Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Znásilnená - 12. kapitola

15.01.2012 (07:30) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 18× • zobrazeno 2045×

12. kapitola

Pohľad Edward:

„Čo keby zajtra vynecháš lekciu bejzbalu?“ opýtal som sa opatrne.

„Ako to myslíš?“

„Že by som ťa chcel zajtra niekam zobrať. Pôjdeš?“

 „Tak to teda nie!“ vykríkol Emmett a vbehol Belle do izby.

„Emmett?“ opýtala sa Bella totálne šokovaná. „Nevieš klopať?“

„Prepáč,“ povedal a vyšiel za dvere. Zaklopal a hneď na to vošiel.

„Tak to teda nie!“ zopakoval Emmett. „To si ako predstavuješ, Edward? Ja zajtra beriem Bellu na bejzbal!“ Nevydržal som to a začal sa smiať. Alice sa prirútila do izby a začala kričať ona.

„Ja beriem Bellu na nákupy!“ Skrývala si myšlienky, takže mi niečo tají, potvora.

„Nie! Ja ju beriem na bejzbal!“ povedal Emmett panovačne.

„No, myslím, že Bella má právo vybrať si s kým pôjde,“ povedal som a usmial sa na Bellu. Dúfal som, že povie, že chce ísť so mnou.

„Ja...“ Začala Bella, ale Emmett ju prerušil.

„... chcem ísť s Emmettom hrať bejzbal,“ dokončil za ňu. Bella sa začala smiať, ale Alice to smiešne neprišlo.

„Nie! Ja som chcela povedať, že ostanem doma,“ povedal Bella a Alice sa do nej hneď pustila.

„Bella, ale Armani má novú kolekciu,“ povedala Alice s pohľadom malého šteňaťa. Armani nemal žiadnu novú kolekciu, samozrejme.

„Alice, daj si pohov! Bella nechce vidieť žiadnu novú kolekciu nejakého teplého dedka, ktorý vôbec nemá vkus.“ Emmett nestihol dopovedať a Alice naňho skočila.

„Dosť!“ vypískla Bella šokovane. Pred ňou by sa nemali biť a už vôbec nie s Alice. „Zbláznil si sa, Emmett? Chceš jej ublížiť? Si v poriadku, Alice?“ pýtala sa Bella so strachom. Mal by som sa starať, aby si Bella nič nevšimla, ale nedalo sa. Len som sa krčil, aby som nevybuchol od smiechu.

„Ja? To ona na mňa skočila!“ bránil sa Emmett, ale Belle to bolo jedno.

„Emmett, vypadni z mojej izby!“ povedala Bella rázne a otvorila mu dvere. „Choď!“

Emmett odišiel so sklonenou hlavou a neslušnými myšlienkami mierenými na Alice. Bella sa hneď otočila na Alice.

„Si v poriadku, Alice?“ opýtala sa Bella.

„Áno. A počuj, tie nákupy...“

„Alice,“ povedala Bella a znova otvorila dvere. Alice odišla na oko urazená, ale jej myseľ sa radovala. Prečo?

„Aj ja mám ísť?“ opýtal som sa. Bella pokývala hlavou, že nie. Usmial som sa a čakal, čo bude Bella robiť. Skúmala svoje topánky.

„Prosím, ospravedlň mojich súrodencov. Sú...“ začal som rozprávať, ale nevedel som, čo povedať. Bella zdvihla obočie.

„Emmett je idiot a Alice najprv koná a potom rozmýšľa,“ povedala Rosalie, keď sa otvorili dvere. „A Edward odchádza.“ Rosalie ma doslova vytlačila z dverí. Ostala v izbe s Bellou. Rozprávať sa. Zišiel som do obývačky, mal som chuť niekomu vynadať.

„Alice?!“ šepol som a hneď sa zjavila. Vynadal by so aj Emmettovi, ale nebol v dome.

„Áno?“ sladko sa usmiala.

„To malo znamenať čo?“ opýtal som sa podráždene.

„Vieš, Armani má novú kolekciu a ja som myslela, že by som zobrala Bellu nakupovať.“

„Armani nemá žiadnu novú kolekciu,“ prskol som.

„A veru má. Môžem ti o nej podrobne porozprávať, ak chceš,“ ponúkla sa a ja som v jej mysli videl ako mi ukazuje niekoľko módnych časopisov naraz.

„Dobre, ale prečo si prišla vtedy, keď som ju ja niekam pozval?“ Alice sa zachichotala a odpovedala.

„Ja som videla, že ju pozveš. A potom som videla, že chce Emmett zobrať Bellu hrať bejzbal.“

„A?“

„Proste som nechcela, aby Bella išla hrať! Vezmeme ju s Rosalie zajtra na nákupy,“ oznámila mi Alice. Povzdychol som a pomaly začal presúvať náš malý výlet, keď sa Alice zasmiala.

„Môžeš ísť s nami, ak chceš.“ Aj ja som sa zasmial a prikývol som.

„Bella bude nadšená, že ideš,“ povedala a ja som sa na ňu pohotovo otočil. „Hups!“ Utiekla do lesa.

Ak mi takto utečie ešte raz, keď sa budeme rozprávať a mne a Belle, tak jej roztrhnem všetky šaty!

Pohľad Bella:

Prekvapilo ma, keď mi Alice s Rosalie ráno oznámili, že s nimi idem nakupovať. Ešte viac ma prekvapilo, keď si na miesto šoféra sadol Edward. Sedela som s Alice vzadu. Našťastie ona a Rosalie vyplnili celé auto konverzáciou, lebo ja by som nevedela, čo mám povedať. Navyše som sa musela stále pozerať na Edwarda, mala som pocit, že on sa stále pozerá v spätnom zrkadielku na mňa a nie na cestu. Ale keď som sa naňho pozrela, on sledoval cestu.

Keď zaparkoval, Alice ako besná vybehla z auta. A Rosalie hneď za ňou. Edward sa postavil vedľa mňa a usmial sa.

„Ideme?“ opýtal sa a počkal, kým vykročím prvá. Skoro stále sa držal po mojom boku. Ja som za tými dvoma ledva stíhala, ale Edward bol vždy vedľa mňa.

„Vždy sú v obchodoch takéto?“ opýtala som sa Edwarda, kým sme stáli na eskalátore, Alice a Rosalie boli už dávno hore.

„Nie,“ povedal Edward a mne odľahlo. „Teraz sa ešte krotia. Inak to je horšie.“

Zalapala som po vzduchu a Edward sa zasmial. Veď behali len po značkových butikoch, kde si kúpila každá najmenej dvadsať vecí. Museli minúť veľa peňazí. A to ešte neskončili.

„Alice, ja už nevládzem,“ posťažovala som si, keď sme ich konečne dobehli.

„Veď sme len začali. A ty si si ešte nič nevybrala, všetko sme ti vybrali ja alebo Rose.“

„Alice!“ zaúpela som.

„Alice, čo keby si Bella dala prestávku na odpočinok a potom sa k vám pridala?“ opýtal sa náhle Edward.

„Tak dobre,“ povedala Alice. „Počkajte nás, napríklad, v tamtej kaviarni.“ A ž bola v ďalšom obchode.

„Ďakujem,“ povedala som s úľavou. „Ako ich môže toto baviť?“

„Správne otázka.“ Zamierili sme ku kaviarni, keď Edwardovi zazvonil mobil.

„Áno?“ povedal do mobilu. Neviem kto mu volal, ale po pár sekundách zaklapol mobil bez pozdravu.

„Stalo sa niečo?“ opýtala som sa.

„Nie, to bol len Emm,“ povedal a odtiahol mi stoličku.

„A čo potreboval? Nemohol sa dovolať Rosalie? Tá by ma teraz možno ani nezdvihla.“ Edward si sadol oproti mne.

„Nie. Pozdravuje ťa.“

„Kvôli tomu ti určite nevolal.“

„Máš pravdu,“ povedal Edward a vtedy prišla čašníčka.

„Dobrý deň. Čo vám prinesiem?“ opýtala sa Edwarda zvodným hlasom.

„Bella?“ Pozrel sa na mňa. Čašníčka sa na mňa otočila a vyzerala by prekvapená, že som tu aj ja.

„Ovocný čaj?“

„Takže ovocný čaj a minerálku,“ povedal Edward a stále nespúšťal zo mňa pohľad.

„Hneď to bude,“ usmiala sa čašníčka a pri odchode nechutne zavrtela zadkom.

„Tak prečo ti volal?“ opýtala som sa zvedavo.

„Chcel mi oznámiť, že zajtra ideme hrať bejzbal,“ povedal Edward a ja som sa zasmiala.

„Myslíš, že mi to Rose dovolí?“ opýtala som sa ironicky.

„Prepáč mi ten včerajšok...“

„To je v pohode.“ Usmiala som sa.

„Tu je tá minerálka. A nedáte si ešte niečo?“ opýtala sa blonďavá čašníčka.

„Nie, ďakujem,“ povedal Edward a pozeral pri tom na mňa. Nedokázala som uhnúť pohľadom, pozerala som mu priamo do očí.

„Máš nádherné oči,“ povedal Edward zrazu.

„Čože?“ Ostala som úplne šokovaná.

„Prepáč, nemohol som si nedovoliť nepovedať ti to.“ Sklonil hlavu.

„To je v pohode. Ďakujem.“ Červenala som sa. Nevedela som, čo mám robiť s rukami, kam pozerať. Bola som v rozpakoch.

„Ospravedlň ma, prosím,“ povedala som a vstala. Edward sa ako pravý džentlmen postavil tiež.

Vošla som na dámske toalety a umyla si tvár. Je to vôbec možné? Ako to, že ma Edward neustále tak odzbrojuje? V jeho prítomnosti neviem, čo mám povedať, neviem, ako sa správať. A keď sa na mňa pozrie tými svojimi zlatými očami, neviem, ako sa nadýchnuť. Čo to so mnou robí?

Je možné, že som sa zaľúbila? Nie! To je vylúčené!

„Upokoj sa, Bella,“ povedala som si a vyšla von.

Pri našom stole stála tá blonďavá čašníčka a niečo Edwardovi horlivo hovorila. Z ničoho-nič ma bodla malá osa žiarlivosti. Prečo?

Vrátila som sa k stolu a vtedy blondína podala Edwardovi malý papierik. Pozrela sa na mňa a s tichým „prepáčte“ odišla robiť svoju prácu.

Na nič som sa nepýtala a radšej som do ruky zobrala šálku čaju, ktorú očividne priniesla blondína, zatiaľ čo prišla zbaliť Edwarda. Edward zrazu vytiahol zapaľovač a nad popolníkom, čo bol uprostred stola, zapáli ten papierik.

„Čo to robíš?“ Zľakla som sa.

„Nič,“ povedal a pustil papierik, nech padne do popolníka.

„Ako nič? Prečo si spálil ten papier?“

„Lebo som dobre vedel, čo na ňom bude. Ja číslo tej čašníčky nechcem a nepotrebujem,“ povedal a stále mi uprene hľadel do tváre. „Práve sa snažím získať si iné dievča.“

„A to nestačilo ten papier hodiť do koša?“ opýtala som sa namosúrene. Opäť ma pichla tá malá osa žiarlivosti.

„Aby si videla, že som sa ho naozaj zbavil,“ povedal Edward a schoval zapaľovač, ktorý stále držal.

„To by si mal radšej ukázať tomu dievčaťu a nie mne,“ povedala som podráždene.

„Bella, ty..."

11. kapitola • 13. kapitola

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Znásilnená - 12. kapitola: