Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Zamatový plášť - 11. kapitola

12.01.2018 (08:30) • Satu • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1867×

Videl som to o stotinu sekundy neskôr ako moja sestra. Prudko som vyrazil vpred a v poslednej chvíli odsotil Rosalie od Belly, keď jej chcela odtrhnúť hlavu od zvyšku tela. Lenže Bella to očakávala a z jej dlane vyšľahol záblesk, ktorý som videl v Alicinej vízií. Záblesk, ktorý mal pohltiť celé jej telo, až by z nej zostalo len trochu popola v tráve.

V ten moment, keď sa to malo stať tak, ako sme predpokladali s Alice, moje nohy prvýkrát okúsili oheň tak veľmi podobný tomu, ktorý ma pred  mnohými rokmi spaľoval, až ma učinil nesmrteľným. No tieto žeravé plamene, ktoré mi práve olizovali dolné končatiny mali za úlohu jediné. Zabiť ma.

„Čo si to urobil?“ Bella ku mne okamžite priskočila a oheň odrazu zmizol. Už som necítil horkosť, ani bolesť, ktorú mi jej dar pred malou chvíľou spôsoboval. „Si v poriadku? Tvoje nohy...“ začala rýchlo rozprávať a kľakla si do trávy. Udivene som sledoval, ako mi ruku prikladá k pokožke, až som sykol od bolesti. Namiesto bledej a hebkej kože som videl tmavú spáleninu, z ktorej stúpal mierny dym.

„Neboj sa, bude to v poriadku,“ šepkala a prsty si naslinila jedom, ktorý potom postupne poroztierala po poranených chodidlách, na ktorých som mal ešte pred časom topánky.

„Chcela si spáliť moju manželku!“ zavrčal Emmett a rozbehol sa k nám. Nohy ma síce ešte pálili a chcel som si ľahnúť, aby sa jednotlivé časti poriadne scelili, no jedným prudkým výpadom som Emmetta odhodil na stranu a postavil sa pred Bellu, ktorá ma nehybne sledovala.

„Ona sa na mňa vrhla, ja som sa len bránila,“ prehovorila ľadovým hlasom a oči neprezrádzali žiadnu emóciu. Ladne sa postavila a kúsok odo mňa odstúpila. Všetky obavy zmizli tak rýchlo, ako sa aj objavili, opäť bola veliteľkou gardy v zamatovom plášti.

„Edward, videl si sa? Ešte chvíľu a nič by z teba nezostalo. A ty ju ešte brániš?“ rozkrikoval sa môj brat a oči mal čierne zlosťou.

„Emm,“ šepla Rosa a úpenlivo ho prosila očami, aby sa na ňu pozrel. „Som v poriadku a Edward...“ Vrhla po mne jeden kontrolný pohľad. „Bella ho nechcela zabiť.“ Až teraz som si v jej myšlienkach prečítal, že stála až príliš blízko vedľa mňa, takže dokonale okúsila niečo z tej horkosti, ktorá ma spaľovala. Vydesilo ju to až príliš, aby teraz necítila k Belle nesmierny rešpekt.

„Myslím, že by sme sa mali všetci upokojiť,“ ozval sa Eleazar pokojne.

„Vy pôjdete so mnou,“ rozkázala Bella tvrdo. „Na dnes ohňa už stačilo,“ zamrmlala si skoro nečujne popod nos. Tanya s Kate chceli už-už namietať, no Carlislova ruka ich zastavila.

„Isabella má pravdu, pôjdeme za Arom,“ prehovoril. Si v poriadku? opýtal sa ma v myšlienkach a ja som len stroho kývol hlavou na súhlas.

„Dlho sme sa s ním nevideli,“ zahundrala Alice a ja som na ňu pobavene pozrel. Od nej som ten sarkastický tón nečakal.

***

„Bella!“ Giana sa za recepčným pultom postavila hneď, ako sme vošli do miestnosti. „Cullenovci?“ Jej nadšenie pomaly vystriedal šok, keď prebehla veľkými modrými očami po mojej rodine. „Valéria...“ šepla takmer nečujne a pomaly si sadla opäť na svoju stoličku za pultom. Šok vystriedalo zdesenie, dokonca aj ľudská žena vedela, aké nebezpečenstvo predstavuje premena dieťaťa pre svet upírov.

„Má tam niekoho?“ Bella sa oprela jednou rukou o pult.

„Vlastne myslím, že práve skončili.“ Giana ju sledovala a v hlave sa jej vynáralo príliš veľa otázok. Bola prekvapená, že sa Bella vrátila tak skoro a priviedla na územie kráľovskej rodiny nesmrteľné dieťa, ktoré mala pôvodne zabiť. No na druhej strane ju rada videla a tešila sa, že k nej nie je Bella taká odmietavá ako pri odchode.

„Výborne.“ Bella sa na ňu prívetivo usmiala a vykročila k dvojkrídlovým dverám, vedúcim priamo k Arovi a jeho bratom. „Aro,“ prehovorila, keď kráčala priamo k nemu v čiernom zamatovom plášti. Bratia Marcus s Caiusom sa na seba zmätene pozreli, no inak zostali sedieť na svojich trónoch ako dve nehybné sochy. Jedine z Arovej tváre sa nedalo spoznať, či je šokovaný takýmto vývojom udalostí.

„Bella, veliteľka moja.“ Aro sa pomaly postavil.

„Pane.“ Bella sa pred ním sklonila na znak úcty.

„Mýlim sa, ak tvrdím, že si k nám priviedla nesmrteľné dieťa?“ opýtal sa vládca upírov mrazivým hlasom s krvavým pohľadom upierajúcim priamo na kučeravé dievčatko.

„Nie.“

„Mal som za to, že som ti dal priamy rozkaz.“ Nadvihol jedno obočie a neochotne sa na ňu pozrel. Bella s hlavou skrytou pod kapucňou sa postavila.

„Nastali isté komplikácie...“ prehovorila tichým, no napätým hlasom a ja by som dal čokoľvek na svete za to, aby som jej mohol teraz aspoň vidieť do tváre, ak mi bol odobraný dar čítať jej myšlienky.

„Vidím,  že si k nám opäť priviedla Cullenovcov,“ vzdychol si Aro a hlavu mierne naklonil na stranu. Jeho myšlienky jasne kričali, že nie je nadšený z takéhoto vývoja udalostí.  Zišiel po schodoch a prišiel k nám o niečo bližšie, no tak, aby stál na jednej úrovni so svojou veliteľkou a mohol jej položiť svoju belostnú ruku na jej plece. „Aké prekvapenie, nemám pravdu, bratia moji?“ Oči mu žiarili a jeho bratia na trónoch sa nervózne pomrvili.

„Aro, nenaťahuj to, zabi tú malú aj s jej stvoriteľkou,“ prehovoril Caius a spojil pred sebou končeky svojich dlhých štíhlych prstov.

„Chvíľu strpenia, najprv sa chcem na to pozrieť,“ usmial sa jeho brat a zložil z Bells ruku, vďaka ktorej si pozrel celú udalosť spred pár hodín v jej myšlienkach. Bella pokorne sklonila hlavu a odstúpila, aby mohol Aro prejsť až k nám.

Jeho dlhý plášť sa za ním lenivo vlnil a vlasy mu padali z ramien do strán. Na moju rodinu sa ani nepozrel, vykročil priamo ku kučeravému dievčatku, ktoré ho so strachom v tvári hypnotizovalo. Drobné zúbky mala vycerené a Valéria ju nežne držala za ruku. Vedela, čo príde, neverila, že by nastal zázrak a Kara by prežila nekonečný a spokojný život upíra. O seba sa nebála.

„Fascinujúce, nevyzerá nebezpečne,“ mrmlal si Aro s rukou opretou o bradu. No naša história neklame, sám som jej bol svedkom, pomyslel si v duchu pričom mi ukázal niektoré krvavé výjavy, ako drobný chlapec povraždil celé dediny, pretože bol nezastaviteľný. Čítal som v ňom a on sám ešte nebol úplne presvedčený o verdikte.

„Nie je nebezpečná, učí sa veľmi rýchlo,“ prehovorila Valéria k vládcovi.

„Myslíš?“ Zúžil oči a naklonil sa k dievčatku, ktoré pred ním nehybne stálo. „Smiem?“ opýtal sa s jednou rukou napriahnutou k jej hebkej tváričke. Kara sa nesmelo pozrela na Valériu s otázkou v očiach a jej stvoriteľka rýchlo prikývla. Aro nečakal ani chvíľku a dotkol sa jej líca so zatvorenými očami.

Sklamane som sklonil hlavu, pretože som cítil a videl presne to, čoho sa každý obával. Kara bola síce rýchlo učenlivá, no v jej vnútri prevládal neukojiteľný hlad. Aro vedel, že by stačilo málo a bola by schopná zabiť všetko živé v najbližšom okolí.

Je to zlé? pýtala sa ma Esme smutne myšlienkami. Všimla si moju sklonenú hlavu. Nepatrne som prikývol a jej stisk v Carlisleovej dlani zosilnel. Milovala deti a toto ju ničilo.

„Bella.“ Arov hlas sa ozval náhle a niesol sa tichou miestnosťou ako ozvena ešte minútu potom, čo to vyslovil.

„Ach, nie,“ Tanya prudko vydýchla, keď sa Aro narovnal od dievčatka a vykročil naspäť k svojmu trónu. Carmen s Irinou svoju sestru rýchlo objali.

„Mrzí ma to, milujem vás,“ šepla Valéria chvíľu predtým, než Isabella Volturi, veliteľka kráľovskej gardy, vykonala rozsudok.

Autor: Satu (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Zamatový plášť - 11. kapitola :