Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Zamatový plášť - 1. kapitola

08.02.2017 (18:00) • Satu • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1931×

„Isabella Volturi sa stáva veliteľkou kráľovskej gardy. Odteraz je pod kráľovskou ochranou a koná na kráľovský rozkaz, kto ublíži jej, ublíži jednému z nás.“ Aro ukázal voľnou rukou na svojich bratov, ktorí boli odrazu príliš stuhnutí, no ich výraz nič neprezrádzal. Len ja som im videl v myšlienkach totálny zmätok.

„Aro koná na vlastnú päsť,“ pošepol som smerom k môjmu otcovi a on sa šokovane napriamil.

Musí byť niečím výnimočná, uvažoval Carlisle ticho vedľa mňa a ja som s ním úplne súhlasil.

„Mrkaj na tu malú, vyzerá, akoby jej zobrali najmilšiu hračku,“ smial sa Emmett, no stačila sekunda a jeho smiech postupne zanikol.  Zostal ležať na zemi v kŕči a stonal bolesťou.

„Emmett!“ zvreskla zdesene Rosalie a kľakla si k svojmu manželovi.

„Jane,“ prskol Aro jej smerom, no ona bola plne ovládaná hnevom, inak by si niečo také nedovolila. Nenávidela Isabellu a teraz dostala jej miesto. Čítal som v nej ako v otvorenej knihe. Aro už zdvíhal ruku, no Isabella ho zastavila svojou na jeho ramene. Prekvapene na ňu pozrel, no potom sa široko usmial a ustúpil jej stranou.

„Jane,“ prehovorila upírka veľmi tichým, no napriek tomu medovým hlasom. V momente, keď to povedala, sa Emmett prestal vzpierať neviditeľnej bolesti a zostal bolestivo oddychovať v náručí svojej ženy.

Miestnosťou sa ozval šum a upíri pomaly cúvli od pódia, na ktorom sa týčila kráľovská trojica s novou veliteľkou ich gardy v čiernom zamatovom plášti s brošňou Volturiovského erbu.

„Nie!“ zakričala Jane zlosťou a použila na ňu plnú moc svojej moci, no s Isabellou to ani nepohlo. Dokonca nadvihla jedno dokonalé obočie v pobavenom výraze. „Zabijem ťa!“ Jane sa prirútila k svojej veliteľke, a hoci bola o hlavu nižšia, snažila sa ju chytiť za krk. Nemala žiadne skúsenosti v boji, no napriek tomu ju chcela vidieť mŕtvu, neovládala sa.

Isabella ju jedným ladným pohybom chytila pod krkom a krásne sa usmiala.

„Jane, nerada by som pripravila Ara o taký vzácny dar, no nedávaš mi na výber,“ šepkala jej Isabella do ucha mrazivým hlasom.

„To by snáď stačilo!“ Aro bol rozčúlený, tušil, že to takto môže dopadnúť, no nechcel stratiť ani jednu. Boli príliš cenné. Nestrážil si myšlienky, a tak mi bolo hneď jasné, že keby prišlo na najhoršie, vyberie si Isabellu.

„Vystúpila si verejne proti vlastnej veliteľke,“ povedala Isabella chladne, no okamžite ju pustila. Jane klesla na kolená pred ňu a sípavo sa nadýchla.

„Mr-mrrr-mrzí ma to...“ šepla zničene ale nikoho v okolí dvoch kilometrov neoklamala. V hlase jej bolo jasne počuť koľko námahy ju stojí niečo také vysloviť pred všetkými. Pohŕdala ňou a pri najbližšej príležitosti by ju zabila, lenže to jej nebude dovolené.

„Bude sa to opakovať?“ opýtala sa jej Isabella a Aro pohľadom behal nervózne z jednej na druhú. Bol si vedomý, že si musí jeho veliteľka gardy týmto vybudovať úctu u ostatných upíroch, no nechcel vidieť Jane roztrhanú na márne kúsky a spálenú.

„Nie,“ zasyčala blonďavá upírka cez zaťaté zuby pri Isabelle ešte stále na kolenách so sklonenou hlavou.

„To rada počujem,“ usmiala sa odrazu Isabella a prebehla pohľadom po upíroch v miestnosti. Na chvíľu sa zastavila pri nás a očami jej prebleskla silná emócia. Mrkol som po Jasperovi a chcel sa uistiť, či som ju dobre rozoznal.

Ľútosť, braček, cítil som to, pomyslel si a zostal nehybne stáť. Rovnako ako ja, nechápal, prečo by mala takto vysoko postavená upírka vo Volterre cítiť ľútosť.

„Tak, dúfam, že dnešný večer sa dá ešte zachrániť,“ preniesol Aro nonšalantne, potešený, že sa to obišlo bez nejakej straty na večnosti. „Bavte sa priatelia,“ usmial sa a zdvihol k perám zlatý pohár na stopke, v ktorých tu bola podávaná ľudská krv. Podobný pohár ponúkol aj Isabelle a spoločne s bratmi sa všetci v miestnosti slastne napili, okrem mňa a mojej rodiny.

„Je celkom desivá,“ šepol Emmett zamyslene, upierajúc na Isabellu zvedavý pohľad. Tá ho tiež prebodla pohľadom a nádherne sa usmiala. Očí sa to však nedotklo a tak Emmett nasucho prehltol. „Zachránila ma ale stále je desivá,“ šepol a Isabella ho určite počula, pretože sa jej úsmev vytratil z tváre a nahradila ho chladná maska, ktorá sa objavila po čase na tvárach všetkých gardistov.

„Máš pravdu,“ prikývol Jasper.  Nemá žiadne jazvy, no stačí jediný jej pohľad a všetci sa jej boja, pomyslel si a nevedome si pohladil zjazvené predlaktia, ktoré mu pripomínali trpký život pred dávnymi desaťročiami.

„Musí mať ešte nebezpečnejší dar ako Jane,“ zamumlala moja matka a pevnejšie sa pritisla k svojmu manželovi.

Autor: Satu (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Zamatový plášť - 1. kapitola :