Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život sa so mnou nemaznal! -Prolog- 1. kapitola

16.04.2013 (15:00) • • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1516×

Ako každé ráno som vstala a okamžite vbehla do kúpelne. Samozrejme som mala vlasy rozlietané na každú stranu. Len som si povzdychla a začala ich prečesávať, líčidlá, make-up, riasenka a mohla som z kúpelne konečne vyjsť. Ďalším bodom môjho vstávania bolo oblečenie.

Priskackala som ku skrini a vybrala z nej nové tričko a sukňu. Úsmev mi zamrzol na perách, keď som si uvedomila, že k tomuto topu nemám obutie.

„Bella, ty si teda debil!" zanadávala som si. Skočila som naspäť na posteľ a prehadzovala vankúše. „Kde, do kelu, je ten hlúpy mobil!" Strácala som pomalinky nervy. Nakoniec som ho našla a vytočila som číslo mojej veľmi dobrej kamarátky Angely. „Ahoj, Ang, prosím ťa nemáš niake balerínky modrej farby?" vychŕlila som na ňu okamžite.

„Ježiš, Bella, vieš koľko je hodín! Mám, keď prídeš do školy, tak ich dostaneš a bež ešte spať!" Len čo to dopovedala, zložila.

Len čo som zbehla na prvé poschodie, pochopila som, že som to ešte nemala robiť. „Otec je zasa naliaty," povedlala soma pre seba a zamierila do kuchyne. Len čo som si naliala vodu a pripravila raňajky, otec sa ku mne dopotácal. Keď som sa mu pozrela do tváre, vedela som, že je zle.

„Ty malá štetka! Čo to má znamenať! Vlastnému otcovi nepripravíš raňajky!" kričal po mne. Otriasla som sa a natiahla som sa po druhú misku, do ktorej som naliala polievku a začala som pripravovať kávu. Otec sa konečne dostal na stoličku a ja som mu všetko podala. Samozrejme narozlieval. Za čo mi priletela facka. Už som si zvykla, že za všetko môžem ja.

Som ja ale neslušná, volám sa Isabella Swan. Mám sedemnásť rokov a môj život je jedna veľká pohroma. Moja mama zomrela pri mojom pôrode. Môj otec odvtedy pije. Nikdy ma nevychovával, skôr ma vychovávala jeho sestra Esme, ale tá jedného dňa zmizla a odvtedy o nej nič nevieme. Chodila som s chlapcom, ktorý ma miloval. Môj život bol celkom iný, všetko bolo viac ružové, nakoniec ma však aj on opustil... Musela som zabudnúť aké bolo, keď ma bozkával, ako sa mi do očí pozeral, ako mi sľúbil večnú lásku, zabudla som, že mi ublížil, že tu pri mne bol kedysi. Vtedy som sa zmenila, bola som milé dievča, ktoré vždy pomohlo keď mohlo, ktoré sa stále usmievalo, teraz už nie, všetko na mňa dopadlo a ja som sa už nevedela pozbierať. V jednej sekunde stratiť priateľa, kamarátov (okrem Ang, Erika a Damiana)... stratiť samú seba. Chodím na strednú školu do Forks. Je to malý zapadákov, kde každý každého pozná, čo mi dosť lezie na nervy.

Zobrala som si tašku, obula si tenisky, dúfam že Ang nezabudne na tie topánky, pomyslela som si. Nemala som auto ako iné decká a nemala som ani ochotných kamarátov, ktorí by ma vyzdvihli až pred domom, preto som išla k jednému chlapovi, ktorý ma každý deň zaviezol až ku škole. Vždy ma desil. Tie pohľady, ktoré upieral na moje telo, ruka ktorá „náhodou" prešla po mojom stehne. Ale čo som mala robiť? Môj otec ma neodvezie a kamarati by to mali obrovskú okľuku, ak by ma prišli vyzdvihnúť. Okrem toho, nikdy si nič viac nedovolil. 

Zaklopala som na vchodové dvere. Otvorili sa a on sa na mňa usmial. Otočila som sa k jeho autu, že si idem nasadnú. On však mal iné plány. Obmotal svoje ruky okolo môjho pásu a vtiahol ma dovnútra. Vypískla som a začala sa vzpierať. Kričala som a búšila do neho pesťami.

„Budú ma hľadať!" vykríkla som v domnení, že ma pustí a ja ujdem. On sa však hrdelne smial:

„A kto?! Tvôj otec ťa ospravedlní zo školy a ja si môžem robiť čo len chcem!" smial sa ďalej, pričom ma niesol do jeho spálne. Búchala som ho do chrbta, škriabala ho, nadávala mu... On na to nereagoval, zhodil ma na posteľ, spútal mi nad hlavou ruky svojou jednou obrovskou a začal ma obchytkávať.

„Prosím, pusť ma, prosím!" vzlykala som. Usmial sa mi do krku a zašiel voľnou rukou medzi moje nohy. Prešiel mi po mojej mušličke a ja som zapišťala. Nechcela som, aby ma znásilnil, bola som ešte panna. 

Autor: , v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život sa so mnou nemaznal! -Prolog- 1. kapitola: