Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Znásilnená - 2. kapitola

Znásilnená - 2. kapitolaTak a je tu druhá kapitola. Je z pohľadu Carlislea a Edwarda. V tejto kapitola zachránia Bellu a privedú ju ku Cullenovcom. Pekné čítanie, KatarinaCullen.

2. kapitola


Pohľad Carlisle:

Ach. Za týždeň máme s Esme výročie. Čo jej mám kúpiť? Čo by chcela? Zrazu sa ozvalo klopanie a dnu vstúpil Edward.

„Čo potrebuješ, Edward?“ opýtal som sa okamžite.

„Ja? Len som si hovoril či nepotrebuješ pomôcť?“ opýtal sa ma, ale ja som nechápal s čím. „No, ty nevieš, čo kúpiť Esme. Chcem ti pomôcť.“ Zoširoka sa usmial. „Poď, cestou ti všetko vysvetlím.“

Vstal som a išiel za ním do garáže. Nastúpili sme do Mercedesu a vyštartoval som.

„Tak o čo ide?“

„Alice sa potrebuje s ostatnými dohodnúť a mojou úlohou bolo odviesť ťa preč z domu. A svojimi myšlienkami si mi pomohol. Pomôžem ti niečo vybrať a keď mi Alice zavolá, vrátime sa domov,“ hovoril bezstarostne.

„Na čom dohodnúť?“

„No o týždeň máte s Esme výročie a Alice chce spraviť menšiu oslavu. Potrebuje sa dohodnúť s ostatnými.“

„Aká je to menšia oslava?“ pýtal som sa s obavami. Edward sa zasmial.

„Alice mi zakázala niečo ti povedať, ale neboj, nebude to ako minule.“ Znova sa zasmial. Dnes mal akúsi strašne dobrú náladu.

„A kam vlastne ideme? Vieš, ako šofér by som to mal vedieť.“ Vybuchol do smiechu, ale vyrozumel som Seattle. Edward sa o pár minút prestal smiať. Čoraz viac a viac mi začína pripomínať Emmetta. Na túto myšlienku reagoval presne ako by to spravil aj Emmett. Dobre, že to vydržalo sklo na dverách. Neviem, ako by sme to vysvetľovali okoloidúcim. Ako doktor by som sa mal báť o jeho zdravie, ale ako jeho stvoriteľ, učiteľ a otec netuším, čo si mám z jeho správania vyvodiť.

Po ceste do Seattlu sme boli potichu. Cesta trvala aj tak len pár minút. Na to, aký bol Edward veselý, bol teraz strašne mĺkvy.

„Edward, čo mi chceš pomôcť vybrať?“ opýtal som sa, ale Edward neodpovedal. „Edward?“ V tvári mal neprítomný výraz a potom som zacítil krv. Mnoho krvi.

„Edward, nedýchaj!“ Stisol som mu rameno, keď mi nevenoval pozornosť. „Edward!“ Prestal dýchať.

Dupol som na plynový pedál a išiel za krvou. Nech je to ktokoľvek, je vážne zranený a potrebuje pomoc. Irónia – krvácajúcemu človeku pomáhajú dvaja upíri. Išiel som po ceste a zrazu bola tá vôňa ešte intenzívnejšia. Edward zaťal päste.

Prudko som zabrzdil pred nejakou uličkou. Na zemi som zbadal nejaké nehybné telo, okamžite som vybehol z auta. Počul som, že Edward tiež vystúpil.

V kaluži krvi ležalo dievča, ktoré mohlo mať najviac osemnásť rokov. Dievča malo zviazané ruky za chrbtom a nejakú látku v ústach. Na stehne mala dlhú, hlbokú reznú ranu, ako aj na iných častiach tela. Podľa toho ako mala roztrhnuté šaty by som typoval, že ju aj znásilnili. Srdce jej bilo veľmi slabo. Koľko tu asi takto leží?

Rosalie, preblesklo mi okamžite mysľou.

Musím to dievča zachrániť. Edward reagoval na moje myšlienky. Vyzliekol si bundu a podal mi ju. Uvoľnil som dievčaťu ruky a zabalil ju do bundy. Ale ešte tu bol jeden problém. Pozrel som sa na Edwarda.

„Zvládnem to,“ povedal Edward cez zaťaté zuby a už otváral dvere na aute. Bolo obdivuhodné ako sa Edward ovláda.

Zdvihol som dievča a odniesol som ju do auta. Posadil som ju dozadu a pripútal ju. Edward už sedel za volantom môjho Mercedesu a štartoval, tak som si sadol na miesto spolujazdca.

Čo na to povedia doma? Jasper! Chcel som povedať Edwardovi nech zavolá Alice, ale práve mu zazvonil mobil.

„Áno?“ opýtal sa do telefónu ani sa nepozrel kto volá.

„Edward, čo sa deje? Videla som ako prichádzate s nejakým...“ Samozrejme, Alice všetko videla.

„Alice, vysvetlíme ti to neskôr. Musíte zobrať Jaspera preč z domu. Povedz Emmettovi a Rosalie nech ho zoberú na lov. Choď aj ty, Alice, a povedz aj Esme. O chvíľu budeme doma,“ hovoril naliehavo do telefónu.

„Čo im mám povedať?“ opýtala sa tónom, akoby videla ešte niečo iné.

„Alice, povedz im, čo chceš, hlavne nech nie sú doma, keď prídeme.“ Zložil telefón. Stále som pozeral dozadu. Dúfam, že ju stihnem zachrániť. Akoby na rozkaz Edward pridal plyn.

O chvíľu sme boli vo Forks. Búšenie srdca toho dievčaťa bolo zrazu veľmi nepravidelné. Ako vtedy s Rosalie. Edward prudko zabrzdil a z domu práve vyšli Esme, Alice a Rosalie. Prečo nešli s Emmettom a Jasperom?

Vystúpil som a už som rozopínal pásy na zadnom sedadle. Zrazu sa otvorili aj druhé dvere a stál v nich Edward. Sklonil sa nad dievča a už ju bral do náručia. Čo to robí? Chytil som ho za plece, ale vykrútil sa mi a už bežal s dievčaťom do domu.

„Edward!“ zakričal som za ním naraz s Esme. Na nič som nečakal a vbehol do domu za ním.


Pohľad Edward:

„Alice, povedz im, čo chceš, hlavne nech nie sú doma, keď prídeme.“ Zaklapol som telefón a pridal plyn. Carlisle sa stále pozeral dozadu na to dievča.

Ach, tá vôňa. Niečo také som za celých sto rokov necítil. To bola tá najúžasnejšia a najdokonalejšia vôňa na svete. A tá krv. Aké by bolo ochutnať z tej sladučkej teplej tekutiny? Nie! Nemôžem to urobiť. Toto dievča bude žiť. Musí!

Celé auto bolo pohltené tou sladkou vôňou dievčaťa. Neverím, že to Carlislea ani trochu neláka. Samozrejme, on má dlhú prax v odolávaní, ale takejto krvi sa nedá odolať. Nie! Musí sa to dať. Ja to zvládnem! Bude žiť!

Carlisle myslel, aké to bolo vtedy s Rosalie. Dúfal, že ju zachráni. Chcel ju zachrániť. Aj ja to chcem. Chcem ju zachrániť. Ako jej niekto mohol niečo také spraviť? Keď zistím kto to bol tak...

Čože? Zrazu som začul myšlienky Alice, Rosalie a Esme. Prečo neodišli na lov s Jasperom a Emmettom? Nesmú sa k nej priblížiť a zacítiť tú vôňu. Nesmú jej ublížiť.

Zabrzdil som a Carlisle ju už išiel vytiahnuť. Nie! Nesmú jej ublížiť. Vzal som to dievča do náručia a vbehol som do domu. Bola tak teplá a krehká. Ale krvavá a skoro bez života.

„Edward!“ vykríkli za mnou Carlisle a Esme. Zrazu ma Carlisle zastavil.

„Edward, čo to robíš? Musím ju vyšetriť,“ kričal po mne Carlisle a myslel na to, že ju chcem ísť...

„Prečo myslíš, že ju beriem hore?“ zavrčal som. Chcem ju zachrániť a on si myslel, že ju chcem ísť vysať. Carlisleove zovretie povolilo. Okamžite som vyletel do svojej izby a položil dievča na moju posteľ. Carlisle bol o sekundu pri mne. Zrazu som si spomenul na Rosalie, Alice a Esme.

Všetky tri stáli vo dverách mojej izby a sledovali, ako sa Carlisle skláňa nad tým dievčaťom.

Čo sa jej stalo? Prečo má tak dotrhané oblečenie? Rosalie a Esme mysleli na to isté.

Edward, čo mám robiť? Ako môžem Carlisleovi pomôcť? Alice ju chcela tiež zachrániť. Ani jedna jej nechcela ublížiť, či dokonca zabiť ju.

„Potrebujem,“ ozval sa Carlisle. Hneď som pri ňom stál a za mnou bola Alice. „Potrebujem teplú vodu a uterák. Alice prines mi, prosím, moju tašku.“

Na druhej stane postele sa objavila Esme s vodou a uterákom. O pol sekundy neskôr sa zjavila Alice s Carlisleovou taškou.

„Musím ju ošetriť,“ ozval sa Carlisle a všetci to vzali ako povel na odchod, ale ja som nemohol odísť. „Edward, keby niečo, tak ťa zavolám. Teraz choď,“ pokynul mi a ja som sa pobral do obývačky za ostatnými.

Strnulo sedeli na gauči a načúvali, čo sa deje na poschodí. Všetky mysleli na to isté: Čo sa stalo? Zvesil som hlavu a chcel sa pustiť do rozprávania, ale všimol som si škvrny na mojich rukách.

Na rukách sa mi leskla krv dievčaťa. Neviem ako dlho som tam stál a hľadel si na ruky. Nevnímal som nič okrem tej najsladšej vône. Mal som na rukách krv človeka ako nejaký vrah. Som vrah? Určite, ale toto nie je krv z vraždy, ale krv zo záchrany. Z môjho premýšľania ma prebrala Rosalina ruka, ktorá sa dotkla môjho ramena.

„Edward? Čo sa tam vlastne stalo?“ Rosalie sa bála o človeka? To predsa nie je možné. Odtrhol som pohľad od rúk. Alice a Esme sa na mňa tiež dívali. Ako dlho som tu stál a hľadel si na ruky?

„Rosalie, Alice, poďte sem prosím,“ ozval sa Carlisle z poschodia. Ako to, že som nepočul Carlisleove myšlienky, keď ju ošetroval? To som bol až tak zaujatý rukami? Všetci sme okamžite vybehli do mojej izby.

Carlisle sedel na kraji postele. Pod prikrývkou ležalo dievča a spalo. Ach, on ju zachránil. Prečo som si nevšimol už predtým aká je nádherná? Vyzerala ako anjel.

„Alice, prosím ťa. Mohla by si pre ňu nájsť niečo na oblečenie? Myslím, že niečo od Rosalie,“ povedal a usmial sa na ne. Prikývli a rozbehli sa preč.

„Ako je na tom?“ opýtala sa Esme.

„Teraz spí. Stratila veľa krvi. Má mnohé zranenia a...“ Carlisle prehltol. „a znásilnili ju.“ Sklonil hlavu a vtedy sa do izby prirútila Rosalie.

„Čože? Oni ju... Čože?“ Rosalie myslela na svoje vlastné utrpenie. Pristúpila k posteli a zahľadela sa na dievča. Carlisle sa postavil a pristúpil k Esme. Rosalie si sadla na miesto, kde pred chvíľou sedel Carlisle.

Zrazu sa Alice postavila k Rosalie. V ruke mala nejaké oblečenie. Vyšli sme von, aby ju Rosalie a Alice mohli prezliecť.

Edward, prepáč mi, že som si myslel, že si ju chcel zabiť, ospravedlňoval sa Carlisle.

„To je v poriadku. Do kedy bude spať?“ opýtal som sa.

„Približne do poobedia. Esme, prosím ťa, mohla by si jej potom spraviť nejaké jedlo?“ opýtal sa a usmial sa na Esme. Odišla sa pozrieť, čo máme v kuchyni. Ľudské jedlo bolo doposiaľ len rekvizitami. Carlisle odišiel do svojej pracovne.

Alice a Rosalie boli stále v mojej izbe. Rozprávali sa o nej. Ľutovali ju. Rosalie porovnávala svoje nešťastie s nešťastím toho dievčaťa. Nemohol som tie myšlienky vydržať. Rozbehol som sa do lesa na lov.

 

1. kapitola3. kapitola


Tak čo? Páčilo sa vám? Budem rada, ak zanecháte komentár.

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Znásilnená - 2. kapitola:

02.09.2011 [18:36]

AngieCullen Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

02.09.2011 [18:35]

Ariana Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. ajka
02.09.2011 [18:29]

moc pěkné, jsem zvědavá na pokračování. Emoticon

02.09.2011 [18:25]

janulka Emoticon Emoticon

02.09.2011 [18:18]

kachnullkaJeště, že ju Carlisle zachránil Emoticon . Úžasná kapitola Emoticon , doufám, že brzy přidáš další, už se nemůžu dočkat Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

02.09.2011 [18:04]

Sima777to je super....velmi pekneee Emoticon dokonale toto budem citat az do koncaq len pis pis kazdy den sa pridem pozriet ci si nieco nepridala Emoticon

2. van
02.09.2011 [17:58]

van Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Lola
02.09.2011 [17:50]

Velmi se mi to líbilo..a je štěstí že ji našli zrovna oni.. Emoticon

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!