Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hľadal som ťa... 10. kapitola

27.10.2009 (13:15) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2056×

10. To najkrajšie, čo ma kedy stretlo!

Vyzula som si topánky, zle sa mi v nich bežalo, zhodila zo seba kabát a bežala ďalej, nechcela som sa premeniť... lebo potom by ma mohli chlapci nájsť.

Dobehla som až k okraju lesa, kde bola hlinová priepasť na pláž. Vonku bola búrka, hrozná búrka, lomcovala s vodou a za horizontom svietili blesky. Zrazu, ani nie 30 metrov odo mňa, veľký hnedý vlk prebehol na útes, odrazil sa a skočil z neho, pri skoku sa premenil na človeka, nevedela som kto to bol, nevidela som mu do tváre a podľa postavy to neuhádnem, bol ďaleko, takže ani jeho pach mi veľa nehovoril.

Ukážkovo sa vnoril do vody, ako keby je pre neho stvorená. Búrka začala ustávať. Doplával ku brehu, tam vyšiel, osvetľoval ho iba mesiac... ale i tak som mu nevidela do tváre. Zašiel za skalu a tam niečo robil. Chcela som sa pozrieť bližšie, no nevšimla som si konca zeme a začala sa šmýkať po blate, dolu na pláž. Letela som, šmýkala sa, vrtela, keď v tom ma zachytili dve pevné teplé ruky. Vzhliadla som do tváre môjho záchrancu.

„Si v poriadku Mabe?“

Opýtal sa ma zase raz ten melodický hlas. Chvíľu som sa mu ešte pozerala do očí, a potom som ho letmo pobozkala. Zase som sa mu pozrela do očí... boli neutrálne, tak ako tie moje. Tentoraz sa on naklonil a vlepil mi bozk, oddialil sa , a my sme sa rýchlo naraz pobozkali. Neboli to letmé bozky, ale vášnivé a spontánne. Priam ma drtil vo svojom náručí... ako keby ma nikdy nechce pustiť... nikdy... Poriadne som sa ku nemu tisla, naše telá sa istotne museli dotýkať na každom kúsku.

Nadvihol si ma, obmotala som okolo jeho dokonalého tela nohy, on si ma ešte väčšmi vyhupol, podoprel dlaňami pod zadkom, a pomaly postupoval do zadu. Stále som sa na neho tisla, viac a viac. Rukami mi začal rozopínať šaty, ktoré som mala na sebe. Boli na zapínanie, do polky tela, odkadiaľ pokračovala voľná sukňa. Na chvíľu ma postavil, a šaty sa mi zviezli pomaly po tele. On mal na sebe len tepláky, rozviazala som uzol a po chvíli tam stál už len v boxerkách a ja spodnom prádle.

Zase si ma vydvihol a postupoval smerom ku moru. Celá som horela, horela som vášňou a láskou, ktorá medzi nami prestupovala. Pritisla som sa ku nemu tak, že to už ani nebolo možné. Boli sme už po brušká vo vode. Rukou mi prešiel jemne po stehne a mne sa to vybavilo, všetko to... ako zo mňa všetko zhodil, ako sa ma dotýkal, obhmatával, stískal, oblizoval, a všetká táto nočná mora začala na stehne.

Rýchlo som sa od Paula odtlačila, použila som najviac sily a tak som od neho dopadla do vody, nevedela som, kde je dno a kde je hladina, máchala som bezmocne rukami a hľadala nejaké svetlo, ale nič také neprichádzalo. Na svojom tele som zacítila teplý dotyk, vybehla som rýchlo na hladinu a zhlboka sa nadýchla. Rozkašľala som sa ako nikdy v živote, nadrapovalo ma, ale nič nešlo, nedalo sa mi nadýchnuť. Ukľudnila som sa a poobzerala sa okolo seba.

Bola som na pláži, na piesku, položená a nado mnou sa skláňal Paul, v diaľke zažiaril blesk a v tej chvíli sa Paulova tvár premenila na Quila, keď už bol upírom, na tvár toho vraha! Odplazila som sa rýchlo od neho preč a celú cestu pri tom kašľala. Zrazu bol Quil všade, predo mnou, za mnou, pri mne, nado mnou, díval sa na mňa, smial sa, obchytkával ma...

„Prestaň, prosím prestaň!“

Zaplakala som do ticha a vonku sa spustil poriadny lejak, všetko sčernalo a okolo mňa začali padať blesky, ale nikdy ma nezasiahli. Len som tam sedela a dúfala že sa ma už nechytí. Blesky ustali a taktiež i dážď. Po chrbáte ma pohladila teplá ruka. A tá mi pripomenula tú skutočnosť, že Quil už nie je, že už je len Paul, Paul, ktorý pre mňa urobil tak veľa a teraz ma potrebuje. Ihneď som sa ku nemu otočila. Krajšiu smutnú tvár som nevidela...skočila som mu do náručia a nechala sa ním hýčkať.

„Prepáč, prepáč ja som jeho videla, nie teba, nikdy sa ho nezbavím“

Zapišťala som a pritlačila sa ešte väčšmi ku Paulovi.

„Mabe, už nikdy, ti nikto neublíži, prepáč.... nemal som to robiť.... bol som sebecký... ani si nevieš predstaviť... ako strašne moc mi na tebe záleží... nikdy ťa nestratím“

Zašeptal, vzhliadla som od jeho hrude a zase sa dívala do tých dvoch najkrajších hnedých priepastí, ktoré ma vždy udivovali. Natiahla som svoju tvár ku nemu, nosom mi prešiel nežne po krku, pobozkal ma na čelusť, nosom prešiel cez pery a potom ich spojil zo svojimi. Opatrným nežným bozkom, plným lásky. Pohladila som ho po tvári, zodvihol ma do svojho náručia a prešiel až ku pláži. Tam sme sa obaja obliekli. On poobliekal mňa a ja zase jeho.

Vzal si ma na chrbát, nežne hladil moje nohy a sem tam ma láskyplne pobozkal na ruky. Ja som sa len nosom obtierala o jednu stranu jeho krku a zasypávala ho bozkami. Došli sme až ku nášmu domu.

„Naozaj tam chceš ísť?“

Opýtala som sa ho opatrne.

„S tebou kamkoľvek“

Povedal, vzal moju ruku do jeho a venoval mi dlhý bozk do dlane.

„Prisahám, že nikdy ťa nesklamem, ani ti neublížim“

Zašeptala som mu tesne pri uchu.

„Ja viem... preto som taký šťastný“

Priam zaspieval. So mnou na chrbte vstúpil do domu. Všetko stíchlo. V obývačke sedeli iba Emily a Angela. Ihneď ako sme vošli do obývačky, sa nám vrhli okolo krku.

„Mabe, my sme sa tak báli, všetci ostatný vás šli hľadať.“

Zašeptala Emily a poriadne ma objala.

„Nemali ste ma hľadať... i tak na mne nezáleží“

Povedala som jej a poriadne objala Paula. Emily stíchla.

„Prosím, poď hore, dám ti nejaké oblečenie a osušíš sa „

Povedala som Paulovy a pobozkala ho jemne na krk. Paul ma vyniesol hore do izby a zložil na posteľ. Bola som ako pobláznená. Strhla som ho na seba a uväznila ho v mojom náruči.

„Neboj sa Mae, ja ti už neutečiem“

Zašeptal a jemne ma pobozkal. Pustila som ho, vzala za ruku, vstala z postele a rázovala si to do kúpeľne. Vyzliekla som mu premočené tepláky, i on mne vyzliekol šaty. Obaja v spodnom prádle sme vkročili do veľkého sprchového kútu. Vzala som do rúk sprchový gél a jemne ním začala peniť, po Paulovom tele. Ten sa na to len užasnuto pozeral. Potom ma poriadne objal a pustil horúcu vodu, ktorá dopadala na naše telá. Jemne ma bozkával na krku a držal vo svojom horúcom náruči.

Pár krát mi prešiel svojimi napenenými rukami po tele a tak sa špina blata zmyla aj zo mňa. Zastavil vodu, letmo ma pobozkal a ihneď ma zabalil do ručníka. Druhým mi začal sušiť vlasy. Pozerala som sa na tú nádheru, ktorá sa práve pokúšala, mi usušiť vlasy. Vzala som ďalší uterák a začala ním opatrne prechádzať a osušovať Paulovo krásne telo. Krásne sa pousmial a venoval mi ďalší letmý bozk.

„Idem, idem sa obliecť, donesiem aj tebe niečo“

Zašeptala som, dala sa na špičky, na nepatrnú chvíľu spojila naše pery a zasnene vyšla zo sprchy. Mierila som si to ku môjmu šatníku, mám tam veľa chlapských vecí... ako i jedny čierne tepláky a čierne tričko. Cez zimu, keď sme bývali na Aljaške som v nich spávala. Obmotaná uterákom som podišla ku kúpeľni, zaklopala a potom tam vtrhla. Paul si držal osušku okolo pásu a usmieval sa na mňa... bol taký krásny... nechápem, ako som mu dokázala odolávať do teraz.

„Tu sú nohavice, a tričko, neviem či nohavice ti budú dobré, ale tričko by malo byť“

Len prikývol a ja som odišla. Chcela som pred Paulom vyzerať skvelo, a tak som si dala dlhé koktejlové šaty. Matt a Dan mi vždycky vraveli, že v nich vyzerám krásne... ale Matt, Dan a ostatný z La push... sú len obyčajný pokrytci.... hlavne chlapci z La push... poznajú ho tak dlho... ale i tak o ňom nič nevedia... a ja ho poznám možno 3 mesiace, a už viem dva krát viac ako oni. Vybavila som si tie ich tváre, keď som im povedala, že Paul hrá na husliach, musela som sa tomu zasmiať.

Obliekla som si šaty, jemne sa nalíčila a fénom si vysušila vlasy. Nechápala som, čo tak dlho robí Paul v tej kúpeľni, no keď som tam vošla, Paul tam nebol. Zachvátila ma panika. Kde je? Kam išiel?

„Paul, Paul!“

Rozkričala som sa na celý dom a hľadala ho po všetkých izbách. Keď som zišla dole, v obývačke už sedelo celé osadenstvo. Matt a Dan ku mne rýchlo pribehli.

„Mabe, čo si nám to urobila, vieš ako sme sa báli... si v poriadku?“

Opytovali sa a objímali ma.

„Kde je Paul?“

Opýtala som sa ich so slzami v očiach, obaja sa vystrašene na mňa pozreli.

„My... my Mabe, nevieme kde je“

Vykoktal zo seba Dan. Pomaly som sa zosunula na zem a rozvzlykala sa. Absolútne nič som nevidela, mala som úplne zamlžené, počula som len, ako sa otvorili dvere, ucítila som známu vôňu.

„Mae“

Vydýchol blízko pri mne, ani som sa nemusela na neho pozerať, aby som vedela, kto to je. Vrhla som sa mu okolo krku, vzal si ma do náručia a jemne v ňom húpal.

„Bála som sa, skutočne som sa bála, že som ťa stratila“

Zašeptala som mu do hrude. Odniesol ma hore do izby, položil na posteľ a prikľakol si ku mne.

„Mae... ja som ti vravel, že už nikdy ťa neopustím...“

Pohladil ma po tvári.

„Prepáč... ja...ja som spanikárila.“

Priznala som so sklopenou hlavou. Pevne ma objal a pohladil po chrbáte.

„Pozri, ja som už tu, tak už všetko bude v poriadku, veď sú Vianoce, tak by sme sa mali smiať no nie?“

Opýtal sa ma a neodolateľne sa usmieval. Len som nemo prikývla a zase si vynútila jeho objatie....