Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Večnosť má mnoho podôb - 1. kapitola

Anna


Večnosť má mnoho podôb - 1. kapitolaOpäť sa vraciam s novou poviedkou. Potom, ako sa Bella Swanová presťahuje do Forks sa jej pokojný život obráti naruby. Zdalo by sa, že problémy s láskou sú to jediné, čo ju čaká, no to sa fatálne mýli. Postupne zisťuje, že sa s ňou deje niečo, čo si nedokáže vysvetliť. Bude sa musieť vyrovnať s niečím oveľa zložitejším - s následkami, ktoré nastanú po jej príchode do Forks.
Staré hriechy z minulosti vyjdú na povrch a všetky záhady sa objasnia. Bude Bella schopná postaviť sa proti prírode, proti neprajnosti druhých a proti samej sebe?

Povedať „zbohom” mojej matke a Philovi bolo ťažké, ale zároveň nevyhnutné. Je načase, aby som sa jej zavďačila za roky, ktoré som s ňou strávila, za výchovu, ktorú mi dala a hlavne za jej materinskú lásku. Je na čase, aby som jej dopriala jej vlastný život. Teraz, keď má Phila, bude o ňu postarané.

 

Teraz je na rade Charlie, môj otec, aby si užil posledných pár rokov so mnou, kým neodídem na univerzitu. Rozhodnutie odísť bývať k nemu nebolo ľahké a veľa som o tom premýšľala, než som úplne odhodlala a povedala o svojom úmysle aj Renée. Ako každá matka, tak ani ona sa ma nechcela vzdať, a tak som si musela dupnúť. 

Teraz, keď som sa predierala pomedzi množstvo ľudí vítajúcich sa a objímajúcich na letisku, som mala z toho všetkého zmiešané pocity. S Charliem som nikdy nestrávila dlhšie ako mesiac, keď som k nemu chodievala na letné prázdniny a je teda pochopiteľné, že mám obavy z nášho spolunažívania.

 

Keď som sa dostala z tej kopy ľudí, ktorí obmedzovali môj priestor, na chvíľu som sa zastavila a porozhliadla sa po svojom otcovi. Stál tam - kúsok od detektora kovov a tiež ma vyzeral. Nevidel ma, a tak som sa vydala priamou cestou rovno k nemu, až kým si ma nevšimol a nevydal sa mi oproti.

„Bella, vitaj.“ Pribehol ku mne a objal ma. Ja som mu objatie nesmelo opätovala, bolo to také milé a zvláštne. Ani jeden z nás totiž nie je na takéto prejavy lásky, a preto ma jeho privítanie prekvapilo.

„Ahoj, oci,“ zašomrala som mu do pleca.

Trochu ma odtiahol, pričom ma pridržiaval za ramená a premeriaval si ma. „Teda, Bella. Poriadne si sa zmenila.“

Ja som len zmätene pokrčila ramenami – nemám pocit, že by som sa nejako extrémne za ten rok, odkedy sme sa naposledy videli, zmenila. Snáď mám len o niečo dlhšie vlasy.

„Zato ty si stále rovnaký.“ Uškrnula som sa pri pohľade na jeho fúzy pod nosom a tmavé hnedé vlasy, na ktorých sa iba kde tu ukazovali znaky starnutia v podobe nevýrazných šedín.

 

Charlie sa mi v telefonáte pred pár dňami zveril, že mi obstaral nejaké auto, aby som nemusela chodiť do školy pešo, a tak som bola zvedavá. Stálo na príjazdovej ceste, vystavené na obdiv v plnej svojej paráde. Samozrejme, že mi ho otec už predtým opísal, ale aj tak som sa musela nadchnúť, keď som ho zazrela naživo. Veľký červený Pick up -poznačený rokmi, bol ako stvorený pre mňa.

„Budem musieť zájsť za Billym a poďakovať sa mu, že ti ho predal,“ povedala som Charliemu, keď som doobdivovala svoje nové vozidlo.

„Môžeme tam zájsť spolu. Neviem, či si ešte pamätáš cestu...“ rozmýšľal Charlie nahlas.

„Dobrý nápad,“ súhlasila som, pretože som si nebola istá, či by som tam sama trafila. Je síce pravda, že som tam v detstve strávila dosť času, keď som tu bola na prázdninách, ale to sú už roky.

 

Keď som si večer líhala do postele bola som nervózna zo zajtrajšieho dňa. Nikdy som nebola veľmi spoločenský typ, a tak bolo pochopiteľné, že mám obavy z nových spolužiakov a nového prostredia. V hlave som si premietala, ako asi bude môj prvý deň v novej škole vyzerať. Budú sa chcieť noví spolužiaci so mnou zoznámiť, alebo ma budú úplne ignorovať? Nevedela som si popravde odpovedať, ktorú možnosť by som si priala viac. Kvôli obavám z neznámeho a nového som do polnoci nedokázala zaspať.

 

Ráno som si privstala, lebo som nechcela prísť hneď v prvý deň neskoro, a tak sme s Charliem vyrážali z domu naraz. Parkovisko pred školou bolo úplne prázdne, a tak som si mohla vybrať vhodné parkovacie miesto, a potom som zašla do prijímacej kancelárie. Sekretárka, čo tam bola, mi dala plán školy a môj nový rozvrh a popriala mi veľa šťastia.

 

Samozrejme, že hneď, ako som vyšla z kancelárie, spustil sa lejak, a tak som nemala na výber a utekala som do triedy, kde sme mali mať prvú hodinu. Napriek tomu, že som bola na parkovisku prvá, keď som vošla do triedy, už niekoľko miest bolo obsadených. Všetky hlavy sa automaticky otočila za mnou a ja som sa ich úporne snažila ignorovať. So sebazaprením som sa porozhliadla po triede a hľadala som voľné miesto, kde by som si mohla sadnúť. V strednom rade bola zadná lavica voľná, a tak som sa vydala k nej. Chalan, ktorý sedel o jednu lavicu vpred sa na mňa milo usmial, keď som prešla okolo neho, a tak som využila príležitosť.

„Hmm, ahoj. Je táto lavica voľná?“ spýtala som sa ho a ukázala hlavou na lavicu za ním. „Vieš, nerada by som si sadla niekomu na miesto...“

„V tej lavici už niekto sedí,“ povedal mi. Otočila som sa, že sa porozhliadnem po inej, ale on znova prehovoril. „Ale ja sedím sám. Ak chceš, môžeš si sadnúť ku mne,“ poznamenal veselo.

Ja som sa na neho usmiala a jeho ponuku som prijala. Vyzeral celkom milo a nie príliš vtieravo. „Vďaka.“

„Mimochodom, ja som Mike.“ Natiahol ku mne ruku, ktorú som prijala.

„Bella.“ Takže prvé zoznámenie mám za sebou.

„Ty si tá nová, však?“ spýtal sa okamžite, ak som si sadla. Mohla som očakávať otázky tohto typu, a tak ma neprekvapili.

„Hej. Prisťahovala som sa sem len včera.“ Začal sa prúd nekonečných otázok a odpovedí a všetci moji noví spolužiaci načúvali, čo Mikovi hovorím. Náš rozhovor ukončil až profesor, ktorý vošiel do triedy a vyslobodil ma tak od vypočúvania. Samozrejme, že som s musela predstaviť pred celou triedou, z čoho som bola mierne vydesená a niekoľkokrát som sa zakoktala.

 

Mike bol taký dobrý, že sa ponúkol odprevadiť ma na ďalšiu hodinu. Keď sme išli po chodbe, na Mika zakričalo akési dievča. Hneď, ako ju uvidel, všimla som si, že pretočil oči dohora.

„Mike, počkaj!“ dobehla k nám a bola zadýchaná.

„Ahoj, Jess,“ pozdravil ju, ale tváril sa otrávene. „Čo potrebuješ?“

„Len som sa ťa chcela spýtať, či ideš s nami do toho kina...“ Pozerala na neho s takou nádejou, že by bola naozaj veľmi sklamaná, keby odmietol. To dievča si až teraz všimlo, že tu Mike stojí so mnou a so záujmom si ma obzeralo.

„Jasné, veď som hovoril, že pôjdem...“ Potom si všimol, záujem toho dievčaťa a predstavil nás. „Och, vy sa asi nepoznáte... Bella, toto je Jessica.“ Kývol hlavou na nízke dievča vedľa neho. „Jess, toto je Bella.“

Zamumlala som nesmelé ahoj. 

Jessica ma však privítala oveľa nadšenejšie. „Ako sa ti u nás páči, Bella?“ zavalila ma hneď otázkou a nenechala ma ani odpovedať jej. „Takže, Mike, stretávame sa u Angely doma.“ Mike na ňu pozeral s vyvalenými očami, a potom sa Jessica obrátila na mňa. „Dúfam, že s nami pôjdeš aj ty, Bella.“

Zostala som ohromená. „Čože? Dnes? Do kina?“

Mikeovi sa Jessicin nápad zrejme zapáčil, lebo horlivo prikyvovala. „Áno, jasné, musíš ísť s nami.“

Bolo mi ľúto, že musím odmietnuť a sklamať ich nadšené tváre. „Mrzí ma to, ale mám už na dnes nejaký program.“

„A čo také?“ informoval sa hneď Mike.

„Idem aj spolu s otcom navštíviť rodinných priateľov,“ vysvetlila som im.

Obaja sa zatvárili tak, že mi bolo hneď jasné, že nechápu, prečo je pre mňa dôležitejšia návšteva starých priateľov pred filmom v kine. „Možno nabudúce,“ sľúbila som im.

„Ok,“ zajasala nadšene Jessica. „Uvidíme sa na obede.“ Rozlúčila sa s nami a odišla opačným smerom po chodbe.

 

Ďalšiu hodinu som absolvovala bez Mikea, ktorý mal teraz trigonometriu. Dorazila som tam tesne pred zvonením, keďže som sa zdržala na chodbe spolu s tými dvoma. Ohlásila som sa profesorovi pri katedre a ten ma poslal na jediné voľné miesto v triede - v rohu miestnosti. Pozrela som sa tým smerom a zistila som, že v lavici už niekto sedí. Dovolila som si len krátky pohľad, no aj ten stačil na to, aby som si dokonale všimla môjho nového spolusediaceho. Bola to dokonalosť sama – chalan. Bledší, než ktokoľvek zo študentov, s vlasmi farby bronzu a tvárou, ktorú musel vytvoriť len sám anjel. 

Nepozeral sa na mňam vlastne sa nepozeral na nič konkrétne, hlavu mal otočenú k oknu a vyzeral zamyslene. Vydala som sa tým smerom a až keď som bola celkom pri ňom a prehovorila som, až vtedy si ma všimol.

„Ahoj,“ pozdravila som ho a on prekvapene zodvihol krásnu hlavu. „Nebude ti vadiť, ak si prisadnem? Všetky miesta sú už obsadené...“

Zdalo sa mi to, alebo naozaj skontroloval všetky lavice, či sú obsadené, ako som povedala? Keď nenašiel ani jedno miesto voľné, prikývol, ale viac mi nevenoval pozornosť. Čo je toto za čudáka? To mu až tak vadí moja spoločnosť? Bez slova som si sadla a ignorovala som ho rovnako ako on mňa. 

Cez pootvorené okno vnikol do triedy prúd čerstvého vzduchu až ma striaslo. Do nosa mi udrela zvláštna sladká vôňa a nepríjemne ma štípala v nose. Bola až príliš silná. Môj sused má čudný vkus na výber kolínskej, pomyslela som si. Keď som zvraštila tvár a nakrčila nos, môj sused sa zvedavo obzrel. Hľadel na mňa zvláštnymi hnedozlatými očami, v ktorých sa jasne odrážala frustrácia a zvedavosť.

„Čo je?“ vyhŕkla som naňho, lebo mi vadilo, ako na mňa zíza.

„Nič,“ odvetil stroho a znova sa otočil a sledoval, ako vonku prší. Nechápavo som zavrtela hlavou a otočila som sa na profesora, ktorý práve začal hodinu. 

Snažila som sa sústrediť na výklad, ale bránil mi v tom zvedavý pohľad môjho suseda, ktorý každú chvíľu pozeral mojím smerom. V nose ma dráždila jeho silná vôňa a keď sa hodina skončila, vôbec som netušila, o čom bola. Vstal, bez slova odišiel a ja som za ním len neveriacky pozerala. 

Nahnevane som vstala a odišla z triedy, pričom som nechtiac vrazila do niekoľkých ľudí. Ostatné moje hodiny sa vliekli, keďže som bola hladná a nemohla som sa dočkať obeda. Na angličtine som sedela spolu s Jessicou, ktorá neustále čosi rozprávala a ohovárala učiteľov. Konečne zazvonilo, a tak som s mojou novou kamarátkou mohla ísť na obed. Tam som sa zoznámila s ďalšími jej kamarátmi, ktorí ma tiež pozývali do kina.

 

Nesledovala som ľudí v jedálni, a tak ma prekvapilo, keď som zazrela môjho suseda z biológie, ako sedí spolu s ďalšími študentmi v rohu jedálne. Pozeral sa zmätene mojím smerom a bola som si istá, že sa díva na mňa. Pri stole, za ktorým sedel, boli ešte traja ľudia. Všetci veľmi bledí a rovnako krásni ako on. Tí ostatní si ma nevšímali, bavili sa medzi sebou. Zachvátila ma zvedavosť, a tak som sa otočila k Angele, dievčaťu, čo sedelo po mojej pravici a oslovila som ju.

„Ty, Angela. Čo je zač ten chalan s červenohnedými vlasmi?“ Angela hneď pochopila o kom je reč, ale aj tak sa naňho pozrela a on v momente odvrátil tvár.

„To je Edward Cullen,“ pošepkala tak, aby som ju počula iba ja. „Prečo sa pýtaš?“

Pokrčila som ramenami. „Ja len, že som s ním sedela na biológii... Je nejaký čudný.“

Angela sa zachichotala. „To celá jeho rodina.“ Pohľadom šibla po zvyšnej časti osadenstva jeho stola.

„To sú jeho súrodenci?“ zvolala som prekvapene. Nevyzerali ako súrodenci, podobali sa iba svojou bledosťou a krásou, ale inak bol každý z nich iný. „Nepodobajú sa na seba.“

„Hej, máš pravdu. Všetci sú adoptovaní. Bývajú spolu u doktora Cullena a jeho ženy.“ Angela zrejme nebola ten typ dievčaťa, ktoré rado a často klebetilo, a tak som sa jej musela pýtať viac.

„Ten Edward - asi nie je moc zhovorčivý...“ poznamenala som a Angela sa pousmiala.

„Vieš... on a jeho rodina... oni sa tu moc s ostatnými nebavia. Sú tu už takmer dva roky a zatiaľ som ich nevidela, aby tu s niekým prehodili viac ako dve slová.“

„A čo tí ostatní? Sú tiež v našom ročníku?“ Myslela som tým zvyšných dvoch chalanov a nádhernú blondínu, ktorí vyzerali byť straší ako ich brat.

„Nie. Rosalie, Emmett aj Jasper sú už maturanti. Majú ešte sestru Alice, s ktorou chodím na občianku.“ Fíha. Takže ich je päť.

 

Náš rozhovor prerušila Jessica, a tak som sa musela chtiac-nechtiac vzdať svojich otázok. Po obede sme mali ešte dve posledné hodiny, a potom som mohla konečne ísť domov. Na parkovisko som kráčala spolu s Mikeom, ktorý sa na mňa zavesil, ale keďže moje auto stálo na opačnom konci ako to jeho, musel ísť iným smerom. Keď som kráčala k svojmu autu, všimla som si, že o tri miesta ďalej stoja Cullenovci. Tentokrát všetci piati. Stáli pri striebornom Volve a o niečom sa zhovárali. Nebola by som si ich všímala, ale keď som prešla popri nich, Edward náhle spozornel a uprel na mňa znova ten zvedavý pohľad ako predtým. V tom sa za jeho pohľadom otočilo to malé dievča, zrejme jeho sestra Alice a rovnako ako on, aj ona ma zmätene pozorovala.

 

Pridala som do kroku, aby som bola pri svojom aute čo najrýchlejšie a schovala sa tak pred ich pohľadom. Naštartovala som svoj Pick up a jeho hrmot, zrejme vzbudil nechcenú pozornosť aj u zvyšných Cullenovcoch, ktorí sa otočili za tým rachotom. Letmo som zahliadla, ako sa ten veľký, neviem, či Emmett alebo Jasper, smeje. Rozčúlene som vytúrovala motor a pohla sa s tou obludou von z parkoviska, doprevádzaná pozornosťou rodiny Cullenovcov.


Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Večnosť má mnoho podôb - 1. kapitola:

 1
8. eliz
31.03.2012 [20:35]

Krásne, velmi sa teším na pokračko Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

31.03.2012 [11:39]

Sanasami Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. martty555
31.03.2012 [0:04]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

30.03.2012 [20:17]

Adus15Pěkná povídka těším se na další Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. Deny
30.03.2012 [17:53]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Bells
30.03.2012 [17:31]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. leluš
30.03.2012 [17:23]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

30.03.2012 [16:53]

BubulienkaAhoj,
článok som ti opravila, ale mala si tam chyby. A to hlavne čiarky. Pred - a tak, a potom, a preto - sa píšu čiarky, taktiež pred keďže a ako. Ak je vo vete viac slovies, tak sa musia oddeliť čiarkami. Zlé si mala aj skloňovanie mena Mike;
1. Mike
2. Mikea
3. Mikeovi
4. Mikea
5. o Mikeovi
6. s Mikeom
Nabudúce si na to, prosím, dávaj pozor. Ďakujem.
Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!