Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Draculova nevesta

07.11.2021 (13:00) • ACullen • FanFiction jednodílné • komentováno 3× • zobrazeno 1344×

„To nemôžeš myslieť vážne!“ zhrozila som sa pri pohľade na oblečenie položené na mojej posteli. Je Halloween a moja šialená kamarátka si zmyslela, že pôjdeme na párty. Aby ste boli v obraze, neznášam párty, oslavy, plesy a podobné podujatia. Som skôr typ, ktorý si rád prečíta knihu vo svojej izbe alebo sa ponorí do tónov dobrej hudby. Nemám rada davy ľudí, ktorí sa tlačia v malej miestnosti v obklopení alkoholických výparov.

„Ale no tak! Je to len maska, nechápem tie tvoje drahoty,“ povzdychla si kamarátka.

„Dobre vieš, že nie som na takéto veci. Kľudne choď sama, zabavíš sa aj bezo mňa.“

„Tak to v žiadnom prípade! Pôjdeš a oblečieš si to bez zbytočných námietok!“ Moja kamarátka Alice bola človek, ktorému sa neoplatí odporovať. Keď si niečo vzala do hlavy nemalo cenu snažiť sa vyhovoriť jej to. A tak to bolo aj v dnešný večer. Znechutene som si obzerala biele šaty, pokvapkané niečím červeným a vysoké lodičky smotanovej farby, v ktorých sa určite prerazím.

„Alice, budem vyzerať smiešne!“ Zúfalo som rozhodila rukami.

Kto sa v dnešnej dobe oblieka do takýchto kostýmov? Všade budú sexi mačičky, superhrdinovia ale ja budem za blázna v špinavých bielych šatách.

„Nebudeš! Môžeš mi veriť, budeš okúzľujúca,“ usmiala sa na mňa.

„Čo má vlastne tento kostým predstavovať?“ spýtala som sa jej, pretože mi to akosi stále nedochádzalo.

„Bože Bella! Niekedy mám pocit, že si stojíš na vedení. Budeš Draculova nevesta!“ zvýskla nadšene.

Pretočila som nad jej nadšením oči.

„Aha. A určite si tam niekde nájdem svojho Draculu, čo?“ spýtala som sa nahnevane.

Alice ma na takéto párty ťahala len preto, že mala o mojom súkromnom živote vlastnú mienku. A čo je na tom, že sme na vysokej a ja som ešte nemala priateľa?

„Možno,“ usmiala sa tým svojím tajomným úsmevom. Ona na mňa niečo chystá, tým som si bola istá.

„Alice, nech plánuješ čokoľvek, rýchlo na to zabudni!“ upozornila som ju.

„Čo si to o mne myslíš? Ideme sa len zabaviť,“ nevinne zahlásila a už ma tlačila na stoličku, aby ma mohla upraviť.

Trvalo to hrozne dlho. Po tvári mi kĺzali rôzne štetce a hubky. Na tvári som mala snáď tonu make-upu, ktorý zafixovala ďalšou tonou hrozne bieleho púdru. Potom z tašky vytiahla krvavo červený rúž, naniesla mi ho na pery a finále nastalo, keď z tašky vytiahla malú fľaštičku naplnenú červenou tekutinou.

„To je krv?“ zhrozila som sa. Alice dobre vedela, že nenávidím pohľad na krv.

„To je umelá krv, Bella! A teraz sa nehýb, nech ju nanesiem správne a nepokazím svoj make-up!“ okríkla ma a pokračovala vo svojej práci.

Otočila ma k zrkadlu. „Ta dá!“

Takmer som sa nepoznala. Moja biela pleť bola teraz ešte belšia, oči zvýraznené čiernou maskarou a pohľad na moje pery mi takmer vyrazil dych. Červený rúž svietil oproti mojej bielej pleti a z kútika pier mi vytekal pramienok červenej krvi. Vyzeralo to naozaj realisticky.

Kým sa Alice parádila, navliekla som sa do bielych šiat, siahajúcich mi po zem a opatrne som si obula lodičky. Snažila som sa udržať si balans. Otočila som sa na Alice, ktorá vyzerala úžasne.

„Páni, naozaj vyzeráš ako víla,“ pochválila som ju. Namaľovaná bola naozaj jemne, šaty mala rafinovane strihané, takže jej vzadu vytvárali akúsi vlečku. Čerešničku na torte tomu dodávali jej zvláštne oči zlatej farby, ktoré jej dodávali naozaj mystický vzhľad.

„Obe vyzeráme perfektne. Uvidíš, bude to skvelá párty!“ zaspievala tým svojím zvonivým hláskom a podávala mi kabát.

Párty nebola ďaleko, tak sme šli peši. Po ceste sme stretávali rôzne masky a bola som naozaj prekvapená, koľko ľudí šlo za princezné, rytierov a podobné bytosti.

„A ty si si myslela, že budeš vyzerať smiešne,“ poznamenala Alice, akoby mi čítala myšlienky.

„Dobre Alice, ako vždy mala si pravdu.“

Spoločne sme sa zasmiali, pretože to tak bolo vždy. Ona mala vždy pravdu a keď ju nemala aj tak ju mala. To bolo riziko kamarátstva s Alice. Nemalo cenu presadiť si svoju pravdu. Niekedy mi tým hrozne liezla na nervy, no mala som ju rada. Od začiatku školy sme si sadli, bola moja spriaznená duša a to isté tvrdila aj ona o mne.

Pred budovou, kde sa konala párty sme sa na chvíľu zastavili a pozerali sme sa na halloweensku výzdobu. Všade boli vyrezávané tekvice, lebky, kostry, umelé pavučiny a rôzne iné ozdoby. Vyzeralo to skvele. Ľudia okolo nás prechádzali a nemohla som si nevšimnúť obdivné pohľady, ktoré po nás hádzali. Je pravda, že Alice odviedla skvelú prácu, no ich pohľady mi boli nepríjemné.

„Poď ideme,“ popohnala ma kamarátka a pridali sme sa k davu ľudí, mieriacich do budovy.

Pri vstupe sme dostali nevábne vyzerajúci drink zelenej farby. Znechutene som sa naň pozrela, no ochutnala som a bol naozaj skvelý.

Pomaly sme sa vmiesili do víru zábavy. Moc som netancovala, skôr som sa obzerala okolo seba. Prekvapovala ma rôzna škála masiek. Netušila som, že ľudia sú schopní vymyslieť také masky. Samozrejme, nebola som tu jediná, ktorá bola oblečená v upírskej tematike, no pridlhé zuby ktoré mnohým trčali z úst ma vedeli rozosmiať. Som rada, že Alice neprišla s rovnakým nápadom.

„Ahoj, bavíš sa?“ ozvalo sa zrazu vedľa mňa.

Zdvihla som oči k dotyčnému a ostala som nemo zízať. Prezrela som si ho. Predo mnou stál sám Boh. Iróniou bolo, že bol oblečený ako Dracula, no jeho tvár zdobila tajomná maska. Dlhý plášť, čierne nohavice a biela košeľa, rovnako pokropená krvou, ako moje šaty mu neskutočne sedeli. Naozaj pôsobil ako Dracula.

„Ahoj, celkom áno a ty?“ spýtala som sa, keď som prebrala zo zamyslenia.

„No, nie je to moja šálka kávy, no keď som ťa tu zbadal musel som sa nejako prihovoriť,“ usmial sa na mňa tým najkrajším úsmevom, aký som kedy videla.

„To ani moja, no kamarátka ma sem donútila ísť a jej sa nedá povedať nie,“ zasmiala som sa.

„To chápem. Ja som sem prišiel tiež kvôli sestre, no nikde som ju zatiaľ nevidel.“

„Tak to, aby si ju pohľadal.“

Pobozkal mi ruku a stratil sa v dave. „Máš pravdu. Dúfam, že sa ešte uvidíme, krásna deva.“

Chvíľu som sa pozerala na jeho miznúci chrbát, no potom sa mi stratil z dohľadu. Kto to bol? Možno to ešte zistím, pretože ma naozaj zaujal, hoc som nevidela jeho tvár.

„Tu si Bella!“ skočila na mňa Alice. Ju očividne táto párty bavila. Vyzerala spokojne a rozjarene.

„A kde by som bola?“ zakrútila som hlavou. Stiahla ma na parket, tak sme si spoločne zatancovali, no mala som zvláštny pocit, akoby ma niekto sledoval. Viac krát som sa obzrela, no nikoho som nevidela. Po troch tanečných kolách som sa odobrala opäť na svoje miesto, kde som pred tým stretla tajomného Draculu. Dúfala som, že ho ešte uvidím. Určite tu niekde musí byť. Veď hovoril, že prišiel za sestrou.

Rozhodla som sa, trocha to tu preskúmať. Prechádzala som sa pomedzi ľudí a snažila som sa ho nájsť, no neúspešne. Už som to chcela vzdať, keď sa za mnou ozvalo: „Hľadáš niekoho?“

Otočila som sa a pred mnou stál on. V tme sa blysol jeho nádherný úsmev a moje srdce vynechalo pár úderov.

„Nie, len sa tak prechádzam,“ zaklamala som. Nebudem mu predsa hovoriť, že ho tu hľadám.

„Aha. Tak sa môžeme prechádzať spolu, čo povieš?“ navrhol mi. Potešilo ma to, no snažila som sa nedať svoje emócie najavo.

„Ak chceš,“ naoko nezaujato som súhlasila.

Vybrali sme sa teda spoločne smerom k východu, ktorý nás doviedol do malého parku, ktorý bol súčasťou našich internátov. V strede stál malý altánok.

„Môžeme si sadnúť tam, ak chceš,“ ukázal naň.

Nadšene som súhlasila, pretože z tých topánok čo mi prichystala Alice ma už boleli nohy. Sedeli sme v tichosti vedľa seba. V tej chvíli som nevedela, čo povedať, no jeho prítomnosť vo mne vzbudzovala zvláštny pocit. Bol to pokoj, spokojnosť a niečo neurčité.

„Zatancujeme si?“ spýtal sa znenazdajky.

„Veď tu nehrá hudba.“ Pozrela som sa jeho smerom, no vyzeral, že mu to nevadí.

Vzal ma za ruku a doviedol ma do stredu altánku. Pritiahol si ma k sebe a začal sa jemne húpať. Prirodzene som začala kopírovať jeho pohyby. Bolo to tak jednoduché. Jeho ruka ma hladila po chrbte, jeho studený dotyk mi spôsoboval zimomriavky. Jemne som sa zachvela, na čo sa odo mňa mierne odtiahol.

„Je ti zima,“ hlesol tichým hlasom.

„Nie, to vôbec.“ Snažila som sa ho presvedčiť a dúfala som, že si ma opäť pritiahne k sebe. Odľahlo mi, keď tak urobil. Pevnejšie ma objal a pokračovali sme v našom súkromnom tanci.

Vôbec neviem, koľko času sme strávili tichým tancom, no prišlo mi to ako večnosť. Bolo mi s ním dobre a to aj napriek tomu, že som nepoznala jeho meno a videla som ho prvý krát.

No aj táto malá bublina šťastia musela raz skončiť.

Odtiahol sa odo mňa a zadíval sa mi do očí.

Cítila som medzi nami silné iskrenie a túžila som urobiť niečo čo som ešte neurobila. Postavila som sa na špičky a jemne som ho pobozkala na pery.

„Ďakujem,“ zašepkala som, no potom som sa mu vytrhla a utekala nájsť kamarátku s tým, že chcem ísť domov. Alice nenamietala, len sa na mňa podozrivo pozrela, no nekomentovala to a spoločne sme odišli.

V našej izbe som sa hodila na postel, pred očami som mala stále jeho zahalenú tvár, nádherný úsmev, cítila som na chrbte jeho dotyk, pálil aj napriek chladu jeho pokožky.

„Bella, si v poriadku? Čo sa stalo na párty? Dlho som ťa nemohla nájsť a potom si pribehla a chcela si ísť domov,“ spýtala sa ma Alice.

