Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život sa nemazná - 24. kapitola

22.01.2011 (15:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 6772×

24. kapitola

Bella:

Vyjavene som hľadela na Carlisla a nešťastne krútila hlavou. Otvorili sa dvere a vošla Alice. Sadla si ku mne a pohladila ma po vlasoch.

„Bella, neboj sa. Pomôžeme ti. Asi to tak malo byť. Ublížil ti, ale to dieťatko za to nemôže. Pozri sa na Marca. Je to anjel,“ šepla a pobozkala ma na líce. Mne sa z očí valili slzy.

„Bella, poď. Vezmem ťa ešte na ultrazvuk. Len pre istotu. Ešte tam najskôr nebude nič vidno, no aspoň skontrolujeme maternicu. Budeš asi v treťom týždni,“ povedal chlácholivo.

„Presne dvadsiaty druhý deň,“ šepla som nahnevane. Vzala som si Marca na ruky a šla k dverám.

„Bella, počkaj,“ povedala Alice a šla ku mne.

„Alice, chcem sa prejsť. Chcem byť sama,“ šepla som. Alice prikývla a ja som šla na recepciu. Uložila som Marca do kočíka a šla peši smerom do mesta. Hlava sa mi točila a srdce mi búšilo až v krku. Mala som chuť plakať. Nevedela som sa s tým zmieriť. Nechcela som jeho dieťa a nenávidela som svoje telo. Po hodine chôdze som zabočila k parku, do ktorého sme s Marcom chodievali. Sadla som si na lavičku a natočila kočiarik tak, aby som na Marca videla. Sladko spal. Prikryla som ho ešte svojou bundou. Milujem ho nadovšetko. To dieťa, čo čakám teraz, je nevinné, no aj tak sa s tým nedokážem zmieriť. A čo Edward? Ako k tomu príde on? Jedno dieťa už prijal a nemôžem od neho chcieť, aby prijal ďalšie. Nemôžem a nechcem. Chytila som sa za brucho a rozmýšľala. Slzy mi už uschli. Nemala som už silu ďalej plakať. Kedy sa to skončí. Môj vzťah s Edwardom je stále tak krehký. Zhlboka som sa nadýchla. Nedokázala som sa ešte vrátiť domov. Šla som popri jazierku a hádzala kačkám kúsky chleba. Zrazu sa kačky rozpŕchli na všetky strany a ja som spozornela. Takto reagujú zvieratá na predátora. Rozhliadla som sa. Ku mne šla pomalým krokom Rosalie. Prevrátila som oči a tým som jej dala jasne najavo, že sa s ňou nechcem baviť.

„Viem, že si chcela byť sama, ale nemohla som inak,“ šepla. Okamžite začala tlačiť kočiar a ja som šla popri nej.

„Vieš, ja by som dala čokoľvek za to, aby som mohla mať dieťa. Vieš čím som si prešla a ja viem pochopiť, čím si si prešla ty.“ Jemne sa na mňa usmiala. Pozrela som jej do tváre.

„Alice ti povedala o dieťati?“ Prikývla.

„Vie to už aj Edward,“ šepla som so slzami na krajíčku.

„Nie. Nepovedia mu to. Mala by si mu to povedať ty. Bella, chápem, že máš strach. Edward je skvelý muž. Ak sa ti otočí chrbtom, jeho škoda. On to ale neurobí. Ja budem stáť pri tebe. Budem ti pomáhať a urobím všetko, aby som ti to uľahčila,“ hovorila sústredene, ako by si to cvičila.

„Rose, vážim si tvoj prístup. Viem, ako to vidíš ty. Skús ma pochopiť. Ublížil mi a znásilnil ma. Ja momentálne necítim nič, než odpor.“ Zvesila som ramená a zúfalo si sadla na najbližšiu lavičku.

„Ak si necháš to dieťa zobrať, neodpustím ti to. Dieťa je dar,“ šepla Rose. Sadla si ku mne. Ja som sa na ňu ani nepozrela. Sledovala som ľudí naokolo a zúfala si. Rose sa postavila a nahla sa ku mne.

„Mala by si ísť domov. Edward sa bude báť. Odveziem ťa.“ Podala mi ruku.

„Rose, uvedom si jednu vec. Nejde o teba, ale o mňa. Viem, čo si si prežila. Viem, čo ti urobil snúbenec, ale nezostala si tehotná,“ šepla som.

„Nie. Ja som zostala mŕtva. Navždy. Netvrdím, že som ťa niekedy zbožňovala, ale vždy som ťa považovala za rozumnú osobu. Ak sa rozhodneš pre potrat, tak ti to všetci odpustia. Ja nie. Deti nás posúvajú vpred. Vďaka ním môžeš cítiť, že žiješ. Dať život je unikátna vec. Dokáže to len málo bytostí. Zobrať život dokáže každý.“ Viac už nepovedala. Odviezla ma pred dom. Edward nervózne vybehol pred dvere. Rosalie dupla na plyn a zmizla behom sekundy.

„Kde si bola? Chcel som ťa ísť hľadať. Volal som Carlisla. Povedal, že si bola na klinike a potom, že si sa chcela ísť prejsť. Volal som ti aspoň desaťkrát.“ Vzal Marca na ruky a uprene na mňa hľadel. Vybrala som mobil z vrecka. Mala som množstvo zmeškaných hovorov, a to nie len od neho, ale aj od ostatných z rodiny.

„Na klinike som vypla zvuk a zabudla ho zapnúť,“ šepla som a šla za Edwardom.

„Stalo sa niečo? Si chorá?“ opýtal sa starostlivo. Jemne som sa usmiala.

„Nie. Nie som chorá,“ šepla som. Edward sa posadil na koberec a začal Marca vyzliekať. On sa mu celý čas snažil utiecť. Pozerala som sa na nich z pohovky. Ako mu mám niečo také povedať? Ako mu povedať, že som tehotná s tým chlapom?

„A čo ti povedal Carlisle. Prečo ti je zle?“ Postavil sa a sadol si ku mne. Nahol sa, aby ma mohol pobozkať, no ja som sa okamžite odtiahla. Nechcela som to, bolo to podvedomé.

„Vieš, som vyčerpaná a unavená. Je to len dôsledok všetkého, čo sa stalo,“ šepla som.

„Dobre. Choď si ľahnúť a oddychuj. S Marcom niečo uvaríme a zobudíme ťa na skorú večeru.“ Edward ma okamžite vzal do náručia a vyniesol do spálne. Pobozkal ma na čelo a šiel variť. Hľadela som do stropu a rozmýšľala. Po chvíli sa dvere znova otvorili. Edward doniesol spiaceho Marca.

„Najedol sa a zaspal na koberci.“ Uškrnul sa a vložil ho do postieľky. Postavila som sa a šla k dverám. Zišla som po schodoch a nervózne si sadla na pohovku. Edward sa posadil predo mňa a roztržito sa usmial.

„Bella, ja viem, že sa niečo deje. Mohol by som zavolať Carlislovi alebo Alice a oni mi to povedia, ale ja to chcem počuť od teba. Čo sa deje?“ Sklopila som oči a začala plakať. Nedokázala som to ovládať. Edward ku mne priskočil a vyplašene ma začal hladkať po ruke.

„Edward. Ja, ja neviem, ako ti to povedať...“ šepla som.

„Bella, proste to povedz. Čoho sa bojíš?“ Jemne sa usmial.

„Edward. Bola som na klinike a Carlisle mi urobil testy. Mešká mi aj menštruácia, ale nejako som si to nedávala do súvisu. No, ja som, ja som...“ Zaborila som hlavu do rúk a rozplakala som sa. Edwardova ruka ma okamžite pustila. Pomrvil sa.

„Si tehotná?“ šepol. Jeho hlas znel šokovane. Ja som len prikývla, ale nepozrela som sa na neho. Chvíľu mlčky sedel. Potom ma objal.

„Bella, nemôžeš za to. Ublížil ti. Zvládneme to. Budem sa o vás starať a budem vás neskonalo milovať,“ šepkal mi do ucha. Vyjavene som na neho pozrela.

„To nemôžeš myslieť vážne! Len tak prijmeš jeho dieťa? Žiadna zlosť, bolesť? Ja sa trhám na kúsky. Som z toho šialená. Ja nechcem jeho dieťa. Nechcem si neustále pripomínať, čo mi urobil. Ty si to nezaslúžiš a ani ja, ani Marco.“ S plačom som mu zaborila tvár do košele. On ma chlácholivo hladil po chrbte.

„Zvládneme to. Teraz si zmätená a nahnevaná. Musíš sa na to vyspať. Carlisle ti bude chcieť urobiť ďalšie vyšetrenia. Nepochybujem o tom, že to malé začneš milovať tak, ako miluješ Marca,“ šepol. Prudko som sa odtiahla a nervózne postavila. Vo mne sa všetko bilo. Nevedela som sa s tým zmieriť. Bolelo ma celé vnútro. Ako je možné, že to nikto nechápe. Ako je možné, že nedokážu akceptovať to, čo cítim. Trhám sa, krvácam, ale z vnútra. Radšej by som podstúpila všetku fyzickú bolesť sveta, než tú vo mne, v mojom vnútri v mojej hlave a srdci.

„Edward, ja to dieťa nechcem!“ štekla som. Chvíľu sa na mňa díval.

„Bella, ja nechápem,“ šepol.

„Čomu? Nechcem to dieťa! Dám ho preč,“ povedala som trocha tichšie. Kýval nesúhlasne hlavou.

„To nemôžeš urobiť. Bella, to dieťa za to nemôže. Je to tvoje telo a tvoje rozhodnutia, ale ak do toho môžem niečo povedať...“

„Vystihol si to. Je to moje telo,“ hlas sa mi zlomil.

„Bella, ak si to dieťa necháš zobrať, zničí ťa to. Poznám ťa. Neodpustíš si to.“ Urobil krok ku mne a ja som sa celá chvela.

„Bella, ak to urobíš, ja ti to neodpustím,“ šepol nakoniec. Pozrela som mu do tváre.

„To som už dnes počula od tvojej sestry. Ak mi to neodpustíš, je to tvoje rozhodnutie. A to, že pôjdem na potrat, je moje. Potrebovala by som ťa pri sebe, ale ak nechceš, nemôžem ťa nútiť,“ hlas sa mi lámal a každé slovo ma pálilo. Otočila som sa a šla ku schodom. Edward sa chvíľu ani nepohol, no nestihla som šliapnuť ani na prvý schod a rýchlo ma za ruku pritiahol k sebe.

„Dobre. Ak si sa rozhodla, súhlasím. Chcem jediné. Daj tomu ešte šancu. Si vlastne len v treťom týždni. Môže sa ešte čokoľvek udiať. Daj tomu ešte dva týždne. Možno zmeníš názor a ak nie, pôjdem tam s tebou a budem pri tebe. Nejednaj rýchlo a s nenávisťou.“ Pohladil ma. Pozrela som mu do očí. Bol v nich smútok a bolesť. Pohladila som ho po tvári.

„Edward, čím dlhšie to budem odkladať, tým to bude horšie.“

23. kapitola - 25. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život sa nemazná - 24. kapitola: