Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život sa nemazná - 34. kapitola

11.02.2011 (21:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 6388×

34. kapitola

Edward:

Aj tri dni sa môžu zdať ako nekonečno. Bella dýchala veľmi namáhavo, a ja som sa už nevedel dočkať, kedy bude po všetkom. Poslednú hodinu som počúval a počítal každý úder jej srdca. Srdce sa po chvíli zachvelo a vynechalo jeden úder, potom dva, a nakoniec zmĺklo. Dych ju opustil a ona mykla rukou. Postavil som sa nad posteľ a čakal. Bella otvorila oči a uprela mi ich do tváre. Ich červená farba ma zabolela v hrudi. Opatrne som sa nahol. Bella natiahla ruku a jemne sa dotkla mojej tváre. Ladne sa posadila a prezerala si celú izbu, akoby tu nikdy nebola. Pôsobila tak prekvapene a fascinovane.

„Bella, ako sa cítiš,“ šepol som. Usmiala sa.

„Dobre,“ šepla a prekvapene sa chytila za hrdlo.

„Môj hlas je iný,“ šepla. Usmial som sa.

„Nie je iný, len ho lepšie počuješ,“ pošepol som a jemne sa dotkol jej ruky. Bella sa nežne usmiala a nahla sa k mojim perám. Jemne sa otrela o môj nos, a potom sa mi vpila do pier. Zatočila sa mi hlava. Nechcel som, aby sa z nej stal upír, no jej, už menej krehké, telo bolo zaujímavou výzvou. Nesmierne som sa tešil, až ju budem môcť konečne pevne zovrieť v náručí bez strachu, že ju rozdrvím. Keď sa odtiahla, slastne vzdychla.

„Nádhera. Milujem ťa,“ povedala medovo.

„Aj ja teba.“ Vtedy už Alice zaklopala na dvere. Bola tak nedočkavá. Bella sa strhla a vyskočila na nohy tak prudko, že ma vyvrátila. Alice vbehla do izby a Bella sa krčila pri stene v útočnej pozícii. Alice si ju premerala.

„No, okamžite s tým prestaň. Pobiť sa môžeš neskôr s Emmettom. Ako sa cítiš?“ opýtala sa rozradostene. Bella sa napriamila a zhlboka sa nadýchla.

„Nádherne voniaš,“ šepla. Alice vyvalila oči a nadýchla sa, aby vedela, čo Bellu upútalo. Ja som to už dávno vedel.

„Bella, Alice bola s Marcom,“ šepol som. Bella sa zachvela a jej tvár sa skrivila v bolestnej grimase.

„Kde je môj synček a moja dcérka,“ šepla.

„Len pre istotu je s nimi Esme u tvojej mamy. René sme povedali, že si mala ťažký pôrod a potrebuješ sa zotaviť. Nenamietala, teší sa z vnučky. Malinká je ako anjel.“ Prešiel som k Bella a objal ju.

„Ako si ju pomenoval?“ opýtala sa pridusene.

„Nechcel som ju pomenovať bez teba. Všetci jej aj tak hovoria princeznička.“ Usmial som sa. Bella sa nešťastne posadila na posteľ.

„Nesmiem k Marcovi...“ vzdychla.

„Bella, pôjdeme na lov. Niektorí z nás zvládajú ľudskú krv veľmi rýchlo. Ty máš silnú motiváciu. Bude to ťažké, ale zvládneš to,“ povedal som povzbudivo a vzal Bellu za ruku.

Bella:

Vyšli sme z domu smerom do lesa. V tejto oblasti žije dosť ľudí, a tak sme museli ísť ďaleko, aby nedošlo k nehode. Edward sa rozbehol a stále zvieral moju ruku. Myslela som, že sa zbláznil. Zrazu som zistila, že nemám najmenší problém držať s ním krok. Nebola som unavená. Moje telo sa hýbalo samo a bez námahy. Trocha som zrýchlila. Edward sa na mňa usmial a tiež pridal. Zdalo sa mi to neuveriteľné. Úžasný pocit slobody. Krajina sa mi mihala pred očami, no aj napriek tomu som videla všetko. Mala som chuť bežať rýchlejšie a skákať. Chcela som zistiť, čo moje telo dokáže. V sekunde som sa vyhupla do vzduchu. Zrýchlila som na maximum a ani som si neuvedomila, že už Edward nie je pri mne. Vybehla som na lúku. Pásli sa tu srny. Vôbec som nemyslela. Schmatla som hneď prvé zviera a zlomila mu väz. Potom som sa prudko otočila a schmatla za nohu ešte jednu. Nikdy som ani len netušila, že srna vie tak pišťať. Rýchlo som ju umlčala. Ich krv mala skôr odpudivý zápach, no vedela som, že ma zasýti. Pritlačila som sa na hrdlo tej jednej. Zaborila som tvár do kožušiny. Na to si asi nezvyknem. Do úst sa mi začala liať tekutina. Hltavo som pila. Koľko litrov krvi môže mať taká srna? Netuším, ale bolo mi málo, a tak som schmatla aj tú druhú. Pustila som jej mŕtve telo na zem. Na kraji lúky stál Edward. Hľadel na mňa s vyvalenými očami. Po chvíli našiel odvahu a urobil krok ku mne.

„Už som videl asi všetko, ale niečo tak nebezpečné a sexy ešte nie,“ povedal zastrene. Čo môže byť sexy na niekom, kto práve zabil dve srny. Pohľadom som sa skontrolovala. Moje šaty boli potrhané. Mala som úplne nahé stehná. Sandále som stratila po ceste. Vlastne mal ich Edward zastrčené za opaskom. Vlasy som mala rozstrapatené na všetky strany. Založila som si ruky v bok.

„Zvládla som to,“ šepla som a šla k nemu. Bola som nakŕmená. Tie plamene v hrdle som už takmer necítila, zato sa objavili plamene niekde inde. Zachvela som sa, keď sa ma Edward jemne dotkol a nahol sa k bozku. Zatlačila som na neho a v sekunde ležal na zemi a ja na ňom. Obaja sme sa prekvapene rozosmiali.

„Prepáč, chcela som byť nežná,“ šepla som.

„Veď si aj bola, ak by som nebol upír, som dolámaný,“ šepol s bolestnou grimasou.

„Vynahradím ti to,“ zašepkala som mu do ucha a Edward sa zachvel. Začala som ho naliehavo bozkávať. Edward sa razom prehupol na mňa. Veľmi som po ňom túžila. V upírom živote je všetko tak intenzívne. Neexistuje slabý smäd, len šialený smäd, a neexistuje nežné túženie, len šialená a nekontrolovateľná posadnutosť. Keď som z Edwarda strhla nohavice, zavrčala som.

„Ako si sa dokázal tak ovládať. Veď to nejde. Najradšej by som ťa celého...“ Nedokončila som vetu, lebo moje pery mali zrazu veľa práce. Chcela som dať Edwardovi to, čo si musel celý čas pri mne upierať. Chcela som, aby dostal všetko. Chvíľu bol váhavý, no potom akoby nabral odvahu. Bol istejší a tvrdší. Priviedol ma do raja. Nebola mi zima. Na zemi som sa cítila pohodlne ako v posteli. Vôbec som si neuvedomila, aká je už tma. Milovali sme sa niekoľko hodín. Z mojich šiat nezostalo vôbec nič.

„Musíme sa vrátiť,“ šepol Edward. Postavil sa a podal mi svoju košeľu. Sám si obliekol roztrhané nohavice a usmial sa. S nechuťou som sa postavila a bežali sme domov. Keď sme už boli dosť blízko, spomalila som.

„Edward, chcem vedieť, ako voňajú ľudia,“ šepla som. Edward sa s nechuťou otočil.

„Ešte je skoro. Ovládne ťa smäd a ja ťa sám nezadržím. Si príliš silná.“ Zadíval sa na mňa.

„Chcem si čím skôr objať deti a urobím čokoľvek, aby som to zvládla,“ šepla som. Odbočili sme z cesty a šli k najbližšiemu susednému domu. Býval tam starší manželský pár. Podišli sme bližšie. Edward ma držal okolo pása. Zhlboka som sa nadýchla. Cítila som sladkastú vôňu. Nemalo to nič spoločné s tou srnou. Bola to čistá vôňa, ktorá na mňa volala, nie ta vôňa na mňa revala, aby som si ju vzala. Stuhla som. Boli sme od domu pád desiatok metrov, a ja som počula, ako im obom tlčú srdcia. Chcela som ich. Zhlboka som sa nadýchla a prikrčila sa. Edward ma pevne zovrel. Práve som uvažovala nad tým, že ho silno odsotím a vyhupnem sa na strechu. Vedela som, že mi nedovolí zabiť ich, a tak som začala uvažovať, ako ho odrovnať. Edward akoby vedel, na čo myslím. Pevne mi zovrel ramená.

„Bella, musíš sa ovládať, inak si Marca a princezničku nikdy neobjímeš. Mysli na naše deti,“ šepol. Vo mne akoby vybuchla bomba. Otočila som sa k nemu a bolestne vzdychla. Ak by som mala slzy tak teraz plačem ako dieťa. Zavzlykala som a Edward ma zovrel v náručí. Predstavila som si svojho synčeka a tú malú bábiku, ktorá ma tak potrápila. Začula som otváranie dverí. Stuhla som a Edward tiež.

„Kto ste? Čo tam robíte? Zavolám políciu!“ kričal ten muž z domu. Jeho vôňa sa ku mne prirútila ako splašený kôň. Zavrčala som, no hneď som sa zas sústredila na moje deti. Pozrela som na Edwarda.

„Poďme hneď preč,“ štekla som a rozbehla sa do domu Cullenovcov. Neobzerala som sa, či je Edward za mnou. Skočila som do stále otvoreného okna. Sadla som na posteľ a chúlila sa v rohu. Otvorili sa dvere a vošiel Edward. On šiel v tých potrhaných nohaviciach dvermi. Trocha som sa zahanbila, no asi chcel len ostatným povedať, že sme doma a zvládli sme to.

„Kde sú deti,“ šepla som.

„Esme, Rose, Jasper a Emm sú s nimi u nás. Carlisle a Alice zostali tu. Carlisle ťa chce vidieť,“ povedal Edward a zo skrine vytiahol bavlnené tričko a tepláky. Obliekla som sa a uhladila si vlasy. Zbehli sme po schodoch. Na boku stála postieľka. Šla som paralyzovane k nej a vytiahla odtiaľ deku. Zaborila som do nej celú tvár a zhlboka dýchala. Všetci sa na mňa bez slova pozerali. Zodvihla som hlavu.

„Chcem svoje deti,“ zamraučala som. Edward sa na mňa chvíľu díval.

„Bella, nemali by sme riskovať,“ šepol Carlisle.

„Carlisle, sú to moje deti. Radšej umriem, než by sa im malo niečo stať. Možno mi neveríš, ale ja si verím. Neublížim im,“ povedala som pokojne a hľadela striedavo na každého z nich.

„Ráno pôjdeme znova na lov a po obede to skúsime. Je to na tebe. Nedovolíme ti, aby si im ublížila,“ povedal Edward. Ráno sme naozaj šli a ja som ulovila ďalšiu srnu. Stačila mi jedna. Konečne som videla loviť aj Edwarda. Ja som vyzerala, akoby ma zložila lokomotíva, a on nemal ani len vytiahnutú košeľu z nohavíc. Obdivne som na neho pozerala. Došlo mu nad čím uvažujem. Rukou mi uhladil vlasy a zasmial sa.

„Si na neudržanie. Lovíš tak náruživo ako miluješ,“ šepol laškovne a ja som mala v tú chvíľu chuť vrhnúť sa na neho a ukázať mu, aká som náruživá. Nebol však čas, a ja som sa nevedela dočkať mojich detí. Verila som si. Keď som privoňala k tej deke, chcela som len jedno, pobozkať ich. Šli sme k domu a ja som už z diaľky zacítila nádhernú vôňu. Počula som aj Rose. Držala monológ o tom, aký je Edward blázon, keď mi chce ukázať deti. Ostala som stáť pred dvermi. Vonku vyšiel Jasper a premeral si ma pohľadom.

„Rád ťa vidím. Pristane ti to,“ uškrnul sa. Znova som mala potrhané šaty, ale bolo to lepšie než včera. Edward ma chytil na jedno rameno a Jasper za druhé. Opatrne sme vstúpili do dverí. Rose sedela na pohovke a pred ňou stál v obrannej pozícii Carlisle a Emmett. Esme s Alice sa postavili ku nám. Rose sa znechutene zatriasla.

„Bella, to nie je dobrý nápad,“ šepla. Ignorovala som ju. Upierala som pohľad na svojho syna. Len čo ma zbadal, zatlieskal rúčkami.

„Mama! Mama! Mama!“ vrieskal a snažil sa ku mne dostať. Zalapala som po dychu. Voňal nádherne, ale bol to môj syn. Moja láska. Môj anjel. Môj život. Urobila som krok dopredu a Rose tiež.

„Bella?“ opýtal sa Edward. Ja som sledovala to sladké a voňavé dieťa pred sebou.

33. kapitola - 35. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život sa nemazná - 34. kapitola: