Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Zamatový plášť - 2. kapitola

14.02.2017 (18:00) • Satu • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1405×

„Calisle, môj drahý priateľ, rád ťa opäť vidím.“ Arovi zasvietili oči, keď sa k nám blížil cez celú miestnosť. Isabella išla krok za ním ako jeho čierny tieň.

„Aro, potešenie je na mojej strane,“ pokýval Carlisle hlavou na pozdrav. „Bolo nám cťou, že si nás pozval na ceremoniál,“ povedal ďalšiu zdvorilostnú frázu.

„Bella, toto je môj dávny priateľ, o ktorom  sme sa zhovárali,“ usmial sa Aro s miernou obavou, no svoje myšlienky si poctivo strážil.

„Som rada, že vás konečne spoznávam,“ preniesla upírka s gaštanovými dlhými vlasmi, ktoré jej vo voľných vlnách padali do tmy čierneho zamatového plášťa. Oči jej žiarili a opäť som cez Jaspera zacítil kúsok ľútosti. V momente, keď som stočil mierne hlavu k svojmu bratovi, ona zasyčala a tiež pozrela tým smerom. „Je nezdvorilé používať proti kráľovskej garde svoje schopnosti bez ich dovolenia,“ povedala chladne a mierne naklonila hlavu na stranu.

„Isabella, príjmy naše hlboké ospravedlnenie, už sa to viackrát nezopakuje,“ prehovoril môj otec rýchlo a snažil sa tak zabrániť možnému ohrozeniu jeho rodiny.

„Carlisle, viem, že ste hlavou klanu Cullenových, ale rada si to vypočujem od člena, ktorý sa previnil týmto skutkom,“ prehovorila pokojne s nepatrným úsmevom. Všimla si Carlisleov stuhnutý postoj a zaváhanie v jeho hlase.

„Iste,“ šepol a odstúpil od nej. Prísnym pohľadom si premeral svojho syna po svojom pravom boku a dúfal, že to nepokazí, nerád by oňho prišiel.

„Isabella, ospravedlňujem sa,“ prehovoril Jasper cez zaťaté zuby a zamračene ju sledoval.

„Ospravedlnenie prijímam,“ zasmiala sa odrazu zvonivým hláskom, ktorý sa k tomu čiernemu plášťu vôbec nehodil. „Bella.“ Natiahla k nemu ruku a on sa prekvapene na mňa pozrel kútikom oka. „Naňho sa nepozeraj, je rovnako zablokovaný ako ty,“ žiarivo sa usmiala a stále držala ruku napriahnutú k môjmu bratovi, ktorý sa jemne zachvel.

„Bella, desíš mi hostí,“ šepol jej do ucha Aro a ona sa zamračila.

„Prepáč.“ Zamrkala a chystala sa ruku stiahnuť, no Jasper ju chytil skôr a potriasol si s ňou.

„Vidím, že budem musieť prehodnotiť výber svojej kapitánky, očividne nie si až taká desivá, ako som si myslel pred malou chvíľou.“ Aro sa usmieval a vrtel hlavou.

„Jasper,“ povedal môj brat ticho a pustil ju.

„Pekné jazvy,“ prehodila Isabella akoby nič a otočila sa k Arovi, čo znamenalo, že nám zostala stáť chrbtom. Prižmúril som oči. Buď si príliš verila, alebo sa dopustila neopatrnosti.

„Jazvy sú dôkazom vyhraného boja,“ odvetil Jasper pohotovo a snažil sa Isabellu nejako rozhodiť, aby sa v nej aspoň trochu mohol vyznať.

„Ja mám jazvy inde.“ Isabella sa otočila k Jasperovi čelom. Oči jej horeli hnevom, no v tvári nasadila kamenný výraz. „Chceš sa presvedčiť?“ opýtala sa ho s nadvihnutým obočím a bojovným postojom.

„Bella je trochu...“ ozval sa Aro. „Temperamentná,“ dokončil nakoniec, keď nenašiel vhodnejší výraz.

Divím sa, že ju ešte nezabil, keď ju nemá plne pod kontrolou, premýšľal Carlisle, čo ma nesmierne zaujalo. Mal pravdu, niečo tu nehralo.

„Možno.“ Jasper sa napriamil a trochu viac posunul Alice za svoj chrbát.

„Skúsiť to môžeš, ale či sa ti to podarí...“ Isabella sa zasmiala a zaklonila hlavu dozadu.

„To je dobrá otázka,“ zašomral si Aro popod nos a zaplavila ho vlna nervozity. Začínal pochybovať o správnosti svojej voľby, no rýchlo tie myšlienky zahnal. Nepatrne sa dotkol spustenej ruky svojej veliteľky a odrazu som prekvapene zamrzol na mieste.

Nepáči sa mi, keď ma niekto provokuje, ale páči sa mi ten upír. Prehovorila Isabella v myšlienkach k Arovi, ktorý to využil a pátral v jej hlave o niečo hlbšie, než mu upírka dovolila. Skôr než sa od neho naštvane odtiahla, našiel to, čo hľadal. Bola rovnako šokovaná výberom veliteľky, ako jeho bratia, no s hlbokou úctou prijala tento titul a s hrdosťou bude vykonávať všetky jeho rozmary.

„Mohol si sa opýtať,“ zasyčala k nemu tichučko tak, aby ju počul len jej vládca, no ja som si to prečítal priamo v jeho hlave.

„Zaštíť ma,“ pošepol jej naspäť a ona naštvane zavrčala, no nakoniec som do Arovej hlavy už viac nevidel. 

„Si štít,“ zvedavo som ju skúmal a moja rodina sa nervózne ošila.

„Chytrý,“ prevrátila znudene očami.

„Máš aj iné schopnosti?“ vyhŕkol Carlisle bez premýšľania, pretože ho to nesmierne zaujímalo.

„To sa možno raz dozviete.“ Jazykom si slastne prešla po dokonale bielych zuboch a prudko sa otočila. Plášť zavial okolo jej útleho tela a ona ľudskou rýchlosťou plávala pomedzi upírov, ktorí jej bez slova uhýbali.

Autor: Satu (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Zamatový plášť - 2. kapitola :