďalej námestím. A vtedy sa začali diať neskutočné veci. Ľudia začali chodiť... Bolo to, ako keby videli na tej žene, aká bola zničená, keď išla ku mne a aká bola šťastná, keď odchádzala... Smiem tvrdiť, že si možno dokonca myslia, že liečim. A mne sa to naozaj páčilo. Mala som pocit, že po každom objatí, som im dávala istú časť seba, moju silu, ale pri tom, som sa ja sama zle necítila... Práveže som sa takto silno necítila už dosť dlho.


Sick Puppies - All the same


Dala som im všetko, čo som dnes mohla dať. Takže som celá unavená dopadla do svojej postele a takmer okamžite zachrapčala. A ďalší deň, sa to zase opakovalo. Ale tentoraz neboli žiadne kruhy pod očami, či moje brblanie. Usmievala som sa... Usmievala som sa na ľudí a vedela, že tak nejako im dodávam silu, silu prežiť tento zapletený život, ktorý ale stojí za to. Vlastne, dovolila som im, mi brať vec, ktorej som nikdy nemala dostatok, ale tento raz, jej mám až príliš veľa a to úsmevu a smiechu. Naozaj som ho priam rozdávala...

Ang sa tiež usmievala a sľúbila mi, že zajtra pôjde so mnou. Ľudia ku mne skoro automaticky chodili a veselo ma objímali, i keď ja som videla, že keď išli ešte okolo, boli plne zachmúrení. Možno to bola práca, šéf, peniaze, šťastie, deti, žena, muž, smrť... Mohlo to byť hocičo, ale ja som dokázala to hocičo zlomiť, dokázala som to prekaziť a vyčarovať úsmevy. Nie tie reklamovské, ale tie priamo od srdca.

Ku večeru, sme s Ang už len sedeli na lavičkách a pozerali si videá. Ešte pár krát niekto prišiel a objal ma, ale inak to už bolo zriedkavo. Práve sme sa smiali na jednej pani, ktorá ma pri objímaní nechtiac obliala kávou, ktorá už našťastie bola chladnejšia. A práve v tej chvíli som započula odkašlanie. Naraz sme s Angie zodvihli hlavy. Tak teraz asi naozaj snívam, lebo toto nemôže byť skutočné.

Priamo pred nami stál... ťažko povediac, možno už chlap, možno chlapec. Bronzové vlasy, ktoré sa mu divoko a jemne vlnili, mali tmavý nádych. Oči, ktoré boli plné bolesti mal tak krásne medové. A tvár... Tvár bola tak žalostná. Tá maska, tá maska žiaľu a bolesti bola neuveriteľná. V rukách držal moju tabuľku z prvého dňa, ale bola zmenená.

„I want free hugs.“ ( Ja chcem objatia zadarmo)

Nemo som sa dívala na tú tabuľku, pretože okrem zmeny „sloganu“, bolo dokreslené pozadie a bola som to ja. Ešte chvíľu som sa nemo dívala na zjavenie predo mnou. Pozrela som sa na Ang, či to vidí tiež, či náhodou už nemám nejaké bludy... Jemne sa pousmiala a pokývla mi. Rýchlo som vstala, odhodila tabuľku a pevne sa zachytila na toho Anjela. Objala som ho okolo krku a on mňa okolo pásu. Ale zrazu, sme už nestáli, ale kľačali na zemi.

Nevedela som, čo sa stalo, prečo je tak veľmi smutný, ale vedela som, že práve mi vzlyká na ramene a že niekto, alebo niečo, mu nehorázne ublížilo. Jeho ruky zrazu ochabli a on sa už len vzlykajúc zviezol do môjho lona. Bol už večer, naozaj už začínala tma, takže nás skoro nik ani nevidel a aj keby videl, mne to teraz bolo práve jedno. Mala som pred sebou vzlykajúceho Anjela a ja som nebola schopná ho rozveseliť...

Ležal mi hlavou na stehnách a ešte stále ma objímal jemne okolo pásu. Prehrabovala som sa v tých krásnych medených vlasoch a sem tam ho nežne pohladila po tvári. Trhalo mi srdce, keď som videla, že niekto takto trpí. Ja som tak mnoho krát trpela, ale nestačí, že tak trpím ja? Prečo musia aj oni? Voči ostatným, to nie je fér, pochybujem, že práve tento Anjel, urobil niečo naozaj zlé... Pripadalo mi to skôr, že tento človek nikdy nepocítil objatie, že ešte nikdy nenašiel nikoho, kto by mu ho venoval a tak sa tu chudák musel uspokojiť len so mnou.

Po možno hodine, dvoch, naozaj som sa práve o čas nestarala, jeho vzlyky ustali a on už len vydychoval na mojich nohách, zatiaľ čo som sa ja premávala prstami po jeho tvári. A vtedy, ma práve napadla spásna myšlienka, teda, na mňa to vždy zabralo... Potichu som začala vrndžať ako auto a prechádzala som jedným prstom po tej dokonalej tvári. Sem tam som urobila akože „šmyk“ aj prstom a aj zvukom a keď už sa začal dotyčný usmievať, zatrúbila som mu jemne na nos. Vtedy som započula jediné uchichtnutie, ale to mi úplne stačilo. Bolo úplne krásne a mňa zase zalial pocit šťastia, že som niečo takéto dokázala.

„Ďakujem, Free Hugs...“

Zašeptal tíško a vtedy konečne na mňa vzhliadol. Tá vďaka, to šťastie, veselosť, tá uprimná radosť v jeho tvári mi dávali najavo, že som spravila neskutočnú vec. Dokázala som toho smutného Anjela na dne, rozosmiať... Dokázala som mu zlepšiť deň. Bože, dokázala som to! Dokázala! A to len kvôli vášmu hlúpemu projektu som dokázala urobiť šťastnými minimálne 64 ľudí. Takže milý pán Banner, ďakujem za tento projekt, dal mi naozaj veľa do budúcnosti...

 

***

Dievča odložilo pero a pevne obtočilo svoje chudé rúčky okolo chladného tela jej bronzovlasého priateľa. Nad posteľou jej visela tabuľka I want free hugs. Otočila sa na svojho priateľa, i keď vedela, že sa v tej chvíli, zase raz stratí v jeho pohľade. Tíško zatrúbila na jeho dokonalý nos a potom ho naň ešte dodatočne pobozkala. A vtedy sa zase raz on usmial, usmial sa tým neodolateľným úsmevom, ako keď sa videli prvý krát, ako keď dostala ten hlúpy projekt a kampaň, ako keď prvý krát začula Free Hugs, Free Hugs...

 

Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Free Hugs - kampaň, na ktorú sa nezabúda...:

 1
1. magda
11.01.2014 [0:14]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!