„Niekoho som stretla,“ zašepkala som. V Alice to vzbudilo záujem a spustila na mňa spŕšku otázok. Sama som jej nevedela odpovedať na všetky.

„Neviem kto to bol. Vyzeral ako Dracula, čo je troška irónia keďže ja som vyzerala ako Draculova nevesta. Neviem ani meno, ani odkiaľ bol. Viem len, že sa mi akosi dostal do hlavy a nemôžem ho z nej dostať. Vraj prišiel za sestrou. Nikdy som ho tu nevidela a asi ho už ani nikdy neuvidím. Ostanú mi len spomienky. No urobila som niečo, čo sa mi nepodobá Alice. Ja som ho pobozkala.“ priznala som sa. Alice len šokovane otvorila ústa a pozerala na mňa.

„A ty si sa ho nespýtala na jeho meno?“ vykríkla.

„No nie. A je to tak lepšie. Bol až príliš dokonalý.“

„Bože, ty si ale blbá!“ zalamentovala nado mnou. Asi mala pravdu. Mohla som sa spýtať, ale to je teraz už jedno. Aj tak ho už nikdy neuvidím.

O týždeň neskôr

Od tej prekliatej párty ubehol už týždeň a ja som toho tajomného Draculu nemohla dostať z hlavy. Vedela som, že ísť tam nebol dobrý nápad a aj to tak dopadlo. Celý týždeň som mala v hlave len jeho a náš tanec zakončený bozkom a mojim útekom. Možno keby som ostala, dozvedela by som sa aj jeho meno. Ale nie, som zbabelá a hlúpa.

„Bella, ty si mysľou úplne niekde inde,“ vyčítala mi Alice už asi piaty krát za dnešný deň.

„Áno, trocha. Nemôžem toho chalana dostať z hlavy.“

„Keby si nebola hlúpa a nezdrhla mohla si sa ho spýtať na meno! Teraz banuj!“ povedala mi pravdu. Nikdy som mnou nejednala ako v rukavičkách, bola vždy úprimná a priama.

„To máš pravdu. Ale zmeňme tému, nechcem na to stále myslieť,“ požiadala som ju.

„Dobre, čo by si povedala na nákupy?“ Zatlieskala si sama pre seba.

„Nákupy?“ zaúpela som. Nákupy bola ďalšia činnosť, ktorú som neznášala. A nákupy s Alice? Doslova utrpenie. To dievča bola ako neriadená strela, mnohé predavačky z nej mali penu okolo úst, pretože bola naozaj náročný zákazník.

„Uvidíš, prídeš na iné myšlienky. A navyše ideme na párty a potrebuješ nové oblečenie.“

„Nie, ja už s tebou na žiadnu párty nejdem! Bola som raz a vidíš čo to so mnou urobilo!“ zamietla som jej plány.

„Ja nechcem počuť tvoje námietky! Ideš a basta! A čo ty vieš, možno sa tam ten záhadný chalan ukáže zas,“ žmurkla na mňa. Priznám sa, tiež ma to napadlo, no sám mi tvrdil, že prišiel za sestrou. Pochybujem, že by tu bol týždeň.

„To si nemyslím, ale pôjdem. Možno prídem na iné myšlienky. Aj tak, nechápem ako sa mi mohol za jeden večer tak dostať do hlavy. A to som ani nevidela jeho tvár, pretože mal masku. Stačilo, aby sa na mňa usmial a ja som zabudla na všetky moje predsavzatia. Nerozumiem tom, Alice,“ povedala som a zložila som si hlavu do dlaní.

„No Bella, možno to bola láska na prvý pohľad.“

„Keby si netárala. Nič také neexistuje.“

„Ale existuje. Ja som toho zdravý príklad. Len čo som videla Jaspera zamilovala som sa.“

Spomenula som si, ako mi raz hovorila, že chodí so svojim bratom. Ona a jej súrodenci sú adoptovaní, takže hoci to bolo trocha zvláštne, bolo to v poriadku.

„Dobre, možno si výnimka. Ale na mňa to neplatí.“

„Okej, dosť bolo rečí. Ideme nakupovať!“ zavelila.

Nakupovanie s ňou bolo naozaj utrpenie. Strkala mi pod nos kúsky, ktoré by som si nikdy neobliekla. Mohla som odporovať, koľko som chcela bola neústupná. Odchádzala som z obchodov s krátkou sukňou ktorá viac odhaľovala ako zahaľovala, čiernou priesvitnou blúzkou a členkovými čižmičkami na opätku. Alice bola so svojim výberom spokojná, no ja nie.

Na izbu sme dorazili krátko pred piatou a Alice lamentovala, že máme málo času a že ma nedokáže dať tak rýchlo dokopy.

„Upokoj sa. Naozaj nepotrebujem nános make-upu,“ upokojovala som ju, no bola ako šialená. Strčila ma na stoličku a začal sa opäť kolotoč príprav. Keď bola hotová, musela som uznať, že som vyzerala dobre. Nič prehnané, len jemný make-up. Oči mi zvýraznila jemnou linkou a na pery naniesla opäť červený rúž. Vlasy mi nechala vo vlnách padať voľne na chrbát.

„Tak a teraz sa obleč, kým sa pripravím.“ Otočila sa k zrkadlu a kým som sa obliekla, Alice bola hotová. S jej krásou naozaj nepotrebuje veľa úprav. Obliekla sa a mohli sme vyraziť.

Opäť sme sa vrhli do víru hudby, zábavy a samozrejme aj alkoholu. O tom bola každá vysokoškolská párty, len alkohol a zábava. Chcela som sa dnes odreagovať, tak som si vzala zo stola pohár s drinkom a vypila som ho na ex. Vzala som si ďalší a poobzerala som sa okolo seba. Všetci sa bavili, smiali a tancovali. Boli tu mnohé páry a ja som ich s malou závisťou sledovala. Opäť som premýšľala nad tou halloweenskou párty a na toho záhadného Draculu. Zamyslene som pozerala pred seba, keď v tom akoby do mňa udrel blesk. Mala som pocit, akoby sa predo mnou mihol ten, na ktorého myslím každý deň už týždeň.

Rozišla som sa smerom, kde som ho videla, no nikto jemu podobný tam nebol. Možno už mám aj vidiny.

„Hľadáš niekoho?“ ozval sa mi za chrbtom známy hlas. Srdce mi poskočilo a pomaly som sa otočila.

Stál predo mnou v tmavomodrej košeli a úzkych džínsoch. Vyzeral ešte lepšie ako na tej párty. Dnes mu jeho tvár neskrývala žiadna maska. Konečne som mohla pozrieť do tváre človeka, ktorý zamestnával moju myseľ posledný týždeň.

„Ahoj,“ pozdravil ma nádherným hlasom a usmial sa.

„Ahoj,“ šepla som uväznená v jeho pohľade.

„Chceš si zatancovať?“ vyzval ma k tancu práve vo chvíli, keď začala hrať pomalá pesnička. Chytil ma za ruku a spolu sme vošli medzi tancujúce páry. Pritiahol si ma k sebe, ako v ten večer, keď sme sa poznali.

„Prečo si vtedy utiekla?“ spýtal sa s perami blízko môjho ucha a jeho dych ma pošteklil na krku.

Mlčala som, nevedela som ako mu vysvetliť, že tak sa obvykle nesprávam a navyše to neľutujem a chcela som ho pobozkať.

Zatočil ma a keď si ma k sebe opäť pritiahol zašepkal mi do ucha: „Mimochodom som Edward, brat Alice.“

 Koniec nechávam otvorený a každá si môže domyslieť pokračovanie podľa svojej fantázie. :) Pôvodná dejová linka šla iným smerom, no nakoniec sa to zvrtlo a vytorila som toto. Možno bude článok zverejnený dávno po tejto dušičkárskej atmosfére (čo samozrejme chápem, všetko pekne postupne) tak snáď si to ešte niekto prečíta.

Autor: ACullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Draculova nevesta: