Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hľadal som ťa .... 1

Hľadal som ťa .... 1Tak tu je sľúbená prvá kapitola...príjemné čítanie

 

1. Prečo práve ja?

 

„ Bože Dan! Prečo sa znovu sťahujeme?!“

 

Vrieskal Mathew na Daniela, oni sú niekedy naozaj ako deti. Len som zakrútila nesúhlasne hlavou a ďalej zápasila s krabicou. Keď som ju konečne dolepila, zaniesla som ju spoločne aj s druhou, dole do môjho auta.

 

„ Mabelin! Dúfam že už máš všetko v aute, lebo inak ťa tu nechávam“

 

Kričal zase Daniel, ten je strašne nedočkavý.

 

„ Tak si choďte“

 

Odpovedala som kľudne a brala si už len bundu a svoju jedinú kabelku aj to celú čiernu. Zišla som dole, obišla Dana a sadla si do auta. Unavene som si oprela hlavu o sedadlo a zhlboka dýchala. Dan a Matt sú moji, niečo ako bratia... zoznámili sme sa pred 4mi rokmi. Mojich rodičov som nikdy nepoznala, vyrastala som v detskom domove.

 

Raz, som sa neskoro vracala do domova, v tom sa predo mnou objavil nejaký chlap. Bol vysoký a veľmi pekný, ale mal príšerne sladkú voňavku. Jeho hrozivo bledá ruka sa ku mne natiahla a ja som sa z nenazdajky začala strašne klepať, ako keby nejaká moja polovička chce vyjsť na povrch. A to že aj vyšla, v minúte som sa premenila, schlpatela, dopadla na  štyri, namiesto nôh a rúk mala mohutné laby a bola som celá čierna. V očiach toho chlapa sa zračila pochybnosť a tak trochu aj strach... ale nedal sa ním nijako ovládnuť.

 

Vrhol sa po mne a treskol so mnou o stenu, v hlave mi to len tak zadunelo, ale ja som ešte stále bola na žive....pokúsila som sa vstať, no niečo mi v tom bránilo. Až vtedy som si uvedomila, že som napichnutá na jednu z tyčí, ktoré trčali z chodníka. Bezmocne som vo vzduchu mávala z labami a toho muža to moc pobavilo. Potom sa zrazu zvrtol a už ho nebolo.

 

Zavrela som oči a pokúšala sa nejako dostať s tejto prekliatej situácie. V tom sa predo mnou objavili dvaja vysoký a opálený chlapci iba v nohaviciach a ja som niekde za sebou cítila smrad niečo zhoreného. Spoločne ma opatrne vytiahli z tej tyče a položili ma na zem. Jeden z nich ma prikryl kabátom toho muža, čo ma chcel asi najskôr zabiť. Zase som ucítila trpkú bolesť a už zo mňa bol človek. Dívala som sa do tváre tých dvoch mužov... áno, bol to Matthew a Daniel, zachránili ma a vysvetlili mi čo som zač.

 

A odvtedy sa vlastne o mňa starajú, teda skôr, oni mňa ochraňujú a robia mi spoločnosť a ja im robím „ slúžku“. Vždy sa na mňa dívajú tak zvláštne, možno je to tým že som hoci vlk, ale zvláštne je to, že žiadny vlk okrem mňa nemá uhľovo čierne oči . Taktiež mi nemôžu moji bratia a ani iný vlk  čítať myšlienky. Na to že som vlk, som dosť slabá a pomalšia než ostatný. Taktiež ma nik necíti, voniam ako človek. Chlapci tiež nevedia prečo je to tak, ale aj napriek týmto veciam ma stále ľúbia.

 

Konečne prišiel aj Daniel, hodil zmučený pohľad na dom a potom vražedný na Matthewa. Museli sme sa sťahovať, to je pravda... Matheowi je 19, Danielovi 18 a mne 17, už primoc dlho, na to aby si ostatný nevšimli, že vôbec nestárneme. Keby som človek, už by som mala okolo 30 rokov. Ale takto sa mi to dokonca páči viac. Viac času ... a to znamená viac blbostí s mojimi „bratmi“.

 

Naštartovala som a šla tesne za Danielom, a zase za mnou išiel Matt. Cítila som sa ako nejaký prezident, predo mnou i za mnou bodygardi. Vyzerali sme určite dosť komicky, a ja som sa i tak cítila... A vlastne... tri krásne autá po sebe, to musel byť poriadny šok pre ľudí... Šli sme minimálne 5 hodín, a to ešte ku tomu našou rýchlou jazdou, až sme prišli do mestečka menom Forks. Chlapci hovorili, že je tam super pláž, tak na to som teda zvedavá....

 

Pred nami sa rozprestrelo mesto, ktoré vyzeralo celkom staro. Nič neobyčajné, také zachovalé a mne sa to moc páčilo. Auto sme zastavili pri prvom hoteli „ Paradise Forks“. Bol to v celku pekný a nový hotel na toto mesto, vôbec sem nezapadal... ale na druhej strane....lepšie ako bývať v nejakom zablešavenom moteli.

 

Všetci traja sme skoro naraz vystúpili s áut.  Prešli sme na recepciu a každý si vypýtal jednu izbu. Paní za pultom, pri pohľade na mojich bratov, rýchlo prikývla a už aj nám podávala kľúče od izieb. Najlepšie na tom bolo, že chlapci mali izby pri sebe, len ja som ostala trčať sama na druhom poschodí, no super, to sa zase nabehám....

 

Bola som v izbe ani nie 10 minút a už aj obaja sa ku mne prihnali. Obzerali si moju izbu, hoci bola úplne istá ako tá ich. Niekedy som nechápala o čo im ide. Obzerali a obzerali.

 

„ Matt? Prečo si ju obzeráte? Veď je taká istá, ako tá vaša!“

 

Skríkla som po ňom.

 

„ No napríklad ja mám  tento stolček na druhej strane“

 

Poukazoval na stolček pri posteli  a ja som sa rozosmiala, oni sú vážne bláznivý. Potom som ich oboch milo vyhodila z izby a šla si konečne oddýchnuť.  Zložila som sa na posteľ, vyzliekla zo seba nohavice a tričko a v spodnom prádle šla spať.

 

„ Mabe...Mabelin...zobuď sa“

 

Počula som pri uchu milí hlások, ale moc som sa mu nevenovala. V tom so mnou niekto zatriasol a ja som sa s trhnutím posadila na posteľ. Pri posteli kľačal Dan a hneď za ním stál Matt.

 

„ Prečo ma sakra budíte?!“

 

Vybuchla som naštvane.

 

„ Tak jej to teda povedz Matt“

 

Popohnal ho Dan a ja som čakala na jeho vysvetlenie.

 

„ No... vieš .... bol som sa prejsť v lese a narazil som na skupinu vlkov, a ony chceli aby som okamžite aj s vami prišiel, chcú sa zoznámiť, spoznať nás, čo sme zač“

 

Povedal Matt a sklopil previnilo oči na zem.

 

„ NO tak dobre chlapci, len mi pomôžte vstať, som celá polámaná“

 

Tí dvaja sa ihneď na seba usmiali a už aj ma súkali z postele. Vyhnala som ich preč a obliekla sa do kraťasov a trička. Potom som si ešte vzala ruksak, do ktorého si neskôr nahádžem veci. Chlapci už čakali pred mojími dverami. Spoločne sme vyšli von. Tam som sa oddelila od bratov a vyzliekla sa za veľkým kríkom. Veci som si nahádzala do tašky. Rýchlo som sa premenila a zase bola zo mňa čierna potvora. Ruksak som vzala do papule a rozbehla sa podľa pachu za mojimi bratmi.

 

Po pár minútach behu som zacítila neznámych vlkov. Zastavila som a rýchlo sa hodila do kríka. Tam som sa prezliekla do vecí a po asi 200 metroch behu sa stretla s mojími bratmi už v človečej podobe. Obaja sa postavili po mojom boku a kráčali sme ku tým vlkom. Videli sme ako niektorí odchádzajú a potom sa vracajú v človečej podobe, posledný išiel úplne hnedý vlk.

 

Bola som rada že v tejto skupine bolo tiež dievča, hoci mám radšej chlapcov...ale možno to bude výhoda. Pousmiala som sa na nich a každý si vymenil vážne pohľady, teda až na muža, ktorý sa premenil posledný. Ten sedel na strome a díval sa na mesiac. Bolo vidno, že nemá záujem tu byť...

 

„ Ahoj, ja som Sam, Alfa“

 

Podišiel ku nám vysoký muž, ale jeden tam bol ešte vyšší. Každému z nás podal ruku a my sme sa predstavili. Potom som sa pozerala na ďalších štyroch veľkých mužov a na jednu ženu, schovávajúcu sa za nimi. Sam začal postupne ukazovať najprv na ženu a potom na mužov.

 

„ Tak toto je Leah“

 

Vysoká čiernovláska  s pevnou postavou a pleťou, hnedou ako čokoláda.

 

„ Seth“

 

Ten mi pripomínal takých milých., zahanbených chlapcov.

 

„ Jacob“

 

To bol najvyšší muž, ale v tvári mu bolo vidieť detskú dušu, pozeral sa na mňa hlbokými hnedými očami, pripadal mi ako správny človek.

 

„ Embry“

 

Vyzeral podobne ako Seth, len tak nejak inteligentnejšie  a menej zahanbene.

 

„ A ten ignorant na strome je Paul“

 

Pri slove ignorant som sa musela usmiať, no Paul, nám nevenoval ani štipku pozornosti, namyslenec jeden. Všetci sa začali usmievať a posadili sme sa do kruhu...no skôr to mal byť kruh. Seth pevne v náruči držal Leah, vyzerali ako šťastní pár. Všetci sa začali o niečom živo baviť a mne neostávalo nič iné len sa občas pripojiť, bola to teda dosť nuda...

 

 

Mabelin:

 

 

 

 

Daniel:

 

 

 

Matthew:

 

 

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hľadal som ťa .... 1:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!