Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Znásilnená - 13. kapitola

21.01.2012 (08:00) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 2062×

13. kapitola

Pohľad Edward:

„Čo ja?“ opýtala sa Bella zvedavo. Nemôžem jej teraz povedať, že ona je to dievča. Alebo áno? Zľakne sa?

„Edward! Bella!“ ozval sa zrazu výkrik mojej sestry Alice.

„Alice,“ povedala Bella prekvapene.

„Našla som skvelé topánky, Bella. Musíš ich vidieť! Určite sa ti budú páčiť!“ Už ťahala Bellu za ruku.

„Alice, ja som ešte nedopila,“ posťažovala sa Bella a vytrhla si rukáv.

„Ale topánky sú prednejšie ako nejaká voda,“ povedala Alice a vytiahla Bellu do stoja. Mlčky som sa prizeral ako mi Alice zničila dôležitú chvíľu. Alebo ma zachránila? Bella sa na mňa ospravedlňujúco usmiala a nechala sa ťahať do toho obchodu.

„Zaplatím,“ povedal som, keď som pristúpil k baru.

„Už odchádzate,“ opýtala sa čašníčka. Možno sa s tou krpatou rozišiel, preto tu nie je. Takže teraz potrebuje utešiť!

„Áno,“ povedal som stroho. Jej myšlienky boli dosť nechutné.

„A kde je vaša sestra?“ opýtala sa a podala mi účet.

„To je moje dievča.“ Zaplatil som a odišiel. Čo si tá malá o sebe myslí? Teda ja viem, čo si o sebe myslí, ale ako si to môže myslieť? Takú namyslenú ženskú som ešte nevidel. Prekvapilo ma, s akou ľahkosťou som povedal, že Bella je moje dievča.

K obchodu som prišiel práve vtedy, keď z neho dievčatá vychádzali. Rose niečo Belle rozprávala, ale hneď, ako som sa k nim dostal, sa otočila na mňa a obdarila ma jedným zo svojich nádherných úsmevov.

„Pôjdeme ešte do...“ začala Rosalie.

„Domov?“ opýtala sa Bella.

„Dobre,“ povedala Alice rýchlejšie ako Rose. „Ale čoskoro pôjdeme opäť, sľúb mi to.“ Bella si povzdychla, ale prikývla.

„Skvele! Strašne sa teším,“ zaštebotala Alice a zavesila sa na Bellu.

„Aj ja,“ šepla Bella ironicky. Myslela si, že ju nepočujeme, ale všetci sme ju počuli. Nahnevane som sa pozrel na Alice, ale ona sa tvárila, že nič nepočula.

„Môžem šoférovať?“ poprosila Alice v garáži. V hlave sa jej premietla vízia ako sedím s Bellou vzadu v aute.

„Keď ti to spraví radosť.“ Hodil som jej kľúče.

„Ďakujem,“ povedala a pribehla k autu. „Nastupovať! A zapnúť pásy.“

Rose sa posadila dopredu k Alice. Ako správny džentlmen som podržal Belle dvere a sám som nastúpil. Bella si chcela zapnúť pás, ale ten bol zaseknutý.

„Pomôžem ti?“ opýtal som sa milo.

„Prosím,“ šepla a ruky spustila na kolená. Natiahol som sa, aby som uvoľnil zaseknutý pás a prudko ma oviala Bellina vôňa. Tá sladká, jedinečná vôňa. Prisahal by som, že Bella ani nedýchala.

„Je mi ľúto, ale pás je pokazený,“ povedal som. „Môžeme sa vymeniť, ak chceš,“ navrhol som.

„To je v poriadku,“ šepla s jemne červenými lícami.

„Ty si pás nezapneš?“ opýtala sa Bella, keď Alice vyrazila. Musel som sa zasmiať nad takou absurdnou vecou ako je pripútať sa v aute.

„Nie,“ povedal som jednoducho. Bella prikývla a pozerala von oknom. Alice s Rosalie si plánovali ďalšie nákupy. Bella ich možno ani nepočúvala.

Auto sebou zrazu myklo a Bellu hodilo dopredu.

„Si v poriadku?“ opýtal som sa vyľakane.

„Áno.“ Oprela sa dozadu.

„Choď pomalšie!“ sykol som nepočuteľne na Alice.

