Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Znásilnená - 18. kapitola

01.08.2012 (07:15) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 20× • zobrazeno 2138×

18. kapitola

Pohľad Edward:

Milujem ťa, Edward. Tieto tri slová boli pre mňa tou najlepšou skladbou, najkrajšou. Ležal som pri Belle a sledoval ju celé noc. Bola fascinujúca, rozprávala zo sna. Zo sna, v ktorom som bol ja. Opakovala moje meno. A aj to, že ma miluje.

Musím jej nechať čas, aby mi to povedala... Možno nevie, že ma miluje. Teraz, keď viem, že Bella ku mne cíti to isté, čo ja k nej... Nedovolím, aby ešte niekedy trpela.

Nevšimol so si, že už svitalo. Až keď sa začala Bella budiť. Zavrel som oči, akože spím a odsunul som sa od nej ďalej, aby sa nevyľakal, keď sa zobudí. No predsa som ju sledoval jedným okom.

Zdvihla ruku a pretrela si oči, no nechala ich zatvorené. Otočila sa tvárou ku mne a tým sa ku mne aj priblížila. Otvorila oči a jej srdce sa divoko rozbúchalo, dych sa zastavil. Chvíľu som premýšľal, že sa presvedčím, či je v poriadku, ale včas som si to rozmyslel.

Bella natiahla ruku a dotkla sa mojej tváre. Z jej dlane vychádzalo neuveriteľné teplo, ktoré ma príjemne hrialo. Jej dotyk bol veľmi jemný. Určite sa bála, aby ma nezobudila. Rukou nežne prešla po mojom líci a brade. Prstom preskúmala líniu môjho nosa kraj mojich očí. Jej dotyk na chvíľu zmizol, ale potom som ho pocítil na mojich ústach. Prstami mi prechádzala po perách.

Neovládol som sa a ušiel mi jeden povzdych. Bella ruku odtiahla, ale z postele sa nepostavila. Ostala ležať a sledovala ma. Dostal som bláznivý nápad.

Počul som Bellu rozprávať zo sna. Tak nech si ona vypočuje mňa... ešte som začul Aliciin tichý smiech.

„Bella,“ povedal som potichu, ale dosť zrozumiteľne. Belline srdce sa opäť šialene rozbúchalo. Musel som sa udržať, aby som sa neusmial.

Čo to ten idiot robí? myslela si Rose.

Chlapec sa určite zbláznil, pomyslel si Emmett a opäť sa venoval televízoru.

Prevrátil som sa na chrbát a ruku si položil tesne vedľa Bellinej. Na predlaktí som zacítil teplo jej ruky. Prstami kopírovala čiary na mojej dlani. Musel som sa už zobudiť. Chcel som ju vidieť, ale ešte som jej potreboval niečo povedať. No Bella sa zrazu postavila. Nemal som čas.

„Milujem ťa, Bella,“ povedal som nahlas a zrozumiteľne. Belline kroky ustali. Nedýchala. Je v poriadku? Začal som sa akože budiť. V tom momente sa Bella pohla. Stihol som zazrieť ako sa zatvárajú dvere kúpeľne.

Vystrašil som ju? Dúfam, že nie. Jasper nebol v dome. Sadol som si na posteli a čakal na Bellu. Voda ustala a o pár minút Bella vyšla. Okamžite ako zbadala, že nespím sa začervenala.

„Dobré ráno,“ povedal som a išiel za ňou.

„Dobré,“ šepla a primkla sa ku mne bližšie, keď som ju objal. Táto chvíľa bola dokonalá, ale Emmett je debil.

Zaklopal a okamžite otvoril dvere. Bol tak ohľaduplný, že zaklopal tak potichu, aby to Bella nepočula.

„Dobré ráno, hrdličky.“ Emmett takmer spieval. „Tak ako sa ti býva v novej izbe, Bella?“

Belle sa zaiskrilo v očiach a odpovedala. „Skvele. Posteľ je veľmi pohodlná,“ povedala a Rose ma chcela zabiť. Emmettovi padla sánka. Jeho myšlienky boli... Povedzme, že nemiestne...

„Bella, takže...“ ozval sa Emmett a keby tú vetu dopovie nahlas roztrhnem ho. Takže sa ti s Edwardom spalo dobre? Ak hrubý alebo násilnícky, tak mi to povedz a ja si to s ním vybavím....

„Takže idem sa naraňajkovať,“ povedala a Emmett váľal oči. „Ideš?“ opýtala sa ma.

„Hneď prídem.“ Bella sa natiahla na špičky a pobozkala ma na líce. Emmett sa uškrnul a chcel niečo podotknúť, ale našťastie počkal, kým Bella odišla.

„Takže posteľ je pohodlná?“ opýtal sa.

„Áno, tá tvoja nie? Povedz Alice... Pôjde ti kúpiť novú...“ Chcel mi niečo povedať, ale ja som mal toho na srdci ešte dosť.

„Alice mi povedala, že si sa prekecal. V čom?“ Emmettovi ten jeho úškrn zmizol.

„Keď si mi včera povedal, že mám na ňu dať pozor, keď si odišiel s Rose...“ Prikývol som. „No Bella nepočula, že si mi to povedal a ja som jej povedal, že si mi to povedal,“ vychrlil rýchlo zo seba, keby nie som upír, nerozumiem mu.

„A potom?“

„Potom sa so mnou hádala, že si to nepovedal, no a potom trocha zakopla?“

„Zakopla?“ zavrčal som. Emmett mi vo svojej mysli ukázal, čo sa vlastne stalo. Dobre, nemusím Emmetta zabiť...

„Nabudúce si dávaj pozor, Emmett,“ povedal som a išiel za Bellou.

Bella sedela za stolom a Alice pri nej. Samozrejme, Alice už jedla...

„Čože? Bella, ty nevieš šoférovať?!“ vykríkla moja sestra šokovane.

„Nie,“ povedala Bella pokojne a žiarivo sa usmiala, keď ma zbadala.

„Tak sa to musíš naučiť!“ Edward, ona nevie šoférovať!

„Dobre, ale iba ak ma to bude učiť Edward,“ usmiala sa na mňa.

„Mne to problém nerobí,“ povedal som a musel som skrývať potešenie, že chce, aby som ju učil ja.

„Ale mám ešte jednu podmienku,“ šepla a Alice sa zastavila v odchode... Zrazu sa zasmiala a ja som mal tiež na mále.

„Môžem sa učiť na Emmettovom aute.“ Už som sa mohol zasmiať.

„Volala ma niekto?“ ozval sa Emmett odo dverí.

„Nie,“ povedala Bella.

„Požičiaš mi auto, prosím.“ Alice bola rada, že na výučbu nebude použité jej Porsche.

„A na čo?“ opýtal sa a hľadel na Bellu.

„Bella sa bude učiť šoférovať,“ povedala Alice a Emmett predstieral prekvapenie, keďže všetko počul.

„To ako na mojom aute?“ vyhŕkol. Bella sa postavila a išla k Emmettovi.

„Emmett?“ Počkala, kým sa na ňu nepozrie. „Prosím, požičiaš mi tvoje auto? Chcela by som sa naučiť šoférovať.“ Pristúpila k nemu bližšie a ja som to so smiechom pozoroval. „A ty máš tak krásne a veľké... Auto,“ povedala a nádherne sa usmiala. „Prosím, Emmett.“ Chytila ho za rameno. „Teda ty máš svaly,“ zalichotila mu. Skoro som praskol od smiechu, keď som videl Emmettove myšlienky. Ale taktiež ma pichla osa žiarlivosti. „Prosím,“ šepla Bella.

„Tak dobre, ale dávaj naň pozor, nech je s tebou Alice alebo Edward.“ Podal jej kľúče. Edward, dávaj si na ňu pozor...

„Ďakujem,“ povedala natešene a vrátila sa ku mne, no ešte sa otočila na Emmetta. „Máš síce veľké svaly, ale to nie je všetko... Pozri na Edwarda. Má veľké svaly a má aj niečo v hlave... Teda niečo iné ako ty,“ povedala a bežala do izby, keď zbadala Emmettov výraz.

Moje ego, samozrejme, stúplo. Smiechu sa neubránil nikto...

„Edward...“ začal Emmett. „Radšej nič,“ povedal a odišiel, čo u mňa a Alice vyvolalo nový príval smiechu...

Ďakujem za všetky komenty k minulej kapitole...

Dúfam, že sa Vám táto tiež páčila a aj tu mi necháte komentár... Ďakujem... :)

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Znásilnená - 18. kapitola: