Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vždy máš na výber... 1. kapitola

01.01.2010 (13:30) • LadyMacik • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1108×

Už som to viac nemohla pozorovať. Moja mama sedela sklesnuto na sedačke a v očiach mala slzy. Bol krásny slnečný deň. Všetci sa iba usmievali a dobrá nálada lietala vo vzduchu. Ale u nás to bolo iné. Moja mama sedela na sedačke a pozorovala celé mesto. Pred domom mojich susedov sa naháňali malé deti a ich rodičia ich s láskou v očiach sledovali. Ležali na lehátkach a vychutnávali si posledné dni voľna. Takto to bolo pred každým domom okrem jedného. Toho nášho. Moja mama ani nechcela vydieť slnko. Akoby sa pred ním schovávala.Takto to bolo vždy, keď Phill odišiel na svoje cesty. Mama s nami chcela ostať, bála sa, že sa nám niečo môže stať. Ja som ju nikdy nepochopila. Teraz mohla byť s Phillom a byť šťastná. Ale ona radšej bola s nami doma, aby na nás mohla dávať pozor. Ale takto sa veľmi trápila. Philla veľmi miluje. Vždy, keď sa vráti z tých ciest akoby ožila. Smeje sa, veľa rozpráva, lieta po dome... dokonca aj spieva. Ale keď je preč akoby jej plameň života vyhasol a zapáli ho až Phill. So začiatku Phill odchádzal iba na týždeň preč a ďalší bol doma. Ale teraz chodí na mesiac a doma je len okolo dvoch týždňoch, niekedy aj menej. A mama je celý mesiac ako bez duše. Už veľakrát som ju prehovárala, aby išla s Phillom, ale ona o niečom takom nechce ani počuť. Tak som sa rozhodla.  
„Mami!" zakričala som na ňu a behala dole schodmi z mojej izby. Ona len znudene posunula tvár ku mne.
„Dlho som nad tým rozmýšľala až som sa nakoniec rozhodla, že..." začala som jej vykladať môj plán, kým do izby nevtrhla moja sestra.
„Čaute!" povedala nám a vybehla hore schodmi.
„Počkaj!" zakričala som na ňu. Zastavila sa asi v polke schodov.
„Čo chceš?" naštvane sa na mňa pozrela. Niekedy mám z nej naozaj nervy. A dnešok k tým dňom určite patrí.
„Poď sem." prikázala som jej. Prevrátila oči ako mala vo zvyku a prišla ku mne.
„Mami rozhodla som sa, že pôjdeme aj s Beth bývať k otcovi." povedala som napokon. Všetky sa na mňa vyľakane pozreli.
„Už sa viac nechcem pozerať aká si nešťastná, keď odíde Phill. Nás nechceš nechať samé, tak musíme ísť my. Chcem, aby si bola šťastná." povedala som jej, aby si nezačala myslieť niečo iné.
„To je také milé ale nemusíte isť" povedala mi mama. Priala si to. Priala si, aby sme odišli. Aj keď to nepovedala, videla som jej to na očiach.
„Prečo aj ja? Nemožeš ísť len ty?" spýtala sa ma moja sestra. Škaredo som na ňu pozrela.
„Beth, ty vážne nerozmýšľaš alebo sa len tváriš, že si sprostá? Načo by som išla len ja, keby si tu ty ostala?! Mama by tu potom musela ostať s tebou!" vysvetlila som jej. Už som mamu pochopila, prečo chcela ostať s nami doma a dávať na nás pozor.  Beth sa niekedy správa ako malé decko!
„Lenže ja tam nechcem ísť!" povedala mi a nafučane si sadla na gauč. Toto som nenávidela ale musela som to spraviť. Pomaly som ku nej prišla a sadla si ku nej.
„Skúsime to. Bude to... nové. Zostaneme pol rok a potom sa uvidí."  povedala som jej nežným hlasom.
„To by ste zvládli?" spytala sa nás mama s nádejou v hlase.
„Určite."odpovedala som za nás obe. Mama sa na mňa ďakovne pozrela. Hneď na to ma objala. Už som vedela, že som to vyhrala. Beth ma naštvane odtiahla do mojej izby.
„Čo si myslíš, že robíš?" spýtala sa ma naštvane. Naozaj sa mi nepáčilo, že je v mojej izbe a ešte viac sa mi nepáčilo, ako sa správa!
„To nemyslíš vážne! Stále myslíš iba na seba! Zaujímala si sa niekedy o mamu?" spýtala som sa jej na rovinu.
„Bella počúvaj. Je mi jedno, čo robíš so svojím životom, ale ten môj proste nebudeš ničiť, rozumieš?" povedala  mi naštvane.
"Vážne? Nikdy som ti nechcela ani skryviť vlas na hlave. Prečo by so ti ničila život? Polrok s otcom ťa nezabije. Už sme ho dlho nevideli."
"Ja tam budem iba polrok. Na sekundu presne."
"Ja ti v tom nebránim. A teraz von z mojej izby." prikázala som jej. Ešte raz mi venovala vražedný pohľad a potom konečne vypochodovala z mojej izby. Týmto som si ju riadne pohnevala. Zvalila som sa na svoju posteľ a začala nad tým všetkým naozaj rozmýšľať. Odsťahovať k otcovi ma napadlo iba náhodou a musím povedať, že je to naozaj slušný nápad. Snáď to výjde a s Beth nebudeme pohnevané až do smrti. Takto som ležala veľmi dlho. Čím dlhšie som nad tým rozmýšľala, tým sa mi to zdalo ako horší a horší nápad. Ale už som to nemohla zobrať späť. Mama má radosť, že bude s Phillom a my budeme v bezpečí pri otcovi. V duchu som si začala želať, aby nás Charlie k sebe nezobral. Ale Charlie nás určite bude chcieť mať pri sebe.
"Ohhh," vzdychla som si. "Už je neskoro." povedala som si pre seba a zavrela oči. Keby toto bol len sen....  

Autor: LadyMacik, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vždy máš na výber... 1. kapitola: