Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 14. kapitola

12.02.2013 (09:15) • VictoriaJamesLaurent • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 2545×

„Pusti ma!" chcela som nahnevane zakričať, no namiesto toho som to tichým hlasom nenávistne zasyčala. Ruky som mala v zovretí, nedokázala som sa brániť, namiesto toho som však s rcholnou zúrivosťou kopala nohami a trieskala Demetrimu hlavou do hrude a brady. Nejakm zázrakom sa mi podarilo takmer úplne vysobodiť, na poslednú chvíľu, keď už som si myslela, že som voľná, ma za jednu voľnú pažu zdrapilo druhé zovretie.

Nahnevane som sa vzpierala, búšila päsťami a zakvačovala sa do nich rukami, nebolo mi to však nič platné. Oproti Felixovej a Demetriho sile som nebola nič. Napriek tomu som sa ale snažila vyprostiť sa, nohami sa zapierala do zeme a moje nohy nechávali dve krivoľaké čiary.

Vzápätí mi došlo, kam ich kroky smerujú. Preč z hradu. Znova som sa im pokúsila zúfalo vytrhnúť.

14. kapitola: Originál

Bezvýznamne. Akoby ich moje odporovanie ešte viac nabudilo, zakvačili sa mi do paží silnejšie a ja som ticho zasyčala. Hocijaké veci som urobila, hocičo som pokúsila zhmotniť, výsledok bol stále nulový a nulový aj ostal. Fajn, keď sa im nevytrhnem, nebudem s nimi ani chodiť. Takmer som sa usmiala, keď som úplne ochabla. Čosi ma napadlo.

Od hranej bolesti som zaklonila hlavu, ruky sa prestali vzpierať a nohy mi ochabli.

Možno na sekundu mi na to skočili. Pustili ma, bez akejkoľvek reakcie som sa zložila na zem a zavzdychala. Keď sa nado mnou v zhrození sklonili, kopla som do prvého, ktorý mi prišiel pod ruku, teraz to bol Felix, ten odletel na druhý koniec chodby.

Možno by sa mi to podarilo, to som však nesmela zabudnúť na neuveriteľne rýchleho Demetriho. V poslednej chvíli ma odrazu zdrapil za členok, až to puklo, moje telo prešlo po kamennej dlažbe a znova som sa ocitla v zovretí jeho rúk sprevádzaná tichým zlomyseľným smiechom.

Čo mi chcú spraviť? 

Opäť som sa začala vymáhať oslobodenia, tentoraz si však Demetri dal pozor na všetko. Okolo pásu a rúk som mala obmotané silné paže a voľky-nevoľky sa musela potácať po nekonečnej chodbe. Felix sa ku nám opäť pridal, a ja som sa konečne dokázala poriadne rozkríknuť, teda skôr, než mi ústa zapchala cudzia ruka.

Mojim tichým protestom bolo neustále šliapanie na nohy, vzpieranie sa a tiché syčanie, a to nerátam tlmený zvuk, ktorý mi vychádzal z úst.

Cítila som sa ako nahá, keď sme vyšli zadným vchodom, tým menej civilizovaným, a zamierili ku doposiaľ pre mňa neznámej časti lesa. V diaľke, asi kilometer od miesta, kde sme boli, som počula hučanie vody narážajúcej do krajov. Zdalo sa, že mierime práve tam. 

Znovu som sa začala vzpierať, ale bolo mi to nanič platné. Demetri bol upírom, zdá sa, dlho. Skúsenosti sú k nezaplateniu. S mojimi niekoľko mesačnými som sa mohla ísť rovno zahrabať. 

 Zdá sa, že sme dorazili na miesto činu. Zhrozene som pozerala na obrovské jazero, ktoré v niekoľkokilometrovom oblúku zaplnilo nočnú scenériu. Inokedy by som sa mohla nadchýnať ich krásou, teraz som však zhrozene pozerala na obrovské víry vody.

Zovretie okolo pásu sa uvoľnilo, okamžite som začala lakťami udierať do Demetriho brucha a tým zapríčinila jeho tiché varovné zavrčanie.

„Nemyslím si, že by si nás mala teraz provokovať," zasmial sa Felix.

„Čo odo mňa chcete?" zavrčala som smerom k nemu, úplne ignorovala jeho hrozbu, úmorne sa zapierala do Demetriho hrude a snažila sa mu vymaniť.

Odrazu ma za nohy niečo schytilo, až som šokovane vykríkla, a Demetri ma zdrapil za dlane. Ostala som visieť vo vduchu ako nechutne pohodené vrece, zapierala sa a snažila sa im vytrhnúť. Moje telo sa odrazu rozhojdalo zo strany na stranu, pod zistením ich zámeru sa mi podarilo unovu nekontrolovateľne zajačať, dovtedy, kým ma v rozbehu nepustili.

Chvíľu som nekoordinovane letela vzduchom, potom na nahé brucho dopadla rovno do vody.

Do očí mi prskol jeden obrovský prúd, vzáptí som sa ceá ponorila pod hladinu.

Napriek zmäteniu tejto situácie som bola schopná ešte stále zlomyseľne uvažovať. Namiesto okamžitého vynorenia som chvíľu plávala pod vodnou hladinou, ponorila sa úplne ku dnu a potichu čakala. Tentoraz som ich však nedostala. Po chvíli som svoj pokus vzdala, v sekunde preplávala ku kraju a chvíľu ostala pod povrchom. Prenikol ku mne Demetriho a Felixov smiech.

Okamžite som vyskočila z vody a zdrapila nič netušiaceho Demetriho za krk. Potom som ho hodila smerom ku vode, ale zabudla som na svoje ruky. V poslednej chvíli ma Demetri zdrapil za jednu z nich a spoločne s ním som opäť skončila vo vode.

Okamžite som chcela výjsť von, keď ma ktosi zdrapil za členok a stiahol späť, Demetri ma predbehol a utekal ku brehu.

Plná pragmatického nasrdenia som vyliezla za ním, oči som mala zúrivo otvorené, miešala sa mi v nich čistá nasrdenosť sprevádzaná ponížením.

 „Vy...!" zavrčala som na nich absolútne nepríčetným tónom, oči sa mi doširoka otvorili a sama som vyzerala ako duchom neprítomná.

 „Nemyslíte si, že už trochu preháňate?" Takmer som kričala.

 „Myslíte si snáď, že to je vtipné?! Mám vás plné zuby!" Teraz som ziapala. Demetri aj Felix ostali vyšokovane stáť, takmer mu poklesla sánka, potom sa však Felix pozrel smerom na môj hrudník a čelusť mu naozaj poklesla. Pozrela som sa smerom, kde on, a taktiež mi v šoku spadla dolná časť úst smerom dolu. 

Mokré oblečenie mi presvitalo, rifle ešte boli na tom fajn, čo sa o hornej časti tela povedať rozhodne nedalo. Premáčaná podprsenka neukkrývala absolútne nič. S nasrdeným zavitím som si rukami objala hrudník a otočila som sa im chrbtom.

Vzápätí Felix vybuchol smiechom. Tvár by mi mala úplne očervenieť, odrazu som sa cítila horúco, aj keď červeň do líc sa naozaj nenahrnula. To však nepotlačovalo úplné poníženie, pri ktorom som sa cítila ako nejaký prehrešník, do ktorého hádžu ľudia ovocie a smejú sa. Bolo mi do plaču. Oči ma začali nepríjemne štípať, nos taktiež a až na to, že mi z očí nevychádzali nijaké slzy, som sa cítila presne tak, akoby som plakala.

Aj oni pochopili, že tentoraz to mierne prehnali. Felix sa prestal smiať, potichu ku mne podišiel.

 „Bells, prepáč." Konečne sa mu v hlase miešala ľútosť.

 „Bella, urobili sme to, čo ty," povedal potichu Demetri. S nenávistným pohľadom som sa na nich otočila, momentálne mi bolo jedno, že mi všetko presvitá, Demetri ma už aj tak videl, a vzápätí vybuchla smiechom. Felix sa tváril ako zranené mačiatko, smutne krčil pery a pozeral mierne hore.

Vzápätí som sa znovu otočila a plná elánu sa rozbehla späť do hradu. Momentálne mi bolo jedno, kto ma uvidí.

Vbehla som zadnými dverami, potichu prešla okolo pracovní. Všade panovalo ticho.

Počas môjho presunu som sa minula s jedným z gardistov... Santiago? Neunikla mi jeho poklesnutá čelusť. Ignorovala som to.

Vbehla som do izby a opäť sa zložila na zem. Tam som ešte dlho potom sedela, nevedno, či sa mám smiať, alebo plakať, či kričať, alebo byť ticho. Len som tam sedela a čumela do steny. 

Na dvere ktosi zaklopal.

Okamžite som sa odsunula vo dverí a v sekunde hmatkala po nejakom tričku, skôr, než som ho však chytila, dvere sa otvorili a dovnútra vstúpil Alec. Nechala som tak moju vizáš i ceľkový vzhľad, oprela som sa od dvere skrine a zatvorila oči. Pocítila som vedľa seba pohyb.

Po rameni ma pohladila jeho ruka.

 „Čo ti spravili?" opýtal sa s temným podtónom v hlase, čelo Alecovi ozdobilo niekoľko vrások. 

 „Nič také," šepla som rovnakým tónom, „hodili ma do jazera," vzdychla som nakoniec pod jeho zdrvujúcou silou mučivého pohľadu. Na pásu som pocítila jeho druhú ruku, jemne ma pohladila po boku a telo sa mi jemne otriaslo.

 „Neboj, predpokladám, že ich po dnešnom dni už niečo ti vyvádzať neuvidíš," prisvedčil mi Alec, pri uchu som pocítila jeho tvár a sladký dych.

Bez akéhokoľvek pudu sebazáchovy som ho pohladila po líci, pod mojim dotykom sa mu pery jemne pootvorili, a znovu som pocítila tú úžasnú sladkú vôňu.

Ako zhypnotizovaná som ho rukami oblapila okolo krku a opäť spojila naše pery. Znovu na mňa doľahla tá drvivá sila, vkradol sa mi do mozgu ako epidémia, pohltil všetky moje zmysly.

Jednou rukou ma pohladil po chrbte, druhú mi jednoduchým ťahom vplietol do lasov, na čo sa moje telo znova zachvelo.

Naše bozky sa stávali stále vášnivejšie, vkradli sa mi celým telom a ich chuť prenikala až do končekov prstov. Moje ruky jemne prechádzali po jeho tvári, vlasoch, dodávali tomu ešte silnejší efekt. Tlmene som vydýchla Alecovi do úst prúd vzduchu, na čo slastne zamraučal a pritiahol si ma bližšie.

Na stehne som odrazu pocítila jednu z jeho rúk. Od náhleho vzrušenia sa mi pretočili oči, len ovládaním som prinútila hlavu, aby sa nezaklonila a ostala pritisnutá na jeho perách. 

Akoby automaticky sa jeho ruka posunula trochu dozadu, jeho kolená boli odrazu obkročmo okolo mňa a rukami obtočenými okolo mjho pásu nás pomaličky nadvihoval do vzduchu. Obmotala som sa mu nohami okolo pásu, na čo sa mu spopod pier vydalo rozkošné zastenanie.

Jeho kroky so mnou nalepenou na ňom viedli ku posteli, zatiaľ čo ma neprestával bozkávať. Jemne, akoby som bola zo skla, ma položil na mäkkú podložku, počas toho neprestával s hladením mojej tváre. 

Ako na signál som mu začala vyzliekať jemnú košeľu, sám mi pomohol s mojimi riflami.

Nemohlo to byť to, čo s Edwardom. Edward bol ku mne vždy jemný, opatrný a naozaj príšerne diskrétny. Alec bol taktiež jemný, ale zároveň neuveriteľne vášnivý a príťažlivý.

 Jemne som zaklonila hlavu, keď mi jemnými ťahmi zablúdil ku kovovému spojeniu dvoch zadných častí podprsenky, ktorú s ľahkosťou rozopol. Počas bozkávania som mu ju pomohla dať dole. Pri jeho jemných pohyboch sa mi hlava slastne zaklonila a sama som mu prstami posúvala nižšie až ku masívnemu opasku, ktorý som opatrne začala rozopínať. Privrel oči a znovu zastenal.

Počas nádhernej slasti som odrazu pocítila, ako sa rukami zľahka zakvačil prstami o dolnú časť spodnej bielizne. Namiesto toho, aby som mu to dovolila, som sa však posadila a zavadila sa mu pstami o rifle. 

Tlmene zavdychal, načo následovalo nádherné objatie okolo pásu. Pokračovala som vo svojej práci, jemne posúvala rifle dole. V polovici som to už nevydržala, jednym rýchlym pohybom ich strhla a znovu sa mu prisala na pery.

Znovu mi zablúdil ku pásu, tentoraz som mu však nebránila, pomaly po milimetroch posúval nohavičky stále nižšie a nižšie, pocítila som ich pohyb ku kolenám, členkom. Potom zmizli úplne. 

Vzápätí som mu jednym rýchlym pohybom roztrhala aj poslednú časť oblečenia, ktorú mal na sebe.

Znovu som si pritiahla Aleca ku perám, ohúrená dokonalosťou jeho tela. Na hrudi sa mu pohrávala symfónia dokonalých svalov, neboli tak nechutne veľké, ako má Felix, ale zároveň bol omnoho výraznejšie, než som si všimla na Edwardovi.

Alec ma jemne hladil po tvári, druhou rukou však zablúdil na krk. Ukazovákom zľahka obkreslil moju kľúčnu kosť a podišiel až ku jamke v strede, kde jemne prešiel znovu nižšie.

Pomaly prešiel ešte nižšie a dotkol sa jedného z pŕs. V tej chvíli som od chtiaču pretočila oči a zľahka sa vyklenula hore, čím som zapríčinila dotyk našich tiel, po ktorom sa mi znova telo otriaslo v návaloch rozkoše. 

Perami skĺzol z mojich pier do hrdlovej jamky a jednoduchými, avšak pôsobojúcimi pohybmi jemne prešiel nižšie. Zastenala som a moje telo sa otriaslo novou vnou extázy vo chvíli, keď mi perami prešiel po ľavej bradavke. Chrbát sa mi opäť vyklenul a hlava sa mi v závrate opakovane zakláňala, oči som mala jemne privreté a do podbruška mi udierala nádherná vlna slasti. 

Alecove pery znovu našli cestu k mojim, trasúcimi sa rukami som ho objala okolo krku a zaplietla mu ruku do vlasov. Celým telom mi otriasali náchvevy vzrušenia, nezmyselná trasľavka jednoducho neustala, ako som sa snažila otvoriť oči a vnímať dokonalé črty jeho nádhernej tváre.

Ešte raz sa na mňa s opojným pohľadom pozrel, môj pohľad ho presvedčil o tom, čím som si bola istá už dávno pred tým.

S tichým stonom do mňa opatrne vnikol.

Mojim telom otriasla nová vlna vzrušenia, tisíckrát silnejšieho, než som očakávala. Chrbát sa mi v kŕčoch slasti prehol, od opojného pocitu som privrela oči a zavzdychala.

Bolo to niečo úplne úžasné. Pri tom neopakovateľnom pocite som sa cítila, akoby ma ktosi pohltil náchvevmi opojnej rozkoše. Hlava sa mi zaláňala v nových náchvevoch blaha a sama som sa cítila, akoby ma ktosi viedol na obláčiku slasti stále vyššie a vyššie.

Alecové pohyby boli čoraz ráznejšie a vášnivejšie, po chvíli som už nápor jeho existencie nevydržala a v rozkoši tlmene vykríkla. Moje pery vzdychali jeho meno, sama som sa cítila, akoby ma unášal z celej existencie do rozprávkového sveta opojnosti a blaha.

Premilovali sme hodiny. Bolo to niečo, čo som ešte nikdy nezažila. Nedokázala som normálne uvažovať, ale jedným som si bola istá. Tohoto pocitu som sa zdať nemienila.

Po konci, veľmi skorom konci, sme ležali vedľa seba, ja s hlavou položenou na jeho hrudi, on ma jemne objal okolo ramien a hral sa mi s vlasmi. Mlčky som odfukovala do jeho hrude, spokojnosťou sme obaja priam hýrili.

 „Uvedomuješ si, že toto už neutajíme?" opýtal sa ma po pol hodine mlčanlivého ležania vedľa seba. Posunula som sa nepatrne vyššie, moje ruky si znovu našli cestu k jeho krku, po ktorom som ho začala jemne hladiť.

 „Neviem, ako ty, ale mne to nejako veľmi neprekáža," vydýchla som mu na hruď nežne, načo sa mi znovu začal pohrávať s vlasmi.

„Priority sú už proste také. Tu nič neutajíš," šepol znova milo a hlavu zavŕtal do mojich vlasov.

„Aj tak mi to neprekáža," dokončila som našu krátku debatu a znova sa zavŕtala do jeho nahej hrude. V rozhovore sme už nepokračovali.

ÁÁÁ... Ďakovačky a venovania. :) 

Jana, Ceola, Roel, Leny: za nádherné komentáre a všetko to. :)

BellaDemetri, Darca131 a Ivuš: nooo, vy viete za čo. :D Zároven čpeci pre ivusi a van: baby skoro som sa **** keď som sa videla v telke. :D

Kaia: Tebe zároveň patrí venovanie k tejto kapitole, za nádherné komentáre, ktoré si neuveriteĽne cením a ďakujem. :) zároveň je pre mňa česť byť jediná autorka, ktorej poviekdku komentuješ. :) 

AliceCullenHale2: som rada, že sa ti kapča páčila. :) Ďakujem za chválu a tvoju nádej vo mňa. :) 

Autor: VictoriaJamesLaurent (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 14. kapitola: