Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Zradená vlastným druhom III.

Zradená vlastným druhom III.Bellina pomsta...

EDIT: Článek neprošel korekcí

III. 

Sedela som na manželskej posteli v priestrannej izbe. Za oknami bola tma, nesvietili ani hviezdy. Okrem mňa tu boli ešte dvaja muži. Jedným z nich bol Edward Cullen, bledý a nádherný chlap, ktorý sa mi pred časom predstavil ako detektív Edward Masen. Ešte v ten istý deň som však zistila, že mi klamal. Už som si konečne začala spomínať na udalosti toho dňa a aj na všetko, čo sa stalo potom.

Edward sa na mňa pozeral naliehavo, akoby zadržoval pocity, ktoré ani sám nevedel pomenovať. No ja som na ňom videla, že sa na mňa hnevá. Zatínal päste, snažil sa krotiť.

Ten druhý muž, vyzerajúci ako chlapci v mojom veku, mal zlatú leviu hrivu a rovnako bledú pokožku. Vôbec sa na seba s Edwardom nepodobali, ale obaja mali rovnako zlaté oči i keď tie Edwardove začínali pomaly tmavnúť, až sa úplne zmenili na čiernu perleť.

„Čo ste zač?“ bolo moja prvá otázka. Vstala som z postele a ostražito sa na oboch pozerala. Vedela som už od prvého okamihu, že s nimi nie je niečo v poriadku rovnako, ako so mnou. Ale boli sme skutočne rovnakí? Bola som to, čo oni?

„Isabella, volám sa Jasper Hale. Sme upíri, ale nemusíš sa nás báť,“ vysvetlil mi ten druhý.

Slová upíri a strach išli akosi k sebe a preto bolo bláznovstvo po mne žiadať, aby som sa nebála. A bolo to bláznivé aj odo mňa, lebo som sa skutočne nebála. Bola som jednou z nich, Jasper mi to pohľadom potvrdil. Po tých šialených dňoch, ktoré som zažila, moje racionálne myslenie išlo do hája. Ak existovalo peklo, prečo nie aj upíri? Otázkou ostávalo, ako?

„Ako sa mi to stalo?“ opýtala som sa Jaspera, ten sa však pozrel na Edwarda, ktorý sa prestal tváriť, že by v izbe najradšej všetko rozbil a jeho oči začínali nejakým zázrakom opäť blednúť.

„Je to moja vina,“ vyhlásil. „Vedel som, že budeš ďalšia. Nepýtaj sa ma ako, pretože to sám neviem. Jednoducho som to cítil. Mal som na teba dávať pozor už od rána, ale chceli sme najskôr vypočuť všetkých susedov a nájsť niečo podozrivé. Keď som sa vrátil k vášmu domu, už si bola preč a tvoja sestra volala políciu.“

„Pochop, nepredpokladali sme, že by ťa uniesli za bieleho dňa,“ objasnil Jasper.

 „Mala som odísť. Hneď ako sa vráti moja sestra s mužom, som sa chcela vrátiť späť do mesta,“ povedala som a obaja pochopili. To preto ma uniesli uprostred dňa. Udrel ma do hlavy kutáčom a odvliekol moje telo do lesov, aby ma mohli mučiť. Celé vnútro mi zaplavila bolesť a chcela som plakať. Avšak slzy sa nedostavili.

Na ramene som pocítila tlak Edwardových rúk. Neuvedomila som si, že stískam päste, ktoré som okamžite uvoľnila. Posadila som sa na posteľ, pretože som sa bála, že ma moje spomienky zlomia.

„Hľadali sme ťa celý deň, snažili sme sa nájsť tvoju stopu. Vieš, upíri majú lepší čuch než vlci a psy dohromady. Dokázali by sme ťa vystopovať od domu až do lesov, ale tvoj pach sme stratili pred vaším domom, kde ťa najskôr naložili do auta a odviezli preč.“

„Tak ako ste ma našli?“

„Bol som na love a zachytil som tvoj pach,“ odvetil Edward. Sadol si na opierku kresla a ruky zložil k nohám. „Vytiahol som ťa z vody a uhryzol. Do nemocnice by si to nevydržala, tvoje zranenia boli vážne. Znovu mi odpusť, vtiahol som ťa do večného života plného samoty.“

Zaklipkala som očami, aj keď to nebolo potrebné. Myšlienka večnosti sa mi zdala šialená a to slovo mi ani nešlo do úst. Ale žila som a to bolo pre mňa teraz podstatné, pretože som mohla uskutočniť svoju pomstu. A ja som sa musela pomstiť. Cítila som neuveriteľnú potrebu rozdriapať im hrdlá a zlomiť všetky kosti v tele. Začínala som mať pocit, že to je jediný dôvod, prečo som sa znovu prebudila.

„Nemôžeš po nich ísť, Isabella,“ zamietol Jasper, akoby mi čítal myšlienky. Zamračila som sa.

„Jasper má schopnosť vycítiť tvoje pocity. Chceš sa pomstiť, to chápeme, ale nemôžeme ti to dovoliť,“ zamietol Edward.

„Prečo nie?!“ vykríkal som o pár stupňov vyššie než som plánovala.

Povzdychol si. „Si novorodená upírka, ktorá sa ešte nedokáže ovládať a bude trvať roky, kým sa to naučíš. Určite chceš ich smrť, lenže pri prvom stretnutí ťa pohltí hlad a keď raz ochutnáš ľudskú krv, bude o to ťažšie s tým neskôr prestať.“

Jeho tvrdenia sa mi nepáčili. Aj keď som nemala žiadne skúsenosti s... upírstvom, odmietala som sa tak ľahko vzdať. Ani jeden z nich nerozumel, čo mi členovia komunity urobili. Neboli tam. To ja som ležala na taj zasranej posteli, vnímala čepele nožov, ktoré sa mi zadierajú do kože. Cítila, ako mi oheň spaľuje pokožku, ako mi vyberajú zuby a trhajú nechty. Zrazu som si veľmi dobre spomínala na svoje prebudenie. Keď som si z brucha musela vyťahovať červíky, keď som bežala lesom a snažila sa udržať nažive. Už vtedy som vedela, že moja šanca na prežitie je malá, ale aj tak som sa pokúsila zachrániť. A prinieslo to svoje ovocie, tak nech mi teraz nehovoria, že sa nemôžem pomstiť.

Postavila som sa z postele a vykročila k dverám. Jasper sa mi postavil do cesty načiahol sa ku mne, no ja som sa uhla.

„Ustúp, inak ti ublížim,“ varovala som ho.

„Je mi ľúto, Isabella,“ odvetil a to bol pre mňa jasný signál, že neuhne. Inštinktívne som sa nakrčila a zavrčala na neho. Bolo to také živočíšne ale zároveň také prirodzené, až ma to na chvíľu vydesilo. Jasper sa ma však nevšímal a tak som vyskočila. Zrazila som ho k zemi, no skôr, ako som sa mu stihla zahryznúť do krku, ma odstrčil. Preletela som miestnosťou do Edwardových rúk a ten ich okolo mňa obmotal ako dve železné tyče.

„Upokoj sa, Bella. Bude to v poriadku,“ šepkal mi do ucha, keď som sa bránila. „Si rozrušená, nahnevaná, ale to je prirodzené. Teraz sa však potrebuješ najesť, inak nám pozabíjať polku mesta. Poď so mnou a naučím ťa loviť. Večer sa môžeme vrátiť k nášmu rozhovoru, áno?“

Keď spomenul hlad, zaboleli ma ústa. Bola som vyschnutá ako púšť. Pomyslela som na plný pohár vody, lenže moje telo nad tým iba ohrnulo nos. 


Dúfam, že sa vám posledná časť aspoň trochu páčila. A čo by ste povedali na ďalšiu trojdielnu poviedku?


« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Zradená vlastným druhom III.:

 1
2. betuška
17.08.2018 [21:35]

to skor vypadá že to neskončilo...teda, ona poznala psa, ale ja nie, tak by som bola celkom zvedavá ,kto to bol... Emoticon Emoticon

1. BabčaS.
09.08.2018 [20:13]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!