Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Chyba môjho života

Chyba môjho životaToto je moja úplne prvá poviedka za celý môj 21 ročný život, tak prosím buďte milosrdní. Ale samozrejme by som poprosila o komenty, či už dobré, alebo zlé. Veď treba nejako začať a treba sa naučiť brať aj kritiku. Veď mňa ako nováčika treba nejako viesť. Poviedka sa odohráva po boji s Victoriou... Keď bola Bella pobláznená aj Jacobom. Nevie sa rozhodnúť: buď Edward alebo Jacob. Ako sa rozhodne? Prečítajte si. Tak Vám dopredu ďakujem a prajem príjemné čítanie.

Nevedela som čo robiť... Na jednej strane som milovala Edwarda, na strane druhej aj Jacoba.

A oni dvaja mňa.

Keď som stála v Jacobovom horúcom objatí predstavila som si aké by to bolo zostarnúť s ním. Mať deti. Krásne deti. A vnúčatá.

Predstavila som si ako sedíme spolu na hojdačke v rozkvitnutej záhrade a kol nás pobehujú usmievajúce sa a hašteriace sa deti... Toto všetko mi mohol Jacob ponúknuť. Bola to predstava, ktorú som si nechcela pripustiť. Nechcela som stratiť ani jedného. Ale vedela som, že keď sa rozhodnem pre hocktorého, tak o toho druhého prídem.

„Milujem Ťa, Bells, a budem o Teba bojovať do posledných síl“. S týmito slovami ma znovu vášnivo pobozkal. A ja som sa nebránila. Nechala som sa unášať vlnou pokoja, vzrušenia a krásnych predstáv, ktoré mi Jacobova náruč ponúkala.

Keď sa odo mňa odtiahol zahliadla som Edwarda ako kráča od nás preč. Bol to srdcervúci pohľad. Vedela som, že ho to bolí, ale tiež som vedela, že keby som sa rozhodla pre Jacoba , tak by odišiel a nechal by ma žiť svoj život. Lenže práve to som nechcela. A preto som sa vymanila z Jacobovho náručia a utekala za ním.

„Edward, počkaj“ zakričala som. No on sa neotočil, hoci som vedela, že ma počul.

„Edward“ znovu som so slzami v očiach vyslovila jeho meno.

„Čo ešte chceš?“ vyštekol na mňa. Ostala som zarazene stáť.

„Porozprávať sa“ riekla som smutným a trasúcim sa hlasom.

„Tu už nie je nič o čom by sme sa mali rozprávať. Vybrala si si jeho. Odídem  z tvojho života  a budeš mať odo mňa navždy pokoj“.

Povedal to nahnevane, ľadovo a poriadne nahlas. No v jeho očiach sa črtala nepopísateľná bolesť, ktorú cítil, keď tú vetu vyslovil.

Rozvzlykala som sa a hodila sa mu do náruče.

„Ja ťa nechcem stratiť. Milujem Ťa. Som zmätená a neviem čo mám robiť“. Chcela som ho pobozkať, no on sa len odtiahol.

„Nerob to ešte ťažšie ako to je. S ním budeš šťastnejšia. Nebudeš dennodenne vystavená nebezpečenstvu. Budeš môcť mať deti. A hlavne budeš žiť a to je pre mňa najdôležitejšie, aby si bola šťastná a živá“.

„Lenže ja nechcem prísť ani o jedného z Vás“ povedala som mu. Len sa usmial tým mojím pokriveným úsmevom, ktorý bol však teraz plný bolesti a povedal :

„Bellinka nemôžeš mať nás oboch. Musíš si vybrať“.

Vzal moju tvár do svojich dlaní a nežne ma pobozkal. Po chvíľke sa odtiahol s miernym vrčaním. Vedela som, že zrejme je to spôsobené Jacobovými myšlienkami.

Nevedela som čo mám robiť. Rozhodla som sa, že potrebujem byť aspoň chvíľu sama. A tak ma zobrali domov.

Obaja po sebe vrhali nenávistné pohľady. Edward sem - tam zavrčal. Neodvážila som sa však opýtať čo sa deje a tak som len ticho sedela.

 

Keď ma Edward vysadil doma, Jacob čakal pri aute. Edward ma silno objal. V tom objatí bola všetka jeho láska a bolesť. Potom ma pobozkal. Vášnivo, smutne, tvrdo a zároveň jemne. Nikdy ma tak nebozkával. Bolo to ako by to mal byť náš posledný bozk. Keby som vedela čo príde, tak by som nikdy neprestala.

Po chvíli sa odo mňa odtiahol. Pozrel na mňa a ja som v jeho nádherných zlatých očiach videla toľko smútku ako ešte nikdy predtým. Zrazu sa mi pustili slzy. Nedokázala som ich zastaviť a ani som nechcela. Trpela som. Trpela som tým, že musím niektorému z nich ublížiť. No tým zároveň ublížim aj sebe. Videla som, že by najradšej pokračoval v bozkávaní. A ja zrejme tiež, lenže som sa musela rozhodnúť. Dovolil si ešte jeden krátky jemný bozk. Tuho ma objal a povedal :

„Milujem Ťa a napriek tomu ako sa rozhodneš Ťa milovať vždy budem“. Potom sa otočil, nasadol do svojho Volva a odišiel tak rýchlo, že som sa nestihla ani spamätať.

„Aj ja Ťa milujem“ zašepkala som. Možno ma počul a možno nie.

Z ničoho nič pri mne stál Jacob. Vzal mi tvár do dlaní a začal bozkávať.

„Ostaň so mnou“ zašepkal medzi bozkami.

„Potrebujem byť sama“ povedala som mu, objala ho a šla dovnútra.

V mojej izbe som si ľahla na posteľ a rozvzlykala som sa. Cítila som obrovskú bolesť. Stále som nevedela čo mám robiť. Bola som unavená a tak som počas tichých vzlykov zaspala.

 

Snívalo sa mi, že je zrazu pri mne Jacob. Začal ma bozkávať a ja som mu jeho bozky vášnivo opätovala. Po chvíli sa naše bozky prehlbovali. Čím ďalej, tým viac som bola vzrušená. Pomaly ma začal vyzliekať. Ja som robila to isté. Bol to úžasný pocit. Edward by si takto ďaleko nikdy nedovolil zájsť. A práve preto som sa tomu pocitu poddala. Bolo to nádherné. Jeho ruky putovali náruživo po mojom rozpálenom tele. Bozkával ma všade. Keď vzal moje prsia do jeho horúcich rúk a začal sa maznať s mojimi tvrdými bradavkami, myslela som, že sa od blaha zbláznim. Stonala som nahlas jeho meno a on moje. Keď ma začal hladiť po mojom najcitlivejšom mieste už som to nemohla vydržať.

„Jacob prosím, teraz“ zašepkala som mu  a on ma nenechal dlho čakať. Bol opatrný. Zacítila som miernu bolesť, ktorá však po chvíli prešla do slasti. Bolo to úžasné. Nikdy som niečo také nezažila.

„Milujem Ťa Bells  a nenechám si Ťa nikým vziať“ povedal a ja som konečne otvorila oči.

 

V tej chvíli by sa mi krvi nedorezal. Zdesene som si uvedomila, že to čo sa pred chvíľou stalo nebol sen.

„Jacob, čo to... „ nevedela som sa vykoktať.

„Čo to má znamenať... čo tu robíš...“ kričala som hystericky.

Jacob mal v tvári nechápavý pohľad.

„Bella čo sa stalo?? Ja nechápem“.

„Ty sa pýtaš čo sa stalo? Veď si ma zneužil... zneužil si, že nie som pri vedomí“ hystéria sa stupňovala.

„Ako, že si nebola pri vedomí. Veď si sa nebránila, spolupracovala si“ povedal stále nechápavo.

„Lenže ja som myslela, že sa mi to sníva“ povedala som a rozplakala som sa. Rýchle som sa začala obliekať.

„Ako si si mohla niečo také myslieť??? Nebolo to dosť reálne?...“stále sa nechápavo vypytoval.

Všimla som si, že je otvorené okno. Len dúfam, že to nie je tak ako si myslím. Dúfam, že Edward tu nebol a nič nevidel. Z tejto predstavy mi prišlo ťažko. Sadla som si na zem a ešte viac sa rozplakala.

„Bella čo sa deje?“ Jacob bol ihneď pri mne a tíšil ma. Ja som len ďalej plakala. Rozhodla som sa, že pôjdem ku Cullenovcom a zistím či bol Edward skutočne tu. Rýchlo som sa pozbierala a už som upaľovala k autu.

„Bella“ kričal za mnou stále nechápajúci Jacob.

„Nechaj ma teraz na pokoji, musím niečo zistiť“ zakričala som mu naspäť nasadajúc do auta.

Rýchlo som naštartovala a moje staré autíčko zaprotestovalo pod vysokými otáčkami.

 

Keď som zastavila pred  domom Cullenovcov ešte chvíľu som ticho sedela v aute. Bála som sa čo bude ďalej. Ak to Edward naozaj videl čo si o mne pomyslí?

Vystúpila som a prešla verandou. Dvere boli otvorené. Vošla som a to čo som uvidela ma šokovalo. Nikde nikoho nebolo.

„Edward?“ zakričala som... „Alice?“... nič... žiadna odpoveď, len prázdnota.

Na stole som zočila obálku a na nej moje meno. Trasúcimi sa rukami som ju otvorila a roztvorila list. Bol od Edwarda. Ihneď som  spoznala jeho úhľadné písmo. Zatajila som dych a začala čítať...

 

„Moja najdrahšia a jediná láska“ písal...

„Chcel som ísť za tebou a presviedčať Ťa, aby si ostala so mnou.  No keď som uvidel ako si užívaš s Jacobom... nevedel som čo robiť. Zostal som úplne omámený a bez slov. Nemal som dokonca ani silu ozvať sa, keď som počul ako vzrušene šepkáš jeho meno. Nemyslel som, že to , že si si vybrala jeho sa dozviem takýmto bolestivým spôsobom.

Je pravda, že som sa s Tebou odmietal milovať, ale nie preto, že by som Ťa nechcel, alebo, že by si sa mi nepáčila a nepriťahovala ma. Práve naopak. Vždy som sa bál, že sa neudržím a ublížim Ti. To by som neprežil. Asi to znie divne, keďže som upír... Aspoň si to našla niekde inde.

Takže viac Ti už nebudem stáť v ceste za šťastím. Prajem Ti krásny a dlhý život. Len dúfam, že Ťa Jacob nesklame, a že nebudeš nikdy ľutovať toto rozhodnutie.

Vedz však, že Ťa za celú moju večnosť neprestanem milovať.

Milujem Ťa Láska moja.

Navždy zbohom, Tvoj Edward...

 

Vo chvíli ako som list dočítala som sa zviezla k zemi a rozplakala sa tak ako nikdy v živote. Nedokázala som prestať. V duchu som si nadávala aká som hlúpa, že som toto dopustila. V tej chvíli som si však aj uvedomila, že Edward bol ten pravý a nikdy som o tom nemala pochybovať. Nikdy som si nemala pripustiť, že cítim niečo aj k Jacobovi. Nikdy som nemala takto ubližovať Edwardovi. Môjmu milovanému Edwardovi, ktorého milujem, ale ho už nikdy v živote neuvidím. Toto zistenie ma zložilo ešte viac. Bola som bezradná.

„Čo mám robiť?“ zašepkala som.

„Vráť sa Láska. Milujem Ťa. Neopúšťaj ma“ šepkala som hoci som vedela, že ma nepočuje.

Nedokázala som si pripustiť, že som ho stratila.

 

Neviem ako dlho som tam len tak bez sily, už aj bez sĺz, zvierajúc Edwardov list ležala.

Zrazu ma objali niečie paže. Márne som dúfala, že je to Edward.

Bol to Jacob.

„Bolí ma keď Ťa takto vidím. Vidíš, toto je znamenie, že patríme k sebe. Opustil Ťa. Nedokázal o Teba bojovať“ povedal a ja som neverila vlastným ušiam.

„ Prosím?! Ako môžeš niečo také povedať?! On ma neopustil. On nás videl ako sa milujeme myslel si, že som sa rozhodla pre teba a nechal nám voľnu cestu, aby som bola šťastná. Lenže ja bez neho nebudem nikdy šťastná. On bol pre mňa ten pravý. Nedokážem bez neho žiť“.

Vzlykala som, ledva som dýchala. Bola som nahnevaná, smutná, bolelo ma to. Nedokázala som triezvo rozmýšľať. Chcela som späť svojho Edwarda. Chcela som opäť cítiť jeho chladné objatie, jeho tvrdé pery na svojich, jeho dych na svojom tele...

Jacob tam len bezradne stál pod váhou mojich slov.

Znova som sa rozplakala. Utiekla som do svojho auta, prudko naštartovala a ani nevedela kam idem... proste som len išla.

Bola som nahnevaná na Jacoba, že mi spravil niečo také. Bola som nahnevaná na Edwarda, že si o mne myslí, že sa dokážem vyspať s niekym len preto, že on mi to nedal. Veď ako by som sa mohla len tak vyspať s Jacobom? Lenže na druhú stranu čo si mal myslieť? Veď videl, že sa milujeme, počul ako volám Jacobovo meno...

Ale prečo o mňa viac nebojoval?

„Už nevládzem“ zašepkala som sama pre seba.

 

Ani neviem ako som sa dostala domov. Odrazu som bola vo svojej posteli a ticho ležala, bez sĺz a stále rozmýšľala nad všetkým čo sa stalo.

Milujem Edwarda... Milujem Jacoba...

Nevedela som sa rozhodnúť medzi nimi...

Jacob ma zneužil a Edward opustil...

Edwarda už nikdy neuvidím... A na Jacoba sa už nedokážem pozrieť...

Chcela som ich oboch, no teraz nemám ani jedného...

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Chyba môjho života:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!