Otočil som sa na Bellu. Mala zavreté oči a dýchala pravidelne. Spala. Autom opäť myklo a Belle skĺzla hlava na moje rameno.

Ospravedlnila by som sa , ale asi to nie je potrebné, povedala mi Alice v myšlienkach.

„Nie,“ zasmial som sa.

„Ani sa jej nedotkni,“ zavrčala Rose.

„Prepáč, ale ona si ľahla na mňa, takže...“ Rose zase zavrčala, ale nepovedala nič.

Jazdu  som si perfektne užíval. Z Bellinho tela sálalo príjemné teplo, ktoré ma úplne pohltilo. Alice zaparkovala a otočila sa dozadu.

„Odnesieš ju hore?“ opýtala sa s úškrnom. Usmial som sa a už som otváral dvere. „A pošli Emmetta s Jasperom pre tašky.“

„Rozkaz,“ povedal som a vzal Bellu do náručia.

„Čo si jej spravil?“ vyblafol na mňa Emmett, keď som vstúpil do domu.

„Neziap! Bella len spí.“ Emmett sa mi v myšlienkach ospravedlnil. „Máš ísť pomôcť Rose s taškami.“

Uložil som Bellu do postele, našťastie sa neprebrala.

„Edward, volá ťa Alice!“ Rosalie, samozrejme. Prikryl som Bellu a zbehol za Rosalie.

•••

„Ideš s nami na lov?“ opýtal sa Emmett hneď potom ako sme dievčatám vyniesli tašky. „Ide aj Jasper.“

„Ja viem.“ Poklepal som si prstom po čele. „Nie som smädný.“

„Tvoja chyba, mohli sme sa skvele zabaviť,“ povedal a uškrnul sa.

„Dobre. Zabavte sa,“ povedal som a vbehol do mojej izby. Hneď sa prirútila Rose.

„Potrebujem ísť na lov. Ide aj Emmett, Jasper a Alice. Ak sa Bella prebudí skôr ako sa vrátime, nechaj ju na pokoji. Nepribližuj sa k nej! Je ti to jasné?!“

„Na mňa sa môžeš spoľahnúť,“ povedal som, ale Rose tam už nestála.

Zrazu stíchol celý dom. Carlisle bol v nemocnici. Esme na jednej stavbe. Ostatní práve odišli na lov. Len zhora bolo počuť buchot srdca jedného krehkého, krásneho dievčaťa. Spiaceho dievčaťa. Jej dýchanie bolo pravidelné!

Vybehol som do Bellinej izby a kľakol si na zem k posteli. Vyzerala ako anjel. Spala s mierne pootvorenými ústami, ktoré si priamo pýtali bozk. Aké by to bolo pobozkať ju?

Keby mi to Emmett s Alice včera neprekazia, mohol som je všetko povedať! Teda skoro všetko. A dnes mi to v tej kaviarni prekazila opäť Alice. Ona niečo videla! Nechce mi povedať čo! Keď začne rozprávať o mne a Belle, skončí tak rýchlo ako aj začala. Čo mi tají?

Vietor zrazu rozrazil okno dokorán. Okamžite som bol pri ňom a zavrel ho, aby sa Bella neprebrala.

„Čo tu robíš?“ opýtala sa ospalo a potom zívla.

„Prievan otvoril okno, tak som ho prišiel zavrieť, aby si nenachladla.“ Bella sa usmiala a klesla na vankúš. Potom sa posadila.

„Ako som sa dostala di postele?“ opýtala sa, keď zistila, že á na sebe oblečenie z nakupovania.

„Zaspala si v aute, tak som ťa vyniesol hore.“

„Ďakujem,“ povedala Bella a začervenala sa.

„Nemáš za čo. Nečudujem sa ti, že si zaspala. Nakupovať s tými dvoma je hrôza.“ Bella sa zasmiala. Ach, aký má len krásny úsmev.

„Hovoríš, akoby si to dôverne poznal,“ zasmiala sa.

„Ani si nevieš predstaviť!“ Opäť sa zasmiala a postavila sa. Zatackala sa. Posadila sa skôr, než som k nej stihol prísť. Neznášam ľudskú rýchlosť!

„Si v poriadku?“

„Áno, trochu sa mi zatočila hlava. Idem si pre pohár vody.“

„Ja ti ho prinesiem.“ Nečakal som na odpoveď a vyšiel som z izby.

„Kde sú všetci?“ opýtala sa Bella, keď som stál už v obývačke.

„Esme a Carlisle sú v práci. Ostatní sú... Niekde,“ povedal som a zmizol v kuchyni.

„Takže nikto nie je doma?“

„Nie.“ Položil som pohár vody na stôl.

„Ďakujem,“ šepla a celý pohár vypila na jeden nádych.

„Nevieš kedy sa vrátia?“ opýtala sa, keď si rukou utrela ústa.

„Netuším.“

„Aha.“ Otočila sa mi chrbtom a išla umyť ten pohár.

„Tak som premýšľal,“ začal som a počkal, kým sa Bella otočí. „Pamätáš sa ako som ťa pozval von, ale objavil sa môj nepodarený brat?“

Bella sa zasmiala a potom prikývla. „A hneď potom mi bolo oznámené, že dnes ma budú mučiť nákupmi.“ Opäť sa zasmiala a ja s ňou.

„Ale vtedy si mi neodpovedala,“ poznamenal som a sa zrazu prestala smiať.

„Na čo?“ Mal som chuť sa zasmiať nad jej ostýchavosťou, ale tým by som všetko pokazil.

„Keďže nás nemôžu moji súrodenci vyrušiť... Môžem ťa niekam zobrať?“

„Ehm... Dobre,“ povedala a začervenala sa. Áno, povedala áno! „Kam?“

„To bude prekvapenie,“ povedal som. Z toľkého návalu eufórie by som bol schopný aj vzlietnuť.

„No, dobre,“ povedala a prešla popri mne. „Daj mi pár minút. Potrebujem sa prezliecť.“

Prikývol som a nasledoval ju hore po schodoch.

„Počkám ťa dole,“ povedal som a zmizol v mojej izbe.

Ani som si poriadne neuvedomoval, čo robím. Počúval som, čo sa deje vo vedľajšej izbe.

Bella sa sprchovala a pohmkávala si pri tom. Musel som sa zasmiať, keď som spoznal skladbu, čo si hmkala. Vôbec by som nepovedal, že sa Belle páči klasická hudba. Debussy! Kto z mladých teraz počúva Debussyho?

Zrazu sa voda zastavila a Bella zmenila pesničku. Podľa zvukov by som usúdil, že je v šatníku. Bella zalapala po vzduchu a ja som si ani neuvedomil, že stojím pred jej dverami. Zbehol som dole a posadil sa. To mi nevydržalo dlho. Postavil som sa a prechádzal som od pohovky ku schodom a späť. Po chvíli ma to omrzelo, tak som si sadol k pianu. Na um mi hneď prišiel Debussy. Začal som hrať.

Nevedel som ako dlho som hral, ale hore zavŕzgali dvere, čo značilo jediné: Bella je už pripravená.

„Môžeme?“ Zišla zo schodov. Nepýtala sa ma niečo? Nedokázal som nájsť reč. Bella bola okúzľujúca, úchvatná, dokonalá! Toľkými slovami by som dokázal vyjadriť jej krásu, ale každé by v tom momente stratilo zmysel, lebo Bella bola omnoho krajšia, než podstata slova krása.

„Môžeme?“ opýtala sa znova a zasmiala sa. Pozrela mi na ruky a ja som sa tiež pozrel. Ostali v polohe, aby dopadli na klávesy.

„Prepáč,“ povedal som a postavil sa. „Si nádherná.“ Bella sa začervenala, čo jej ešte pridalo na kráse!

„Ďakujem,“ šepla.

„Ideme?“ opýtal som sa a otvoril Belle dvere. S očarujúcim úsmevom prešla okolo mňa. Podržal som Belle dvere od auta a ona nastúpila. Pripútala sa ja som vyrazil.

„Tak kam ma vezmeš?“

„To je prekvapenie.“

12. kapitola • 14. kapitola

Mám na vás dve otázky:

Prvá: Čo myslíte, kam vezme Edward Bellu?

Druhá: Z čieho pohľadu chcete to "rande"?

Dúfam, že sa kapitola páčila a Vy mi odpoviete...

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Znásilnená - 13. kapitola: