Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 51. kapitola

28.12.2014 (11:30) • VictoriaJamesLaurent • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1509×

(Felix)

Matne nasledujem Caiov pach do podzemia. Za chrbtom sa mi drží Heidi s Benjaminom a Liam so Siobhan. Maggie nikde nevidím, čo mi príde zvláštne, keďže väčšinou sa drží bývalý írsky klan vždy a všade pokope. Ideme úpírim tempom, ponáhľame sa, pretože potom, čo sa stalo, vypuklo hromadné šialenstvo.

Práve som bol s Benjaminom na ceste za Heidi, ktorá sa vracala z lovu. Ako vchádzala do vnútra, pritisol som si ju k sebe a vtisol jej jemný bozk. Zasmiala sa a odtiahla, keď som chcel po nej chmatnúť, vykĺzla von. Ja za ňou. Bez zábrany. Bez toho, aby som sa pýtal. Začudovane a šokovane som ostal stáť pred dverami, a neveril som vlastným očiam. Keď som pozrel smerom do slnka, cítil som, akoby sa vo mne čosi prelomilo. Tiaha, ktorá mi držala myseľ v Jaimeho zovretí, odrazu poľavila. Svet sa so mnou zatočil, doslova som zaklopýtal a musel sa chytiť steny, aby som dokázal normálne stáť. Heidi s Benjaminom na tom neboli inak.

„Tiež to cítite?" spýtal sa Benjamin šokovane s prstami pritisnutými na čelo, akoby mal videnie. Heidi zamrkala a omámene prikývla.

„Pripadá mi to nemožné," šepol som potichu, „ale mám pocit, že práve na mňa prestal pôsobiť Jaimeho dar."

„To ale znamená, že sa muselo niečo stať. Niečo važne," hekla Heidi polohlasom, vošla dovnútra a mňa stiahla tiež, aby sme na žiariacom slnku nebudili pozornosť.

„Naposledy som videl Jaimeho s Caiom a Jane. Išli smerom do podzemia. Jane asi znovu urobila niečo, čo sa im nepáčilo," oznámil nám Benjamin.

„Počkať. Veď Jane je vládkyňa rovnako, ako oni, nemajú právo ju trestať." Snažil som sa o vyrovnaný tón, no nešlo mi to do hlavy.

Jane sa potichu ako duch vytratila z miestnosti. Nenávistne som na Caia zazeral. Ten parchant si myslí že na tú hru mu niekto pristúpi?

„Kde je Demetri?" zavrčal som na neho naštvane. Keď som nedostal odpoveď, dunivo som na neho zavrčal. Do čeľuste som schytal ďalšiu ranu od jedného z tých bábik, ktoré sa k nim pripojili. Ani Caius, ani Jaime neodpovedali. Sledovali ma s úsmevmi vrytými v tých ich hnusných tvárach a potom sa usmiali na seba - krátko a kruto.

„Tebe to nedošlo?" spýtal sa ma Jaime, akoby som bol mentálne zaostalý. 

„Čo?" zavrčal som na nich dunivo a znovu na nich chcel zaútočiť, no zabránili mi v tom ďalšou ranou. Tá bola nečakane silná. Po údere do hlavy som dopadol na zem a chytil si rozpukanú sánku.

„Ja v tom nie som sám. Jane vás zradila tiež."

„Kraviny! Jane taká nie je," zašomral som. Nemohla by zradiť Demetriho. Nedokázala by to a ja to viem.

„Akonáhle sme ich napadli, nebránila sa. Nesnažila sa o Demetriho záchranu, a keď jej Jaime prikázal mučiť ho, urobila to bez klipnutia oka. Nezaútočila na nás ani potom, a mala na to kopec možností. Nie je v tom nevinne, tak sa nesnaž hádzať špinu na neho."

„V ktorom svete žiješ? Jane síce je na tróne tak ako oni, ale nemá rovnaké práva. Veď si všimni, ako vyzerá. Chodí ako mátoha, s dlhými rukávmi, čiernymi očami a nevýrazným pohľadom. Zakaždým, keď ju idem upozorniť na to, že Heidi priniesla krv a vošiel do jej izby, bola vždy cítiť Caiom a zakaždým sa tvárila, ako na pokraji zrútenia. Trón je jej úplne ukradnutý, a nemyslím, že je na ňom dobrovoľne."

„Ja som ti to vravela," zapojí sa do toho Heidi vyčítavo, „všimol si to každý okrem teba. Nestojí o post vládcu. S nikým sa nerozpráva. Sotva niečo vypije, okrem Caia a Jaimeho s nikým iným nechodí mimo izbu."

Ich reči začali dávať zmysel. Spojil som si dve a dve dohromady.

„To ale znamená...," V hlave som to mal zmiešané. Nedokázal som určiť, čo si mám o tom myslieť, „bol som celý čas presvedčený, že je rovnaký zradca ako Jaime," hlesol som hanblivo.

„Musíme ísť," povedal odrazu Benjamin, akoby sa spamätal, „ak je pravda, že Jane je celý čas manipulovaná a teraz Jaimeho dar niečo vyplo, nemôže to byť len tak. Ak je zase s nimi, môže jej pokojne hroziť nebezpečenstvo."

Všetci traja sme na seba mrkli. Viac ako jediný pohľad nám nebolo zapotreby. Vydali sme sa smerom do väzenia, tam, odkiaľ bol cítiť ich pach. Keď sme vošli do trónnej sály, doslova sme sa zrazili s Liamom a Siobhan.

„Hľadal som vás. Všetci sú omámení a nevedia, čo sa stalo,..."

„Neskôr!" zvrieskla na neho Heidi a prebehla okolo neho k dverám do podzemia. Otvorila ich prudkou ranou, a trochu prekvapene mrkla na to, ako sa roztrieskli o stenu na boku. Išiel som za ňou, svojim tempom som ju o chvíľu predbehol a následoval do miest, kde vôňa pokračovala.

Zastali sme pred väzením. Keď vojdeme dnu, okamžite sa po nás ohradí jeden z Jaimeho poskokov, čo tu chceme. Miesto odpovede sa na neho vrhnem a odtrhnem mu hlavu jediným ťahom. Keď pozriem do jeho tváre, telom mi prejde pocit zadosťučinenia. S uspokojením odtiahnem jeho telo do rohu miestnosti od všetkého horľavého a zapaľovač, ktorý mu vytiahnem z vrecka, okamžite nájde cestu k jeho telu. Keď s ním skončím, kdesi z hĺbky sa vyderie príšerný, zúfalý a bolestivý výkrik, pochádzajúci z Janiných pier. Hneď za ním zaznie Demetriho rev, občastuje Caia príšernými nadávkami. Viac nám nie je treba. Ako víchor preletím do miestnosti pred tou, odkiaľ znie. Keď sa priblížime, započujeme bolestivé stonanie. 

Potichu otvorí dvere a vojdem do miestnosti. Keď nakuknem dovnútra, naskytne sa mi príšerný, zdrvujúci pohľad.

Miestnosť je celá hore nohami, po zemi ležia predmety popadané zo steny a pri mieste, kde by malo byť normálne ohnisko, teraz je obrovská halda plameňov, ktorá zachvacuje niečie telo. Demetri stojí prilepený na mrežách a zúrivo lomcuje s dverami. Prejde mnou šok, keď zbadám, v akom zlom stave je. Celé jeho telo pokrývajú jazvy, tvár má prepadnutú s priehlbinami pod očami, na spánku a v lícnych kostiach. V špinavých rifliach sa jeho nohy klepú tak, až sa divím, že dokáže stáť, no neviem určiť, či od zúrivosti, alebo únavy, možno od oboch. Vedľa neho je Bella v relatívne dobrom stave, no ruky kŕčovito zarýva do toho zvláštneho materiálu, ktorý nedokážem pretrhnúť dokonca ani ja. Obaja čumia na miesto, odkiaľ vychádzajú stony.

Tie tri sekundy skúmania prostredia ma zrejme podvedome nútili odďaľovať pohľad na to miesto. Na ten pohľad do konca večnosti nezabudnem.

Jane visí z reťaze, ktorá je obmotaná okolo jej zápästí. Paže má neprirodzene vykrútené dohora, musí ju to bolieť, cez to už zrejme nemá síl stáť na nohách. Šaty má zničené a s hlbokými reznými ranami v nich zbadám kusy poškodenej, zjazvenej kože cez látku. Jej krk je celý dohryzený, a zdá sa, že to jej ubralo neskutočne veľa vypitej krvi v tele. Caius sa k nej blíži s horiacim kusom niečoho, čo nedokážem bližšie identifikovať. Je asi dva metre od nej a chystá sa jej priložiť oheň ku krku.

Ten pohľad ma dopáli. 

Naštvane a s vrčaním sa na neho hodím. Jednou pažou mu vytrhnem plamene z dlane, a druhou ho už držím pod krkom. Heidi sa počas mojej nepozornosti stihne dostať ku kľúčom, ktoré vytiahla ani neviem odkiaľ, a v rýchlosti odomyká mreže Demetrimu s Bellou. 

Caius prekvapene vrčí, syčí a prská, ale oproti môjmu zovretiu nič nezmôže. Demetri sa odrazu objaví vedľa mňa. Cítim z neho spálenú kožu a keď sa nám stretnú pohľady, som rád, že ma považuje za priateľa. V jeho tvári je výraz hlbokej nenávisti a satisfakcie.

„Felix, podrž ho," sykne chrapľavým hlasom a s pohŕdaním sleduje, ako ho vytočím smerom k nemu. 

Potom na neho znechutene pozrie a pľuvne mu do tváre. Caius skučí a vrčí a myká sa a trhá sebou, nedokáže sa mi ale vyšmyknúť. Nad tým upírom je smrť a sám si to uvedomuje.

„Celé tie dni, keď som počúval o tom, aké svinstvá si jej robil, som prisahal jediné," šepne, nakloní sa nad neho a chytí mu hrsť vlasov. Druhú ruku mu zovrie pod krkom a donúti ho znehybnieť sa.

„Nie, nie, nie..." prská Caius naštvane a udiera ma lakťami do brucha, akoby mu to pomohlo.

„Po celý ten čas od prvého dňa som si každú noc sľuboval, že ťa raz zabijem."

Posledné slovo Caius nepočul celé. Demetri mu stisne krk a jediným, dobre miereným ťahom mu odtrhne hlavu. Hodí ju smerom k plameňom, a tie nanovo vzbĺknu. S dosť veľkým zadosťučinením mu odtrhnem obe paže a následne aj nohy. Hodím do plameňov aj zvyšok jeho tela.

Je mŕtvy. Naozaj mŕtvy.

Pri Jane už je Bella s Heidi, a dávajú ju dolu zo zovretia reťazí. Keď ju pomaly zložia na zem, klepe sa po celom tele. Jej hrdlom otriasajú tiché vzlyky a Demetri vedľa mňa ju sleduje, akoby videl svetlo na konci tunela.

Spolu s tou myšlienkou vidím, ako sa vyčerpane zrúti k zemi. 

„Liam, Siobhan," zavolám ich naliehavým tónom k sebe a kľaknem si k Demetrimu. Vyzerá to, že vyčerpal aj posledné zvyšky síl. Čeľusť má kŕčovito zaťatú a lícne kosti sa mu tak zvýrazňujú takou intenzitou, až to nie je možné.

„Musíme im obom pomôcť," poviem nahlas smerom ku všetkým. Prikývnu a Liam so Siobhan okamžite podobrú Demetriho a v rýchlosti opustia miestnosť.

Jane sa ale ešte viac rozklepe a začne sebou slabo cukať.

„Nie," hlesne potichu so zavretými očami, „nie, Caius nie!"

Bella k nej niečo rýchlo povie. Trochu sa upokojí, to už ale pri nej sedí Benjamin.Ten jej veľmi rýchlo a šetrne začne napravovať vykĺbené ramená a zle zrastené kosti. Jej hruď sa nadychuje v krátkych a plytkých intervaloch, a keď napraví prvé rameno, jej chrbát sa prehne a krátko vykríkne. Na podlahu skĺzne vyčerpaná a vydesená.

„Caius tu nie je. Nie je tu, je mŕtvy, nemusíš sa báť. Jaime s Caiom sú mŕtvi, Janie," šepká k nej Heidi, keď jej Benjamin napraví druhé rameno, a hladí ju jemne po tvári. 

Opäť privrie čierne oči a vyčerpane vydýchne. Keď sa tak stane, bez slova sa k nej skloním a jemne si jej bezvládne telo vezmem do náruče. Zviera ma pocit viny. Ako som jej mohol neveriť?!

Ako výjdeme von z toho prekliateho miesta, šepkám jej do ucha tiché ospravedlnenia a rýchlosťou blesku sa snažím dostať do izby, kde ju budú môcť prezliecť, umyť a ošetriť. Znovu potichúčky šepnem: „Odpusť mi."

V tej chvíli sa jemne pousmeje a stratí spojenie s reálnym svetom.

(Jane)

Som totálne vyčerpaná, hoci som mala pred dvoma hodinami krv. Bolesť ma ochromuje, a hoci vo vnútri cítim radosť, nedokážem ju dať najavo, pretože som tak unavená.

Niekto kričí. Alebo mi možno len píska v ušiach. Možno cez bolesť v ušiach nepočujem, že to kričím ja. Cítim čosi teplé - niekto ma chytá za ruky? Prebudí bolesť v ramenách, ako sa jeho zovretie ovinie okolo môjho zápästia, nahlas zastenám od bolesti. Podvedome viem, že sa znovu klepem. Z úst sa mi vyderie ešte niekoľko vzlykov, no nebránim sa, pretože podvedome si uvedomujem fakt, že tá osoba, ktorá sa ma dotýka, mi najskôr chce pomôcť.

„Musíme im obom pomôcť," ozve sa Felixov naliehavý hlas. Obom? To akože Caiovi?

Nie. Caiovi nesmú pomôcť.

Nenašla som ale dostatok energie na hovorenie.

Odrazu sa zovretie reťaze, hlboko zarývajúcej sa do mojich zápästí, povolilo. Neudržala by som sa na nohách tak či tak, s podporou či bez. Nebolo však treba. Akonáhle som klesla smerom k zemi, jemné zovretie ma podoprelo za boky a pomaličky zložilo k zemi.

„No tak, postarajte sa o neho!" zakričal nervózny hlas a mňa v mojej hlave opäť napadol Caius. Nie, čo ak prežil?!

„Nie," vyderie sa mi spoza pier slabo, snažím sa na nich skríknuť, aby ho zabili, ale nedokážem zo seba dostať viac ako vyčerpané slabiky, „Caius nie."

„Pokoj, Janie," zašveholí soprán jemne. Bella? Bella, kde sa tu vzala?

Do ramena mi odrazu vystrelila ďalšia bolesť. Ktosi mi napravoval vykĺbené kosti. Začala som sebou cukať a stenať, no snažila som sa prekážať čo najmenej. Ako mi kĺb mŕtvej kosti skočil späť na správne miesta, vykríkla som - krátko a nahlas. Ktosi ma pohladil teplou dlaňou po čele a odhrnul mi špinavé vlasy z tváre. 

„Caius tu nie je," pošepol upokojujúci hlas, „nie je tu, je mŕtvy, nemusíš sa báť. Jaime a Caius sú mŕtvi, Janie."

S tými slovami som sa upokojila.

Hlava mi klesne k zemi a s roztraseným telom a tichým stenaním dovolím, nech mi napravia druhú ruku. Potom ma Felix opatrne nadvihne na ruky a pritisne si ma ochranársky k hrudi. Dvihne sa a pomaly ma nesie preč. Polovnímaním zachytávam pohľadom Heidi, Bellu s mokrými prameňmi vlasov a Benjamina. Všetci na mňa pozerajú potichu a mlčky, ľútostivo.

Jediný zvuk, ktorý je cez hučanie v mojich ušiach počuť, sú Felixové tiché, neustále sa opakujúce ospravedlnenia.

„Prepáč mi to, Janie. Prepáč, prepáč mi za všetko."

Chcem mu povedať, že nech sa netrápi, že to nič, pretože viem, že robil správnu vec, ale nedokážem otvoriť ústa. Hladina jedu si okolo mna uzatvorí kupolu. Začínam všetko vnímať cez červený záves. Cit v tele sa stratil, nemôžem pohnúť rukami, nohami, ani hlasivkami. Podvedome začujem, ako potichu stonám, keď sa cez opar začína predierať opätovná bolesť jedu. Ochromí ma.

A ja strácam vedomie.

Autor: VictoriaJamesLaurent (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 51. kapitola: