Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život je ťažký, no oslobodí ťa smrť??? 2. kapitola

22.09.2010 (08:45) • ACullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1338×

2. kapitola

Ja a moja mama sedíme na hojdačke v akejsi záhrade. Je tam krásne. Všade sú kvety. Moja mama je však akosi čudne rozmazaná. Nevidím jej do tváre, no počujem jej smiech. V tej chvíli sa tam zjaví Jared a moja mama po ňom skočí a začne piť jeho krv....

Vykríkla som s prebudila som sa do zamračeného rána. Dnes by mali do školy prísť noví žiaci. Som zvedavá, kto to je. Vraj ich je päť. Dve dievčatá a traja chalani. Mám to od Jessici. Som zvedavá, či je to pravda. Rýchlo som sa obliekla a vbehla som do kúpeľne. Pozrela som sa na svoju tvár do zrkadla. Modriny už takmer zmizli. To si nik nevšimne. Aspoň dúfam.

„Isabella, ak chceš ísť so mnou, tak si pohni!!” zvrieskla Anna.Radšej som si pohla, aby som nemusela opäť stráviť celý deň doma s Jaredom. Pri tejto myšlienka ma striaslo. Rýchlo som zbehla dolu, kde už stála Anna a Allen. Anna na mňa kývla a ja som vyšla von k jej autu. Sadla som si dozadu a zatvorila som oči. Nechcela som počúvať, ako Anna hovorí Allenovi o tých nových. Ani som si nevšimla ako, no stáli sme na školskom parkovisku. Rýchlo som vystúpila a v tej chvíli sa prihnalo nablýskané strieborné volvo. Rýchlo som prešla k Jessice a Angele. Jess celá svietila od nedočkavosti. Angela bola naopak úplne pokojná. Keď to strieborné auto zaparkovalo vedľa auta mojej nevlastnej sestričky, bola som už úplne presvedčená, že osud mi nie je naklonený. Keď všetci tí noví vystúpili, úplne všetci na parkovisku ostali ochromení ich krásou. Okrem mňa, samozrejme. Nemám rada takýchto napudrovaných frackov. Jedno dievča z tej ich podarenej rodinky sa otočilo mojim smerom a zamávalo mi. Asi jej šibe. Zdvihla som kriticky obočie a ona ostala šokovaná. Rýchlo sa otočila k tomu veľkému a niečo mu povedala. On sa na mňa pozrel a vybuchol do smiechu. Ja som im na smiech?? Tak to sa ešte uvidí. Naštvane som sa pobrala na prvú hodinu. Och, francúzština. Dúfam, že ju nebudem mať s nikým z tej retardovanej rodiny. Ale mýlila som sa. Keď som vošla do triedy, všimla som si, že na mojom mieste sedí to čudné dievča, čo mi ráno kývalo. Prišla som k lavici a čakala som, kedy sa na mňa pozrie. Dlho som nečakala.

„Toto je moje miesto,” zavrčala som potichu. Trocha prekvapene sa na mňa pozrela, no potom sa poobzerala po triede a keď sa jej pohľad konečne vrátil na moju tvár, usmiala sa a povedala: „Ako vidíš, toto je jediné miesto a tak tu budem sedieť.”

S hlbokým povzdychom som si sadla vedľa nej a otvorila som knihu. Stále som cítila jej pohľad na mojej tvári.

„Prepáč, ale čo to máš na tvári??” spýtala sa potichu.

„Čože??” šokovane som sa opýtala.

„No predsa tú modrinu. Vyzerá to ako ľudská dlaň, no už je to takmer preč,” povedala. Ako to môže vidieť? Ani Jess a ani Angela si to nevšimli. A táto nová áno. Naozaj čudné.

„Ja som len spadla. To nič nie je,” klamala som. Pozrela sa na mňa, no potom sa ne jej tvári objavil úsmev.

„Och, zabudla som sa predstaviť. Ja som Alice Cullenová. A ty si??” vypálila na mňa.

„Ja som Bella Swan,” vykoktala som. Ešte žiarivejšie sa na mňa usmiala, no už zazvonilo a ja som bola prekvapená, ako rýchlo táto hodina uplynula. Alice sa postavila, zbalia si knihy a vyšla z triedy. Pokrútila som hlavou a chcela som vyjsť, keď som vrazila do... Do pekla, čo tu robí stena?? Hádam nie som zas tak slepá. Zdvihla so hlavu a uvidela som vyškerenú tvár. Bol to ten veľký chalan, ktorý sa na mne ráno smial. So zamračený výrazom som od neho odstúpila a šokovalo ma, aký je veľký. Ani som si nevšimla ako, no už ma zvieral vo svojom medveďom náručí. Začala som kašľať. Čo sa to, do čerta, deje?

„Emmett, pozor, veď ju zadusíš!!!” skríkla Alice. V tej chvíli ma jeho veľké ruky pustili. Ospravedlňujúco sa na mňa usmial a predstavil sa: „Čau, ja som Emmett.”

„Bella,” povedala som. Ešte stále som nemohla chytiť dych. Alice sa zachichotala a schmatla ma za ruku.

„Alice, kam ma to ťaháš??” spýtala som sa.

„Idem ťa predstaviť zvyšku rodinky,” povedala a usmiala sa na mňa.

„Neboj sa, všetci nie sú takí šibnutí ako my,” povedal Emmett a rozosmial sa tak, že sa na neho polka školy pozerala ako na debila. Musela som sa tomu usmiať. V tej chvíli sme dorazili k ich rodine. Blondínka sa na mňa usmiala, aj ten blondiak. Jediný, kto na mňa zazeral, bol ten bronzovovlasý chalan.

„Bella, toto je Rosalie a Jasper  a tento tupec, čo tak na teba zazerá, je môj blbý braček Edward,” povedala Alice. Na všetkých som sa usmiala, len Edwardovi som venovala pohľad, ktorý sa nedal určiť. Zmätený mojím správaním odišiel...

Dúfam, že sa vám bude páčiť... Možno sa v najbižších dňoch nedostanem na PC, a preto sa tu možno neobjaví ďalšia kapitola...

Vaša ACullen

                           1. kapitola <-- Zhrnutie --> 3. kapitola 

Autor: ACullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život je ťažký, no oslobodí ťa smrť??? 2. kapitola: