Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život sa nemazná - 23. kapitola

21.01.2011 (07:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 7327×

23. kapitola

Edward:

Nie je nič úžasnejšie, než si môcť objať milovanú osobu. Držal som Bellu v náručí a ona pokojne spala. Dnešný deň bol šialený. Toľko si toho vytrpela. Mal som chuť toho bastarda zabiť, vytrhať mu vnútornosti a otrhať všetky končatiny. Nemôžem sa ale správať ako zviera. Som iný. Nie som netvor. Balard dostal, čo si zaslúžil. To čo urobil mojej láske... Veď ani vlastne neviem, čo všetko jej spravil. Modriny mala na celom tele. Na tvári mala jednu veľkú, mala rozbitú peru. Jedno oko mala tiež úplne modré. Na krku mala pár šmúh, ako by ju škrtil. Jej ruky boli doudierané a odreté. Pár modrín na rebrách a nohách. Najviac ma však trápili tie na jej stehnách. Boli to doslova modré otlačky rúk. Nechcel som ani pomyslieť, ako jej ich spravil. Určite sa na to pýtať nebudem. Moja sladká princezná si aj tak vytrpela dosť. Hladil som ju po vlasoch. Pri každom pohybe sykla zo spánku bolesťou a ja som tomu veľmi nepomohol. Trvala na milovaní, chcela nežnosť, a ja som jej ju nemohol odmietnuť.  Videl som v jej tvári, že ju niektoré moje pohyby boleli, no trvala na tom, aby som pokračoval. Bol som čo najopatrnejší, ale aj tak ju to muselo bolieť. Vonku už bolo svetlo, nechal som ju spať a šiel som k René. Na nič sa nepýtala. Jej myšlienky však hovorili jasne. Bola mi vďačná, že som Bellu priviedol, no vyčítala mi, že som ju nechal ísť. Vzal som Marca a nakŕmil ho. René ma sledovala. Po chvíli našla odvahu.

„Veľmi jej ublížil?“ šepla.

„Áno,“ prikývol som.

„A ako sa teraz cíti,“ povedala.

„Myslím, že teraz už dobre. Je doma, má tu mamu a syna,“ usmial som sa.

„A teba,“ dodala Rene.

„Mňa tu bude mať vždy.“ Postavil som sa a chcel som ísť s Marcom hore.

„A čo svadba? Zrušili ste to?“ opýtala sa smutne.

„Nie. Len ju trocha presunieme, kým bude Bella úplne fit,“ povedal som a šiel hore. René sa uľavilo. Položil som Marca opatrne k Belle a šepol mu:

„Poťahaj maminu, nech už vstáva.“ Široko sa usmial. Ten šibal rozumel úplne všetkému. Nahol sa a poťahal Bellu za vlasy. Ona už bola hore, ale nechcela Marcovi pokaziť radosť. Poťahal ju znova a ona sa na neho ospalo pozrela.

„Ty malý škriatok. Toto sa robí mame?“ Pobozkala ho a ako sa natiahla, znova sykla od bolesti. Potom sa na mňa usmiala. Pritiahla si Marca k sebe a chvíľu sa s ním hrala, no on sa stále naťahoval ku mne.

„Chýbal si mu,“ šepla Bella a potom začala na Marca detsky rozprávať.

„Kde je Edward, no, kde je?“ Marco sa na mňa otočil a natiahol ku mne obe rúčky. Tiež som k nemu natiahol ruky a on zrazu povedal svoje prvé slovo:

„Tata.“ Vyvalene som pozrel na Bellu a nadšene si pritiahol Marca k sebe. Bol som totálne natešný. Ovládol ma zvláštny teplý pocit.

„On mi povedal tata,“ šepol som a pozrel na Bellu. Ona sa sladko usmiala.

„Miluješ ho a si stále s nami. Je to pochopiteľné. Teda, pokiaľ nechceš, aby ťa volal Edward,“ povedala trocha neisto.

„Tata. Povedz tata,“ dobiedzal som do Marca a on sa len smial. Bella pôsobila šťastne a ja som bol naozaj rád.

Balardova matka splnila svoju časť dohody a my svoju. Dali sme jej prehlásenie, že je Marco môj syn a Bella ma dala zapísať aj do jeho rodného listu. Bol som šťastný, keď na matrike zapísali meno dieťaťa ako Marco Edward Cullen. Takmer som vyletel do neba. Bella sa rýchlo zotavovala a začali sme sa znova baviť o svadbe. Všetko sa behom dvoch týždňov začalo vracať do starých koľají. Balard po týždni v nemocnici zomrel a ja som to radšej Belle ani nevravel. Začala chodiť znova do školy, ale do práce sa už nevrátila. Neprial som si to. Posledné dni sa necítila veľmi dobre a Carlisle to dával za vinu stresu. Rozhodli sme sa presťahovať do nášho domu. Začneme odznova. Tešil som sa.

Bella šla ráno do školy a ja som zostal s Marcom. Alice mi sľúbila, že na Bellu dozrie, a tak som bol spokojný. Plne som si užíval chvíle strávené s Marcom. S tým malým špuntom sme za jedno doobedie presťahovali celý Bellyn šatník do domu. Keď som okolo neho pobiehal rýchlejšie, než by to zvládol človek, smial sa ako pominutý. Ak by to videla Bella, dostal by som poriadne kvapky. Urobil som zeleninovú polievku a šiel Marca nakŕmiť, keď sa Bella a Alice vrátili. Alice šla nervózne k domu a podopierala Bellu.

„Stalo sa niečo?“ opýtal som sa prekvapene. Bella len pretočila oči.

„Bolo mi v škole zle a Alice všetko strašne preháňa,“ šepla a šla k Marcovi. Pozrel som na Alice.

„Ja nič nepreháňam. Takmer so sebou sekla. Zatočila sa jej hlava, a keby som ju nechytila, tak leží pod schodmi,“ povedala nahnevane. Pozrel som na Bellu a ona sa len previnilo usmiala.

„Nič mi nie je. Som dobrá,“ šepla. Usmial som sa na ňu.

„Pôjdeme za Carlislom a on sa na teba pozrie.“ Len prikývla. Alice sa posadila k Belle.

„Dobre. Kedy bude svadba?“ opýtala sa s úsmevom.

„Čoskoro,“ usmial som sa a pozrel na svoju lásku.

Bella bola veľmi unavená a šla spať skôr, než obyčajne. Nestihol som ju ani prikryť. Uložil som aj Marca. Veľmi som potreboval ísť na lov. Napísal som Belle na lístok odkaz a rozbehol sa do lesa. Pre istotu som ešte zavolal Alice, aby sa na nich šla pozrieť. Vybehol som za dom a šiel na sever. Zanedbával som lov a musím uznať, že to tu bolo zložitejšie, než vo Forks alebo na Aliaške. Bolo tu menej zvery a viac ľudí. Moja rodina chodila za lovom do rezervácie na niekoľko dní, ale ja som si to nemohol dovoliť. Ako som tu mohol nechať tých mojich anjelov. Ak je toto daň za šťastie, tak sa nemám na čo sťažovať. Bellu som s týmto nezaťažoval.

Bella:

Prebudila som sa uprostred noci. Edward tu nebol. Skontrolovala som Marca a šla do kuchyne. Na stole bol odkaz od mojej lásky. Šiel na lov. Úplne som na to zabudla. Chudáčik, už nebol na love pár týždňov. Som tak nevšímavá a zahľadená sama na seba. Vedela som, že je to tu pre neho ťažšie a vážila som si to. Sadla som si za stôl. Bola som hladná a tak som odkryla koláče a začala jesť. Najprv som si vzala lekvárový a potom jablkový. Len čo som zahryzla do toho jablkového, zdvihlo mi žalúdok. Milujem jablká, ale tá škorica ma totálne dostala. Utekala som na záchod a všetko vyvrátila. Otvorila som skrinku nad umývadlom a chcela si vyčistiť zuby. Keď som ju zavrela, v zrkadle som zbadala obraz nejakej osoby. Príšerne som sa zľakla a zhíkla som. Okamžite ma zozadu pohladila ruka.

„Nechcela som ťa vystrašiť. Edward chcel, aby som sa na vás zašla pozrieť, a keď som ťa začula zvracať, zľakla som sa,“ šepla Alice. Rýchlo som si prečistila zuby.

„To tá hlúpa škorica. Zdvíha mi žalúdok,“ šepla som.

„Vážne by sa mal na teba pozrieť Carlisle. Možno si chorá,“ usmiala sa a sadli sme si spolu na pohovku. S Alice sme sa dlho rozprávali. Začala som byť unavená a malátna.

„Pôjdem si ľahnúť,“ šepla som. Postavila som sa a urobila pár krokov. Zrazu sa mi zatočila hlava a podlomili sa mi kolená. Alice ma pohotovo chytila a vzala do náručia. Položila ma na pohovku.

„Zavolám Carlisla,“ šepla.

„Nie. Ráno pôjdem na kliniku. Neplaš sa. Som len slabá. Málo som jedla a bolo toho na mňa veľa,“ usmiala som sa. Alice ma prikryla dekou a sadla si ku mne.

Ráno tu ešte Edward nebol. Obliekla som Marca a zavolala Alice. Za pár minút po nás prišla a vzala nás do nemocnice.

„Bella Cullenová,“ nahlásila som na recepcii a Alice sa pobavene škerila.

„Mali by ste sa konečne zobrať. Znie to dobre.“ Usmiala som sa na ňu a sestra mi podala moje záznamy.

„Aké máte ťažkosti?“ opýtala sa sestra.

„No, býva mi zle a asi trikrát som takmer odpadla,“ šepla som.

„Dobre. Službu na príjmovej ambulancii má doktor...“ pozrela do papierov. „Jú, váš svokor. Môže byť?“ S Alice sme sa zasmiali a ja som len prikývla. Okamžite som šla na ambulanciu. Vošla som dnu s Alice a Marcom. Carlisle sa usmial.

„No, to je prekvapenie,“ povedal a vzal si Marca. Chvíľu si ho podržal na rukách.

„Deje sa niečo? Máš ťažkosti? Kde je Edward?“ sypal zo seba.

„Edward má dnes voľný výbeh,“ šepla som a zasmiala sa. Vysvetlila som Carlislovi prečo som prišla. Dal Alice Marca a poslal ju na chodbu.

„Vezmem ti krv,“ šepol. Sadla som si a vyhrnula rukáv.

„Kedy bola posledná menštruácia,“ opýtal sa a zapisoval do mojej karty. Zamyslela som sa.

„No, vlastne mi mešká už dva týždne,“ šepla som a pokrčila ramenami.

„Už sa ti to niekedy stalo?“

„Áno, keď som čakala Marca,“ uškrnula som sa, no keď mi došlo, čo som povedala, zarazila som sa. Carlisle sa na mňa zvláštne zadíval.

„Môžeš byť tehotná?“ opýtal sa a ja som len pokrútila hlavou.

„Nie, myslím, že nie,“ povedala som rozpačito. Carlisle sa zamyslel.

„Edward mi vravel, ako ti vtedy ten chlap ublížil, a ako ťa našiel. Bella, znásilnil ťa?“ opýtal sa polohlasom. Očami som začala kmitať a neprítomne som sa snažila na niečo spomenúť.

„Ja neviem. Pokúšal sa, ale potom ma udrel a neviem, čo so mnou urobil. Predpokladala som, že nie, lebo ho totálne vytočilo, keď som sa prestala brániť,“ uvažovala som nahlas. Carlisle ma sledoval.

„Dobre. Ako prvé urobíme tehotenský test. Potrebujem ešte moč a potom pôjdeš na ultrazvuk.“ Zvážnel a ani na mňa nepozrel. Ja som už nedokázala zadržať slzy. Carlisle sa na mňa otočil.

„Bella, hlavu hore. Ak sa to aj potvrdí, tak to dieťa za to nemôže a...“

„Dosť. Ja nechcem jeho dieťa. Marca milujem, ale toto už nezvládnem,“ šepla som. Carlisle ma pohladil po ruke.

„Z moču ti urobím test hneď tu, ale je to len na osemdesiat percent. Z krvi budú výsledky do hodiny,“ šepol a podal mi skúmavku. Šla som bez slova na chodbu a na záchod. Alice nič nepovedala. Bolo mi jasné, že môj rozhovor s Carlislom počula. Vrátila som sa so skúmavkou a dala ju Carlislovi. Sadla som si na posteľ. Urobil test a otočil sa ku mne.

„Bude to za tri minúty. Nechceš zavolať Edwardovi?“ Pozrel sa na mňa so súcitným úsmevom. Ja som len mykla ramenami.

„Carlisle, ak som tehotná, to dieťa si nenechám.“

„Bella, pokiaľ ide o Edwarda, on to pochopí. Miluje teba aj Marca a určite by miloval aj to dieťa. Má veľké srdce. Bella...“ Rozvzlykala som sa. Carlisle sa otočil k testu a potom ku mne. Pozrela som na neho a so zatajeným dychom čakala.

„Si tehotná, Bella.“

22. kapitola - 24. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život sa nemazná - 23. kapitola: