Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hľadal som ťa... 14. kapitola

Hľadal som ťa... 14. kapitolaNo... šťastie je vrtké, čo viac ku tomu dodať, príjemné čítanie.

14. Ako v rozprávke

Bola som nesmierne šťastná, už len kvôli tomu, že som pochopila, prečo sa tak Paul správal, bola som šťastná že je šťastný Paul a bola som šťastná, že Paul je iba môj. Nikdy som čo i len netušila, že by som mohla byť takto neskonale šťastná. Dnes vonku zase snežilo, takže sme sa rozhodli, ísť si trochu zabehať vo vlčej podobe.

Paul zobral vak, kam nahádzal veci na oblečenie, dobre vedel, že ja by som umrzla. Zišla som schody a naskytol sa mi krásny pohľad na chlapcov. Obaja boli kvalitne rozbitý, a tvárili sa ako po prebdenom týždni.

„No čo chlapci? Užili ste si?“

Rýpla som si dosť nahlas, aby ma počuli.

„Mabe....musíš tak kričať?“

Ozval sa znepokojene Matt a Dan iba neurčito zakňučal. Rozosmiala som a oznámila im dnešný môj plán.

„Idem s Paulom do lesa, trochu sa prebehnúť, tak sa tu majte pekne.“

Znovu som sa zasmiala, a ešte väčšmi, keď som počula len nejaké tiché zachrčanie „ Ahoj“.
Nasadla som za Paulom do auta, dala mu pusu a mohli sme ísť. Nešli sme nijako ďaleko, vlastne na východnú stranu. Tam sme zastavili uprostred lúky. Vyšli obaja z auta. Paul ho zamkol a pozrel sa na mňa. Pristúpila som ku nemu, pobozkala ho a rozutekala sa. Vyskočila som do výšky a dopadla ako vlk.

Paul sa krásne zasmial a urobil to isté. Pristál pri mne, čumákom sa obtrel o ten môj a spoločne sme začali bežať. Uhýbala som sa stromom, priam pomedzi ne tancovala. Milovala som svoj život v tejto chvíli. Mala som to najlepšie a najkrajšie, čo ma kedy mohlo stretnúť, a budeme navždy spolu. Vlastne si myslím, že otisk je najgeniálnejšia vec na svet. Stál predo mnou a čakal kým ku nemu dobehnem.

Vyskočila som do vzduchu a dopadla na neho, spoločne sme sa váľali a štekali od smiechu. I ako vlk ma neskutočne priťahoval, jednoducho, bol krásny tak či tak. A môj, iba môj. Ležali sme spoločne na snehu a Paul mi oblizoval tvár. Chvostom som ho jemne hladila po brušku. A v tom ku nám vietor privial cudziu vlčiu vôňu. Paul sa okamžite postavil na nohy a predo mňa.

„Paul, kto to je? Niekto zo smečky?“

Zakňučala som Paulovi pri uchu.

„Nie Mabe, neviem kto to je, drž sa za mnou, ak by si niečo uvidela ihneď ma upozorni.“

Prikývla som a ďalej pozorovala les. Zrazu sa z neho vynorili dvaja vlci. Rýchlo sa rozbehli za nami.

„Bež, Mabe!“

Skríkol Paul a ja som sa neskutočnou rýchlosťou zvrtla a začala utekať. Po chvíli som sa pozrela za seba, myslela som si, že tam bude Paul, ale nikde nebol. On ostal tam! Rýchlo som sa rozbehla späť. Obaja vlci stáli nad Paulom, a tak ho pritláčali do zeme. Rýchlo som sa rozbehla a skočila na jedného šedého. Ten ma však pohotovo odrazil a ja som dopadla na skalu.

Niečo mi v hrudi nepríjemne puklo, a ja som sa rozkašľala. Paul bol o chvíľu pri mne, neviem ako sa mu to tak rýchlo podarilo, ale bol už premenený a dokonca i oblečený, v ruke držal nejakú plachtu. Rozkašľala som sa a zaskučala bolesťou. Všimla som si, že vykašliavam krv...toto nevyzerá dobre, znovu som zakňučala a pozrela sa na môjho Paula. Kľačal pri mne a niečo mi hovoril, najprv som ho nepočula, no potom som zbystrela.

„Mae.... miláčik, prosím skús sa premeniť, uvidíš zanesiem ťa do nemocnice a všetko bude dobré.“

Šepkal, mala som pocit, že skôr ubezpečuje sám seba. Pokúsila som sa teda premeniť. Keď sa mi premieňal hrudník, nahlas som bolesťou zavila a potom už bolo celkom fajn. Paul ma zabalil do plachty, opatrne ma vzal do náručia. Všimla som si jeho očí, ktoré boli podliate slzami, jemne som ho pohladila roztrasenou rukou po tvári a jedna slza sa mu zviezla cez líce. Rýchlo sa rozutekal ku autu.

Opatrne ma položil dozadu do auta. Naštartoval a išli sme. Počula som Paula ako s niekým telefonuje.

„Pán Cullen, ste v nemocnici?“

„Môžem ku vám doniesť Mabe prosím, ona je zranená!“

Zaskučal zlomene do telefónu. Potom som ho už moc nevnímala. Cítila som strašný tlak a bolesť na hrudníku. Zastavili sme. Paul ma zase vzal do náručia a rýchlo pribehol ku domu. Dvere sa otvorili, odniesol ma do nejakej izby. Ako ma položil na posteľ, tlak na hrudi sa nebezpečne zvýšil a ja som sa nemohla nadýchnuť. Začala som panikáriť a pokúšala sa nadýchnuť, presúvala som sa a hádzala zo sebou až kým sa mi do ruky zapichlo niečo studené, čo sa mi neskôr začalo rozlievať po celom tele....

Keď som sa zobudila, bol už asi večer. Ležala som na bruchu na nejakej inej posteli. Bolesť v hrudi bola neznesiteľná ale aspoň, že som už mohla dýchať. Otočila som hlavu na druhú stranu. Paul... bol tam Paul, pevne držal moju ruku na svojej tvári, bozkával ju, niečo si šepkal a pri tom som cítila ako jeho slzy stekajú po mojej ruke. Opatrne som ho bruškami prstov pohladila po tvári. Ihneď na mňa vzhliadol, dopadol pri moju posteľ na kolená . Svoju tvár zaboril do periny a potichu sa rozvzlykal.

„Mae, Mae, Mae.“

Šeptal stále dookola. Bolelo ma to, bolelo ma vidieť ho takéhoto zlomeného, môjho anjela. Položila som mu ruku na vlasy a jemne ho hladila. Prisunula som sa ku nemu bližšie a zľahka ho pobozkala do vlasov.

„Milujem ťa Paul, z celého srdca ťa milujem.“

Zašepkala som blízko pri jeho ušku. Ihneď na mňa vzhliadol. Jeho oči boli červené, opuchnuté, smutné.... bolo to hrozné dívať sa do nich. Nahol sa ku mne a pobozkal ma. On chcel len letmo, ale ja som chcela viac. Pritiahla som si ho jednou rukou bližšie a prehĺbila náš bozk.

„Mabelin, ani nevieš ako moc milujem ja teba....nedokázal by som ťa stratiť.“

Vzdychol nešťastne. Pohladila som ho po tvári. Vzal moju ruku do svojej a láskal ju. Dvere sa pomaly otvorili a v nich stáli Matt a Dan. Rýchlo podišli ku mne celý roztrasený a začali sa ma vypytovať ako mi je. Potom prišli aj ostatný chlapci, i Leah, Nessie, Angela, Emily a taktiež všetci Cullenovci. V tejto chvíli som si uvedomila, že nesmiem umrieť... že si musím na seba dávať pozor.

Už len pohľad na zlomeného Paula ma zabíjal.... Uvedomila som si, že týmto všetkým ľuďom na mne záleží... majú ma radi, a viem že ma budú vždy ochraňovať. Nikdy som ani len nedúfala, že niečo takéto ma stretne v živote, a teraz som tomu nesmierne rada. Usmiala som sa, smiala som sa na všetkých, a všetci sa začali usmievať na mňa. Bolo to neskonale krásne vedieť, že dokážete človeku vyžiariť úsmev na perách.

Pozrela som sa na Paula, usmiala sa a jeho tvár sa konečne tiež rozžiarila tým neodolateľným úsmevom, ktorý vždy milujem. Pritiahla som si ho bližšie, zapozerala sa mu hlboko do očí, v ktorých som videla len neskonalú lásku ku mne priblížila som sa svojimi pootvorenými perami ku tým jeho a opatrne sa o ne obtrela. Paul sa rýchlo ku mne pritisol a tým prehĺbil náš bozk. A už viem, že na nič v živote nebudem sama... už nikdy...



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hľadal som ťa... 14. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!