Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Bolestivé odlúčenie-jednorázovka

Bolestivé odlúčenie-jednorázovkaTak po dlhej dobe pridávam aspoň niečo. Je tu jednorázovka. Je to z obdobia keď Bella zachránila Edwarda vo Volterre. Ostatné sa dozviete v poviedke. Príjemné čítanie.

Bolestivé odlúčenie

 

Je to už dávno keď ma Edward opustil. Ale to čo spravil sa nedá opísať. Po tom čo som ho vo Volterre zachránila a riskovala svoj vlastný ľudský život ma znova opustil. I keď Volturiovým sľuboval, že ma premení, nespravil to. A teraz utekám pred novým životom, ktorý ma čaká. Možno bude lepší, možno horší. Ale stál ho budem nenávidieť za to čo mi spravil. Za to ako ma opustil a nechal znovu moje srdce zlomené. Jak ja ho za to nenávidím. Ale zase aspoň trošku malej lásky ostalo v mojom srdci. Ale už nepríde, aby mi ju doplnil to miesto, ktoré nie je úplne kompletné. Toľko vecí mi chýba pre šťastný život na tomto svete. 

Utekám pred vecami, ktoré by nemali existovať v tomto svete. Sú proti pravidlám prírody. Upíri. Áno presne oni. Naháňajúma už skoro 3 roky. A to najzvláštnejšie je aj keď som obyčajný, krehký človek dokážem újsť bande červeno okých postáv. Na krku sommala ich teda veľa. Napríklad Victoria. Tá sami chce ešte pomstiť za smrť Jamesa. Na ďalšom zozname som u Volturiových. Dozvedela som sa totiž tajomstvo, ktoré žiadny človek nesmie vedieť. To tajomstvo mi kazí život. Prekliaty Edward, tiež som ho musela stretnúť. Preboha nad čím to rozmýšľam. Keby som nestretla Edwarda, nepocítila by som ten krásny cit lásky, ktorý som schovávala len pre jednu osobu. Ponúkla som mu na pomoc jeden prst a zobral mi celú ruku.

Už ma nebavilo skrývať sa. Nebavilo ma žiť. Nebavilo ma dávať si pozor na svoj vlastný život. Nebavilo ma pretvarovať sa, že je všetko v poriadku. Nebavilo ma ani sa pokojne prechádzať okolo ľudí. Možno posledný krá vidím živých ľudí. Pokiaľ ma nájdu Volturioví premenia ma. Pokiaľ Victoria zabije ma. V tomto prípade by som radšej brala tú prvú možnosť. I keď budem stále nešťastná.

A vtedy sa to stalo. Zbadalo som na jednej strane cesty skupinku, ktorá bola oblečená v čiernych plášťoch. To boli Volturioví. A na druhej strane cesty som videla samostatnú osobu. Mala som na mále, ale i na výber. 
V tom sa obi dve skupiny rozbehli priamo mňa. Súťažiac o to, ktorý ma prvý dostane. Ale Victoria bola rýchlejšia. Zatvorila som oči a čakala na náraz. Ale ozval sa niekde inde náraz. Rýchlo som otvorila oči a videla ako sa Jane skláňa nad Victoriou. Ležala tam nehybne. Najkvôr bola už mŕtva. Polovica nepriateľov je preč. A tá druhá tu ešte stále je. Čo spravia so mnou. Zabijú ma alebo ma premenia? Vtedy keď som sa stretla s Arom po prvý krát bol fascinovaný mojím talentom, na ktorý jeho schopnosť neplatila. Takže si myslím, že som preňho celkom užitočná. 

Začali sa približovať. Na čele bol Aro vedľa jeho bokov Caius a Markus. Za nimi išla stráž. Dementri, Felix, Alec a Jane. Alec a Jane vyzerali ešte ako malé deti. Ako im to mohli urobiť. Zabiť ich rodičov a pokojne si ich odviesť? Také bezcitné. Sa môžu hambiť. Podstate všetci vo Volterre sú bez kúsku citu na ľudských životoch. A teraz ak si mám prestaviť, keď ma premenia čo budem roniť keď budem musieť zabíjať tých nevinných ľudí. Je mi skoro až po plaču ako som si pokazila môj život.

A vtedy to prišlo. Už som len pocítila chladný dych, ale pre nás ľudí tak lahodný, omamujúci. A prišla bolesť. Putovala mojim telom. Predierala každým kúskom ďalej a ďalej. Priala som si aby som už konečne zomrela. Priala som si aby bol pri mne ON. Ten ktorého som navždy a na večnosť stratila. Ten, ktorý za toto všetko môže. Ten, ktorý si zobral so sebou moje srdce. A potom prišla tá najväčšia bolesť. Tá bolesť spaľujúca moje telo plus bolesť ktorá mi ostane v tele. Všetko sa to sústreďovala najedno miesto. Na SRDCE. 
Po ukrutnej bolesti. Prišla voľný pocit. Pocit ako keby som sa znášala. Pocit, ktorý ma robil šťastnou. Počkať šťastnou? Mám byť nešťastná, zlomená ale ja som šťastná. 

Otvorili sa dvere. Stála v nich osoba. Zhlboka som sa nadýchla a ucítila tu najlahodnejšiu vôňu. Všetky zmysly sa mi zastavili. Vnímala som len ten pocit neskrotnej túžby po krvi.
Zuby som ladne pritisla na krku niekoho. Rýchlo som sala krv. Už som nemala čo tak som mŕtve telo hodila na zem. A potom som zostala v šoku. Bol to mladý chlapec. Nevinný. Preboha čo som to ja za monštrum. 
Poddala som sa vzlykom. Ucítila som na sebe ruky. Už neboli studené, ale príjemne teplé. 
Dotyčný, ktorý bol za mnou prehovoril: „Isabella poď. Aro chce s tebou hovoriť." Postavila som sa a zamierila som do miestnosti s trónmy. 
„Vítam Ťa Isabella. Čakáme návštevu a budeš tu sa pozerať ako to prebieha." Prikývla som na súhlas. „Tak sa priprav pretože akurát vstupujú." Otvorili sa dvere a v nich stáli oni. Celá Cullenovic família. Carlise, Esme, Alice, Jasper, Rosalie, Emmett a nakoniec ON Edward. 
Oči som mala otvorené prekvapeným. Čo tu oni robia. Všimli si ma a všetci naraz zvolali: „Bella?" „Ahojte." Môj hlas mi pripadal dosť smutné i keď som bola maximálne prekvapená.
„Čo tu robíš?" „Ja? Viete chytili ma pretože tu milí Edward si robil dobrý deň s nás." Ukázala som naňho. „Nám je to ľúto." Odpovedal Carlise. „Ľúto? AKO VÁM TO MôŽE BYŤ ĽÚTO? Viete koľko som si toho vytrpela. Nemohla som ostať na jednom mieste bez toho aby ma nenašli. Skrývala som sa všade. Opustila som svoju rodinu. Teraz nemám nikoho akurát tak nejakého pavúka v izbe. Aj ten sa so mnou lepšie porozpráva aj keď mu nerozumiem. Prosím vás nebuďte trápny. Nebaví ma počúvať toto vaše divadielko." Kričala som na nich a každému vyčítala čo mi všetko spôsobili. Ako ma dohnali k šialenstvu.
Najviac ma rozčuľoval výraz Edwarda. Videla som tam len súcit potom ospravedlnenie potom lásku potom obvinenie ale nakoniec bolesť. Bolesť, ktorú som prežívala každú minútu. Minúta, ktorá ma zožierala. Musím sa vážne porozprávať s jednou osobou.
„Edward môže s tebou rozprávať?" Opýtala som sa ho o on len nesmelo pokýval hlavou. Vyšli sme za dvere a hneď som sa otočila. Narazil do mňa. Myslím, že to spravil aj na ročky. Padli sme na zem. Ležala som pod ním a vpíjala sa mu do očí. Už neboli čierne keď som pri ňom bola, ale krásne zlaté, ktoré vyrážajú dych. Prekonala som tu krátku vzdialenosť a prilepila moje pery na jeho. Prv bol obozretný, či sa mu nevytrhnem. Ale ako sa už ujistil, že neutečiem prehĺbil náš bozk. Najprv bol mierny a postupne prešiel do vášnivého. Po takej dlhej dobre som mohla ochutnať znovu pocit vášne. Bozkávali sme sa dlhú dobu. Naraz sme sa od seba odtrhli. Na tvári mal krásny úsmev, pod ktorým sa podľamili kolena keď som bola človek.

Po týchto chvíľkach som tuho rozmýšľala či mu odpustiť alebo ho jednoducho opustiť? Veru neviem žiadnu odpoveď na túto otázku. Ale predsa ešte malá nádej ostala. Potrebujem ho ako vodu teraz presnejšie ako krv. Mám ho rada, milujem ho, zbožňujem ale i nenávidím. 

Ostanem s ním nech sa deje čo sa deje. Sme si súdený i keď až teraz. 

Začala som meniť stravovacie návyky. Lovila som iba zvieratá. Nebolo to ono. Zabila som len jedného človeka. Vtedy keď som prvý krát otvorila oči.

Žili sme v meste Anchorage. Bolo podobné mestu Forks. Tam kde som ho prvý krát stretla. Všetci sme chodili do školy. Ja som si nechala moje priezvisko. Ostatní sa volali Cullenovi a Healovi. Všetko dobre išlo a my s Edwardom sme si zase našli k sebe cestu. Po 2 rokoch chodenia sme sa vzali. Na svadobnú cestu sme išli do Antarktídy. Môj dávny sen. Sen, ktorý som mala ešte ako človek.

Videla som ako Edward loví. Už viem prečo ma nechcel vtedy zobrať. Poddávali sme sa inštinktom.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Bolestivé odlúčenie-jednorázovka:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!